Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 12. zasadanie.
991.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1944
o penzijnom poistení niektorých súkromných zamestnancov na vyššie dávky.
Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone:
§ 1.
Poistná príslušnosť.
(1) Penzijnému poisteniu na vyššie, dávky podľa tohto zákona (v ďalšom texte — "vyššie poistenie") u Penzijného ústavu súkromných úradníkov v Bratislave podliehajú zamestnanci, podrobení penzijnému poisteniu podľa zákona č, 26/1929 Sk z. a n, v znení zákona č. 125/1931 Sb. z. a n. a zákona č. 117/1934 Sb. z. a n. (v ďalšom texte — "penzijný zákon") ako aj zamestnanci, podrobení penzijnému poisteniu podľa vládneho nariadenia č. 33/1933 Sb. z. a n., ak sú zamestnaní u zamestnávateľov, ktorí dňa 13. marca 1939 boli povinní svojich zamestnancov dať penzijne poistovať:
a) u niektorého náhradného penzijného ústavu podľa §§ 103 a 104 penzijného zákona;
b) u Penzijného ústavu súkromných železníc v Brne podľa vládneho nariadenia č. 33/1933 Sb. z. a n. alebo u nositeľov poistenia podľa § 7 uvedeného vládneho nariadenia;
c) u Všeobecného penzijného ústavu v Prahe v poistení novinárov podľa § 124 penzijného zákona, ak novinárska činnosť týchto zamestnancov je ich hlavným zamestnaním.
2
(2) Zmenou označenia podniku, jeho právnej povahy alebo osoby majiteľa podniku alebo prevodom podľa zák. čl. LVIl/ 1908 zostáva povinnosť k vyššiemu poisteniu nedotknutá.
(3) Vyššiemu poisteniu nepodliehajú osoby, ktoré sú prijaté len na prechodný, vopred určený čas, nepresahujúci šesť me-siacov za sebou idúcich, alebo na vopred určený služobný výkon, ktorý vybočuje z rámca vlastného určenia podniku.
(4) Povinnosť zamestnávateľa dať poistiť svojich zamestnancov na vyššie poistenie vzniká vstupom zamestnanca do služobného pomeru a zaniká jeho vystúpením,
(5) Vyšším poistením je splnená poistná povinnosť podľa penzijného zákona.
§ 2.
Vykonávanie poistenia.
(1) Nakoľko tento zákon neurčuje inak, vzťahujú sa na vyššie poistenie všetky predpisy penzijného zákona.
(2) Vyššie poistenie vykonáva Penzijný ústav súkromných úradníkov oddelene od ostatného penzijného poistenia s oddelenou majetkovou podstatou, pričom vedie osobitný účet straty a zisku. Osobitnú poistno-matematickú bilanciu treba vyhotovovať v päťročných obdobiach.
§ 3.
Započítanie príspevkovej doby.
(1) Príspevková doba započítava sa od prvého dňa mesiaca, v ktorom poistenec vstúpil do zamestnania u zamestnávateľa príslušného na vyššie poistenie, ak prihlášku podala aspoň jedna strana včas, nehľadiac na to, či poistné za túto dobu bolo zaplatené. Ináč sa započítava príspevková doba od mesiaca, v ktorom prihláška došla dodatočne nositeľovi poistenia alebo bola poistná povinnosť vyslovená výmerom, prípadne rozhodnutím, nehľadiac na to, či poistné za túto dobu bolo zaplatené. Ostatná doba započíta sa ako doba príspevková len podľa skutočne zaplateného poistného, ak bolo dodatočne predpísané a zaplatené do šiestich rokov
3
odo dňa splatnosti poistného; do čakacej doby podľa § 16 penzijného zákona započítava sa však najviac 12 mesiacov.
(2) Za príspevkovú dobu vyššieho poistenia pokladajú sa tiež príspevkové mesiace získané v poistení podľa nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl., z. ako aj mesiace získané zákupom alebo dobrovoľným pokračovaním v poistení podľa § 5.
§.4.
Zhodnotenie doby a nárokov získaných pred 14. III. 1939.
(1) Za príspevkovú dobu vyššieho poistenia, s výnimkou § 9 ods. 4, sa pokladajú tiež príspevkové mesiace, ktoré získali pred 14. marcom 1939 poistenci naposledy v poistení u niektorého z nositeľov poistenia, uvedených v § 1 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona alebo v novinárskom poistení podľa § 124 penzijného zákona, pokiaľ sa k nim má prizerať v smysle Dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou (vyhláška č. 96/1943 Sl. z.) a Dohovoru k tejto Dohode (vyhláška č. 97/1943 Sl. z.). Pre priznanie a výšku dávok u poistencov, ktorým sa takto započítava príspevková doba, platia výlučne ustanovenia tohto zákona. Za vymerovací základ (§ 6 ods. 4) v prípadoch, keď poistenec nezískal ani jeden príspevkový mesiac podľa § 3, pokladá sa penzijný základ dosiahnutý v poslednom príspevkovom mesiaci získanom u pôvodného nositeľa poistenia.
(2) Dôchodky vymerané niektorým nositeľom poistenia, uvedeným v § 1 ods, 1 písm. a) a b) tohto zákona alebo Všeobecným penzijným ústavom v Prahe z poistenia novinárov podľa § 124 penzijného zákona, ak na ich plnenie je podľa Dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou (vyhláška č. 96/1943 Sl. z.) a Dohovoru k tejto Dohode (vyhláška č. 97/1943 Sl. z.) povinný Penzijný ústav súkromných úradníkov, majú sa vyplácať vo výške určenej pôvodným nositeľom poistenia, od ktorého bolo poistné bremeno prevzaté. O výplate týchto dôchodkov platia právne predpisy platné dňa 13. marca 1939 pre pôvodného nositeľa poistenia.
4
(3) O podmienkach pre priznanie a požívanie dávok pozostalých po dôchodcoch požívajúcich dôchodok podľa ods. 2 ako aj o pomernej výške týchto dávok platia ustanovenia § 7 ods. 5.
§ 5.
Dobrovoľné pokračovanie v poistení.
(1) Poistenec, ktorý získal vo vyššom penzijnom poistení aspoň 30 príspevkových mesiacov, má právo po zániku poistnej povinnosti dobrovoľne pokračovať podľa svojej voľby buď v tomto poistení platením úhrnného poistného odpovedajúceho poslednému penzijnému základu, buď v poistení podľa penzijného zákona. Opätovný prechod medzi vyšším poistením a poistením podľa penzijného zákona, prípadne zmena triedy je prípustná. Poistné zvolenej triedy v poistení podľa penzijného zákona nemôže byť nižšie než jedna štvrtina poistného plateného naposledy vo vyššom poistení.
(2) Osoby, ktoré prestupom k inému zamestnávateľovi vystúpily z vyššieho poistenia, avšak podliehajú poisteniu podľa penzijného zákona, sú oprávnené pokračovať vo vyššom poistení. Tým sa nahradzuje poistenie podľa penzijného zákona. Ak zamestnávateľ súhlasí so zotrvaním svojho zamestnanca vo vyššom poistení, plní všetky povinnosti vyplývajúce z vyššieho poistenia týkajúce sa zamestnávateľa; ak nesúhlasí, je povinný platiť poistné iba podľa penzijného zákona a zvyšok platí poistenec sám. Právo na toto pokračovanie vo vyššom poistení zaniká, ak nebolo do konca šiesteho mesiaca po prestupe zaplatené sročné poistné vyššieho poistenia. Takto prevedené poistenie zaniká, ak poistenec ohlási, že nehodlá ďalej pokračovať vo vyššom poistení, alebo ak nezaplatí poistné na toto poistenie do 12 mesiacov po sročnosti.
§ 6.
Penzijný a vymerovací základ.
(1) Pre určenie penzijného základu slúžia úhrnné ročné požitky započítateľné
5
podľa § 4 ods. 2, 4 a 6 penzijného zákona až do sumy Ks 142.000.— a to tak, že požitky do Ks 18.000.— započítavajú sa v plnej výške, ďaľšie požitky nad Ks 18.000.— do Ks 142.000.— polovicou. Z premenlivých požitkov započítava sa však do penzijného základu iba jedna tretina, z drahotných prídavkov priznaných po 1. X. 1942 a vyplácaných počas brannej pohotovosti štátu, započítavajú sa pri penzijnom základe do Ks 18.000.— dve tretiny, nad Ks 18.000.— jedna tretina. Penzijný základ zaokrúhli sa vždy na celé tisícky tak, že sumy do Ks 500.— sa nepovšimnú a nad Ks 500.— počítajú sa za Ks 1000.—.
(2) Penzijný základ činí najmenej Ks 6000.—.
(3) Ak klesnú započítateľné služobné požitky, ktoré boly smerodajné pre určenie penzijného základu podľa ods. 1, penzijný základ zostane nezmenený dotiaľ, kým nestúpne znovu v dôsledku zvýšenia započítateľných ročných požitkov.
(4) Poistné dávky vymeriavajú sa z priemeru penzijných základov za posledných 36 príspevkových mesiacov, prípadne za kratšiu dobu poistenia pred vznikom nároku na poistnú dávku (vymerovací základ), ak do tej doby nezískal poistenec vo vyššom poistení ani 36 príspevkových mesiacov; na príspevkové doby získané pred 14. marcom 1939 sa pritom neberie zreteľ.
§ 7.
Poistné dávky.
(1) Invalidný dôchodok (§17 penzijného zákona) činí po dokončení 60 príspevkových mesiacov vo vyššom poistení 28% a stúpa za každý další príspevkový mesiac o 0.2% až do 100% vymerovacieho základu (§ 6 ods. 4).
(2) Starobný dôchodok prislúcha po získaní čakacej doby namiesto a vo výške dôchodku invalidného bez preukazu ne-spôsobilosti k výkonu povolania poistencom, ktorí dovŕšili 60. rok a poistenkám, ktoré dovŕšily 55. rok svojho veku, ak nie sú zamestnaní spôsobom zakladajiúcim po-
6
istnú povinnosť vo vyššom poistení, alebo spôsobom uvedeným v § 20 ods. 1 penzijného zákona. Za (rovnakých podmienok prislúcha bez zreteľa na vek starobný dôchodok tiež poistencom a poistenkám, ktorí získali vo vyššom poistení aspoň 420 príspevkových mesiacov.
(3) Poistencom, ktorí prekročili 55. rok svojho veku a získali aspoň 120 príspevkových mesiacov vo vyššom poistení, prislúcha po uplynutí 12 mesiacov po výstupe z neho, najskôr však od dovŕšeného 56. roku, starobný dôchodok vo výške a namiesto dôchodku invalidného bez preukazu nespôsobilosti k výkonu povolania, ak nie sú zamestnaní spôsobom, ktorý by zakladal1 poistnú povinnosť vo vyššom poistení, alebo spôsobom uvedeným v § 20 ods. 2 penzijného zákona. Poistenkám pri rovnakých predpokladoch prislúcha starobný dôchodok, ak prekročily 53. rok svojho veku, najskôr však od dovŕšeného 54. roku.
(4) O podmienkach pre priznanie vdovského (vdoveckého), sirotského, rodičovského dôchodku, výbavného, odbytného raz pre vždy, pohrebného a o ich pomere k invalidnému dôchodku platia ustanovenia penzijného zákona. O iných, nárokoch a právach poistencov a o výplate dávok platia obdobne ustanovenia §§ 39 a nasl. penzijného zákona.
(5) Dávky z vyššieho poistenia nesmú byť nižšie než príslušné dávky podľa penzijného zákona zvýšené o jednu šestinu, pričom sa neberie zreteľ na zvýšenie podľa §§ 176 a 177 a) penzijného zákona.
(6) Na pohrebné z vyššieho poistenia nevzťahuje sa ustanovenie § 38 ods, 3 penzijného zákona, nakoľko určuje najvyššiu prípustnú výmeru tejto dávky. Pohrebné snižuje sa však o sumu prislúchajúcu podľa § 24 ods. 1 a 3 nariadenia s mocou zákona č. 55/1941 Sl. z.
(7) Pri použití ustanovenia § 21 ods. 2 penzijného zákona na vyššie poistenie pod mesačnou zvyšovacou čiastkou vyššieho poistenia treba rozumieť 0.2% vymerovacieho základu vypočítaného podľa § 6 ods. 4 na základe novozískaných príspevkových mesiacov.
7
§ 8. Úhrada.
(1) Poistné dávky sa uhradzujú:
a) bežným poistným,
b) osobitným príspevkom.
(2) Bežné poistné činí ročne 25%, v poistení novinárov 18% penzijného základu (§ 6 ods. 1 až 3). Podľa výsledku po-istne-matematických bilancií môže vláda nariadením poistné zvýšiť alebo snížiť.
(3) Z bežného poistného hradí zamestnávateľ dve tretiny a zamestnanec jednu tretinu. Za zamestnanca, ktorý nemá služobné požitky v peniazoch, hradí celé poistné zamestnávateľ.
(4) Ak podľa medzištátnej dohody uverejnenej vyhláškou č. 96/1943 Sl. z. a Do-hovoru k tejto Dohode uverejneného vyhláškou č. 97/1943 Sl. z. Penzijnému ústavu súkromných úradníkov od príslušného nositeľa poistenia prislúchajúca úhrada zmenšená o sumy potrebné na zaokrytie nárokov prevzatých dôchodcov (§ 4 ods. 2) a poistencov, ktorí do dňa 1. apríla 1939 z poistenia vystúpili!, ale majú ešte zachované nároky, nepostačí na započítanie ce-lej doby, ktorú poistenec u tohto nositeľa poistenia získal (§ .4 ods. 1), chybujúcu sumu uhradí osobitným príspevkom zamestnávateľ, u ktorého bol príslušný poistenec zamestnaný dňa 1. apríla 1939. Osobitný príspevok treba určiť ku dňu 1. apríla 1939. Výšku osobitného príspevku, ako aj spôsob jeho výpočtu a vyberania určí po vypočutí zainteresovaných zamestnávateľov a po schválení ministra vnútra Penzijný ústav súkromných úradníkov. Ustanovenie o osobitnom príspevku sa nevzťahuje na poistenie novinárov.
(5) Ak bude úhrada uvedená v ods. 4 u jednotlivých poistencov presahovať sumu pohrebnú na započítanie1 celej doby, ktorú poistenec získal' u príslušného' nositeľa poistenia, zvýši sa jeho nárok na invalidný dôchodok o pevnú sumu, odpovedajúcu tomuto zvyšku úhrady, nárok na ostatné dávky zvýši sa pomerne.
(6) Ohľadom úhrady vo vyššom poistení platia obdobne ustanovenia §§ 62, 65 až 72 penzijného zákona, pričom tieto ústa-
8
novenia platia aj o taxách zo zvýšenia penzijného základu predpísaných na dobu pred účinnosťou tohto zákona a o osobitnom príspevku.
(7) Ak zamestnávateľ osôb podliehajúcich vyššiemu poisteniu nemá na území Slovenskej republiky sídlo (bydlisko) a nemá tu zriadené ani zastupiteľstvo (reprezentáciu), je vo veciach vymáhania úhrady podľa ods. 1 — ak výlučná príslušnosť tuzemského súdu nie je určená už inými zákonnými ustanoveniami — príslušný Okresný súd v Bratislave, ktorý môže požiadať o výkon exekúcie aj iný okresný súd.
(8) Na poistenie novinárov prispieva štát sumou 300.000.— Ks ročne, ktorá je sročná k 1. januáru každého roku.
§ 9.
Prístup nových zamestnávateľov k vyššiemu poisteniu.
(1) So súhlasom Penzijného ústavu súkromných úradníkov a so schválením ministra vnútna môžu pristúpiť na vyššie poistenie aj iní zamestnávatelia, ktorí podľa tohto zákona nie sú povinní dať poistiť svojich zamestnancov na vyššie dávky, ak zamestnávajú aspoň 5 osôb podliehajúcich penzijnému poisteniu. Ak zamestnávateľ pristúpi k vyššiemu poisteniu, musí plniť všetky povinností vyplývajúce z vyššieho poistenia, najmä prihlásiť k nemu všetkých svojich zamestnancov podrobených penzijnej poistnej povinnosti. Zamestnávateľ, ktorý pristúpil k vyššiemu poisteniu — okrem prípadu uvedeného v ods. 4 — nemôže z neho sám vystúpiť, ani byť vylúčený.
(2) Minister vnútra môže po vypočutí Penzijného ústavu súkromných úradníkov a po vypočutí vyňatého zamestnávateľa nariadiť, aby zamestnávateľ, ktorého zamestnanci sú vyňatí z poistnej povinnosti podľa § 2 bodu 4 penzijného, zákona, od určitého dňa prihlásil svojich zamestnancov k vyššiemu poisteniu, ak penzijné zaopatrenie u vyňatého zamestnávateľa nie je aspoň rovnocenné s poistením podľa tohto zákona. Ustanovenia druhej a
g
tretej vety ods. 1 platia aj v prípadoch pristúpenia k poisteniu podľa tohto odseku. Ustanovenia tohto odseku nevzťahujtú sa na štát (štátne podniky, fondy, ústavy a zariadenia) pokiaľ ide o zamestnancov, ktorí majú s miestom nimi zastávaným zabezpečené penzijné (zaopatrovacie) nároky.
(3) Pristúpením vyňatého zamestnávateľa uvedeného v ods. 2 k vyššiemu poisteniu zaniká dňom pristúpenia i jeho penzijné zariadenie. Takýto zamestnávateľ je povinný odovzdať Penzijnému ústavu súkromných úradníkov všetok majetok zaniklého penzijného zariadenia. Penzijný ústav súkromných úradníkov použije takýto majetok na zabezpečenie už priznaných dôchodkov prevzatých dôchodcov a ich pozostalých a na započítanie celej príspevkovej doby získanej aktívnymi a vystúpivšími zamestnancami. Ak po tomto zabezpečení zostane ešte nejaký majetok, použije ho Penzijný ústav súkromných úradníkov spôsobom určeným v § 8 ods. 5. Ak by majetok zaniklého penzijného zariadenia nestačil na uvedené zabezpečenie nárokov jeho dôchodcov a poistencov, má sa postupovať obdobne podľa ustanovenia § 8 ods. 4.
(4) Po vypočutí Penzijného ústavu súkromných úradníkov môže minister vnútra do šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nariadiť, a to aj s účinnosťou od 14. marca 1939, aby z vyššieho poistenia bol vylúčený zamestnávateľ, ktorý by sa tohto vylúčenia domáhal. Na návrh Penzijného ústavu minister vnútra môže nariadiť, aby bol z vyššieho poistenia vylúčený so zpiatočným účinkom najviac na tri roky taký zamestnávateľ, ktorý nemôže plniť povinnosti týmto zákonom uložené. Zamestnanci takto vylúčeného zamestnávateľa budú naďalej poistení len podľa penzijného zákona. Ak bolo nariadené vylúčenie zamestnávateľa už od 14. marca 1939, budú nároky, ktoré nadobudli zamestnanci do tohto dňa, posudzované podľa právnych predpisov penzijného zákona. Prípadná úhrada, prislúchajúca Penzijnému ústavu súkrom-
10
ných úradníkov podľa medzištátnej dohody uverejnenej vyhláškou č. 96/1943 Sl. z. a dohovoru k tejto dohode uverejneného vyhláškou č. 97/1943 SI. z. použije sa v prvom rade na krytie priznaných dôchodkov a nárokov poistencov podľa penzijného zákona. Prípadný zvyšok treba použiť na pripoistenie pevného invalidného (starobného) dôchodku podľa § 123 ods. 1 písm. c) penzijného zákona. Ak však bolo nariadené vylúčenie zamestnávateľa od niektorého dňa po 14. marci 1939, nároky poistencov nadobudnuté do tohto dňa treba pokladať za nároky získané vo vyššom poistení.
Prestupy poistencov.
§ 10.
(1) Pri prestupoch poistencov z poistenia podľa penzijného zákona do vyššieho poistenia alebo opačne, počítajúc do toho aj prestupy nastalé pred účinnosťou tohto zákona z poistenia podľa penzijného zákona do poistenia podľa nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z, alebo opačne, prevodné sumy podľa ustanovenia § 113 penzijného zákona s výnimkou ustanovení ods. 2 a 3 sa nevydávajú.
(2) Ak poistenec prestúpi k inému nositeľovi penzijného poistenia alebo do služby vyňatej z poistnej penzijnej povinnosti podľa ustanovení § 2 bodu 4. penzijného zákona, § 19 ods. 3 vládneho nariadenia č. 44/1939 Sl. z. alebo do služby vyňatej z poistnej povinnosti invalidného poistenia podľa § 5 písm. a), prípadne podľa § 6 písm. a) zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich alebo § 1 zákona č. 148/1942 SI. z., prípadne podľa § 1 vládneho nariadenia č. 242/1942 SI. z., všetky prestupy takéhoto poistenca treba upraviť podľa ustanovení §§113 až 117 penzijného zákona.
(3) Na žiadosť poistenca, ktorý prestúpil do vyššieho poistenia, prevedie sa tiež jeho normálne penzijné poistenie celkom alebo čiastočne na vyššie poistenie s použitím ustanovení §§ 113 až 117 penzijného zákona, ak podľa § 113 ods. 7 penzijné-
11
ho zákona doplní prevodnú sumu na potrebnú výšku. Právo na tento prevod treba uplatniť, ak k prestupu poistenca k vyššiemu poisteniu došlo pred účinnosťou tohto zákona, do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ináč do 12 mesiacov odo dňa prestupu.
§ 11.
Pre zachovanie a obživnutie nárokov a pre dobrovoľné pokračovanie v poistení, prizerá sa k všetkým započítateľným príspevkovým mesiacom získaným v obidvoch druhoch penzijného poistenia. To isté platí pre dosiahnutie čakacej doby s obmedzením podľa § 3 ods. 1 a pre podmienky pre nápad starobného dôchodku s tým však, že do 420 príspevkových mesiacov uvedených v § 7 ods. 2 počítajú sa mesiace získané v poistení podľa penzijného zákona výmerou o 1/8 nižšou.
§ 12.
(1) Ak poistenec už vo vyššom poistení získal 60 príspevkových mesiacov, dávky sa vyplácajú z tohto poistenia. Invalidný dôchodok pozostáva v tomto prípade z invalidného dôchodku, určeného podľa predpisov platných pre vyššie poistenie (§ 7 ods. 1 až 5 a § 14) na základe doby získanej v tomto poistení a zo zvyšovácích súm z poistenia podľa penzijného zákona.
(2) Ak poistenec vo vyššom poistení nezískal 60 príspevkových mesiacov, dávky sa vyplácajú z poistenia podľa penzijného zákona. Invalidný dôchodok pozostáva v tomto prípade z invalidného dôchodku vymeraného podľa predpisov penzijného zákona so zreteľom na celú príspevkovú dobu získanú v obidvoch druhoch poistenia a z príplatku, ktorý sa rovná násobku počtu príspevkových mesiacov získaných vo vyššom poistení s jednou šesťdesiatinou prípadného rozdielu medzi invalidným dôchodkom, na ktorý by mal poistenec nárok z vyššieho poistenia (§ 7 ods. 1 až 5 a § 14), keby doba získaná vo vyššom poistení bola doplnená na 60 príspevkových mesiacov pri nezmenenom vymerovacom základe (S 6 ods. 4) a invalidným dôchodkom, na aký
12
by tu bol nárok, keby táto príspevková doba doplnená na 60 príspevkových mesiacov pri nezmenených služobných požitkoch bola získaná v poistení podľa penzijného zákona.
(3) Dávky stanovené určitým pomerom k invalidnému dôchodku vymerajú sa týmto pomerom z dôchodku invalidného podľa ods. 1 a 2.
(4) Ak sa prizná dôchodok invalidný podľa ods. 1, prevedie sa z poistenia podľa penzijného zákona na vyššie poistenie úhradový kapitál vypočítaný podľa početných podkladov Penzijného ústavu súkromných úradníkov za polovicu základnej sumy a za zvyšovacie sumy pripadajúce na poistenie podľa penzijného zákona.
(5) Ak sa prizná invalidný dôchodok podľa ods. 2, prevedie sa z vyššieho poistenia na poistenie podľa penzijného zákona úhradový kapitál za polovicu základnej sumy poistenia podľa penzijného zákona, za zvyšovacie sumy vypočítané podľa predpisov penzijného zákona za dobu strávenú vo vyššom poistení a za prípadný príplatok podľa ods. 2 posledná veta.
(6) O úhrade iných než invalidných dôchodkov ako aj jednorázových dávok vymeraných určitým pomerom k dôchodku invalidnému (ods. 3) platia ustanovenia ods. 4 a 5 obdobne.
(7) Ak dôchodca požívajúci dôchodok invalidný alebo starobný z penzijného poistenia podľa penzijného zákona vstúpi do vyššieho poistenia alebo ak dôchodca požívajúci dôchodok invalidný alebo starobný z vyššieho poistenia vstúpi do poistenia podľa penzijného zákona, má on alebo jeho pozostalí po splnení podmienok pre priznanie dôchodku v novom poistení nárok len na zvyšovacie sumy z nového poistenia; pod mesačnou zvyšovacou sumou vyššieho poistenia rozumie sa pritom 0.2% vymerovacieho základu, vypočítaného podľa § 6 ods. 4 na základe novozískaných príspevkových mesiacov. Pre tento nárok sa nevyžaduje dovŕšenie čakacej doby v novom poistení. Zvyšovacie sumy podľa prvej vety vypláca nové poistenie.
13
§ 13.
Kuratórium vyššieho poistenia.
(1) Pre vyššie poistenie sa zriadi kuratórium, ktoré v rámci tohto poistenia podáva mienku najmä vo veciach, ktoré spadajú do pôsobnosti Poradného sboru podľa § 4 ods. 2 bodov 3, 5, 7, 8 a 11 nariadenia s mocou zákona č. 55/1941 Sl. z.
(2) Kuratórium vyššieho poistenia skladá sa z predsedu a šiestich členov. Predsedom Kuratória je predseda Penzijného ústavu súkromných úradníkov. Členov Kuratória menuje na návrh predsedu po vypočutí príslušných záujmových sdružení, minister vnútra, a to troch z poistencov a troch zo zamestnávateľov zúčastnených na vyššom poistení.
§ 14.
Ustanovenia prechodné a záverečné.
Penzijné základy do Ks 60,000.— určené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa § 5 ods. 1 nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. zostanú nezmenené, kým nestúpnu zvýšením zápočítateľných ročných požitkov.
§ 15.
Podiely z majetkových podstát bývalých česko-slovenských nositeľov poistenia, pripadajúce na poistné bremeno z poistenia prevedeného u nositeľov poistenia uvedených v § 1 písm. a) a b) a z novinárskeho poistenia podľa § 124 penzijného zákona, ktoré podľa dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou (vyhláška č. 96/1943 Sl. z.) a Dohovoru k tejto Dohode (vyhláška č. 97/1943 Sl. z.) s účinnosťou od 1. októbra 1938 zaťažuje Penzijný ústav súkromných úradníkov, prechádzajú do vlastníctva tohto ústavu. Penzijný ústav súkromných úradníkov použije tieto majetkové podiely na zabezpečenie nárokov podľa tohto zákona u prevzatých poistencov a dôchodcov (ich pozostalých).
§ 16.
(1) Zmenami uvedenými v § 1 ods. 2 zostáva príslušnosť k vyššiemu poisteniu
14
nedotknutá, i keď zmemy nastaly v dobe od 14. marca 1939 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Ustanovenia § 5 o dobrovoľnom pokračovaní v poistení vzťahujú sa aj na osoby, ktoré vystúpily z poistenia pred 1. januárom 1945, ak do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zaplatia poistné vyššieho poistenia.
(3) Ustanovenia § 7 ods. 5 a 6 vzťahujú sa aj na poistné prípady nastalé v dobe od 14. marca 1939 do 31. decembra 1944.
(4) Podľa ustanovení §§ 10 až 12 treba postupovať i u prestupov poistencov, ktoré nastaly v dobe od 14. marca 1939 do 31. decembra 1944.
(5) Postupové taxy, vyrátané podľa § 7 ods. 6 nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl, z. pri zvýšení penzijných základov v dobe od 20. marca 1939 do 31. decembra 1944, treba u všetkých poistencov, ktorí okrem príspevkových mesiacov vo vyššom poistení získali aj iné príspevkové doby, znovu prerátať so zreteľom na ustanovenia §§ 10 až 12 tohto zákona. Týmto prepočítaním vzniklé preplatky treba vrátiť aj s 5% úrokmi. Postupové taxy predpísané za poistencov-novinárov zúčtuje Penzijný ústav súkromných úradníkov priamo so zamestnávateľmi, ktorí tieto postupové taxy odviedli.
§ 17.
Nariadenie s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. a zákon č. 217/1942 Sl. z. sa zrušuje.
§ 18.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1945; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
A. Časť všeobecná
Ciele yyššieho poistenia
Vyššie penzijné poistenie podľa nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. bolo urobené najmä pre poistencov prevzatých od bývalých náhradných ústavov. Základnou myšlienkou tohto nariadenia bolo v prvom rade zabezpečiť poistencom už získané nároky a dať im možnosť pokračovať v hodnotnom penzijnom poistení. Bolo pamätané však aj na to, aby pre budúcnosť bolo vybudované čo najdokonalejšie penzijné poistenie, ktoré by zachovávalo úzku reláciu medzi požitkami v aktivite a penziou a zabezpečilo tak súkromným zamestnancom na odpočinku možnosť zachovania ich životnej úrovne.
15
Potreba nového zákona
Ale skúsenosti ukázaly tiež, že je predsa žiadúce previesť niektoré zmeny tohto nariadenia a urobiť k inému doplnky, ktoré by toto poistenie zdokonalily v prospech poistencov. Vzhľadom na ich väčší počet je výhodnejšie previesť úpravu vyššieho poistenia vo forme nového zákona a nie azda len novelou nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z.
Zmeny doterajších ustanovení
Najdôležitejšie z týchto zmien týkajú sa podmienok dobrovoľného pokračovania v poistení (§ 5), zrušenia vymeriavania táx zo zvýšenia penzijného základu zvýšením poistného (§ 8) a zrušenia prestupov medzi dvoma druhmi penzijných poistení: vyššieho penzijného poistenia a poistenia podľa penzijného zákona (§§ 10 až 12). Niemenej dôležité je ustanovenie § 7 ods. 5 osnovy, podľa ktorého poistné dávky musia byť v každom prípade aspoň o jednu šestinu vyššie, než príslušné dávky z poistenia podľa penzijného zákona. Toto ustanovenie má veľký význam u poistencov sociálne slabých s nízkym základom a s krátkou príspevkovou dobou, ktorým doteraz platné zákonné predpisy zaručovaly ako minimum len dávky rovnajúce sa svojou výškou dávkam z poistenia podľa penzijného zákona. I v tomto smere je teda osnova vedená duchom sociálnej spravodlivosti a znamená pre poistencov podstatné zlepšenie.
Dobrovoľné pokračovanie v poistení
Podľa ustanovenia § 60, ods. 1 zákona číslo 26/,1929 Sb. z. a n. (v ďalšom texte "penzijný zákon") zamestnanec po kračujúci. dobrovoľne v poistení musí platiť príslušné úhrnné poistné sám zo svojho. Aby sa uľahčila táto jeho povinnosť, ustanovenie ods. 3 tohto paragrafu dáva mu možnosť pokračovať dobrovoľne v poistení podľa penzijného zákona aj v triedach nižších, než je tá, v ktorej bol naposledy povinne poistený. Vo vyššom penzijnom poistení penzijný základ však v žiadnom prípade nesmie klesnúť. Urobiť výnimku pre dobrovoľné poistenie aj vo vyššom poistení nebolo by účelné, lebo by poškodilo poistenca v nadobudnutých už nárokoch a robilo by určité technické ťažkosti pri prevádzaní tohto poistenia. Navrhovaná osnova rieši túto otázku tým spôsobom, že dáva poistencovi možnosť, pri úplnom zachovaní jeho nárokov z vyššieho penzijného poistenia pokračovať dobrovoľne v poistení podľa penzijného zákona, kde bude platiť nižšie zákonné poistné a k tomu bude ešte mať možnosť voliť triedu služného v určitých medziach. Avšak tomu poistencovi, ktorý môže platiť celé poistné z vyššieho penzijného poistenia a ktorý by chcel ťažiť aj naďalej z výhod tohto poistenia, osnova dáva možnosť pokračovať dobrovoľne vo vyššom poistení. Táto výhoda mu zostáva zachovaná i v tom prípade, keď následkom prestupu k inému zamestnávateľovi by mal prestúpiť z vyššieho poistenia do poistenia podľa penzijného zákona.
Doterajší spôsob počítania táx
Nariadením s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. bol ustálený spôsob individuálneho počítania postupových táx podľa poistnematematických zásad, ako sa to aj praktizovalo u niektorých náhradných ústavov. Iný spôsob stanovenia táx nebol doteraz ešte možný, lebo chýbaly k tomu potrebné štatistické dáta. Hoci tento spôsob vymenovania postupových táx je v podstate úplne spravodlivý a poistne-matematicky je najlepšie odôvodnený (každý poistenec platí práve toľko, koľko vyžaduje úhrada zvýšenia jeho nárokov), predsa v praxi vedie v mnohých prípadoch k nežiadúcim dôsledkom, ťažko doliehajúcim na jednotlivých poistencov. Mnohým, najmä starším, poistencom sa zdalo, že postupové taxy im vyrúbené, sú neúmerne vysoké. Bolo preto mnoho sťažností a odvolaní proti podobnému vymeriavaniu táx. A je to i pochopiteľné, keď uvážime, že individuálna postupová taxa v niektorých prípadoch môže činiť až 1000% zvýšenia penzijného základu.
Nový spôsob počítania táx
V osnove je preto navrhovaný celkom iný spôsob počítania postupových táx, ktorý pre Penzijný ústav súkromných úradníkov bude mať podľa odhadu len istý finančný efekt, bude však značiť veľkú úľavu pre poistencov. Okrem toho bude znamenať značné zjednodušenie agendy a pre zamestnávateľov bude mať okrem úľavy ešte tú výhodu, že ich zaťaženie z poistenia na vyššie dávky bude rovnomerné pre celú budúcnosť, čo bude výhodné najmä pre kalkuláciu podnikov.
Na základe štatistických šetrení, prevedených Penzijným ústavom súkromných úradníkov v prvej polovici roku 1943 bola zhotovená nasledujúca tabuľka:
16
Tabuľka 1.
|
Rok |
Úhrn priemerných penzijných základov |
Úhrn postupových táx |
Úhrn postupových táx snížený o 30% |
||
|
absolútny |
v Vo úhrnu priem. penz. základov |
absolútny |
v % úhrnu priem. penz. základov |
||
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
|
1940 |
35,978.950 |
4,567.200 |
12,7 |
3,197.040 |
8,9 |
|
1941 |
43,796.550 |
7,185.722 |
16,4 |
5,030.005 |
11,5 |
|
1942 |
56,689.250 |
9,327.464 |
16,5 |
6,529.225 |
11,5 |
|
Spolu |
21,080.386 |
14,756.270 |
|||
V kolónke 2. sú uvedené úhrny priemerných penzijných základov, pozorované v rokoch 1940, 1941 a 1942. V kolon-ke 3. sú uvedené úhrny táx zo zvýšení penzijných základov nastalých v týchto rokoch. (Úhrn týchto táx činil Ks 21,080.386.—.) V kolónke 4. sú uvedené úhrny postupových táx v % príslušných úhrnov priemerných penzijných základov.
Paušálne zvýšenie poistného
V dôsledku odstránenia individuálneho počítania táx a novej úpravy prestupov v penzijnom poistení môžu byť postupové taxy snížené približne o 30%. Takto snížené postupové taxy sú uvedené v kolónke 5. Z kolónky 6 potom vyplýva, že k plnému krytiu táx by bolo treba zvýšiť bežné poistné o 11,5% penzijného základu. Pravda, nesmie sa zabúdať, že roky 1940 až 1942 boly roky mimoriadne, kedy sa pozorovalo abnormálne vysoké zvýšenie platov súkromných zamestnancov. Je isté, že tento stav nemôže dlho trvať a že už behom niekoľkých rokov sa iste značne sníži percento, ktoré sme uviedli (11.5). Na základe opatrných úvah a na základe skúseností v Protektoráte Čechy a Morava Penzijný ústav súkromných úradníkov dospel k presvedčeniu, že zatiaľ postačí 60% krytie postupových táx. V dôsledku toho v predkladanej osnove je navrhnuté na miesto doteraz predpisovaných postupových táx paušálne zvýšenie bežného poistného o 7% penzijného základu.
I toto riešenie otázky postupových táx by znamenalo veľké zjednodušenie a úľavu tak pre zamiestnávateľov, ako i pre zamestnancov.
Pravda, pri takomto riešení otázky treba mať na zreteli, že by sa poistencom (naskytla možnosť špekulatívneho zvýšenia penzijných základov tesne pred nastaním poistného prípadu, čím by mohla byť ohrozená finančná rovnováha vyššieho poistenia, lebo navrhovaná úhrada by v tomto prípade nestačila. Tomu sa zabraňuje ustanovením ods. 4 § 6,
Prestupy poistenc
Otázka prestupov medzi dvoma penzjnými poisteniami (vyšším penzijným, poistením a poistením podľa penzijného zákona) je veľmi dôležitá a preto je potrebné čím skôr ju vyriešiť. Doterajšie ustanovenia, týkajúce sa spomenutých prestupov, úplne nevyhovujú a vo väčšine prípadov poškodzujú prestupujúcich poistencov v ich nárokoch. Pre ilustráciu uvádzame nasledovný, v praxi sa vyskytnuvší prípad:
Poistenec získal v normálnom penzijnom poistení 96 mesiacov v triede XVI., 25 mesiacov v triede VII, 45 mesiacov v triede VIII., 48 mesiacov v triede X., 26 mesiacov v triede XI. Po získaní týchto dvadsať rokov príspevkovej doby, prestupní do poistenia na vyššie dávky a bol tam poistený s penzijným základom Ks 32.000.—. V deň prestupu bol 50-ročný.
Na započítanie celých dvadsať rokov do vyššieho penzijného poistenia musel by poistenec doplatiť Ks 63.381.—. Ak nezaplatí uvedenu sumu, skráti sa mu nárok na dôchodok invalidný o Ks 9.803.— ročne.
Ako vyzerajú nároky tohto poistenca za platnosti terajších právnych predpisov, vidno z nižšie uvedenej tabuľky, v ktorej sú vypočítané jeho nároky vo vyššom penzijnom poistení hneď po prestupe a po ďalších 5, 10 a 15 rokoch od prestupu za (predpokladu, že ročné požitky zostanú i naďalej nezmenené. V tabuľke sú uvedené tiež nároky, ktoré by mal poistenec, ak by sotrval v poistení podľa penzijného zákona č. 26/1929 Sb. z. a n.
17
Tabuľka 2.
Nároky |
ku dňu prestupu |
po 5 rokoch |
po 10 rokoch |
po 15 rokoch |
v poist. 266/40 |
10.677 |
14.517 |
18.357 |
22.197 |
v poist 26/29 |
12.265 |
15.265 |
18.265 |
21.265 |
viac o |
92 |
932 |
Pretože podľa ustanovenia § 113 ods. 7 penzijného zákona nároky poistencov prestúpivších do vyššieho penzijného poistenia nesmú byť nižšie než nároky, ktoré by im prislúchaly, keby celé poistenie bolo prevedené v poistení podľa penzijného zákona, z tabuľky vyplýva, že dotyčný poistenec bude mať i po 5 rokoch tie isté nároky ako v poistení podľa penzijného zákona. Až po 10 rokach poistenia bude mať vo vyššom penzijnom poistení vyššie nároky a to len o nepatrnú sumu Ks 92,— ročne.
Celkom ináč budú však vyzerať nároky tohto poistenca podľa navrhovanej
osnovy. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené jeho nároky ku dňu prestupu a po ďalších 5, 10 a 15 rokoch:
I. Nároky plynúce zo samotného vyššieho penzijného poistenia.
II. Nároky v prípade, že poistenec by zostal i naďalej v poistení podľa penzijného zákona.
III. Spoločný invalidný dôchodok podľa navrhovanej osnovy, skladajúci sa z nárokov plynúcich zo samotného vyššieho penzijného poistenia a zo zvyšovacích čiastok získaných behom 20 rokov v poistení podľa penzijného zákona.
Tabuľka 3.
Nároky |
ku dňu prestupu |
po 5 rokoch |
po 10 rokoch |
po 15 rokoch |
I. v poistení 266/40 |
8.960 |
12.800 |
16.640 |
|
II v poistení 26/29 |
12.265 |
15.265 |
18.265 |
21.265 |
III. spoločný nárok |
12.265 |
17,625 |
21.465 |
25.305 |
viac než v poistení 26/29 o |
2,360 |
3.200 |
4.040 |
Pri uvedenom spôsobe1 počítania nárokov bude mať poistenec už po 5 rokoch o Ks 2.360.— ročne väčší nárok, než v zákonnom poistení.
V navrhovanej osnove otázka prestupov medzi poistením podľa penzijného zákona a vyšším penzijným poistením rieši sa celkom novým spôsobom. Tento spôsob je veľmi jednoduchý a v žiadnom prípade nepoškodzuje nároky prestupujúcich poistencov. Prevodné sumy pritom sa vôbec nevydávajú a nároky získané prestupujúcim poistencom v predošlom poistení sa celkom zachovávajú. Pri nastatom poistnom prípade vypláca dávky len jedno z týchto poistení (pravda na základe príspevkových dôb získaných v každom z nich) druhé poistenie mu len uhradzuje príslušnú časť dávky raz pre vždy.
Navrhovaná osnova rozlišuje pritom dva prípady:
1. poistenec získal čakaciu dobu 60 príspevkových mesiacov už v samotnom vyššom penzijnom poistení,
2. poistenec získal v tomto poistení menej než 60 príspevkových mesiacov.
Skladané dôchodky
Oba spôsoby vymeriavania dávok sú však založené na jednej a tej istej zásade: skladaný invalidný (starobný) dôchodok sa rovná dôchodku, ktorý by poistencovi prislúchal, keby po celú dobu svojho zamestnania bol poistený podľa penzijného zákona, zväčšenému o sumu, o ktorú dôchodok z vyššieho penzijného poistenia presahuje dôchodok, na ktorý by poistenec mal nárok, keby dobu strávenú vo vyššom penzijnom poistení získal v poistení podľa penzijného zákona.
Ak označíme
"Zz" ako úhrn zákonných zvyšovacích čiastok získaných v poistení podľa penzijného zákona,
18
,,Zv" ako úhrn zákonných zvyšovacích čiastok za dobu získanú vo vyššom penzijnom poistení,
"d" ako sumu, o ktorú dôchodok zo samotného vyššieho poistenia presahuje dôchodok, na ktorý by mal poistenec nárok, keby dobu strávenú v tamto vyššom poistení získal v poistení podľa penzijného zákona, vtedy spoločný dôchodok "D" podľa tejto zásady môže byť, vyjadrený vzorcom
D = 3.600 + Zz + Zv + d, vzorec č. 1.
Ak napíšeme tento vzorec v tvare D = (3.600 + Zv + d) + Zv, vzorec č. 2.,
dostaneme spoločný dôchodok podľa návrhu v prípade, keď poistenec dovŕšil čakaciu dobu 60 príspevkových mesiacov už v samotnom vyššom penzijnom poistení, lebo tu uvedený výraz v zátvorkách vyjadruje práve dôchodok z vyššieho penzijného poistenia.
V prípadoch, kde poistenec nedovŕšil čakaciu dobu 60 príspevkových mesiacov už v samotnom vyššom penzijnom poistení a ak v dôsledku toho nie je vôbec možné hovoriť o dôchodku z tohto poistenia, namiesto rozdielu spomenutých dôchodkov "d" môže prísť do úvahy len príplatok odpovedajúci rozdielu nárokov poistenca v oboch penzijných poisteniach. Ak pod "d" budeme teraz rozumieť tento príplatok, spoločný dôchodok "D" podľa osnovy v prípade, že poistenec nedovŕšil čakaciu dobu vo vyššom penzijnom poistení, bude vyjadrený vzorcom čís. 1.
V osnove je navrhnutý najjednoduchší spôsob určenia tohto príplatku. Doba získaná vo vyššom penzijnom poistení doplní sa na 60 príspevkových mesiacov pri nezmenenom penzijnom základe. Potom určuje sa rozdiel medzi dôchodkom podľa predpisov vyššieho penzijného poistenia a dôchodkom z poistenia podľa penzijného zákona pri takto doplnenej príspevkovej dobe. Tento rozdiel odpovedá príplatku, aký by tu bol, keby vo vyššom penzijnom poistení bolo získaných 60 príspevkových mesiacov. Jedna šesťdesiatina tohto rozdielu bude odpovedať každému jednotlivému mesiacu strávenému vo vyššom penzijnom poistení. Ak (násobíme túto šesťdesiatinu rozdielu oboch dôchodkov počtom mesiacov získaných vo vyššom penzijnom poistení, dostaneme príplatok odpovedajúci dobe v tomto poistení skutočne získanej.
B. Časť zvláštna.
(V zátvorke pod paragrafmi osnovy sú uvedené paragrafy nariadenia č. 266/1940 Sl. z.)
K § 1
Pri riešení otázok sociálneho poistenia, ktoré bolo treba upraviť so zreteľom na štátoprávne zmeny po utvorení slovenského štátu, zachovala sa zásada, aby novou úpravou neboli poistenci poškodení, ale boly im zabezpečené práva a nároky zásadne aspoň v tej miere, ako im ich zaručovaly platné právne predpisy za bývalej Česko-Slovenskej republiky. Túto zásadu sleduje aj nová štylizácia § 1 tohto zákona, keď do vyššieho poistenia zaraďuje zamestnancov súkromných železníc, ktorých poisťovania vykonával pred 14. marcom 1939 podľa ustanovenia § 3 penzijného zákona rešp. vlád. nar. č. 33/1933 Sb. z. a n. Penzijný ústav súkromných železníc v Brne. Tento ústav nebol náhradným ústavom v smysle § 103 a 104 penzijného zákona, penzijné poistenie zamestnancov súkromných železníc a ich pomocných ústavov bolo čo do poistnej povinnosti a čo do poistných dávok upravené odchylne od penzijného zákona cit. vládnym nariadením, ale aj podľa zprávy sociálnie-politického výboru k § 3 dal vláde splnomocnenie, že príslušné Vládne nariadenie vykoná úpravu penzijného poistenia tejto kategórie zamestnancov, podľa obdoby penzijného zákona, ako je to naznačené aj v § 115 ods. 8 cit. zákona. Intencia, ktorá sa sledovala úpravou penzijného poistenia zamestnancov súkromných železníc, je zrejmá najmä zo stanov Penzijného ústavu súkromných železníc v Brne, podľa ktorých hlavné zásady 'tohto poistenia sú takmer totožné s poistením na vyššie dávky, okrem toho však poskytujú poistencom výhody čiastočne vyššie, ako tento zákon. Tento zámer sledoval normotvorca aj vtedy, keď po-istencov Penzijného ústavu súkromných železníc v Brne pojal v nar. s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. do vyššieho poistenia, ale zároveň vylúčil z tohto poistenia značnú čiastku zamestnancov. Následkom toho potom sa stalo, že väčšia čiastka zamestnancov týchto podnikov je ohľadom invalidného a starobného poistenia v nepomernej nevýhode oproti minulosti, ale okrem toho podniky sú-
19
kromných železníc majú teraz v tej samej kategórii zamestnancov poistnú povinnosť riešenú rôznym spôsobom, čo potom spôsobuje odôvodnenú nespokojnosť medzi týmito zamestnancami. Treba tiež uvážiť, že pri ustanoveniach nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. u niektorých z týchto zamestnancov ani nemožno presne rozlišovať, u ktorých sú splnené predpoklady poistnej povinnosti podľa penzijného zákona a u niektorých nie, čo väzí v špeciálnej úprave ich pracovných pomerov. Nie je sporné, že veľká čiastka týchto zamestnancov nepodliehala by povinnému poisteniu podľa penzijného zákona, ale práve tak nie je sporné, že ich poistenie u predošlého nositeľa poistenia čo do nárokov na poistné dávky bolo najbližšie k vyššiemu poisteniu a ide teda iba o zaistenie prv nadobudnutých práv.
V ďalšom ustanovenia ods. 1 a 3 tohto paragrafu obsahove odpovedajú pôvodným ustanoveniam § 2 nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z.
Ustanovenia ods. 2 majú chrániť záujmy poistencov, ktorých zamestnávatelia zmenou označenia podniku, jeho právnej povahy alebo osoby majiteľa podniku, alebo dokonca prevodom, by sa mohli vyhnúť vyššiemu poisteniu svojich zamestnancov. Ustanovenie ods, 4 naopak vylučuje z vyššieho poistenia osoby prijaté len na prechodný čas alebo na vopred určený služobný výkon, ktorý vybočuje z rámca vlastného určenia podniku, čím sa isto obmedzí nežiadúca fluktuácia nestálych zamestnancov. Znamená to súčasne značnú úľavu finančnú pre zamestnávateľa.
Ustanovenia ods, 5 a 6 sú formálneho rázu a presne definujú pojem počiatku a zániku vyššieho poistenia, ako i povin-nosť zamestnávateľov poslušných prihlasovať na vyššie poistenie všetkých svojich zamestnancov, podliehajúcich penzijnému poisteniu.
K § 2. (§ 3)
Ustanovenia tohto paragrafu úplne odpovedajú ustanoveniam § 3 nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z.
§§ 3 a 4. (§ 4)
V týchto dvoch paragrafoch presne sa určuje spôsob započítania príspevkových dôb vo vyššom poistení, a to dôb získaných od 14. marca 1939, t. j. odo dňa účinnosti nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. a dôb, získaných pred týmto dátom (§ 4). Príslušné ustanovenia osnovy zásadne odpovedajú pôvodným ustanoveniam o započítavaní príspevkových dôb, ktoré sú obsažené v § 4 nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 SI. z. Sú však presnejšie štylizované tak s ohľadom na ustanovenia penzijného zákona, ako i s ohľadom na medzištátne úmluvy. Novotou sú tu len ustanovenia § 4 ods. 2 a 3, ktoré presne určujú výšky dôchodkov, prevzatých Penzijným ústavom súkromných úradníkov od pôvodných nositeľov poistenia, ako i podmienky pre ich vyplácanie.
K § 5. (nové)
Nariadenie s mocou zákona č. 266/ 1940 SI. z. neobsahovalo žiadne zvláštne ustanovenia o dobrovoľnom pokračovaní vo vyššom poistení, takže na toto poistenie sa vzťahovaly doteraz len príslušné ustanovenia § 60 penzijného zákona. Osnova vyplňuje túto medzeru a určuje poistencom veľmi výhodné podmienky pre pokračovanie v poistení, ako už bolo o tom podrobnejšie povedané vo všeobecnej časti dôvodovej zprávy.
Horná hranica požitkov započítateľných do penzijného základu, vzhľadom na stále stúpanie priemeru platov, bola v osnove posunutá až do sumy Ks 142.000 ročne. Tým sa zvýšil doterajší maximálny penzijný základ z Ks 60.000.— až na Ks 80.000.—. Podľa osnovy majú sa v budúcnosti penzijné základy zaokrúhlovať nie na stovky, ale na tisícky, čo značne uľahčí administratívnu agendu vyššieho poistenia.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 SI. z. maly sa do penzijného základu započítať tiež všetky drahotné prídavky v plnej miere. Doterajší spôsob stanovenia postupových táx, ktorý ťažko doliehal na niektorých poistencov, bol príčinou toho, že sa poistenci, ako aj ich zamestnávatelia začali domáhať toho, aby drahotné prídavky, ktoré sa priznaly za brannej po-hotovosti štátu, nezapočítavaly sa celkom do penzijných základov. Výsledkom' toho bolo vládne nariadenie číslo 217/1942 SI. z., ktoré stanovilo, že drahotné prídavky, priznané za brannej pohotovosti štátu po 1. októbri 1942, majú byť započítané do penzijného základu len časťou, presahujúcou 25% základného platu. Ale toto riešenie danej otázky — odhliadnuc i od jeho nepresnosti (je ťažko určiť pojem základného platiu) — mnohým nevyhovovalo.
20
Dokonca nechýbaly ani hlasy za úplné vypustenie drahotných prídavkov z penzijného základu. Pritom sa však zabúdalo na to, že by takto vyššie poistenie bolo značne znehodnotené a poistenci by utrpeli na svojich nárokoch natoľko, že by sa to v budúcnosti nikdy nedalo opraviť. K tomuto možno ešte poznamenať, že následkom novej úpravy postupových táx, t. j. paušálnym zvýšením poistného najmä značného ich sľavnenia, započítanie drahotných prídavkov do penzijného základu nebude zvlášť doliehať finančne na poistencov, ba ani na ich zamestnávateľov. V osnove pritom všetkom navrhnuté je veľmi ohľaduplné riešenie tejto otázky: do penzijných základov z drahotných prídavkov, vyplácaných počas brannej pohotovosti štátu, započítajú sa pri penzijnom základe do 18.000.— Ks dve tretiny, ináč jedna tretina. Odmeny za práce nad čas konané, keďže ide o dôchodok nepravidelný, sa pokladajú za premenlivé požitky.
K § 7. (§ 6)
Spôsob určenia výšky dávok, ako i podmienky pre ich priznanie, zostávajú nezmenené až na veľmi dôležité ustanovenie ods. 5, ktoré určuje, že dávky z vyššieho poistenia nesmú byť nižšie, než príslušné dávky podľa penzijného zákona, zvýšené o jednu šestinu. Ako bolo už povedané vo všeobecnej časti, toto ustanovenie má veľký význam u poistencov sociálne slabých. Výška pohrebného nebude ďalej obmedzená ustanovením § 38 ods. 3 penzijného zákona.
K § 8. (§ 7)
Namiesto postupových táx bude sa vyberať paušálne poistné (7% penzijného základu) k normálnemu poisteniu vo výške 18% penzijného základu, o čom bolo podrobne pojednané vo všeobecnej časti. Všetky ostatné ustanovenia týkajúce sa úhrady vo vyššom poistení zostá-vajú v osnove skoro nezmenené. Výnimku tvorí len poistenie novinárov. Podľa osnovy bežné poistné v poistení novinárov bude činiť len 18% penzijného základu. Okrem toho za novinárov nebudú sa predpisovať osobitné príspevky. Ako úhradu za postupové taxy a osobitné príspevky bude však dostávať vyššie penzijné poistenie od štátu Ks 300.000 ročne. 7% (25% — 18%) penzijných základov, ktoré sa budú vyberať u ostatných poistencov namiesto postupových táx, činily by u novinárov približne Ks 200.000 ročne. Dnešná hodnota zvyšujúcej večnej ročnej anuity Ks 100.000 činí Ks 2,322.222.—, čo sa približne vyrovná očakávanej výške Osobitných príspevkov za novinárov ako aj postupovým taxám predpísanými za týchto poistencov do dňa účinnosti osnovy.
K § 9. (§ 8)
Ustanovenia § 8 nariadenia s mocou . zákona č. 266/1940 Sl. z., týkajúce sa prístupov nových zamestnávateľov k vyššiemu poisteniu, zostávajú tu skoro nezmenené. Ods. 4 obsahuje však nové ustanovenie, ktoré zmocňuje ministra vnútra za určitých podmienok vylúčiť z vyššieho poistenia zamestnávateľa, u ktorého sú dané k tomu predpoklady. Príčinou toho bola skutočnosť, že sa v praxi vyskytly prípady, kde bolo pre zamestnávateľa veľmi ťažké znášať uložené mu povinnosti. Títo zamestnávatelia snažili sa všemožne oslobodiť zpod povinnosti vyššieho poistenia. Konečne nie je ani v záujme samotného vyššieho poistenia trvať na tom, aby takí zamestnávatelia nútení boli v ňom zostať.
V prípade vylúčenia takéhoto zamestnávateľa treba sa však postarať o nadobudnuté penzijné nároky jeho zamestnancov, na čo sa tiež pamätalo v citovanom ods. 4.
K § 10. (nové)
V tomto, ako i v divoch nasledujúcich paragrafoch, upravuje sa celkom novým spôsobom otázka prestupov poistencov medzi dvoma druhmi penzijného poistenia: normálnym a vyšším penzijným poistením.
O zásadách, na ktorých je vybudovaná táto úprava, bolo podrobne pojednané vo všeobecnej časti. Hlavná zásada je vyslovená v ods. 1. Podľa tejto zásady pri prestupoch z poistenia podľa penzijného zákona do vyššieho penzijného poistenia alebo opačne prevodné sumy podľa ustanovenia § 113 penzijného zákona sa nevydávajú. V ods. 2 a 3 sú ale urobené dve výnimky.
Prvá z nich je potrebná z toho dôvodu, že prestupy medzi Penzijným ústavom súkromných úradníkov a ostatnými nositeľmi poistenia budú i naďalej podľa doteraz platných právnych predpisov prevádzané vydaním prevodných súm. Ods. 2 preto určuje nutnú výnimku pre ten prípad, keď poistenec Penzijného ústavu súkromných úradníkov prestúpi k inému nositeľovi poistenia alebo do slulžby vyňaté) z poistnej povinnosti pen-
21
zijného alebo invalidného poistenia. Od tejto výnimky sa bude môcť upustiť, len čo vstúpi v platnosť pripravovaný všeobecný zákon o prestupoch v sociálnom poistení.
Druhá výnimka, zahrnutá v ods. 3, dáva poistencovi možnosť previesť jeho normálne penzijné poistenie celkom alebo čiastočne na vyššie poistenie s použitím ustanovení §§ 113 a 117 penzijného zákona, ak doplní podľa § 113 ods. 7 penzijného zákona prevodnú sumu na potrebnú výšku. Tým sa dáva možnosť poistencovi, ktorý má na to potrebné finančné prostriedky, zvýšiť si nároky, ktoré nadobudol v normálnom penzijnom poistení.
K § 11. (nové)
Pre zistenie, či poistenec už dovŕšil čakaciu dobu, je smerodajná celá príspevková doba získaná v oboch týchto poisteniach. Pritom nie je rozhodné, či príspevková doba bola získaná povinnými poistením, dobrovoľným pokračovaním v ňom, či bola zakúpená, alebo bola získaná prevodmi. Ku všetkým týmto dobám sa prizerá i pri zisťovaní, či nároky po-istenca nezanikly, či zaniknuté už nároky znovu obživly, ako aj pri zisťovaní, či sú splnené podmienky pre dobrovoľné pokračovanie v poistení.
To isté platí í pre podmienky pre nápad starobného dôchodku podľa § 7 ods. 2 osnovy s tou zmenou, že do 420 uvedených tam príspevkových mesiacov vyššieho poistenia počítajú sa mesiace získané v normálnom penzijnom poistení výmerou o 1/8 menšou, takže z tohto hľadi-ska 480 mesiacov normálneho' poistenia je rovnocenných 420 mesiacov vyššieho poistenia.
K § 12. (nové)
Ak nastal poistný prípad, dávky vypláca len jedine z penzijných poistení: vyššie poistenie vtedy, keď už v ňom samom bolo získaných 60 príspevkových mesiacov, normálne penzijné poistenie v opačnom prípade. Invalidný dôchodok skladá sa v prvom prípade z invalidného dôchodku, stanoveného podľa predpisov platných pre vyššie poistenie (i s ohľadom na ustanovenie § 7 ods. 5, podľa ktorého dávky z vyššieho poistenia nesmú, byť nižšie než príslušné dávky normálneho poistenia zvýšené o jednu šestinu) a zo zvyšovacích čiastok normálneho penzijného poistenia. V druhom prípade spoločný invalidný dôchodok sa skladá z invalidné-ho dôchodku vymeraného podľa predpisov penzijného zákona so zreteľom na
celú príspevkovú dobu získanú v oboch druhoch poistenia a z určitého' príplatku odpovedajúceho zvýšeným nárokom vyššieho poistenia.
Dávky stanovené určitým pomerom k invalidnému dôchodku vymerajú sa týmto pomerom z dôchodku vypočítaného horeuvedeným spôsobom.
Rozloženie úhrady dôchodkov prestupujúcich poistencov na jednotlivé penzijné poistenie bolo upravené tak, aby, po prvé, spôsob výpočtu príslušných kvôt pripadajúcich na jednotlivé poistenia, bol čo možno najjednoduchší a, po druhé, aby príslušné zaťaženia boly pokiaľ možno úmerné príslušným priebehom poistenia.
Na ilustráciu toho, ako sa budú v praxi vypočítavať spoločné dôchodky, uvádzame tu štyri rôzne príklady:
Príklad 1. Poistenec získal v poistení podľa penzijného zákona 60 mesiacov v 7. triede, 60 mesiacov v 10. triede a 60 mesiacov v 11. triede. Po prestupe k vyššiemu penzijnému poisteniu získal tam ešte 15 rokov, pri vymerovacom základe Ks 60.000.—.
Spoločný dôchodok tohto1 poistenca podľa ustanovenia § 13, ods. 1 osnovy skladá sa z invalidného dôchodku z vyššieho penzijného poistenia (52% vymero-vacieho základu Ks 60.000.—, čiže Ks 31.200.—) a zo zvyšovacích čiastok z poistenia podľa penzijného zákona.
60 X 30 + 60 X 45 + 60 X 50 = 7.500.—. Činí teda jeho spoločný inva-
lidný dôchodok Ks 31.200.-----(- 7.500.—,
spolu Ks 38.700.— ročne.
Príklad 2. Poistenec získal v poistení podľa penzijného zákona 60 mesiacov v triede 4., 60 mesiacov v triede 5. a 120 mesiacov v triede 6. Vo vyššom penzijnom poistení získal ďalších 5 rokov, pričom jeho ročné požitky počas týchto 5 rokov činily Ks 22.000.—.
Vymerovací základ podľa ustanovení § 6 ods. 1 a 4 osnovy činí v tomto prípade Ks 20,000.—. Invalildný dôchodok z vyššieho penzijného poistenia podľa ustanovenia § 7 Ods. 1. osnovy mal by činiť 28% tohto vymerovacieho základu, t. j. Ks 5.600.—. Avšak podľa ustanovenia § 7 ods. 5 osnovy tento dôchodok musí byt najmenej o jednu šestinu vyšší, než invalidný dôchodok stanovený podľa predpisov penzijného zákona. Keby poistenec bol poistený 5 rokov s ročným platom Ks 22.000.— (čo odpovedá 7. triede slúžneho),
22
nie vo vyššom poistení, ale v poistení po-dľa. penzijného zákona, mal by nárok na invaldný dôchodok vo výške Ks 5.400.— ročne. Ak zväčšíme tento dôchodok o jednu šestinu, dostaneme dôchodok vo výške Ks 6.300.—. Pretože tento dôchodok je väčší než Ks 5.600.—, invalidný dôchodok zo samotného vyššieho poistenia bude činiť Ks 6.300.—. Spoločný invalidný dôchodok potom vypočítame, ak k takto určenému dôchodku pridáme ešte zvyšova-cie čiastky z poistenia podľa penzijného zákona.
60 X 15 + 60 X 20 + 120 X 25 = 5.100.—.
Celkový dôchodok bude teda činiť Ks 6.300 + 5.100 = Ks 11.400.—.
Príklad 3. Poistenec získal v poistení podľa penzijného zákona 60 mesiacov v triede 5., 60 mesiacov v triede 9. a 120 mesiacov v triede M. Ďalej bol poistený vo vyššom penzijnom poistení 12 mesiacov so služobnými požitkami Ks 46.000.— a 24 mesiacov s požitkami Ks 82.000.—.
Tieto služobné požitky odpovedajú 11. triede služneho a penzijným základom Ks 32.000.—, resp. Ks 50.000.—. Vymerovací základ podľa ustanovenia § 6 ods. 4 osnovy činí 32.000 X 12 + 50.000 X 24/36= 44.000.—.
Pretože v danom prípade poistenec nezískal 60 príspevkových mesiacov už v samotmom vyššom penzijnom poistení, spoločný dôchodok určí sa podľa § 13 ods. 2 osnovy. Invalidný dôchodok skladá sa v tomto prípade z invalidného dôchodku podľa predpisov penzijného zákona so zreteľom na celú príspevkovú dobu získanú v obidvoch druhoch penzijného poistenia, ktorý v tomto prípade činí
3.600 + 60x20 + 60X40+ (120 + 36) X 50 = 15.000.—, a z príplatku, ktorý sa určí takto:
najprv vypočíta sa invalidný dôchodok, na ktorý by mal poistenec nárok z vyššieho poistenia, keby doba získaná v tomto poistení bola doplnená na 60 príspevkových mesiacov pri nezmenenom vymerovacom základe
44.000 X 28/100 = 12.320.—,
Ďalej vypočíta sa invalidný dôchodok, aký by tu bol, keby takto doplnená príspevková doba bola získaná podľa penzijného zákona:
3.600 + 60 X 50 = 6.600.—.
Jedna šesťdesiatina rozdielu týchto dôchodkov, násobená počtom mesiacov skutočne získaných vo vyššom poistení, (12.320 — 6.600) X 36/60 = 3.432
dáva spomenutý príplatok k dôchodku Ks 15.000.—. Spoločný dôchodok potom činí Ks 15.000 + Ks 3.432.— = Ks 18.432—.
Príklad 4. Poistenec získal v poistení podľa penzijného zákona 60 mesiacov v triede 3., 60 mesiacov v triede 5. a 120 mesiacov v triede 6. Okrem toho bol poistený vo vyššom penzijnom poistení 24 mesiacov a mal pritom služobné požitky Ks 16.000.— ročne.
Tieto služobné požitky odpovedajú 6. triede zákonného poistenia a vymerovaciemu základu Ks 16.000.—. I v tomto prípade spoločný dôchodok určí sa podľa ustanovení § 13 ods. 2 osnovy. Invalidný dôchodok podľa predpisov penzijného zákona so zreteľom na celú príspevkovú dobu, získanú v obidvoch druhoch poistenia, v danom prípade sa rovná
3.600 + 60X10 + 60X20+ (120 + 24) X 25 = 9.000.—. Invalidný dôchodok z vyššieho poistenia, na ktorý by mal poistenec nárok, keby doba získaná vo vyššom poistení bola doplnená na 60 príspevkových mesiacov, rovná sa podľa ustanovenia § 7 ods. 1 osnovy.
16.000 X 28/100=4.480-
Avšak podľa ustanovenia § 7 ods.. 5 tento dôchodok musí byť najmenej o jednu šestinu vyšší, než invalidný dôchodok stanovený pri tej istej príspevkovej dobe podľa predpisov penzijného zákona, ktorý dôchodok sa rovná
3.600 + 60 X 25 = 5.100. Ak zväčšíme tento dôchodok o jednu šestinu, dostaneme invalidný dôchodok z vyššieho poistenia po doplnení príspevkovej doby tohto poistenia na 60 mesiacov vo výške Ks 5.950.—.
Jedna šesťdesiatina rozdielu medzi týmto dôchodkom a zákonným dôchodkom (Ks 5.100.—), násobená počtom, mesiacov skutočne získaných vo vyššom poistení,
(5.950 — 5.100) X 24
60 = 340
je príplatok k horeuvedenému dôchodku Ks 9.000.—. Spoločný dôchodok činí potom
Ks 9.000 + 340 = 9.340.—.
K § 13. (nové)
Osnova vyplňuje nedostatok nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. a zavádza pre vyššie poistenie kuratórium po vzore poistenia novinárov podľa § 124 penzijného zákona. Ustanovenia, týkajúce sa tohto kuratória, sú, pravda, viac prisipôsobené k terajším pomerom.
K § 14. (nové)
Ustanovenie § 6 ods. 1 posledná veta o novom spôsobe zaokrúhľovania penzijných základov by znamenalo v praxi, že všetky penzijné základy získané ku dňu, ktorým osnova vstúpi v platnosť, by maly byť k tomuto dňu prepočítané. Aby sa predišlo tak značnej a celkom zbytočnej práci, navrhuje sa prevádzať zmeny penzijných základov až v deň, keď stúpnu započítateľné ročné požitky.
K § 15. (nové)
Ustanovenia tohto paragrafu sú potrebné vzhľadom na to, že už nadobudly účinnosť dohody o vyporiadaní na poli sociálneho poistenia, uzavreté medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou (č. 96/1943 Sl. z. a č. 97/1943 Sl z.).
K § 16. (nové)
Aby bol uľahčený prechod medzi predpismi nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. a týmto zákonom, už dňom 14. marca 1939 majú výnimočne nadobudnúť účinnosť ustanovenia v tomto paragrafe uvedené, ktoré presnejšie určujú doteraz platné predpisy, ako aj ustanovenia, ktoré neboly vôbec obsažené v nariadení s mocou zákona č. 266/1940 SI. z.
K § 17.
Ustanovenia tohto paragrafu formálne zrušujú ustanovenia nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z. a zákona číslo 217/1942 Sl. z., namiesto ktorých nastupujú ustanovenia osnovy. Práva a nároky získané podľa citovaného nariadenia, pokiaľ nie sú menené osnovou, zostávajú zachované i naďalej.
K § 18.
Ustanovenia navrhovanej osnovy nadobudnú účinnosť dňom 1. januára 1946.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu, výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru národohospodárskemu.
Dr. Štefan Tiso v. r.,
predseda vlády, minister zahraničných vecí a minister pravosúdia.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.