Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
958.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1944
o odklade exekúcií vyprázdnením bytu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Exekúciu vyprázdnením prenajatého bytu odloží súd na návrh exekúta najviac na čas troch mesiacov odo dňa, kedy sa má byt podľa exekučného titulu vyprázdniť, ak exekút bez vlastnej viny ne-má primeraný náhradný byt, alebo ak bol povolený odklad vyprázdnenia bytu, do ktorého sa má exekút nasťahovať,
(z) Ustanovenie ods. 1 platí aj na jednotlivé časti bytu, na miestnosti, ktoré nie sú časťou bytu, alebo majú povahu bytu alebo malých prevodzovien, ako aj na byty (časti bytu, miestnosti), ktoré exekút užíval na základe iného právneho! titulu, ako nájomná (podnájomná) smluva.
§ 2.
(1) Návrh na odklad exekúcie podľa § 1 možno podať ešte pred uplynutím! sťahovacej lehoty.
(2) Okolnosti, ktorými sa návrh (ods. 1) odôvodňuje, treba na vyzvanie súdu osvedčiť.
2
§ 3.
(1) O odklade exekúcie, nakoľko tento zákon ináč neustanovuje, rozhoduje exekučný súd podľa ustanovení Exekučného zákona.
(2) V usnesení, ktorým sa odklad exekúcie povoľuje, treba uviesť deň, kedy končí lehota odkladu, a sumu, ktorú má exekút zaplatiť ako náhradu za užívanie bytu, rovnajúcu sa pomernému dielu nájomného s vedľajšími poplatkami. Ak exe-kút neplatil nájomné, súd po vypočutí strán určí náhradu, ktorú, za ďalšie užívanie bytu má exekút platiť.
(3) Ak exekút nezaplatí do. osem dní odla dňa právoplatností usnesetiia, ktorým sa povolil odklad exekúcie, prípadný nedoplatok nájomného a nájomnému obdobiu zodpovedajúcu náhradu za užívanie bytu, stráca odklad exekúcie platnosť.
§ 4.
Ak trvajú dôvody odlolženia exekúcie aj po uplynutí lehoty odkladu (§ 1), môže exekučný súd na návrh exekúta opätovne povoliť odklad vyprázdnenia bytu, vždy najviac na čas troch mesiacov, len vtedy, ak potvrdením okresného (mestského notárskeho) úradu sa osvedčí, že exekút je nútený bývať v obci a niet v nej primeraného náhradného bytu. Ustanovenia § 3 ods. 2 a 3 platia obdobne.
§ 5.
(1) Odklad exekúcie (§§ 1 a 4) je vylúčený:
a) ak bol exekút alebo člen jeho domácnosití odsúdený pre trestný čin, ktorý sa stíha z úradnej moci, spáchaný na prenajímateľovi alebo členovi jeho domácnosti bývajúcom v dome, alebo pre trestný čin proti bezpečnosti cti, spáchaný na týchto osobách, alebo pre trestný čin proti cudziemu majetku, spáchaný na obyvateľoch domu;
b) ak exekút, členovia jeho domácností alebo1 osoby, ktoré exekút prijal do bytu alebo do svojich služieb, porušily opätovne hrubo poriadok v dome, poškodily
3
predmet nájmu, alebo spôsobilý svojím chovaním v dome oprávnené porušenie a exekút, hoci bol vyzvaný, neučinil možnú nápravu;
c) ak exekút bez povolenia potrebného podľa zákona použil byt na iné ciele, ako na obývanie, poprípade ak proti ujedna-mému zákazu alebo bez povolenia vlastníka domu dal do podnájmu alebo celý byt alebo lem jeho časť, ale sám býva trvalé inde;
d) ak prenajaté stavisko treba na nariadenie stavebného úradu znovu stavať alebo zrúcať, ako aj; vtedy, ak prenajímateľ preukáže právoplatné úradné povolenie na užitočnejšiu stavbu, ktorú nemož-no vykonal bez vyprázdnenia najatých miestností;
e) ak bol exekút vypovedaný z územia Slovenskej republiky alebo z obce;
f) čo do miestností, užívamých na prevodzovanie živnosti, ktoré nie sú časťou bytu, ak právoplatný rozsudok alebo výrok živnostenského úradu zbavil exekúta živnostenského oprávnenia, alebo ak ho súd odsúdil pre úžeru alebo pre trestné činy, uvedené v §§ 387, 414 a 416 zák. čl. V/1878 a v § 4 zák. čl. V/1916;
g) ak domovnícky pomer alebo služobný pomer zamestnanca, ktorý užíva služobný alebo naturálny byt, bol zrušený bez výpovede z viny domovníka, poprípade zamestnanca;
h) ak ide o domy, ktorých stavba bola dokončená po 31. decembri 1943.
(2) Ak niektorý z. dôvodov, uvedených v ods. 1 písm. a) až f) vznikol po tom, čo exekúcia bola odložená, súd na návrh oprávneného zruší odklad exekúcie.
§ 6.
(1) Osobám, ktoré obývajú služobný alebo naturálny byt — pokiaľ odklad exekúcie nie je vylúčený podľa § 5 ods. 1 — možno povoliť odklad len. raz, a. to najviac na čas jedného mesiaca.
(2) Odklad podľa § 4 nemožno povoliť:
a) ak vlastník domu chce sa nasťahovať trvalé do bytu vo svojom dome;
b) ak vlastník domu potrebuje byt vo
4
svojom dome pre svoje ženaté alebo vydaté deti alebo pre deti, ktoré sobášom hodlajú založiť vlastnú domácnosť a nemajú primeraný vlastný byt;
c) ak užívateľ bytu potrebuje časť svojho bytu, danú do podnájmu alebo ináč prenechaniu do užívania, pre seba alebo pre svojich rodinných príslušníkov;
d) ak majiteľ továrenského, živnostenského alebo poľnohospodárskeho podniku potrebuje byt, zriadený pri podniku, na ciele prevádzky, alebo ak potrebuje byt, určený pravidelne na ubytovanie zamestnancov podniku, pre týchto zamestnancov.
§ 7.
(1) Byt, pri rozhodovaní podľa tohto zákona, treba považovať za primeraný, ak obsahuje okrem miestností, potrebných pre výkon povolania exekúta aspoň o jednu obytnú miestnosť viac, než koľko dospelých príslušníkov rodiny exekúta obývalo doterajší byt, nie však viac, než koľko obytných miestností doterajší byt mal, ak nie je na ujmu zdravia nájomníka a príslušníkov jeho rodiny, ani nesťažuje im výkon doterajšieho povolania, ak poloha, priestornosť, príslušenstvo a výprava nie je na ujmu doterajšieho spôsobu bývania exekúta a ak nájomné nie je tak vysoké, aby jeho platením bola značne snížená doterajšia životná úroveň exekúta a jeho rodiny.
(2) Príslušníkmi rodiny podľa ustanovení tohto zákona sú: manžel, príbuzní v línii priamej a súrodenci,
§ 8.
(1) Ustanovenia §§ 1 až 7 platia aj na exekúcie vyprázdnením bytu (časti bytu, miestnosti), ktoré boly povolené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ale neboly vykonané.
(2) Odkladom povoleným podľa zákona č. 45/1928 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, treba prihliadať pri rozhodovaní podľa § 4 tohto zákona.
5
§ 9.
(1) Ak ten, kto bol z bytu vysťahovaný, nemá kde uložiť svoje vecí, obec, v ktorej dôjde k vysťahovaniu, je povinná bez meškania prevziať vyložené veci do úschovy, kým oprávnený nimi inak nenaloží, najneskoršie však do jedného roka odo dňa prevzatia.
(2) O povolenom exekučnom vyprázdnení bytu treba obec (ods. 1) upovedomiť, najneskoršie dva dni pred výkonom exekúcie.
(3) Ak vlastník neprevezme veci, dané do úschovy obci v jednoročnej lehote uvedenej v ods. 1, treba ich na návrh obce odpredať podľa ustanovení Exekučného zákona o odpredaji vecí vyložených z nehnuteľností.
§ 10.
Zákon č. 45/1928 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich sa zrušuje.
§ 11.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosú-dia v dohode s ministrom vnútra.
Dôvodová zpráva.
Bytová kríza, ktorá najmä v posledných rokoch nadobudla nevídaných rozmerov, nedala sa úplne odstrániť, alebo aspoň snesiteľne zmierniť, ani poslednými normatívnymi opatreniami, vydanými na ochranu nájomníkov. Je ešte stále veľký počet súdnych výpovedí z bytov, ktoré ohrožujú pokojný život početnej časti obyvateľstva, najmä sociálne slabších a vydávajú ich nebezpečiu, že budú zbavení jednej z najdôležitejších životných potrieb, čím hatia ich každodennej plodnej práci.
Podľa úradného zistenia na Okresnom súde v Bratislave bolo v roku 1941 celkom 1290 prípadov súdnych výpovedí a v roku 1942 (teda aj za účinnosti posledných zákonodarných opatrení vydaných na ochranu nájomníkov] 1229 prípadov. Ukázalo sa
často, že osoby, ktoré majú. byť na základe právoplatného exekučného titulu deložo-vané, ocitnú sa bez svojej viny úplne bez prístrešia, ak k exekúcii vyprázdnením bytu skutočne dôjde. Išlo o osoby rôzneho povolania, v prevažnej časti, o robotníkov, verejných alebo súkromných zamestnancov, o osoby, na ktoré sa vzťahoval zákon o ochrane nájomníkov a aj o také, ktoré tejto ochrane nepodliehaly.
Zákon č. 45/1928 Sb. z. a n., ktorý bol viacerými legislatívnymi opatreniami doplňovaný o predlžovaný, posledný raz zákonom č. 66/1936 Sb. z. a n. bez časového obmedzenia, poskytuje síce ochranu pred exekučným vyprázdnením bytu, ale len obmedzene, nakoľko ide o domy a miestnosti, na ktoré sa vzťahuje zákon o
6
ochrane nájomníkov. Novými zákonnými opatreniami, vydanými na ochranu nájomníkov, táto ochrana sa ešte podstatne snížila, v dôsledku čoho ochrana poskytovaná zákonom č. 45/1928 Sb. z. a n. je teraz už tak nepatrná, že skoro niet osoby, ktorá by sa jej mohla s úspechom: dovolať, K tomu pristupuje aj tá skutočnosť, že uvedený zákon bol už dvanásťkrát predlžovaný a doplňovaný a že bol osnovovaný po zreteľom, na pomery a platné predpisy v Čechách a na Morave, čo jeho praktické použitie veľmi sťažuje.
Nedá sa dôvodne predpokladať, že v bytovej otázke dôjde v dohľadnom čase k podstatnému zlepšeniu bez radikálnejšieho normatívneho zásahu. Čím dlhšie trvá vojna, tým viac sa prejavujú jej sprievodné zjavy aj u nás. Túžba rýchle a bez , námahy zbohatnúť ženie niektorých jednotlivcov k tomu, aby využili pre seba každú príležitosť, bez zreteľa na to, že použité prostriedky odporujú zásadám verejnej morálky a že svojím egoistickým záujmom obetujú osobné a rodinné šťastie" nevinných ľudí, ktorí nie sú v tom šťastnom položení, aby mali vlastný príbytok. Že dochádza k toľkým súdnym výpovediam, toho príčinu treba hľadať vo veľkej miere v snahe využiť bytovú tieseň vo vlastný prospech. Zákaz zvysovať nájomné obchádza sa tým, že sa požaduje osobitná odmena za prenájom bytu a ak ju nájomník nechce poskytnúť, je vystavený nebezpečiu výpovedi. Obava pred trestným stíhaním pre toto protiprávne jednanie, ktoré by mohol nájomník oznámiť, veľmi často vedie k tomu, že sa dá bez príčiny výpoveď: a byt sa prenájme tomu, kto dá väčšiu odmenu.
Takéto spôsoby obchádzania zákonných ustanovení trvajú aj po vydaní zákona č. 254/1942 Sl, z, o zaisťovaní a zabe-raní bytov a o obmedzení práva sťahovacieho. Trestné zákonné sankcie na tieto protizákonné konanie v praxi nemožno použiť, lebo niet osoby, ktorá by takéto konanie oznámila, keďže vypovedaný nájomník nemôže ich dokázať a nový nájomník vo vlastnom záujme sa o nich nezmieňuje. Je v záujme celku zabrániť takýmto asociálnym jednaniam a chrániť sociálne slabších pred vykorisťovaním. Treba poskytnúť ochranu osobám, ktoré bež vlastnej viny by sa ocitly bez prístrešia, ak by sa vykonala exekúcia vyprázdnením bytu. Predložený návrh poskytuje túto ochranu tým, že povoľuje odklad exekúcie. Pritom berie sa náležitý zreteľ na záujmy
vlastníkov domov, poprípade zamestnávateľov a ochrana sa poskytuje len osobám, ktoré ju potrebujú a zasluhujú a ktorým možno ju poskytnúť bez toho, že by sa ohrozily iné dôležité záujmy (§ 3 ods. 3, §§ 5, 6).
Podobné normatívne opatrenie, ako je hore uvedené, platilo na území nášho štátu i v normálnych časoch (zák, č, 45/1928 Sb, z. a n. ) a je známe aj v okolitých štátoch napr. v Maďarsku nariadenie č. 2222/1931 M. E., najmä jeho §§ 36 a 37, ktoré platia i teraz).
K § 1: Subjektom ochrany je ten, komu hrozí exekúcia vyprázdnením bytu, časti bytu, miestnosti alebo malej prevo-dzovne. Návrh ho označuje podľa terminologie Exekučného zákona "exekút", Ochrana poskytuje sa nájomníkovi a podnájomníkovi — čo zrejme plynie z ustanovenia ods, 1 (prenajatý byt) — ďalej všetkým tým, ktorí byt užívali na základe nejakého právneho titulu (ods, 2). Návrh nevypočítava tieto osoby, lebo to ani nie je možné. Budú to osoby, ktoré užívaly byt na základe služobnej alebo do-movníckej smluvy (služobné a naturálne byty), osoby, ktorým patrí právo1 užívania bytu; ďalej. patria, sem rôzne prípady prae-caria a iné, Podmienkou však vždy bude, že exekút bol oprávnený užívať byt v čase vzniku exekučného' titulu. Vylúčení sú z ochrany tí, ktorí sa zmocnili bytu bez súhlasu vlastníka, poprípade osoby, ktorá s bytom nakladá, ako aj tí, ktorí v čase vzniku exekučného titulu už nemajú právny dôvod užívania bytu.
Predmetom ochrany sú vedľa bytov aj časti bytu a miestnosti, ktoré nie sú časťou bytu, ale majú povahu bytu alebo malej prevodzovne, a ktoré boly prenajaté alebo na základe iného právneho dôvodu dané do užívania.
Odklad exekúcie, nakoľko nie je vylúčený podľa § 5 možno poskytnúť len:
a) ak exekút bez vlastnej viny nemá primeraný náhradný byt, alebo
b) ak bol povolený odklad vyprázdnenia bytu, do ktorého sa mal exekút nasťahovať.
Ad a): Nestačí samotný ten fakt, že exekúl nemá primeraný náhradný byt, ale vyžaduje sa okrem toho, aby mu nebolo možno vytknúť, že sa dostatočne nepostaral, aby náhradný byt obdržal. Je teda exekút povinný riadne a starostlive sa snažiť, aby náhradný byt dostal a ak, či úmyselne alebo z nedbalosti neučinil
7
všetko, čo za daných okolností možno od nebo normálne žiadať, nemôže sa domáhať odkladu. Pri rozhodovaní o odklade preto nepostačí ani potvrdenie príslušného úradu, že je nedostatok bytov, ale exekút bude musieť 'osvedčiť, že nebolo ma mož-no nájsť včas primeraný byt. Je samozrejmé, ak doterajší prenajímateľ obstaral exekútovi primeraný byt, nemožno odklad exekúcie povoliť, lebo exekút má primeraný náhradný byt.
Ad b): Toto ustanovenie: doplňuje ustanovenie uvedené pod písm. a). Exekút má primeraný náhradný byt, ale nemôže sa nasťahovať, lebo doterajší užívateľ bytu obdržal podľa zákona odklad vyprázdnenia bytu. Pri rozhodovaní o odklade bude tu podstatný rozdiel od prípadu uvedeného pod písm. a). Zatiaľ čo tam treba vec skúmať aj po subjektívnej stránke, v tomto prípade stačí objektívne zistenie, že bol povolený odklad vyprázdnenia bytu, do ktorého sa má exekút nasťahovať. Ak takýto byt nebude voľný z inej príčiny, ako pre odklad exekúcie, napr. že neprešla sťahovacia lehota, nepôjde o prípad pod písm. b) ale o prípad pod písm. a) a treba vec skúmať aj po subjektívnej stránke, t. i., či exekút podnikol všetko, aby včas obdržal primeraný náhradný byt. Aký byt treba považovať za primeraný ustanovuje § 6 návrhu.
Ak sú splnené podmienky odkladu, povolí exekučný súd odklad na čas najviac troch mesiacov. Návrh určuje len maximálnu lehotu odkladu, lebo odklad nemusí byť vždy povolený na tri mesiace, najmä nebude vtedy, ak sa výkon exekúcie odložil preto, že bol povolený odklad vv-prázdnenia bytu, do ktorého sa má exekút nasťahovať.
K § 2: Návrh na odklad môže sa podaí ešte pred uplynutím sťahovacej lehoty, teda aj pred povolením exekúcie. Toto ustanovenie je dané z praktických dôvodov. Z nedostatku tohto' ustanovenia bola by celá ochrana do značnej miery iluzorná, lebo exekučný súd by odmietol ako predčasný návrh na odklad podaný pred tým, čo exekúcia nebola vedená. Exekút vo väčšine prípadov dozvie sa o exekúcii krátko pred alebo až pri výkone, exekúcie, pri ktorom mu výkonný orgán doručí usnesenie o povolení exekúcie. Výkonný orgán nemôže bez sudcovského príkazu od exekúcie upustiť, musel by ju vykonať a vykonanú exekúciu nemožno odložiť.
Ako dlho pred uplynutím sťahovacej lehoty — ť. j. lehoty, ktorá je poskytnutá
exekútovi v exekučnom titule, aby byt dobrovoľne uvoľnil — môže sa návrh ma odklad podať, osnova nestanoví, lebo je to questio facti, a preto stanoviť ani nemôže. Ak sa žiada o odklad preto, že exekút nemôže sa nasťahovať do náhradného bytu, lebo bol povolený odklad vyprázdnenia tohto bytu, nemožno vylúčiť návrh, ktorý je podaný hoci na počiatku sťahovacej lehoty. V iných prípadoch možno až na konci sťahovacej lehoty posúdiť, či exekút, nie je vinný, že si nezaopatril náhradný byt. K tomu pristupuje aj tá okolnosť, že exekučný titul na vyprázdnenie bytu môže byť rôzneho druhu (výpoveď, vyzvanie, rozsudok vynesený v spore v dôsledku námietok, rozsudok v žalobe podľa § 131 ods. 2 Osp). Pojmove možno návrh podäť v intervale medzi dňom, kedy exekučný titul sa stane vykonateľným a dňom, kedy sa žiada o výkon exekúcie.
Ustanovenie ods. 2 umožňuje, aby súd, ak návrh na odklad neobsahuje dostatočné dôkazy, tieto požadoval, poprípade ich overil, ak treba aj výsluchom strany (§ 10 ods. 2 Exekučného zákona).
K § 3: O návrhu na odklad exekúcie rozhoduje exekučný súd, t. i. súd, ktorý má exekúciu vykonať. Pre konanie o návrhu. platia, nakoľko nie je ináč ustanovené, ustanovenia Exekučného zákona, teda najmä ustanovenia § 27 Exekučného zákona o trovách.
V usnesení, ktorým sa odklad exekúcie povoľuje, musí sa uviesť konečný deň lehoty odkladu a suma, ktorú exekút má platiť ako náhradu za užívanie bytu. Právny dôvod doterajšieho užívania bytu už prestal a povolením odkladu sa tento neobnovuje, prečo nemožno ďalej hovoriť napr. o nájomnom. Ak byt bol prenajatý, náhrada rovná sa tej sume, ktorú exekút doteraz platil za prenajatý byt, t. j. nájomnému s vedľajšími poplatkami. Ak sa byt užíval na základe iného titulu ako nájomná podnájomná) smluva a exekút neplatil riadne nájomné, určí výšku náhrady exe-kučný súd po vypočutí strán. I v tomto prípade výška náhrady bude sa rovnať obvyklému nájomnému s. vedľajšími poplatkami, ktoré by exekút platil, keby byt doteraz užíval na základe nájomnej smluvy.
Ustanovenie ods. 3 predpokladá, že od-klad exekúcie bol povolený a uvádza dôvody, pre ktoré stratí platnosť. K tomuto ustanoveniu viedla úvaha, že exekút nemá zneužívať výhodu, ktorú odkladom exekúcie obdržal, aby vlastníkovi domu
8
nezaplatil nájomné, ktorým prípadne ostal dlžný, alebo tú časť náhrady za ďalšie užívanie bytu, ktorá zodpovedá nájomnému obdobiu. Nemusí teda exekút zaplatiť celú náhradu naraz, ak doteraz platili nájomné za kratšiu dobu, než je lehota odkladu.
K § 4: Ochrana, ktorá sa chce poskytnúť podľa tohto zákona nebola by dostatočná, keby po troch mesiacoch odkladu musel sa exekút bezpodmienečne vysťahovať. V mnohých prípadoch pomery sa za tri mesiace nezmenia a exekút, i keby všetko podnikol, octnul by sa v tej istej situácií, v akej bol pred odkladom. Návrh preto povoľuje odložiť exekúciu opätovne, vždy najviac na tri mesiace. Pre toto ďalšie odloženie ukladajú sa však prísnejšie podmienky, I v tomto prípade exekučný súd musí skúmať tie okolnosti, ktoré skúmal pri povolení prvého odkladu exekúcie, teda najmä či exekút nemá primeraný náhradný byt a či podnikol všetko, čo možno normálne požadovať, aby si našiel takýto1 byt. Ak tieto podmienky nebudú dané, nemožno povoliť ďalší odklad. Avšak aj vtedy, ak by tieto podmienky boly, možno výkon exekúcie ďalej odložiť len vtedy, ak potvrdením okresného (mestského notárskeho) úradu je dokázané, že exekút je nútený v obci bývať a že v obci niet primeraný náhradný byt. Odklad možno povoliť vždy na čas troch mesiacov a pri novom povolení odkladu treba všetky podmienky znova skúmať.
K § 5: Ustanovenie tohto paragrafu obsahuje taxatívny výpočet prípadov, v ktorých odklad exekúcie je vôbec vylúčený. Len ak niet niektorej z týchto výni-mok, bude súd skúmať, či sú dané podmienky § 1, poprípade § 4, aby sa odklad povolil. Príčiny, pre ktoré odklad exekúcií je vylúčený, sú takého rázu, že nemožno žiadať od prenajímateľa alebo iného vlastníka domu, aby užívateľa bytu vo svojom dome (byte) ďalej trpel. Z veľkej časti tieto príčiny sú shodné s dôvodmi, pre ktoré možno dať výpoveď z bytu, na ktorý sa vzťahuje zákon o ochrane nájomníkov.
Osobitne treba sa zmieniť o ustanovení ods. 1 písm. g), ktoré sa vzťahuje na osoby užívajúce služobný alebo naturálny byt. Oba pochopy majú to spoločné kritérium, že ide o byty, ktoré sa poskytujú zamestnancom vzhľadom na. ich služobné postavenie. Zatiaľ však, čo služobný byt sa užíva in partem salarii; t. j. jeho užívanie je súčiastkou platu (napríklad1 byt domovníka, vrátnika, hospodárskej čeľade, atď. ), u naturálneho bytu ide o určitý druh nájomného pomeru, nakoľko zamestnanec za užívanie bytu platí určitý poplatok.
Návrh rozlišuje pomer domovnícky a služobný, lebo domovnícky pomer je upravený osobitným zákonom (zák. č. 82/1920 Sb. z. a n. ) a nemožno naň aplikovať ustanovenia zákonov o úprave právnych pomerov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi (zák. č. 244/1922 Sb. z. a n., poprípade zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. ).
Odklad exekúcie sa odopiera domovníkovi alebo zamestnancovi, ak domovnícky, poprípade služobný pomer bol zrušený bez výpovede z viny domovníka, poťažne zamestnanca. Zákony, ktoré upravujú služobné pomery, vpočítane aj zákon o domovníkoch, nazývajú "zrušením" taký zánik služobného pomeru, ktorý nastáva okamžite pre určité v zákonoch taxatívne vypočítané prípady. Ak sa domovník, poťažne zamestnanec dopustil skutkov, ktoré oprávňujú zamestnávateľa k okamžitému zrušeniu služobného pomeru, nemožno dôvodne žiadať, aby zamestnávateľ ponechal1 aj naďalej takého zamestnanca v byte.
Ak domovnícky pomer alebo služobný pomer zamestnanca, ktorý užíva služobný alebo naturálny byt, bol zrušený výpoveďou, odklad exekúcie je prípustný, ale podľa § 6 ods. 2 návrhu len raz, a to najviac na čas jedného mesiaca. To isté platí aj vtedy, ak domovník alebo zamestnanec sa dopustil takého činu, pre ktorý možno domovnícky, poprípade služobný pomer okamžite zrušiť, ale zamestnávateľ tohto práva nepoužil a uspokojil sa s výpoveďou. K tomuto vedie úvaha, že zamestnávateľ, ktorý netrvá na okamžitom zrušení pracovného pomeru, dáva svojím jednaním na javo, že nechce proti zamestnancovi využiť svojho výhodného' postavenia a že ho nechce zbaviť všetkých práv, ktoré tomu plynú zo služobného pomeru.
Ustanovenia tohto zákona nemajú sa vzťahovať na domy, ktorých stavba bola dokončená po 31. decembri 1943. K tomuto ustanoveniu vedie snaha, aby sa zákon nijako nedotkol nepriaznivé stavebného ruchu.
Z ustanovenia ods. 1 zrejme plynie, že povolený odklad treba zrušiť, ak sa dodatočne dokáže, že existoval niektorý z dôvodov, pre ktorý odklad exekúcie je vylúčený. Korešpondujúc s týmito ustanovením ods, 2 vzťahuje sa na ten prípad, ak
g
takýto dôvod vznikol po tom, čo odklad exekúcie bol povolený. Toto ustanovenie chráni vlastníka pred zneužitím dobrodenia tohto zákona so strany exekúta.
K § 6 Tento paragraf obsahuje výnimku zpod ustanovení §§ 1 a 4, ktoré výnimky sa normujú vzhľadom na eminentné záujmy vlastníka domu (bytu), poťažne zamestnávateľa. Ak by povolenie odkladu v plnom rozsahu ohrožilo dôležité záujmy vlastníka, je odklad obmedzený aj Vtedy, ak nie sú dané dôvody vylúčenia odkladu podľa § 5. Tak je tomu, ak ide o služobné alebo naturálne byty, alebo o byty, ktoré vlastník potrebuje pre seba, pre svojich rodinných príslušníkov alebo pre zamestnancov. V prvom prípade je možný odklad len raz, a to najviac na čas jedného mesiaca preto, že užívanie takéhoto bytu je spojené s určitým služobným postavením a vlastník potrebuje byt pre nástupcu exekúta v službe. Ustanovenie ods. 1 bude sa vzťahovať na tie prípady, ak domovnícky alebo zamestnanecký pomer zanikol výpoveďou alebo z iného dôvodu, ako je uvedené v § 5, ak nie sú dané dôvody, pre ktoré je odklad vylúčený a ak existujú podmienky § 1.
Podľa, ustanovenia ods. 2 je vylúčený odklad podľa § 4 v prípadoch taxatívne vypočítaných. V týchto prípadoch 'teda možno povoliť odklad lem podľa § 1, t. j. len raz, a to najviac na čas troch mesiacov.
K § 7: Zákony na ochranu nájomníkov čo do obsahu pochopu "primeraný byt" odvolávajú sa na vládne nariadenie č. 103/1930 Sb. z. a n. Predmetný návrh určuje obsah tohto pochopu samostatne z dô-
vodov ucelenia celej matérie, pričom sa v podstate neodchyľuje od obsahu pochopil, určeného uvedeným vládnym nariadením. Shodne so zákonom č. 44/1942 Sl. z. určuje tiež, koho treba považovať za príslušníka rodiny.
K § 8; Tento paragraf obsahuje. prechodné ustanovenia, v ktorých je osobitne vyzdvihnuté, že ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa aj na exekúcie povolené pred dnom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak neboly ešte vykonané a že treba brať zreteľ na odklad, povolený podľa zákona č. 45/1928 Sb. z. a n., čo však prichádza do úvahy len pri skúmaní podmienok opätovného odkladu podľa § 4.
K § 9: Ustanovenie tohto paragrafu je prevzaté s nepatrnou štylistickou zmenou zo zákona č. 45/1928 Sb. z. a n., ktoré platí i teraz. Treba osobitne vyzdvihnúť, že povinnosť, ktorá sa ukladá obciam, ani podľa doterajších predpisov, ani podľa tohto zákona netýka sa len exekučného vyprázdnenia, vykonaného preto, že odklad nebol povolený alebo že prešla lehota, na ktorú bol povolený, ale všetkých exekučných vyprázdnení bytov bez rozdielu. Návrh toto zdôrazňuje tým, že toto ustanovenie zaraduje za prechodné ustanovenia.
Navrhovaný zákon vykoná1 minister pravosúdia v dohode s ministrom vnútra, ktorá je potrebná vzhľadom na ustanovenia § 4 a § 9.
Navrhovaný zákon neukladá štátnej pokladníci ani obciam žiadne nové ťarchy.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a výboru zdravotnesociálnemu.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.
Alexander Mach v. r.,
za predsedu vlády.