Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 11. zasadanie.

967

Vládny návrh. Zákon

zo dňa 1944

o daňových úľavách. pri usporiadaní pomerov súkromného poisťovníctva.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Sumy, ktoré tuzemské poisťovne vyúčtujú na úhradu kúpnej ceny za prevzaté poistné kmene /čl. 4. Dodatkovej Dohody uverejnenej vyhláškou č. 73/l945 Sl. z. / pre nedostatok iných úhrad, na ťarchu ich prevádzkových výsledkov v piatich rokoch, počínajúc tým daňovým rokom, ktorý nasleduje po tom hospodárskom roku, v ktorom poistné kmene boly prevzaté, sú pri vyrubení zvláštnej dane zárobkovej odpočítateľnou položkou.

§ 2.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia: vykoná ho minister financií.

Dôvodová zpráva.

I. Všeobecne.

Pred osamostatnením Slovenska čisto slovenský podiel na jelkcvoia poisťovacom hospodárstve bol nepatrný.

Poisťovníctvo na Slovensku bolo reprezentované troma domácimi ústavmi, pravda s kapitálovou prevahou cudzozemskou. Po vzniku samostatného Slovenskéhp štátu bolo potrebné usporiadať

tento dôležitý sektor národného hospodárstva so zreteľom na zmenené štátoprávne pomery.

Prvým krokom k usporiadaniu pomerov súkromného poisťovníctva bola Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o otázkach súkromného poistenia, uverejnená v Slovenskom zákonníku pod č. 73/1945, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. decembra 1940.

Táto Dohoda určila príslušnosť poistných smluv k tomu ktorému štátnemu územiu a určila smernice pre odovzdanie slovenského stavu poistenia.

Táto Dohoda ďalej určila, že do 90 dní po nadobudnutí ú-činnosti tejto Dohody trasferujú odovzdávajúce poisťovne majetkové hodnoty na krytie poistného stavu na území Slovenského štátu, pričom tento transfer mal sa stať bez dávok a poplatkovo

0 pochybných otázkach a eventuálnych nesrovnalostiach má rozhodnúť osobitný Vládny výbor.

Dodatkom k tejto Dohode bola uzavretá Dodatková Dohoda, podľa ktorej bolo určené, že na zaokrytie prémiových rezerv slovenského stavu poistenia majú byť použité nasledujúce majetkové hodnoty:

a/ hodnoty nachádzajúce sa na území Slovenského štátu,

b/ kúpne ceny poistných stavov,

c/ štátne papiere bývalého štátu Československého a komunálne obligácie.

Ďalej táto Dodatková Dohoda určuje, že dozorná vrchnosť, musí sa postarať o to, aby prípadné straty vzniklé výmenou štátnych papierov boly vyrovnané poskytnutím bilančných úľav a aby transfer majetkových hodnôt bol povolený v rámci prevzatia Československých, štátnych dlžôb.

Slovenská vláda v smysle tejto Dodatkovej Dohody mala sa postaral o to, aby pri výmene štátnych papierov neutrpely podniky ujmu a aby prenosu majetku prináležalo úplné oslobodenie od daní, dávok a poplatkov.

V rámci týchto dohôd usporiadané boly otázky súkromného poisťovníctva nariadením s mocou zákona č. 32l/l94O Sl. z.

Normatívny zákrok vo forme nariadenia s mocou zákona č. 32l/1940 Sl. z. bol potrebný tiež aj z tých dôvodov, že na Slovensku nebolo ústavov s velkými kapitálovými rezervami, ktoré by boly v stave zakúpenie poistných stavov previesť na ťarchu týchto rezerv.

Ako dôsledok tohto stavu boly odovzdané prémiové rezervy skrátené o tzv. kúpne ceny tak, že u preberajúcich po-istovní vzniklo na deň prevzatia poistných stavov určité manko, ktoré pravda - podľa poistnomatematického plánu bude umorené každoročnými odpismi počas trvania tej - ktorej poistnej smluvyo Predmetom predkladaného návrhu zákona je riešenie mož-aosti daneprostej úhrady kúpnej ceny, ak by bola taká v neskorších rokoch vyúčtovaná ako strata na ťarchu prevádzkových výsledkov. V podstate ide o zadováženie prevádzkovej základne /poistný stav/ za úplatu na ťarchu výsledkov.

Takáto stratová položka je však započítateľná do daňového základu podľa § 78 písm. a/ zákona o priamych daniach.

Ak by tieto kúpne ceny, ktoré v konečnom výsledku prechádzajú cez účet straty a zisku, boly považované za zdaniteľný zisk, nebola by poisťovňa v stave - nemajúc iných rezerv - túto kúpnu cenu vôbec umoriť a tak by viazalo prevzaté manko do splatnosti tej - ktorej poistnej smluvy tak, žeby poisťovňa nebola v stave svoje povinnosti plniť.

Taká poisťovňa, ktorá by natrvale nebola schopná svoje zabezpečovacie fondy riadne dotoval, potrebovala by sanáciu z verejných, prostriedkov, pretože by jej nemohlo byť dokázané, že neschopnosť platenia bola zavinená zlým hospodárením, ale zdanením presahujúcim jej finančné možnosti sa znemožnilo, aby si poisťovňa svoje hospodárenie usporiadala tak, aby vyhovela predpisom zákona čť 147/1934 Sb. z. a n.

II. Návrh.

Aby sa vyhlo dôsledkom, ktoré by privodily kapitálové vy-čerpanie poistných stavov a ohrozenie nárokov poistencov v súkromnom poisťovníctve, doporučuje sa, aby navrhovaný zákon bol prijatý a uzákonený.

Finančná pomoc štátu v podobe odpustenia zvláštnej dane zárobkovej a jej prirážok na daňové roky 1943 až 1947 sa vyčísluje sumou asi Ks 19,000.00, ktorá obeť vyváži sa národohospodárskou dôležitosťou poisťovníctva a získaním finančne silných daňových subjektov pre budúcnosť.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.

Dr. Štefan Tiso v. r.,

predseda vlády.

Dr. Mikuláš Pružinský v.r.,

minister financií.