Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
972
Vládny návrh. Zákon
zo dňa 1944
o Štátnom observatóriu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
/1/ štátne observatórium na Skalnatom Plese je samostatným štátnym vedeckým ústavom.
/2/ štátne observatórium podlieha dozoru Ministerstva školstva a národnej osvety.
§ 2.
/1/ štátne observatórium vedecky pracuje na poli astronomie a príbuzných vedeckých odborov, spolupracuje s inými vedeckými ustanovizňami tuzemskými i zahraničnými, ako aj s vysokými školami a zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodnej astronomickej organizácii.
/2/ Podrobnosti o výkone úloh uvedených v ods. l určuje minister školstva a národnej osvety.
§ 3.
/1/ Na čele Štátneho observatória je riaditeľ, ktorého ustanovuje minister školstva a národnej osvety.
/2/ Riaditeľ určuje vedecký program Štátneho observatória, zastupuje ústav navonok a je zodpovedný za jeho vedecké a hospodárske vedenie i správu.
§ 4.
/1/ Riaditeľovi pri výkone úloh Štátneho observatória napomáha štvorčlenný poradný sbor,
/2/ Funkcia členov v poradnom sbore je čestná. Členovia majú však nárok na náhradu hotových výdavkov, spojených s výkonom funkcie a na náhradu za stratu času.
/3/ Členov poradného sboru menuje a odvoláva minister školstva a národnej osvety, ktorý určí tiež podrobnosti o pôsobnosti poradného sboru a po dohode s ministrom financií aj výšku náhrady za stratu času podľa ods. 2.
§ 5.
Na služobné a platové pomery zamestnancov Štátneho observatória vzťahujú sa predpisy platné pre štátnych zamestnancov.
§ 6.
/1/ Organizačný poriadok vydá minister školstva a národnej osvety.
/2/ Osobné a vecné výdavky Štátneho observatória hradí štát; zaisťujú sa každoročne v štátnom rozpočte.
§ 7.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister školstva a národnej osvety a minister financií.
Dôvodová zpráva.
Štátnemu observatóriu, ktoré začalo pred rokom svoju činnosť na Skalnatom Plese vo vlastnej novej budove, dáva sa návrhom pevný právny podklad a vytvára sa z neho samostatný štátny vedecký ústav astronomický.
Všetky kultúrne štáty majú ústavy, určené pre vedeckú prácu astronomickú. Veľké štáty majú zpravidla aj viac špeciálnych ústavov pre jednotlivé astronomické odbory a niekoľko štátnych observatórií. Náš štát bez štátneho astronomického ústavu nebol by vôbec zastúpený v medzinárodnej vedeckej astronomickej organizácii, čo by bol prípad ojedinelý.
Na prevádzanie skutočnej odbornej a vedeckej činnosti a-stronomickej treba štátny ústav, lebo cena veľkých prístrojov hvezdárskych, náklad našich inštalovanie, udržovanie a zdokonaľovanie sú tak vysoké, že sú nad možnosti každého jednotlivca. Malé hvezdárne amatérske alebo amatérske spoločnosti nemôžu sa vyrovnať veľkým ústavom ani prístrojovým vybavením, ani úrovňou programu a činnosti. Okrem toho vedecký a technický pokrok v ostatnom čase rýchle stúpa a vyžaduje vždy modernejšie a nákladnejšie prostriedky inštrumentálne. Reprezentovať slovenskú astronomiu činnosťou súkromnou alebo amatérskou preto nemožno.
Sídlom Štátneho observatória je Skalnaté Pleso vo Vysokých Tatrách /poštový úrad Tatranská Lomnica/, ktoré sa vybralo podľa zásad modernej stavby astronomických observatórií. Miesto bolo schválené Ministerstvom školstva a národnej osvety po predložení veľmi priaznivých posudkov zahraničných odborníkov, a to prof. Guthnicka z Berlin-Babelsbergu a prof. Brunnera z Curychu.
Budovu Štátneho observatória postavilo podľa ideového návrhu Dr. Antona Bečvářa, terajšieho smluvného riaditeľa a podľa projektu projektovacieho oddelenia Ministerstva dopravy a verejných prác, rezortu verejných prác a podľa detailných plánov arch. P. Bednárika v Žiline, Ministerstvo dopravy a verejných prác, rezort verejných prác. Stavba budovy sa zadala firme J. Šašinka v Poprade. Oceľové konštrukcie kopúl dodaly Vitkovské železiarne v Moravskej Ostrave. Inštaláciu kúrenia, vodovodu a kanalizácie previedla fa O. Miklas v Kežmarku, inštaláciu elektrického prúdu fa Elektra, úč. spol. v Bratislave. Lanová železnica Tatranská Lomni-ca-Lomnický Štít dopravila všetok materiál na Skalnaté Pleso. Stavba sa začala koncom roku 1940 a bola zhruba dokončená- koncom roku 1943. Po definitívnom vyúčtovaní dosiahne celkový náklad s dopravou a vnútorným zariadením, bez vedeckého inventára, približne 5 mil. Ks.
Nadmorská výška Štátneho observatória je 1877 m a je presne taká ako výška najväčšej hvezdárne sveta na Mont Wilsone v Kalifornii. Podľa terajších skúseností je to výška optimálna, lebo leží nad hornou hranicou zimnej oblačnosti a umožňuje trvalý pobyt zdravého personálu. Obzor hvezdárne je veľmi dobrý, lebo 91% oblohy je viditeľných, a zvýšených 9% sa objaví otáčaním oblohy denne nad horizontom. Pravidelná činnosť hvezdárne sa začala 15. septembra 1945 a doterajšie pozorovacie skúsenosti potvrdily v plnom rozsahu predpoklady o vhodnosti miesta.
Základom Štátneho observatória je veľký dvojitý Zeissov ďalekohľad o priemere objektívov 600 a 200 mm, odborná knižnica a zariadenie hvezdárne z majetku bývalej Republiky. Hlavný ďalekohľad je moderný stroj milionovej hodnoty, dodaný v roku 1928, čo do, veľkosti na 28 mieste v Europe a na 65 mieste na svete. Odborná knižnica má 5000 inventárnych čísiel a je najväčšou astro-
nomickou knižnicou na Slovensku. Ostatný vedecký inventár hvezdárne má státisícová hodno tu. Toto všetko zariadenie sa môže zhodnotiť a uplatniť len na osobitnom vedeckom ústave, na ten cieľ vybudovanom a organizovanom.
Úlohy Štátneho observatória možno shrnúť v hrubých rysoch približne takto:
1. Vedecká výskumná práca astronomická. - Jej program bude zapadal do celkového plánu astronomickej činnosti svetovej a bude sa určoval prístrojovým vybavením Štátneho observatória, ako aj mož-noslou získavania ďalších moderných astronomických prístrojov alebo ich výrobou vo vlastnej dielni.
Výsledky jednotlivých prác sa budú publikoval v odborných periodikách, najmä zahraničných, poprípade, ak ide o práce rozsiahlejšie vo vlastných publikáciách ústavu.
2. Spolupráca s Prírodovedeckou fakultou Slovenskej univerzity v Bratislave. Poslucháči budú mať v Štátnom observatóriu ústav, ktorý im umožní samostatnú činnosť na modernom stroji a v obsiahlej odbornej knižnici. Štátne observatórium z vysokoškolských poslucháčov zaiste získa v budúcnosti kvalitných pracovníkov aj pre svoj vlastný pracovný program.
3. Spolupráca so Slovenskou vysokou školou technickou v Bratislave. Do úvahy prichádzajú hlavne ústavy nižšej a vyššej geodézie, ich profesori i poslucháči. Knižnica Štátneho observatória má mnohé diela týchto odborov, a pozorovanie podmienky Skalnatého Plesa budú veľmi výhodné pre praktické pozorovacie práce sférickej astronómie i aplikovanej geodézie.
4. Súčinnosť s ostatnými vedeckými ústavmi na Slovensku. Je to v prvom rade Štátny hydrologický a meteorologický ústav v Bratislave, ktorý zriadil na Štátnom observatóriu významnú meteorologickú stanicu vybavenú najmodernejšími prístrojmi. Jeho majetkom je tiež horizontálny seismograf, jediný na Slovensku, inštalovaný v suterénu observatória pod veľkou kopulou.
5. Umožnenie špeciálnych prác zahraničným odborníkom, po-kial by potrebovali k riešeniu svojich problémov horské observatórium a jeho mimoriadne pozorovacie podmienky.
6. Organizácia vedeckej knižnice astronomickej a odborného archívu. Základom knižnice Štátneho observatória je knižnica bývalého Astrofyzikálneho observatória v Starej Ďale. Je teraz najväčšou astronomickou knižnicou na Slovsnsku.
Základom fotografického archívu Štátneho observatória sa stala sbierka astronomických negatívov terajšieho smluvného ria-ditela, pochádzajúca z astronomického observatória na Štrbskom Plese, ktorá má vyše 3000 čísiel.
Okrem spomenutej úpravy právneho postavenia rieši osnova rámcove aj niektoré otázky organizácie Štátneho observatória, kým podrobnosti sa ponechajú na vykonávacie výnosy ministra školstva a národnej osvety, do rezortnej pôsobnosti ktorého je ústav začlenený.
Uzákonením predkladaného návrhu nevznikne pre štátnu pokladnicu nijaké nové zaťaženie, lebo predvídané výdavky sú už preliminované v riadnom štátnom rozpočte a v skutočnosti sa už za dnešného stavu vyplácajú,
Osobné platy zamestnancov Štátneho observatória v sume približne Ks 150. 000 ročne uhradia sa po uzákonení návrhu z prostriedkov pol. 1 § 3 tit. 6-kap, 9 štátneho rozpočtu na rok 1944, z ktorých na smluvné platy terajších zamestnancov Štátneho observatória pripadá suma Ks 152. 000 /rovná sa 50 % z Ks 304. 000/.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru kultúrnemu.
Dr. Štefan Tiso v. r.,
predseda vlády, minister zahraničných vecí
a minister pravosúdia.
Dr. Aladár Kočiš v. r.,
minister školstva a národnej osvety.