Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 12. zasadanie.
990
Vládny návrh. Zákon
zo dňa 1944
o úrazovom poistení pôdohospodárskych podnikov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Rozsah poistnej povinnosti.
§ 1.
/1/ Pre prípad úrazu podliehajú poistnej povinnosti všetky pôdohospodárske podniky, najmä
a/ podniky pôdohospodárske so všetkými svojimi složkami ako poľnohospodárstvo,le-sohospodárstvo, dobytkárstvo, pasienkárstvo, hydinárstvo, vinohradníctvo, ovocinárstvo, škôlkárstvo,záhradníctvo, včelárstvo, hodvábníctvo, rybárstvo, poľovníctvo, počítajúc v to všetky práce, ktoré smerujú k spracovaniu alebo prepracovaniu vlastných surovín.
b/ pôdohospodárske /poľnohospodárske, lesnícke a pod./ výskumné ústavy, pokusné a šľachtiteľské stanice a iné zariadenia, slú-žiace na zveľadenie pôdohospodárstva;
c/ meliorácie, stavby, úpravy a udržovanie hrádzi, vodných tokov, odvodňovacích kanálov a pod., prevádzané v režii vodných.
družstiev, štátu, samosprávnych sväzkov, prípadne iných záujmových skupín, ako aj jednotlivcov, pokiaľ nie sú zadané inému podnikateľovi.
/2/ Za činnosť pôdohospodárskych podnikov, uvedených v ods. 1, pokladajú sa aj:
a/ všetky práce vykonávané v záujme a pre potrebu podniku, ako "bežné opravy podnikových budov, úprava súkromných ciest, meliorácie a pod. počítajúc v to obstarávanie hmôt k tomu potrebných,
b/ povinné práce, uložené majiteľovi pôdohospodárskeho podniku z titulu verejného naturálneho plnenia,
c/ vzájomné vypomáhanie pri spoločnom, poprípade hromadnom výmlate plodín a pri živelných katastrofách, ako aj príležitostné obrábanie pozemkov, strojné oranie a mlátenie, pokiaľ tieto práce sú vykonávané poisteným podnikom pre cudzí podnik,
d/ príležitostné práce povoznícke. /3/ Chov dobytka,hydiny, včiel, hodváb-níkov a rýb, ak nie je v spojitosti s poisteným podnikom pôdohospodárskym a ak nie je vykonávaný ako hlavná zárobková činnosť, nepodlieha poisteniu podľa ods. 1, výjmuc ak sa pri ňom pravidelne zamestnávajú pracovné sily, na tento účel najaté. Za tých istých podmienok nepodliehajú poisteniu podľa ods. 1 vinohrady, školky, ovocné sady a záhradky.
/4/ Úrazová poistná povinnosť podnikov, závodov a prác, určená zák.čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, nie je týmto zákonom dotknutá.
/5/ Ak určitá činnosť podniková je prevádzaná zčasti pre vlastný podnik, podliehajúci poistnej povinnosti podľa tohto zákona,zčasti pre vlastný podnik, podliehajúci poistnej povinnosti podľa zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, treba ju v celom rozsahu poistiť podľa predpisov toho zákona,podľa ktorého je poistený podnik, pre ktorého účely dotyčná činnosť prevážne slúži.
§ 2.
/1/ Poistenie vzťahuje sa na všetky o-soby - bez rozdielu pohlavia, veku, druhu a výšky mzdy alebo platu - zamestnané trvale,dočasne, výpomocne, prechodne alebo príležitostne v pôdohospodárskych podnikoch, uvedených v § 1. Z poistnej povinnosti sú vyňatí príležitostní zamestnanci pri poľovníctve v najatých revíroch.
/2/ Pri podnikoch poľnohospodárskych a lesohospodárskych, ktorých výmera nepresahuje 50 ha, vzťahuje sa poistenie aj na osoby, pracujúce na základe príbuzenského pomeru alebo za vzájomnú výpomoc.
/3/ Pri pôdohospodárskych /poľnohospodárskych, lesníckych, gazdinských a pod./školách vzťahuje sa poistenie aj na žiakov po dobu, v ktorej vykonávajú predpísané praktické práce pôdohospodárske.
/4/ Pri podnikoch poľnohospodárskych a lesohospodárskych, ktorých výmera nepresahuje 50 ha, vzťahuje sa poistenie aj na majiteľa podniku, jeho /manželku/ manžela a príslušníkov rodiny. Za príslušníkov rodiny podľa tohto zákona pokladajú sa deti,osvojenci a chovanci,
vnuci, rodičia, poprípade iné osoby spríbuznené alebo sošvagrené, pokiaľ žijú v spoločnej domácnosti s majiteľom podniku a sú na neho prevážne odkázané svojou výživou. Poistenie sa vzťahuje tiež na osoby nedospelé, ak vykonáva-jú práce, ktoré podľa platných predpisov nie sú im zakázané.
§ 3.
Majiteľom podniku podľa tohto zákona rozumie sa osoba, na účet ktorej sa vykonávajú práce alebo služby v pôdphospodárskom podniku.
§ 4.
Nositeľ poistenia.
Nositeľom poistenia podľa tohto zákona je "Robotnícka sociálna poisťovňa" /nariadenie s mocou zákona č, 300/1940 Sl. z./ v ďalšom texte "poisťovňa", ktorá toto poistenie prevádza v úrazovom odbore spolu s úrazovým poistením zamestnancov priemyselných a obchodných /zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich/.
§ 5.
Započítateľný pracovný zárobok.
/1/ Pracovný zárobok osôb, zamestnaných v podnikoch, ktoré podliehajú úrazovej poistnej povinnosti podľa tohto zákona, smerodajný pre výrub poistného ako aj pre odškodnenie úrazu, určí sa podľa predpisov platných pre úrazové poistenie zamestnancov priemyselných a obchodných /zák. Čl. XIX/1907 v znení právnych, predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich/.
/2/ Zárobok smerodajný pre výrub poistného za osoby, uvedené v § 2 ods.3, ako aj pre
odškodnenie úrazu osôb, uvedených v § 2 ods.3 a 4, určí na návrh poisťovne minister vnútra po dohode s príslušným rezortným ministrom.
§ 6.
Ohlasovacia povinnosť.
/1/ Majiteľ podniku, podliehajúceho poistnej povinnosti podľa tohto zákona, je povinný do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, poťažne od vzniku nového podniku prihlásiť podnik poisťovni na tlačive, vydanom poisťovňou.
/2/ Zmenu v prevádzke podniku, zastavenie prevádzky, zmenu v povahe podniku, zriadenie nového podniku,ako ej zmenu v osobe majiteľa podniku pri jeho prevzatí musí majiteľ podniku ohlásiť poisťovni do osem dní.
/5/ Od povinnosti, uloženej v ods. 1 a 2, sú oslobodení majitelia podnikov, pre ktoré platia predpisy o paušálnom poistnom /§ 7/.
/4/ Ak majiteľ podniku nesplní povinnosť, uložemí v ods.l a 2, môže poisťovňa zistiť potrebné údaje na trovy majiteľa podniku. Paušálne poistné.
§ 7.
/1/ Za poľnohospodárske a lesohospodár-ske podniky, bez zreteľa na ich výmeru platí sa poistné paušálne podľa výmery pôdy. Vláda môže nariadením spôsob platenia poistného pau šálom rozšíriť aj na iné složky pôdohospodárstva, alebo vylúčiť z paušálneho poistného le sohospodárske podniky patriace štátu a iným právnickým osobám, ako aj urbariátom a komposesorátom.
/2/ Minister vnútra na návrh poisťovne po dohode s príslušným rezortným ministrom ur-
čuje vyhláškou v Úradných . novinách sadzbou pau-šálneho poistného, prípadne jej odstupňovanie a spôsob výrubu poistného.
§ 8.
/1/ Majiteľov podnikov, ktorí platia poistné paušálom /§ 7/, ako aj výmeru ich pozemkov v chotári každej obce spíše dvojmo príslušný obecný /obvodný/ notársky úrad do 15. februára každého roku do spoločného výkazu a vyrúbi im poistné, pripadajúce na ich podnik za bežný kalendárny rok, zápisom do výkazu. Majitelia podnikov sú povinní zaplatiť paušálne poistné na obecnom /obvodnom/ notárskom úrade do 1.marca bežného roku. Obecný /obvodný/ notársky úrad zašle výkaz a zaplatené poistné poisťovni do 10. marca.
/2/ Výpis poisťovne z výkazu o výrube paušálneho poistného podľa ods.1 o nezaplatenom poistnom, opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom v exekúcii podľa § 90 ods. 2 vl. par. č. e/1928 Sb. z. a n. a ohľadom nehnuteľností aj v exekúcii súdnej.
/3/ Ak majiteľ podniku popiera oprávnenosť alebo správnosť výrubu paušálneho poistného, môže žiadať do 15 dní od splatnosti poistného od nositeľa poistenia vydanie písomného platobného výmeru.
§ 9.
/1/ Osoby, ktoré nepodliehajú poistnej povinnosti pre prípad nemoci, majú odo dňa úrazu voči nositeľovi poistenia podľa tohto zákona nárok na bezplatné lekárske ošetrovanie, lieky a liečebné pomôcky podľa zásad platných v nemocenskom poistení /zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon menia-
cich a doplňujúcich/. Nárok na úrazový dôchodok majú až od jedenásteho týždňa odo dňa úrazu.
/2/ Deti, osvojenci, chovanci a vnuci /§ 2 ods. 4/ a žiaci pôdohospodárskych škôl /§ 2 ods. 3/ majú nárok na úrazový dôchodok až od dovŕšeného 17. roku veku. Takéto osoby, ak sú úplnými sir tami, alebo ak ich treba podľa ustanovenia § 72 ods. 9 zák.čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich pokladať za úplne siroty, majú nárok na úrazový dôchodok od jedenásteho týždňa odo dňa úrazu.
/3/ Inak o poistných dávkach platia u-stanovenia zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich.
§ 10.
Osoby poberajúce dôchodky a dávky z úrazového poistenia podľa tohto zákona sú, nakoľko ide o tieto dôchodky a dávky, oslobodené od dane dôchodkovej, ak ich príjmy z iných pra-meňov nepresahujú od dane dôchodkovej oslobodené minimum.
Úrazová zábrana.
§ 11.
/1/ Vo všetkých podnikoch pôdohospodárskych musia byť zachovávané predpisy vydané na ochranu zamestnancov /poistencov/ pred úrazmi /ods, 2/.
/2/ Všeobecné predpisy na ochranu zamestnancov /poistencov/ pred úrazmi, ako aj osobitné predpisy tohto druhu v jednotlivých odvetviach alebo podnikoch pôdohospodárskych vydá vláda nariadením.
§ 12.
/1/ Ak majiteľ podniku neurobí ochrannými predpismi nariadené ochranné opatrenia, môže poisťovňa na príspevkové obdobie, v ktorom bola zistená táto okolnosť až do konca príspevkového obdobia, v ktorom zistená závada bola odstránená, zaradiť podnik do vyššieho nebezpečenského percenta,najviac však do dvojnásobného stredného nebezpečenského percenta, predpísaného pre tento podnikový druh, a u podnikov, pre ktoré platia predpisy o paušálnom poistnom, vyrúbiť osobitnú prirážku až do výšky určeného paušálneho poistného.
/2/ Proti výmeru vydanému podľa ods. 1 možno sa odvolať na župný úrad príslušný podľa sídla podniku.
/3/ Predpisy o výrube,premlčaní a vymáhaní úrazového poistného platia aj pre výrub, premlčanie a vymáhanie osobitnej prirážky /ods.
2/.
Záverečné ustanovenia.
§ 13.
/1/ Ak tento zákon neustanovuje inak, platia ohľadne poistenia podľa tohto zákona u-stanovenia zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich.
/2/ Ustanovenia predpisov uvedených v ods. 1 vzťahujú sa aj na poistné platené paušálom /§ 7/.
§ 14.
/1/ Roztriedenie podnikov, podliehajúcich poistnej povinnosti podľa tohto zákona, do nebezpečenských tried a určenie percient týchto tried, pokiaľ nebudú splnené predpokla-
dy podľa § 33 zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, upraví vláda nariadením.
/2/ Príspevková sadzba, platná pre podniky priemyselné a obchodné, použije sa tiež pre podniky poistené podľa tohto zákona.
§ 15.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zrušuje sa zák. čl. XVI/1900 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, najmä zák. čl. XIV/1902, zák. čl, VIII/1912, zák. 21. XX/1915 a vl. nar. č. 28/1939 Sl. z. Nároky a povinnosti dobrovoľných členov I. až V. skupiny a členov zlikvidovaných pohrebných, spolkov,vzniklé podľa zák, čl. XVl/ 1900 a právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich,ostávajú ustanoveniami tohto zákona nedotknuté.
§ 16.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom,ktorý určí vláda nariadením vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva,
Nariadením s mocou zákona č. 300/1940 Sl.Z. prevedené bolo sjednotenie nositeľov verejnoprávneho poistenia robotníckeho, medzi iným aj poistenia úrazového. Ďalším krokom materiálne-právnej unifikácie je novelizácia predpisov úrazového poistenia poľnohospodárskeho, obsažených v zák. čl. XVI/1900, zák. čl. XIV/ 1902, zák. čl. VIII/1912, zák, čl. XX/1913 a vo vl. nar. č. 28/ 1939 Sl. z.
Logickým predpokladom tejto novelizácie je tesné primknu-bie na predpisy zák. čl. XIX/1907 o úrazovom poistení zamestnancov priemyselných a obchodných. Nie je dobre mysliteľné, aby pre úrazových poistencov tohože ústavu platily dva rozličné systémy príspevkové a dávkové: najmä rozdielnosť po stránke dávkovej musí byť odstránená. Preto tiež návrh zákonnej osnovy takmer úplne - až na málo odôvodnených výnimiek preberá zásadne dávkové predpisy zák. čl. XIX/1907. Pokiaľ sa vyskytujú odchýlky čo do
príspevkových predpisov a rozsahu poistnej povinnosti, ide o ne-zbytnosť diktovanú zvláštnosťami poľnohospodárskej výroby.
Zmeny oproti doterajším predpisom sú najmä tieto:
1/ Poistná povinnosť nastáva ex lege, čím sa odstráni doterajší systém osobného poistenia prihláškami a tým aj dôsledky vyplývajúce zo zanedbania prihlasovacej povinnosti.
2/ Riešia sa doterajšie skupiny poistencov /hosp. čelaď, robotníci strojní, vodných družstiev, lesní, sezoní atď./ a nahradzujú sa kolektívnym poistením podnikovým.
3/ Poistnej povinnosti podrobujú sa všetky poľnohospodárske podniky v širšom slova smysle, pre ktorý pojem použitý bol výraz "podnik pôdohospodársky".
4/ Povinne poistení sú jednak zamestnanci, jednak - a to u poľnohospodárskych, a lesohospodárskych podnikov s výmerou, nepresahujúcou 50 ha - hospodár, jeho manželka a príslušníci jeho rodiny a na pôdohospodárskych školách všetkých druhov za istých podmienok aj žiaci týchto škôl.
5/ Dobrovoľné poistenie v doterajších skupinách I.-V./l. a II. skupina podľa zák. čl. XVl/l900, III. a IV. skupina podľa zák.čl.XIV/1902 a V. skupina podľa zák.21,VIII. z r. 1912/ nebolo prevzaté) nadobudnuté práva a doterajšie povinnosti aktívnych a likvidovaných členov ostávajú však nedotknuté.
6/ Poistné príspevky budú sa vyrubovať na základe mzdových záznamov ako v úrazovom poistení priemyselnom s výnimkou podnikov, pre ktoré platia predpisy o paušálnom poistnom, pri týchto podnikoch sa zavádza paušál podľa výmery pôdy.
7/ Po stránke administratívnej odbremeňujú sa obecné, príp. notárske úrady, ktoré doteraz prevádzaly takmer všetku agendu spojenú s predpisom a inkasom poistného a vyšetrovaním úrazu, a ponecháva sa im predpis a inkaso paušálneho poistného, pre ktoré bude zavedená tá najjednoduchšia forma,
8/ Preberá sa dávkový systém úrazového poistenia priemyselného s odchýlkou u nezamestnancov.
Novelizácia poľnohospodárskeho poistenia úrazového je prípravným aktom pre celkovú Reorganizáciu úrazového poistenia, pričom sa už teraz zdôrazňuje.úmysel,že ak by navrhnutá osnova proti očakávaniu nepriniesla ten sociálny a vôbec praktický efekt, ktorý sa od nej očakáva, resp. ukázala sa v niektorom smer-re pochybenou, zistený nedostatok bude odstránený v návrhu generálnej unifikácie úrazového zákona.
K jednotlivým paragrafom uvádzame:
K § 1.
§ 1 podrobuje poistnej povinnosti pre prípad úrazu všetky pôdohospodárske podniky v celom rozsahu a uvádza podniky a práce, ktoré sa majú pokladať za podniky pôdohospodárske, sú to predovšetkým všetky složky pôdohospodárstva, označované doteraz ako poľnohospodárstvo v širšom slova smysle, a ich vedľajšie činnosti, ktorých predmetom sú podstatne vlastné suroviny, ďalej práce kultúrne-technické bez ohľadu na podnikateľa, pokiaľ sú prevádzané vo vlastnej režii, a konečne - a to je novum zavádzania podľa vzoru v cudzine - inštitúcie a zariadenia slúžiace na
zveľadenie pôdohospodárstva, ako výskumné a šlachtiteľské ústavy a stanice.
Vedia toho budú poistené všetky práce, ktoré s pôdohospodárskym podnikom normálne súvisia, keď aj sú vykonávané prípadne mimo rámca podniku alebo pre podnik alebo osobu cudziu. Z týchto prác treba zdôrazniť tzv. povinné práce pre obec, vzájomné vypomáhanie pri živelných katastrofách, príležitostné práce povoznícke a pod. Všetky práce vymenované v ods.2 § 1 ako činnosť pôdohospodárskeho podniku, uvedené boly najmä s ohľadom na poistenie nezamestnancov,teda hospodára a jeho rodinu. Kým u zamestnanca posudzovaly by sa čo do odškodnenia úrazov za práce z príkazu, mohla by u nezamestnancov vzniknúť pochybnosť,či patria medzi práce poistením kryté. Ich vymenovaním sa táto pochybnosť odstráni.
Spoločným, prípadne hromadným výmlatom plodín rozumie sa mlátenie v tejže sezóne, pri ktorom dva, alebo viaceré poľnohospodárske podniky si vypomáhajú so svojimi - či už so všetkými a-lebo len niektorými - námezdnými a rodinnými pracovnými silami. Naproti tomu strojným mlátením rozumejú sa práce, ktoré vykonáva roľník - majiteľ mláťačky so svojim strojom po skončení výmlatu vlastného obilia alebo vedľa neho druhému roľníkovi zdarma alebo za úplatu akéhokoľvek druhu. Práce majiteľov mláťačiek, nemajúcich vlastné, poťažne najaté hospodárstvo, nie sú do kompetencie navrhovaného zákona pojaté a považujú sa za práce živnostenské.
U prác povozníckych zdôrazňuje sa ich príležitostný ráz na rozdiel od pravidelného povozníctva- drobných roľníkov v kopcovitých a lesnatých krajoch, u ktorých v dôsledku nedostačujúcej výmery ich poľnohospodárskeho podniku povozníctvo tvori hlavný zdroj ich výživy a má charakter viacmenej živnostenský.Povozníctvo tohto druhu nemohlo byť pojaté do kompetencie navrhovaneho zákona jednak preto, že presahuje ďaleko rámec činnosti pôdohospodárskeho podniku, jednak preto, že s ohľadom na svoje, faktickému úrazovému nebezpečenstvu úmerné riziko nemohlo by sa zaradiť do paušálneho poistenia poľnohospodárskych podnikov a vyžadovalo by vytvorenie zvláštnej skupiny podnikovej s pomerne vysokým poistným. Keďže úrazové poistenie priemyselné, prevádzané podľa zák. čl. XIX/1907, kam vlastne takéto povozníctvo patrí, samostatnú skupinu pre dopravu má, nebolo by praktické tvoriť ju ešte aj v rámci úrazového poistenia pôdohospodárskeho.
Z poistnej povinnosti sú vylúčené drobné podniky pôdohos-podárske - s výnimkou podnikov poľnohospodárskych a lesných,kto-ré jej podliehajú bez ohľadu na veľkosť - prevádzané majiteľom vedľa vlastnej a hlavnej zárobkovej činnosti,pokiaľ pravda v takomto podniku nie sú zpravidla zamestnávané pracovné sily výlučne k tomuto účelu najaté, Ak teda úradník, učiteľ, akýkoľvek iný zamestnanec alebo príslušník slobodného povolania má ovocnú alebo zeleninovú záhradu, včelári, dochováva hydinu a pod. - či už zo záľuby alebo na doplňok dôchodku svojho hlavného zamestnania -nemožno ho považovať za pôdohospodárskeho podnikateľa v smysle navrhovaného zákona, čo aj príležitostne zjedná si na niektoré práce cudziu pracovnú silu alebo k nim použije zamestnanca svojej domácnosti. Ak ale takéto podniky a práce sú v spojitosti s poisteným podnikom pôdohospodárskym /roľník má pri hospodárstve
záhradu, včelári, dochováva hydinu a pod,/ alebo ak sú prevádzané ako hlavná zárobková činnosť /vinohradník s rodinou žije prevážne z výnosu svojho vinohradu čo aj menšej výmery/, podliehajú poistnej povinnosti.
Prípadné kompetenčné konflikty - pokiaľ, pravda, možno hovoriť o kompetenčných konfliktoch v rámci činnosti jedného a toho istého nositeľa poistenia - odstraňuje predpis ods. 4 § 1, že úrazová poistná povinnosť podnikov, závodov a prác, určená zák. čl. XIX/1907, ostáva navrhovaným zákonom nedotknutá.
Môže sa vyskytnúť prípad, že určitá podniková činnosť je vykonávaná zčasti pre podnik pôdohospodársky, zčasti pre podnik živnostenský tohože podnikateľa /napr. kočiš mäsiara zvážajúci zakúpený dobytok, rozvážajúci dodávané mäso a vykonávajúci tiež práce poľnohospodárske/. Z toho dôvodu bolo vložené do odseku 5 § 1 ustanovenie, že o kompetencii tohto alebo druhého úrazového zákona rozhoduje druh činnosti, ktorý je v prevahe a že takáto činnosť je čo do poistnej povinnosti nedelitelná, takže v celom rozsahu musí byť poistená podľa predpisov toho zákona, do kompetencie ktorého bola pridelená,,
K § 2.
Tento paragraf zaoberá sa poistnou povinnosťou po stránke osobnej o Podliehajú jej zásadne a bez rozdielu všetci zamestnanci. Keďže § 10 navrhovaného zákona recipuje ustanovenia zák. čl.. XIX/1907, platia aj v úrazovom poistení pôdohospodárskych podnikov podľa vlád. nar.č.516/1919 Sb.z. a n. ustanovenia § 10 zák.čl.XIx/1907 v znení čl. III. zák.č.207/1919 Sb. z. a n.,pod-Xárktorých je možné za istých podmienok oslobodiť zamestnancov Štátnych podnikov od poistnej povinnosti.
TJ podnikov poľnohospodárskych a lesohospodárskych s výmerou nepresahujúcou 50 ha vzťahuje sa poistná povinnosť aj na hospodárov, ich manželky a všetkých pokrvných a sošvagrených príbuzných, pokiaľ žijú s hospodárom v spoločnej domácnosti a sú na neho prevážne odkázaní svojou výživou. K rozšíreniu poistnej povinnosti na nezamestnancov viedla okolnosť, že v poľ-nohospodárstve na Slovensku je zamestnaných cca 780.000 platených síl, vedľa ktorých pracuje v poľnohospodárskych podnikoch do 50 ha cca 387.000 podnikateľov a pomáhajúcich členov rodiny. Bolo by nesociálne tak veľký počet manuálne pracujúcich a zväčša na prácu vlastných rúk odkázaných príslušníkov poľnohospodárskej pospolitosti vypustiť z poistenia. V tomto smere návrh zákona nahradzuje doterajší systém dobrovoľného pripoistenia členov rodiny a primyká sa modernejším zákonným úpravám o poľnohospodárskom poistení úrazovom. Na osoby nedospelé vzťahuje sa poistenie len, ak vykonávajú práce, ktoré podľa platných predpisov /zák.č. 420/1919 Sb. Z. a n./ nie sú im zakázané.
Zvláštnu skupinu poistencov tvoria žiaci všetkých pôdohospodárskych škôl, ktorí sú poistení pri predpísaných prácach praktických. Nebudú sa teda odškodňovať úrazy v triede, internáte, jedálni, na ceste do školy a pod.
K § 3.
Obsahuje definíciu majiteľa podniku súhlasne s obsahom
§ 22 z. čl. XIX/1907.
K § 4.
§ 4 zdôrazňuje, že poistenie podľa tohto zákona nebude tvoriť v rámci nositeľa poistenia zvláštnu administratívnu alebo účtovaciu skupinu, ale že bude prevádzané v úrazovom odbore ústavu spolu s úrazovým poistením zamestnancov priemyselných a obchodných.
Tým, pravda, nemá byť dotknutá hospodárska samostačnosť jednotlivých druhov, poť. skupín, ktorá je vlastne rešpektovaná /pri sostavení zaraďovacej schémy,určujúcej nebezpečenské riziko a zariadenie podnikov/ aj v rámci jednotlivých odborov.
K § 5.
Hovorí o základe pre výrub poistného a pre odškodnenie úrazov. Tým je pracovný zárobok, zisťovaný u zamestnancov podľa predpisov z. Čl.XIX/1907 a určený u ne zamestnancov ministra vnútra po dohode s ministrom hospodárstva. V tomto druhom prípade navrhovaný zákon zaisťuje možnosť, aby poisťovňa uplatnila svoj náhľad a skúsenosť,
K § 6.
Zaisťuje poisťovni evidenciu jestvujúcich podnikov ako aj všetkých zmien dôležitých pre výrub poistného.
Od prihlasovacej povinnosti sú oslobodení majitelia poľnohospodárskych a lesohospodárskych podnikov pre ktoré platia predpisy o paušálnom poistnom., Títo majitelia pri realizovaní poistenia nebudú zaťažovaní písomnou agendou.
K § 7.
Toto ustanovenie zavádza u podnikov poľnohospodárskych a lesohospodárskych spôsob platenia poistného paušálom. Podrobnosti o spôsobe výrubu a o sadzbe poistného sú ponechané na ministra vnútra a príslušného rezortného ministra. Podľa potreby môže vláda rozšíriť spôsob platenia poistného paušálom aj na iné složky pôdohospodárstva.
K § 8
Ukladá výrub a inkaso paušálneho poistného notárskym úradom.Keď uvážime, že doteraz obecné /notárske/ medzítka každoročne spisovaly hospodársku čeľaď /28.509 osôb u 13.764 zamestnávateľov v roku 1942/ majiteľov hospodárskych strojov /7.291 podnikov v r. 1942/, sprostredkovaly poistenie robotníkov sezónnych a poľnohospodárskych nádenníkov, inkasovaly a odvádzaly poistné u všetkých skupín poistencov,vyšetrovaly úrazy vo všetkých poisteneckých skupinách a kontrolovaly zdravotný stav dôchodcov,znamená ustanovenie § 8 citeľné úľavy a odbremenenie týchto úradov.
Okrem toho notárske úrady poznajú najlepšie miestne pomery, takže odpadne zdĺhavé často a drahé písomné vyšetrovanie, ktoré by bolo nevyhnutné, ak by musela poistnú agendu paušalizovaných podnikov viesť sama poisťovňa.
Konečne prenesenie poistnej agendy paušalizovaných podni-
kov na miestne úrady je bezpodmienečne nutné aj s ohľadom na vý-ký počet týchto podnikov /terajší počet odhaduje sa na 332.000/. Vedenie každého jednotlivého podniku najmä podnikov menšieho rozsahu v evidencii poisťovne vyžadovalo by primerane k malej sume poistného neúmerný náklad,bolo by neúsporné a podstatne zdražovalo by celé poistenie. Úradovne RSP nemôžu byť poverené vyrubovaním paušálneho poistného z tých istých dôvodov,keďže nevedú o-sobitnú evidenciu poľnohospodárskych a lesohospodárskych podni-ka-tel'ôv a založenie takejto evidencie bolo by nákladné a vyžadovalo by mnoho času.
Výpis z vyrubovacieho výkazu tvori exekučný titul.
K § 9.
Zák. článok XIX/1907 v § 70, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 15/1943 Sl.z., zaisťuje poistencom úrazové dávky od 11. týždňa odo dna úrazu u dôchodkov prípadne už dňom zastavenia výplaty nemocenského. Tento predpis bol spolu s druhými /§ 10 osnovy/ prevzatý. Keďže ale z. čl.XIX/1907 vzťahuje sa zásadne len na zamestnancov,muselo byť do navrhovaného zákona vložené ustanovenie ohľadom nezamestnancov. Týmto poskytuje sa liečebná opatera už odo dna úrazu, zato ale úrazový dôchodok bez výnimky až len od ll. týždňa odo dňa úrazu.
V dôsledku ustanovenia ods. 4 § 2 podliehajú poisteniu aj deti hospodára. U týchto odsunuje sa výplata úrazového dôchodku aŽ po dokončení 17. roku - s výnimkou úplných sirôt lebo možno predpokladať, že do toho času aj tak nachádzaly by sa v opatere rodičov, takže na úrazový dôchodok neboly by odkázané. Rok 17. bol zvolený preto, aby odpovedal predpisu ods.7 § 72 z.čl. XIX/ /1907 v znení zákona Č.15/1943 Sl.z.
K §§ 11 a 12.
Účelom týchto ustanovení je zabrániť vzrastu úrazovosti a tým i nákladov úrazového poistenia a v dôsledku toho aj zamedziť, aby podnikatelia, ktorí starajú sa svedomite o bezpečnosť práce vo svojom poistnom podniku, neboli nútení platiť vyššie poistné príspevky, resp. paušálne poistné len preto, že iné podniky bezpečnostné predpisy nedodržujú a ochranné zariadenia nepoužívajú.
K 13.
Prebiera sa pre okruh úrazového poistenia pôdohospodárskych podnikov platnosť predpisov zák.čl. XIX/l907 všade tam, kde navrhovaný zákon nemá predpisy odlišné. Osobitne sa zdôrazňuje platnosť predpisov z. čl. XIX/l907 pre poistné platené paušálom, aby sa zaistila rovnaká ochrana, najmä po stránke ručenia,aj tomuto spôsobu platenia poistného.
K § 14.
Roztriedenie podnikov do nebezpečenských tried a určenie percent týchto tried ustanovuje sa cestou nariaďovacou podľa výsledkov štatistického pozorovania /§ 33 z.čl.XIX/1907/'Keďže pri poistení pôdohospodárskych podnikov niet nateraz dostatočných výsledkov úrazovej štatistiky,bolo potrebné vsunúť do zákona zmoc-
nenie, aby vláda vydala cestou nariaďovacou zaraďovaciu schému aj, bež splnenia predpokladov, uvedených v § 33 z. čl.XIX/1907. V pôvodnom § 33 z. čl.XIX/1907 bol podobne poverený vydaním prvej nebezpečenskej tabuľky Štátny poisťovací úrad v Budapešti, ktorého kompetencia bola neskoršie prenesená na Ministerstvo sociálnej starostlivosti, teraz Ministerstvo vnútra.
Platnosť vládneho nariadenia č. 179/1941 Sl. z., ktorým boly zaradené podniky, podrobené úrazovému poisteniu, do nebez-pečenských tried a určené percentá týchto tried, končí v roku 1945. Do tých čias získaný štatistický materiál v skupine pôdohospodárskeho poistenia nebude pravda ešte spôsobilým podkladom podnikovej revízie, stanovenej § 33 z. čl. XIX/1907, a preto zmocnenie vlády na úpravu zatriedenia podnikov pôdohospodárskych potrvať má až do doby, kedy budú splnené predpoklady pre prevedenie zaraďovacej revízie podľa cit. paragrafu zák. čl. XIX/1907.
V záujme jednotnosti a jasnosti bolo vložené do zákona ustanovenie, že príspevková sadzba /ods.3 § 36 z. čl.XIX/l907/, schválená Ministerstvom vnútra pre podniky priemyselné a obchodné, platí aj pre podniky pôdohospodárske.
K § 15.
Ruší platnosť doterajších predpisov o poľnohospodárskom poistení úrazovom dňom účinnosti navrhovaného zákona. Výnimku tvoria predpisy o právach a povinnostiach dobrovoľných členov I. až V.Skupiny a členov zlikvidovaných pohrebných spolkov. /Riadny člen I. skupiny zaisťuje si dobrovoľným poistením dôchodok v prípade úrazovej a neúrazovej invalidity, jednorázovú podporu pri dosiahnutí 65. roku života a jednorázovú podporu rodine v prípade neúrazovej smrti. člen II. skupiny pri polovičnom poistnom tie isté dávky úrazové a polovičné dávky neúrazové. Cien III.skupiny poisťuje sa pre prípad smrti. člen IV. skupiny pre prípad dožitia určitého veku. člen V, skupiny zaisťuje si dôchodok v prípade neúrazovej a úrazovej invalidity a v starobe/. K 1. júlu 1943 bolo aktívnych členov:
v skupine |
I. |
: |
- |
" |
II. |
: |
- |
" |
III. |
10 |
osôb |
" |
IV. |
- |
|
" |
V. |
: |
7 osôb dôchodcov |
v skupine |
I. |
: |
3 starobní, 2 úrazoví, |
" |
II. |
2 |
starobní |
" |
III. |
: |
- |
" |
IV. |
: |
- |
" |
V. |
: |
57 starobných, 4 úrazoví. |
Počet býv. členov pohrebného spolku v Banskej Štiavnici, zlikvidovaného ešte Krajinskou pokladnicou pre hosp. robotníkov v Budapešti, nedá sa zistiť. Rodina člena po predložení legitimácie a úmrtného listu má nárok na výplatu jednorázovej podpory Ks 35.- resp. 45.-.
Navrhovaný zákon neprináša nijaké zaťaženie štátnej po-
kladnice. Naopak znamená úsporu pre štát, keďže odpadá štátna subvencia v roč.sume Ks 150.000.-, zaručená doterajšími zákonmi poľnohospodárskemu poisteniu úrazovému /§ 9 z.čl.XVl/1900 v znení § 28 z. čl. XIV/1902/.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu, výboru národohospodárskemu, výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.
Dr. Štefan Tiso v.r.,
predseda vlády, minister zahraničných vecí a
minister pravosúdia.
Alexander Mach v.r.,
minister vnútra.