Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 12. zasadanie.

986

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa 1944

ktorým sa zrušujú výhody mimoriadnych odpisov podľa zákona o priamych daniach počas brannej pohotovosti štátu.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Počas brannej pohotovosti štátu neplatia ustanovenia § 10 ods. 2 a § 79 Ods. l písm. f/ zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich o výhodách mimoriadnych odpisov ohľadom stavieb budov a iných investícií začatých po po 1. júli 1944.

§ 2.

Tento zákon platí od l. júla 1944, vykoná ho minister financií.

Dôvodová zpráva.

Pôvodné sadzba mimoriadnych odpisov podľa § 10 ods. 2 a § 79 ods. 1 písm. f/ zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. činila 20%.

Táto sadzba bola čl. 44 zákona č. 226/1936 Sb. z. a n. snížená na 10 % a súčasne bola vláda splnomocnená, aby vládnym nariadením mohla zvýšiť sadzbu mimoriadneho odpisu pre ten ktorý rok, až na 20%.

V smysle tohto zákonného splnomocnenia vlády vydala vládne nariadenia č. 22/1937, Č. 16/1938 Sb. z. a n. a Č. 76/1940 Sl. z., ktorými bola zvýšená sadzba mimoriadnych odpisov na 20 % a to

pre investície skutočné v rokoch 1936 až 1942.

Sadzba mimoriadnych, odpisov bola zvýšená ďalej právnymi predpismi, a to nariadením s mocou zákona č. 122/1940 Sl. z. o možnosti doplnenia odpisov do 50 % pri investíciach vykonaných od 1. januára 1937 do 31. decembra 1939, zákonom Č. 307/1940 Sl. z. na 50%, resp. na 70 % pri investíciach vykonaných v čase od 1. januára 1940 do 31. decembra 1942, resp. v znení čl. II. zákona č. 136/1942 Sl. z. pri investíciach, ktoré sa uskutočnia v obchodnom roku 1943 a konečne zákonom č. 104/1944 Sl. z. boly priznané investíciam /prevádzkovým a obytným budovám, novým strojom a zariadeniam/, ktoré boly preukazateľne započaté, alebo objednané do 15. decembra 1943, výhody mimoriadnych odpisov v rozsahu určenom v § 2 zákona Č. 307/1940 Sl. z.

Tendenciou týchto nariadení a zákonov bolo v rámci určitého hospodárskeho plánu poskytnutím daňových úľav jednak podporiť stavebný ruch /stavby obytných budov pre zamestnancov/, jednak pomôcť vystavať priemysel /stavby prevádzkových budov, zadováženie strojov a zariadení/, ktorý bol - ako je to všeobecne známe za býv. ČSR nielen zastavený, ale aj odbúraný a konečne tieto zákony umožnily vyhotoviť sociálne zariadenia pre zvýšenie duševnej úrovne a telesnej odolnosti robotníctva a úradníctva podnikov.

Podniky tieto výhody enormne vysokých mimoriadnych odpisov v plnej miere aj využily a vystavily si prevádzkové a obytné budovy, zadovážily si stroje a zariadenia a zhotovily si tiež sociálne zariadenia.

Týmito výhodami však na druhej strane boly snížene daňové základy dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej za daňové roky 1939 a 1944 podľa miernych odhadov asi okrúhle o Ks 2.000.000.000. -, čo znamená úbytok na týchto daniach v uvedených rokoch asi okrúhle Ks 1.500.000.000. -. V mierových časoch a v normálnych hospodárskych pomeroch by boly tieto výhody pre štátnu pokladnicu znesiteľné, avšak vo vojnových Časoch za brannej pohotovosti štátu, keď sa štátne výdavky zvyšujú zo dňa na deň a vojna zúri priamo pred hranicami, alebo už aj na hraniciach štátu, nemôže sa štát zrieknuť vo forme daňových úľav nijakého zdroja štátnych príjmov.

Udalosti odobravšie sa a odohrávajúce sa na území štátu v mesiacoch august a september 1944, zapričinily už doteraz nielen značné straty na ľudských životoch, ale aj veľké straty na prevádzkových a obytných budovách, na strojoch a zariadeniach, kto-, rých výšku tohto času ešte nemožno presne zistiť, avšak už teraz sa odhaduje na niekoľko miliard korún a jej zvýšenie v budúcnosti možno právom očakávať. Tieto straty štát pociťuje dva razy, prvýkrát pri poskytnutí daňových úľav vo forme zmenšených štátnych, príjmov, druhýkrát pri zničení a poškodení týchto objektov a predmetov vo forme vyradenia z hospodárskeho života, lebo vyradením podnikov zmenšuje sa počet daňovníkov /ďalšia strata na štátnych príjmoch/.

Za tohto právneho a skutkového stavu a vzhľadom na zo dňa na deň rastúce štátne výdavky nemôže finančná správa povoliť 20%, ba ani 10 % výhody mimoriadnych odpisov podľa § 10 ods. 2 a § 79

ods. 1 písm. f/ zákona o priamych daniach počas brannej pohotovosti štátu t. j. odo dňa 1. júla 1944 do dňa vyhlásenia skončenia tejto.

Týmto zákonom strácajú účinnosť ustanovenia § 10 ods. 2 veta druhá, tretia a štvrtá, ktoré znejú: "Daňovníci, ktorí vedú riadne obchodné knihy a ktorí vystavia, prestavia, pristavia aleto nadstavia budovy pre prevádzku podnikov, v to počítajúc budovy s bytmi pre vlastných zamestnancov, alebo ktorí si zadovážia nové stroje a zariadenia, môžu si v 5 rokoch, počítajúc obchodným obdobím, v ktorom bola stavba dokončená, alebo stroje a zariadenia novo zadovážené, od príjmu v podniku dosiahnutého odpísať okrem všeobecne prípustných odpisov ďalších 10 % nákladu na stavbu, alebo stroje a zariadenia preukázateľne vynaloženého. Vláda sa splnomocňuje, aby percento tohto mimoriadneho odpisu zvýšila pre stavby v tomktorom roku započaté a pre iné investície v tomktorom roku vykonané až na 20 %. Ak sa užijú tieto budovy v dobe 10 rokov, počínajúc rokom, v ktorom bola stavba dokončená, na iné účele ako vpredu uvedené, bude mimoriadny odpis dodatočne zdanený na daňové roky, v daňovom základe, ktorý bol uznaný za odpočítateľnú položku" a § 79 ods. 1 písm. f/ pododsek 3 a 4, ktoré znejú: "Podniky, ktoré vystavia, prestavia, pristavia alebo nadstavia budovy pre prevádzku podnikov, v to počítajúc budovy s bytmi pre vlastných zamestnancov, alebo ktoré si zadovážia nové stroje a zariadenia, môžu si v 5 rokoch, počítajúc obchodným obdobím, v ktorom bola stavba dokončená alebo stroje a zariadenia "boly novozadovážené, okrem odpisov vyššie uvedených dane proste odpísať ďalších 10 % nákladu preukázateľne vynaloženého na stavbu, alebo stroje a zariadenia., Vláda sa splnomocňuje, aby percento tohto mimoriadneho odpisu pre stavby v tomktorom roku vykonané zvýšila až na 20 %.

Ak sa užije týchto budov v dobe 10 rokov, počínajúc obchodným obdobím, v ktorom bola stavba dokončená, na iné účely ako vpredu uvedené, má to za následok dodatočné zdanenie mimoriadneho odpisu na daňové roky, v ktorých bol uznaný za odpočítateľnú položku".

Predkladaným návrhom zákona nie sú dotknuté ustanovenia o mimoriadnych odpisoch.

Vykonanie zákona nevyžiada si zo štátnej pokladnice žiadne výdavky, ale znamená pre štátnu pokladnicu nový finančný príjem,,

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a výboru národohospodárskemu.

Dr. Štefan Tiso v. r.,

predseda vlády, minister zahraničných vecí a minister pravosúdia.

Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,

minister financií.