Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 12. zasadanie.

985

Vládny návrh.

zo dňa 1944

o ústavoch pre technické skúmanie hmôt, strojov a prístrojov a o priznávaní práva verejnosti obdobným ústavom.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

/1/ Ústavy pre technické skúmanie hmôt, strojov a prístrojov zriaďuje vláda pri vysokých technických školách ako aj pri iných štátnych učilištiach, štátnych úradoch, štátnych ústavoch, alebo štátnych podnikoch.

/2/ Úlohou ústavov /ods. 1/ je:

a/ vykonávať na príkaz príslušného ú-stredného úradu alebo na žiadosť iných úradov, súdov, ako aj súkromných osôb, mechanické, analytické a mikroskopické skúšky, rozbory a skúmania hmôt, výrobkov, strojov a prístrojov a tovarov každého druhu;

b/ podávať vo veciach uvedených pod písm. a/ odborné posudky.

/3/ Pri vykonávaní úloh uvedených v ods. 2 pokračujú ústavy samostatne.

§ 2.

/1/ Neštátnym ústavom, skúšobniam a iným zariadeniam, ktoré vykonávajú činností u-vedenú v § 1 ods. 2 môže vláda priznať právo verejnosti. Udelenie práva verejnosti možno viazať podmienkami.

/2/ Neštátne ústavy, skúšobne a iné zariadenia /ods. 1/ majú právo vydávať osvedčenia o výsledkoch skúšok, rozborov a skúmaní nimi vykonaných. Tieto osvedčenia sú verejnými listinami.

/3/ Právo verejnosti možno neštátnym ústavom, skúšobniam a zariadeniam priznať len vtedy, ak

a/ zamestnanci poverení skúšaním, rozborom a skúmaním majú odbornú spôsobilosť,

b/ sú vybavené takými zariadeniami, alebo prostriedkami, ktoré sú potrebné na to, aby skúšky, rozbory a skúmania boly odborne vykonávané,

c/ zariadenia podľa písm. b/ sú vo vyhovujúcich miestnostiach,

d/ ich činnosťou nebudú ohrožené životy a veci tretích osôb,

e/ osobné a vecné náklady na ich udržovanie sú zaistené.

/4/ Právo verejnosti možno odňať, ak pominú predpoklady, za ktorých bolo udelené, alebo sa vyskytnú pre odňatie iné dôvody verejného záujmu.

§ 3.

/1/ Vláda určí nariadením, v ktorých prípadoch možno vyberať osobitné poplatky za výkony, spojené so skúšaním, rozbormi a skúmaním hmôt, strojov a prístrojov a za podávanie odborných posudkov.

/2/ Výška poplatkov /ods. 1/ bude určená v sadzobníku, ktorý vydá a v Úradných novinách vyhlási príslušný rezortný minister v dohode s ministrom financií.

§ 4.

Pôsobnosťou ústavov podľa §§ 1 a 2 tohto zákona zostáva nedotknuté technické pokusníctvo a výskumníctvo ako pomôcka vedeckého bádania a pôsobnosť doteraz už jestvujúcich ú-stavov, laboratórií a skúšobní.

§ 5.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister dopravy a verejných prác, minister hospodárstva a minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Hospodárna a účelná výstavba a udržovanie technických diel nie je mysliteľná bez odborného a vedeckého skúšobníctva a kontroly. Štabilita a trvanlivosť, hospodárnosť a dokonalosť technických diel, strojov a prístrojov môže byť zaistená len v tom prípade, keď sa ku výstavbe diela odborne použijú také prírodné alebo umelé stavebné hmoty, ktoré v plnej miere vyhovujú podmienkam na ne kladeným. Na zaistenie toho, či tá-ktorá hmota, alebo ten-ktorý stroj a prístroj vyhovuje podmienkam na neho kladeným, sú potrebné osobitné nákladné zariadenia a osobitné zapracované odborné sily, v dôsledku čoho sa toto zisťovanie nemôže prevádzať na stavenisku u každej stavby, ale len v špeciálnych ústavoch k tomu osobitne zariadených.

Vývoj v stavebníctve a v strojných konštrukciách vedie postupne k používaniu nových umelých stavebných a konštrukčných hmôt, ba snaha po zdokonalení a zlacnení stavieb a strojov priamo diktuje vynachádzať a odborne používať nové umelé stavebné hmoty, čo je len tak možné, keď sa v tomto smere prevádza systematické bádanie. Toto sa môže uskutočňovať tiež len v osobitných ústavoch.

Výsledky vedeckého bádania sú často skresľované v prospech bádateľa alebo majiteľa vynálezu, v dôsledku čoho sú na trh uvádzané hmoty nevyhovujúcej kvality, stroje a prístroje nedokonalej výroby, použitie ktorých by mohlo mať aj katastrofálne následky. Preto je bezpodmienečne potrebné, aby výsledky sú-

kromného bádania boly preskúšané nestranným ústavom, pričom toto preskúšanie by bolo smerodajným nielen pre verejného stavebníka a požívateľa strojov a prístrojov, ale aj pre súkromných stavebníkov, podniky a osoby, teda vysvedčenia o skúškach musia mať charakter verejnej listiny.

Takéto technické skúšobné ústavy na Slovensku doteraz nejestvujú, keďže rakúsky zákon č. 185/1910 r. z. o technickom skúmaní, skúšaní a zisťovaní materiálu u nás neplatí a za bývalej Česko-Slovenskej republiky technická skúšobňa podľa tohto zákona na Slovensku ani zriadená nebola. Všetky technické skúšky sa do r. 1939 vykonávaly v skúšobných ústavoch v Prahe a v Brne.

Od r. 1939 v dobe veľkého rozmachu verejných stavieb, bolo treba vykonávať mnoho skúšok stavebných hmôt, pričom pri betonových stavbách sa skúšky pôvodne vykonávaly v Ladeckej továrni na portlandský cement, od r. 1941 sa však vykonávajú na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde značnou finančnou podporou Ministerstva dopravy a verejných prác bol zriadený ústav pre skúšanie prírodných a umelých kameňov, ktorý však doteraz nemá právo verejnosti. Skúšky železa sa vykonávajú v železiarní v Podbrezovej, skúšky živočíšnych látok v štátnej rafinérii v Dubovej. V sporných prípadoch, keď ide o výrobky podnikov, u ktorých je aj skúšobňa, musia byť skúšky vykonané na verejných ústavoch v Prahe, v Brne a vo Viedni alebo v Budapešti.

Odstrániť tento nedostatok a účelne usmerniť vývin technických skúšobných ústavov je dôvodom podania predkladaného návrhu zákona.

K § 1: S ohľadom na funkciu technických skúšobných ústavov je najúčelnejšie, aby takéto ústavy zriaďoval štát, a to hlavne pri technických učilištiach, najmä pri SVŠT, keďže tak je možné najdokonalejšie zaručiť spoľahlivý výsledok skúšobníctva, vplývať na technické bádanie v celom štáte a zamedziť vznik väčšieho počtu skúšobní, čo je pri rozlohe Štátu neúčelné a nehospodárne.

K § 2: Keďže z finančných a personálnych dôvodov nie je možná zriadiť hneď štátne technické skúšobné ústavy pre každú hmotu a konštrukcie strojov a prístrojov, javí sa účelným udeliť právo verejnosti takým technickým skúšobniam, ktoré už na Slovensku jestvujú a v potrebnej miere zaručujú spoľahlivé vykonávanie skúšok.

K § 3: Zriadenie a prevádzka technických skúšobní vyžaduje vecný a osobný náklad, ktorý má byť uhradený tomu, kto skúšobný ústav zriadil a udržuje, a to tými záujemcami, pre ktorých sa skúšky uskutočňujú.

K § 4: Ustanovenie tohto paragrafu je vecou samozrejmou, keďže navrhovaným zákonom nemá sa rušiť to, čo v odbore skúšobníctva a bádania na základe právnych predpisov už jestvuje.

K § 5: Povaha a cieľ navrhovaného zákona vyžaduje, aby bol vydaný a do života uvedený čo najskôr, čo je odôvodnené aj rozmachom stavebného ruchu a technického pokroku v konštrukciách, strojoch a prístrojoch.

Vykonanie navrhovaného zákona si nevyžiada nijakých osobitných výdavkov zo štátnej pokladnice.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a výboru národohospodárskemu;

Dr. Štefan Tiso v. r.,

predseda vlády, minister zahraničných vecí a minister pravosúdia.

Ing. Ľudovít Lednár v. r.,

minister dopravy a verejných prác.