Neprošlo opravou po digitalizaci !

Dolů

Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 12. zasadanie.

993.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa 1944

o sociálnom poistení živnostníkov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Rozsah poistenia.

§ 1.

Poisteniu podľa tohto zákona podlieha:

a) každá fyzická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky na základe zákona č. 259/l924 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a do-plňujúcich na vlastný účet prevádza zárobkový podnik alebo zamestnanie;

b) spoločníci verejnej obchodoej spo-lolčnosti, osobne ručiaci spoločníci u komanditnej spoločnosti, všetci spoločníci spoločností podľa občianskeho práva, ako aj jednatelia spoločností s ručením obmedzeným, ak uvedené spoločnosti vykoná-vajú zárobkovú činnosť uvedenú pod písm. a) na základe živnostenského zákona na území Slovenskej republiky, ak len nepodliehajú už poisteniu podľa ustanovenia písm. a).

§ 2.

Z poistenia (§ 1) je vyňatý: a) kto má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky,

2

b) kto neprekročil 18. rok svojho veku,

c) kto pred nadobudnutím účinností tohto zákona dovŕšil 60. rok svojho veku alebo kto len po dovŕšení 60. roku by sa stal prvýkrát poistením povinným podľa § 1 s výnimkou, že by prevodom podľa §§ 47 až 49 a príslušným započítaním príspevkovej doby bol snížený vstupný vek pod 60. rok.

d) manželka poistenca alebo dôchodcu podľa tohto zákona,

e) kto požíva invalidný alebo starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa iných právnych predpisov o sociálnom poistení,

f) osoba, u ktorej poistnú povinnosť zakladajúca činnosť je len vedľajšou činnosťou popri inej zárobkovej činnosti; za hlavnú treba považovať činnosť spojenú s vyšším príjmom,

g) osoba, ktorá je pre prípad invalidity a staroby poistením povinná podľa iných právnych predpisov.

Vznik a zánik poistenia.

§ 3.

(1) Poistná povinnosť začína dňom, kedy osoba začala vykonávať činnosť uve-denú v § 1, ak prihláška k poisteniu bola podaná včas (§ 4). Ak bola prihláška podaná oneskorene, začína poistenie až dňom, kedy prihláška nositeľovi poistenia došla, v prípade doporučeného1 podania prihlášky na poštu — dňom jej podania — poštovej doprave.

(2) Poistenie zaniká:

a) ak odpadne niektorá z podmienok uvedených v § 1,

b) ak nastane niektorý z prípadov uvedených v § 2,

c) ak sa poistencovi prizná invalidný alebo starobný dôchodok.

O prihláškach, odhláškach a legitimáciách.

§ 4.

f1) Osoby, podrobené poistnej povinnosti (§ 1), sú povinné prihlásiť sa k poisteniu do 8 dní odo dňa vzniku poistnej

3

povinností a odhlásiť sa do 8 dní od zániku poistnej povinnosti (§ 3 ods. 2). Prihlášky a odhlášky treba podať nositeľovi poisitenia. Za osoby neplnoleté môže podať prihlášku i zákonný zástupca.

(2) Prihláška má obsahovať najmä meno a priezvisko poistenca, deň, mesiac, rok a miesto narodenia, bydlisko, číslo poisteneckej legitimácie, ak mu bola už vydaná (§ 6), údaje o poslednom zamestnaní a poistení, označenie zárobkových činností, ako aj deň započatia zárobkovej činnosti & údaje potrebné pre rozhodnutie o poistnej povinnosti.

(3) Prihlasovateľ, ktorý má pochybnosť o poistnej povinnosti, môže súčasne s prihláškou písomne s udaním dôvodov popreť poistnú povinnosť.

(4) Odhláška musí obsahovať osobné dáta, potrebné k zisteniu totožnotsti osoby, ktorá je odhlásená, údaj o dni a príčine zániku poistnej povinnosti.

(5) Poistenec je povinný oznámiť nositeľovi poistenia do 8 dní každú zmeu, dôležitú pre poistný pomer ako aj zmenu bydliska.

(6) Všetky ohlášky (prihlášky, odhlášky a oznámenie zmien) treba podať na tlačivách bezplatne vydaných mositeľom poistenia. Avšak ohlášky, ktoré boly podané inak, ako na predpísanom tlačive, sú platné, ak obsahujú všetky predpísané údaje.

(7) Po vzniku poistného prípadu sú všetky ohlášky neúčinné, iba ak' poistný prípad nastal v lehote určenej pre podanie ohlášky, a ak ohláška bola podaná v čase určenom v ods. 1 alebo 5.

§ 5.

(1) Osoby, ktoré nie sú poistením povinné podľa tohto zákona, ak sú k poisteniu prihlásené a ak nositeľ poistenia prihlášky prijme, sú poistené fakticky.

(2) Poistenec môže faktické poistenie zrušiť odhláškou. Poistný pomer zaniká dňom, kedy odhláška došla nositieľovi poistenia, poťažne kedy bola daná doporučene poštovej doprave.

4

(3) Nositeľ poistenia môže faktické poistenie zrušiť výmerom iba s účinnosťou odo dňa doručenia výmeru.

§ 6.

Pre potreby poistenia budú nositeľom poistenia vydané poistencom legitimácie. Ich obsah, úpravu a spôsob použitia určí minister vnútra vyhlaškou v Úradných novinách.

§ 7.

(1) Poistenci sú povinní podať nositeľovi poistenia a úradom verejnej správy vnútornej zprávu o skutkových okolno-stiach smerodajných pre poistný pomer. Sú tiež povinní dovoliť k tomu legitimo-vaným zamestnancom nositeľa poistenia a orgámom verejnej správy vnútornej, aby na mieste samom vyšetrili tieto smero-dajné okolnosti.

(2) Zamestnanci nositeľa poistenia sú povinní zachovať mlčanlivosť o všetkých výrobných, obchodných a prevádzkových pomeroch vôbec; o ostatných môžu podať zprávu nositeľovi poistenia alebo úradu, len nakoľko je to potrebné pre rozhodnutie (opatrenie) nositeľa poistenia považne úradu.

O poistnom,

§ 8.

(1) Prostriedky, potrebné na úhradu poistných dávok — okrem štátneho príspevku — na úhradu správnych nákladov nositeľa poistenia a n a tvorenie rezervných a iných fondov podľa tohto zákona, obstarajú sa poistným.

(2) Mesačné poistné činí Ks 30. —.

(3) Výšku poistného môže vláda meniť nariadením na základe poistno-matematického zisťovania finančnej rovnováhy poistenia. Priemerné poistné sa vypočíta pre celok poistencov ak, aby hodnota všetkých budúcich príjmov spolu s majetkom nositeľa poistenia stačila podľa zásad poistnej matematiky na úhradu všetkých budúcich výdavkov, na dávky podľa tohto zákona, na náklady liečebnej starostlivosti podľa § 53, na správne a iné výdavky, prípustné podľa tohto zákona.

5

Pre iné ciele poistné nesmie byť vyberané, ani nesmie byť použité.

(4) S poistno-matematickým zisťovaním podľa ods. 3 treba previesť štatistické zisťovanie o priebehu zjavov, rozhodných pre vývoj poistenia. Výsledok tohto zisťovania treba porovnať s predpokladaným priebehom poistenia.

(5) Zisťovanie podľa ods. 3 a 4 treba konať v obdobiach najmenej pätročných. Výsledok zisťovania oznámi nositeľ poistenia Ministerstvu vnútra.

§ 9;

Poistné treba platiť po dobu1, v ktorej trvá poistná povinnosť, ako aj po dobu, čo poistenec nebol odhlásený (§ 4), ak len poistná povinnosť nezanikla smrťou poistenca.

§ 10.

(1) Poistenec je povinný zaplatiť po-istné nositeľovi poistenia vždy prvého dňa každého mesiaca dopredu; táto povinnosť je nezávislá na tom, či bola podaná prihláška k poisteniu alebo či bol vydaný výmer o poistnej povinnosti alebo o predpise poistného.

(2) Ak započne alebo skončí poistenie počas kalendárneho mesiaca, treba zaplatiť poistné za celý mesiac

(3) Nositeľ poistenia môže povoliť iné platobné lehoty.

§ 11.

Úrokovanie poistného a upomínací poplatok.

(1) Dlžné poistné (§ 10) treba zúročiť 5% za rok. Neprávom prijaté poistné povinný je vrátiť nositeľovi poistenia s. 5% úrokom.

(2) Ak upomína nositeľ poistenia poistenca, ktorý včas nezaplatil poistné, je oprávnený požadovať upomínací poplatok, ktorého výšku určí Ministerstvo vnútra.

§ 12.

Vymáhanie poistného.

Poiástné s príslušenstvom možno vymáhať súdnou exekúciou na základe vy-

6

konateľného výkazu nedoplatkov. Doložku vykonateľnosti pripojí sám nositeľ poistenia. Exekúciu povoľuje a vykonáva príslušný exekučný súd.

§ 13.

Prednostné právo poistného.

V exekučnom, konkurznom a vyrovnávacom pokračovaní poistné i s príslušenstom požíva prednostné právo ako nedoplatky na daniach a verejných dávkach.

§ 14.

Záruky za poistné.

(1) Verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť s ruče-ním obmedzeným ručia solidárne za poistné svojich verejných, osobne ručiacich spoločníkov poťažne jednateľov.

(2) Manželka (manžel) bývajúca s poistencom v spoločnej domácnosti ručí solidárne za poistné, ktoré sa stalo splatným v čase spoločnej domácnosti

§ 15.

Premlčanie poistného.

(1) Právo nositeľa poistenia vymerať poistné aj s prípadným príslušenstvom sa premlčuje v 3 rokoch odo dňa splatnosti (§ 10). Ak poistenec podali vedomie nesprávne oznámenie {§§ 4 a 7), alebo ak ho vôbec nepodali, aby ukrátil nositeľa poistenia o poistné, právo nositeľa poistenia vymeral poistné sa premlčuje v 10 rokoch.

(2) Právo nositeľa poistenia vymáhať vymerané poistné aj s prípadným príslušenstvom sa premlčuje v 6 rokoch odo dňa, kedy platením povinnej osobe bod platobný výmer platne doručený.

(3) Premlčanie sa prerušuje každým opatrením, ktoré má za cieľ vymáhať poistné, ak sa o tomto opatrení povinná osoba dozvedela; okrem toho sa premlčanie prerušuje prípadne zastaví podľa ustanovení konkurzného a vyrovnávacieho poriadku.

7

Čakacia doba.

§ 16.

(1) Pre nadobudnutie nároku na dávky uvedené v § 18 písm. a) až c) a e) — okrem splnenia všeobecných podmienok, určených pre nápad príslušnej dávky, — sa vyžaduje, aby uplynula čakacia doba (ods. 2) skôr, než nastal poistný prípad,

(2) Čakacia doba je 60 príspevkových mesiacov. Ak však poistenec do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšili 50. rok svojho veku, nezískal 60 mesiacov predlžuje sa čakacia doba na 120 príspevkových mesiacov.

(3) Čakacia doba pokladá sa za dokončenú, ak nespôsobilosť k zárobku vznikla následkom úrazu, ktorý sa prihodil pri prevodzovaní podniku alebo. pri výkone zamestnania uvedeného v § 1.

§ 17.

(1) Za príspevkový mesiac sa pokladá každý mesiac povinného poistenia, za ktorý bolo zaplatené poistné najneskôr do vzniku poistného prípadu (s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 7). Pri dobrovoľnom pokračovaní v poistení počítajú sa do čakacej doby 2 mesiace dobrovoľného pokračovania v poistení za 1 príspevkový mesiac.

(2) Za príspevkové mesiace podľa ods. 1 sa považujú i mesiace získané prevodmi od iných nositeľov sociálneho poistenia1, ako aj mesiace získané zákupom alebo dobrovoľným pokračovaním v poistení.

(3) Každý začatý príspevkový mesiac pokladá sa za celý.

§ 18.

Poistné dávky.

Poistné dávky podľa tohto zákona sú:

a) dôchodok invaľidný a starobný,

b} dôchodok vdovský (vdovecký),

c) dôchodok sirotský,

d) odbytné a

e) pohrebné.

8

Dôchodok invalidný a starobný.

§ 19.

(1) Nárok na dôchodok invalidný má poistenec, ak sa stal invalidným.

(2) Za invalidného podľa ods. 1 sa pokladá, kto pre nemoc alebo pre inú vadu telesnú či duševnú ním úmyselne nespôsobenú nemôže podnikaním (zamestnaním), v ktorom bol podľa tohto zákona naposledy poistený, alebo v podobnom povolaní (zamestnaní) zarobiť ani polovicu priemerného výnosu posledných 3 rokov, poťažne výnosu dosiahnutého v kratšej dobe podľa § 16 ods. 3, najmenej však za jeden rok. Ak činnosť podrobená poistnej povinnositi netrvala ani jeden rok, berie sa za priemerný výnos daneprosté minimum pri dani dôchodkovej.

§ 20.

(1) Požjívanie ďôchodku invalidného začína sa prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po dni, kedy boly splnené podmienky uvedené v § 19. Ak nie je možné zistiť, kedy sa tak stalo, pokladá sa za deň invalidity deň, v ktorý došla nositeľovi poistenia žiadosť o dôchodok invalidný.

(2) Požívanie dôchodku invalidného zaniká smrťou oprávnenej osoby alebo odpadnutím niektorej podmienky uvedenej v § 19.

§ 21.

(1) Dôchodok invalidný sa skladá zo základnej sumy a zo súm. zvyšovacích. Základná suma je Ks 950. — ročne. Zvy-šovacia suma činí za každý príspevkový mesiac Ks 3. —.

(2) Základná suma sa snižuje o Ks 1. 50 za každý mesiac, v ktorom trvala poistná povinnosť, za ktorý však nebolo zaplatené poistné.

§ 22.

(1) Dôchodok invalidný prislúcha poistencovi bez ohľadu na invaliditu ako dôchodok starobný, ak poistenec dovŕšil 65. rok svojho veku.

9

(2) Požívanie dôchodku starobného začína sa prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po dni dovŕšenia 65. roku.

§ 23.

Invalidný (starobný) dôchodok zvyšuje sa o vychovávací príplatok za každé dieťa, ktoré by v prípade smrti dôchodcovej malo nárok na dôchodok sirotský, ak je v opatere dôchodku. Vychovávací príplatok činí 1/8 dôchodku.

Dôchodok vdovský a vdovecký.

§ 24.

(1) Nárok na dôchodok vdovský má vdova po poistencovi, ktorý v deň svojej smrti požíval dôchodok invalidný (starobný), alebo mal nárok na taký dôchodok, ak vdova v deň smrti poistenca alebo neskoršie:

a) pre nemoc alebo vadu telesnú alebo duševnú úmyselne ňou nezapríčinenú je neschopná zarobiť si primeranou zárobkovou činnosťou aspoň toľko, koľko u nej činí daneprosté mininum pri danú dôchodkovej alebo

b) dovŕšila alebo dovŕši 60 rokov, alebo

e) stará sa o dve alebo viac detí, ktoré požívajú dôchodok sirotský po zomrelom poistencovi (dôchodcovi).

(2) Vdovec po poistenke, ktorá zo svojho pracovného zárobku úplne alebo prevažne vyživovala rodinu, má nárok na dôchodok vdovecký, ak v deň smrti manželky je pre nemoc alebo vadu telesnú alebo duševnú, úmyselne ním nespôsobenú, neschopný zarábať si primeranou zárobkovou činnosťou aspoň toľko, koľko u neho činí daneprosté minimum, pre daň dôchodkovú, a to kým trvajú tieto skutočnosti.

§ 25.

(1) Na dôchodok vdovský nemá nárok vdova;

a) ak uzavrela sobáš v dobe, kedy jej manžel požívali už dôchodok invalidný (starobný), vyjmúc prípad, že v deň smrti manželia uplynuly už 2 roky od sobášu,

b) ak bola z vlastnej alebo obojstrannej viny rozlúčená,

c) ak trestný súd vyslovil rozsudok, že zavinila alebo spoluzavinila smrť manželovu,

d) ak manželka bezprostredne pred smrťou manžela nežila v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok a nemala nárok na zaopatrenie.

(2) Ustanovenia ods. 1 platia obdobne o nároku vdovca na dôchodok vdovecký.

§ 26.

Dôchodok vdovský (vdovecký) činí polovicu dôchodku, ktorý manžel (manželka) požíval (požívala) alebo na ktorú mal (mala) nárok bez zvýšenia podľa §§ 23 a 31.

§ 27.

(1) Požívanie dôchodku vdovského (vdoveckého) začína sa prvými dňom ka-lendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po dni, kedy boly splnené podmienky určené pre nápad.

(2) Požívanie dôchodku vdovského (vdoveckého) končí sa smrťou dôchodcu alebo opätovným sobášom, alebo odpadnutím podmienok uvedených v § 24.

(3) Ak sa vdova znovu vydá, má nárok na odbytné vo výške trojnásobku svojho ročného vdovského dôchodku.

Dôchodok sirotský.

§ 28.

(1) Na dôchodok sirotský má nárok dieťa mladšie 19 rokov v prípade smrti poisteného otca alebo matiky, ale zomrelý rodič požíval dôchodok invalidný (starobný), alebo ak by mal naň nárok. Nemanželské deti majú nárok na sirotský dôchodok po otcovi len vtedy, ak, otcovstvo bolo súdne zistené alebo za života otcovho mimosúdne uznané. Osvojenci majú nárok na sirotský dôchodok po osvojite-ľoch len vtedy, ak nemajú nárok na akýkoľvek dôchodok po vlastných rodičoch a ak osvojenie bolo uskutočnené aspoň pol roka pred nápadom dôchodku poťažne pred! smrťou osvojiteľa.

11

(2) Ak zanechal poistenec (dôchodca) osirelých vnukov mladších 19 rokov alebo nevlastné deti' mladšie 19 rokov, majú títo vnuci poťažne nevlastné deti nárok na dôchodok sirotský, ak boly výživou' prevažne odkázané na zomrelého poistenca (dôchodcu).

(3) Nárok na dôchod sirotský majú i chovanci mladší 19 rokov po pestúnoch, ktorí ich bezplatne vyživovali aspoň po5 roka pred nápadom dôchodku alebo pred svojou smrťou, ak chovanci boli na nich výživou prevažne odkázaní.

(4) Osirelí vnuci, nevlastné delí, chovanci (ods. 2 a 3) majú nárok na dôchodok sirotský len, nakoľko najväčší súhrn sirotských dôchodcov (§ 30 ods. 2) nie je vyčerpaný dôchodkami detí uvedenými v ods. 1.

§ 29.

Požívanie sirotského dôchodku začína sa prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po smrti poisteného rodiča, poprípade po neskoršom narodení dieťaťa a končí sa smrťou dieťaťa alebo odpadnutím niektorej inej podmienky uvedenej v § 28. Sirotský dôchodok sa nevypláca na ten čas, po ktorý má požívateľ iný dôchodok, ktorý stačí na jeho výživu.

§ 30.

(1) Dôchodok sirotský činí pre polosirotu štvrtinu pre úplnú sirotu polovicu invalidného (starobného) dôchodku, ktorý požívali zomrelý rodič alebo na ktorý mal nárok nepočítajúc do toho zvýšenie podľa §§ 23 a 31.

(2) Súhrn sirotských dôchodkov a dôchodku vdovského nesmie presahovať dôchodok invalidný (starobný) zomrelého poistenca po prípadnom zvýšení podľa ustanovení § 23.

§ 31.

Dôchodok invalidný a starobný bez zvýšenia podľa § 23 ako aj dôchodok vdovský (vdovecký) môže sa zvýšiť o polovicu, ak je dôchodca trvale tak bezmocný, že stále potrebuje pomoc, ošetrovanie a obsluhu inej osoby. Toto ustano-

12

venie platí obdobne pre úplné siroty, kto-ré dovŕšily 14 rokov.

§ 32.

Pohrebné a odbytné.

(1) Ak zomrie poistenec pred uplynutím čakacej doby, majú pozostalí po ňom nárok na odbytné vo výške Ks 1000. —.

(2) Ak zomrel poistenec po uplynutí čakacej doby, alebo ak zomrel dôchodca, majú jeho pozostalí nárok na pohrebné vo výške Ks 1. 500. —.

(3) Pozositalými podľa ods. 1 rozumejú sa manžel (manželka), deti, rodičia, súrodenci; manželka má prednosť pred deťmi, ak sa o ne stará, deti pred rodičmi a títo pred súrodencami zomrelého.

(4) Ak pozostalí nevystrojili pohreb, má nárok na výplatu pohrebného, ale len po výšku skutočných výloh, ten, kto pohreb vystrojil, prípadný zvyšok pripadne pozostalým.

§ 33.

Dôchodca je povinný oznámiť nositeľovil poistenia do 15 dní zmenu bydliska, ako aj zmenu v pomeroch smerodajných pre vymeranie a vyplácanie dôchodku. Dôchodca ručí i s dôchodkom za škodu spôsobenú zanedbaním tejto povinnosti.

§ 34.

Štátny príspevok.

(1) Štát poskytuje ročne príspevok:

k dôchodku invalidnému a starobnému.... Ks 800. —

k dôchodku vdovskému (vdoveckému).... Ks 400. —

k dôchodku úplnej siroty Ks 300. —

k dôchodku polosiroty. Ks 150. —

(2) Štátny príspevok neprislúcha dôchodcovi, ktorého základ pre vyrubenie dane dôchodkovej na bežný daňový rok, nepočítajúc do toho dôchodky podľa právnych predpisov o sociálnom poistení poťažne o inom verejnoprávnom zaopatrení, presahuje dani nepodliehajúce minimum pri dani dôchodkovej.

(3) Ak má osoba, oprávnená k dôchodku podľa tohto zákona, nárok aj na požit-

13

ky poda právnych predpisov o vojnových poškodencoch alebo na iné odpočivné a zaopatrovacie požitky z verejnoprávnych pokladníc, vypláca sa jej štátny príspevok čiastkou, o ktorú prevyšuje tieto požitky.

(4) Cudzí štátny príslušník má nárok na štátny príspevok len, ak v štáte, ktorého je príslušníkom, je zavedené invalidné a starobné poistenie živnostníkov a ak sa tam slovenským štátnym príslušníkom poskytuje štátny príspevok k dôchodkom.

(5) Štátny príspevok vypláca nositeľ poistenia spolu s dôchodkom v mesačných splátkach. Spôsob vyúčtovania štátneho príspevku určí Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom financií.

§ 35.

Vecné plnenie namiesto peňažných dávok.

Namiesto dôchodku a štátneho príspevku môže nositeľ poistenia so súhlasom dôchodcov prípadne ich zákonných zástupcov poskytovať im bezplatné zaopatrenie v útulkoch pre invalidlov alebo pre staré osoby a v podobných ústavoch. Nositeľ poistenia môže osobám uvedeným v § 32 ods. 3, ktoré dôchodca úplne alebo prevažne vyživoval, poskytnúť podporu po výšku polovice dôchodku a štátneho príspevku.

§ 36.

Konkurencia s inými požitkami.

(1) Ak bol priznaný dôchodok invalidný, starobný, vdovský alebo vdovecký a štátny príspevok podľa tohto zákona osobe, ktorá požíva tiež dôchodok pre prípad invalidity a staroby podľa iných právnych predpisov o sociálnom poistení, vyplácajú sa dôchodcovi, pokiaľ úhrn všetkých dôchodkov neprevyšuje dani nepodliehajúce minimum pri dani dôchodkovej, len zvyšovacie čiastky podľa § 21.

(2) Ak osoba, ktorá už požíva dôchodok invalidný alebo starobný podľa tohto zákona, alebo ktorej sa takýto dôchodok prizná, nadobudne nárok aj na dôchodok vdovský (vdovecký) podľa tohto zákona, vypláca sa jej tento len v polovičnej vý-

14

mere; ak sa však stará aspoň o jedno ne-zaopatrené dieťa, alebo ak má 60 rokov, vypláca sa jej vdovský (vdovecký) dôchodok celý.

(3) Ak má dieťa nárok na niekoľko sí-rotekých dôchodkov podľa tohto zákona, prislúcha mu len najvyšší z nich.

Spoločné ustanovenia o poistných dávkach.

§ 37.

Peňažné dávky zaokrúhlujú sa na celé koruny nahor.

§ 38.

(1) Dôchodky vyplácajú sa v mesačných splátkach vopred. Ak nárok na dôchodok zanikol počas mesiaca kalendárneho, prijaté sumy sa nevracajú. Dôchod-ky do cudziny sa môžu na žiadosť dôchodcu vyplácať v dlhších obdobiach, ale len pozadu.

(2) Osoby oprávnené k dôchodku sú povinné na požiadanie nositeľa poistenia predložiť potvrdenie o žití poťažne o vdovstve.

§ 39.

(1) Nárok na dôchodky podľa tohto zákona spočíva, kým oprávnená osoba odpykáva si trest na slobode dlhší než mesiac, alebo kým je v donucovacej pracovni alebo v inom zaisťovacom ústave. Ak má však dôchodca príslušníkov rodiny uvedených v § 32, ktorí majú voči nemu zákonný nárok na výživu, vypláca sa dôchodok týmto. Ak je takýchto príslušníkov viac, majú prednosť manželka (manžel) a deti, pred predkami, títo pred ostatnými rodinnými príslušníkmi. Medzí osoby tej iste} skupiny rozdelí sa dávka rovnakým dielom.

(2) Nárok na dôchodky podľa tohto zá-kona spočíva tiež, ak oprávnená osoba bez svolenia nositeľa poistenia sa zdržuje v cudzine nepretržite dlhšie než 30 dní, a to počas pobytu v cudzine.

(3) Ak dôchodca preloží svoje bydlisko do cudziny na trvalo, môže nositeľ poiste-

15

nia poskytnúť na žiadosť odbytné podľa výsledku lekárskej prehliadky až do % hodnoty jeho kapitalizovanýoh nárokov.

§ 40.

(1) Ak sa zmenia pomery rozhodné pre vymeranie dávky, alebo ak sa dodá-točne zistí, že dávky boly priznané na základe omylu v skutkových okolnostiach, nositeľ poistenia dávky primerane sníži, zvýši alebo zastaví. Sníženie alebo zastavenie dávky sa vykoná k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po dni, kedy rozhodnutie o tom dôchodcovi bolo doručené; zvýšenie sa vykoná ku dňu, od ktorého bola dávka nesprávne priznaná.

(2) Neprávom prijaté sumy treba vrátiť bez vylíčenia prípadného trestného stíhania; tieto možno požadovať za tri roky pozadu. Sumy tieto možno tiež sraziť z bežného alebo neskoršie priznaného dôchodku alebo z inej dávky toho istého príjemcu. O povinnosti, vrátiť sumy neprávom prijaté sa rozhoduje výmerom.

§ 41.

Nakoľko sa v tomto zákone neurčuje nak, premlčuje sa právo na priznanie po-istnej dávky v piatich rokoch odo dňa, kedy nastal poistný prípad; nárok na výplatu jednotlivej splátky dôchodku v jednom roku odo dňa splatnosti (§ 38). Inak pre premlčanie nárokov na dávky podľa tohto zákona platí lehota troch rokov.

§ 42.

(1) Nároky na dávky podľa tohto zákona môže uplatňovať Jen oprávnená osoba alebo jej zákonný zástupca. Neplnoleté osoby staršie ako 17 rokov môžu ich Uplatňovať samy.

{2) Ak oprávnená osoba uplatnila nárok na dávky podľa tohto zákona, prechádza v prípade jej úmrtia tento na jej dedičov.

(3) Ak nositeľ poistenia zamietol žiadosť o priznanie dôchodku invalidného alebo vdovského (vdoveckého), pretože invalidita nebola preukázaná, alebo ak nositeľ poistenia odňal dôchodok, pretože

16

dôchodca už nie je invalidnými, môže sa. zaviesť pokračovanie o novej žiadosti opriznanie dôchodku pred uplynutím jedného roku odo dňa, kedy výmer o zamietnutí alebo zastavení nadobudne právnej moci, iba v tom prípade, ak žiadateľ preukáže lekárskym svedectvom, že nastala podstatná zmena v jeho zdravotnom stave naposledy zistenom. Proti rozhodnutiu, ktorým sa z týchto dôvodov odmieta zavedenie nového pokračovania, je opravný-prostriedok neprípustný,

§ 43.

Manželka dôchodcova, opatrovník (tútor) jeho deti, orgány pre starostlivosť o mládež alebo obec bydliska dôchodcu môžu navrhnúť okresnému súdu dôchodcovho bydliska, aby určil osobu alebo korporáciu, ktorej má byť dôchodok vyplácaný namiesto dôchodcu, ak je zrejmé, že vyplácaním dôchodku dôchodcovi nedosiahlo by sa účelu, ktorému by dôchodok mal slúžiť, alebo že by boly poškodené záujmy dôchodcovej rodiny. O tomto návrhu rozhodne súd usnesením v nesporovom konaní. Ak súd návrhu vyhovie, je ustanovená osoba alebo korporácia povinná vynaložiť dôchodok v prospech dôchodcu a jeho rodiny. Dôchodok jej vyplácaný treba pokladať za majetok sverený.

§ 44.

(1) Postúpenie, založenie a zabavenie nárokov podľa tohto zákona je neprípustné a nemá právneho účinku okrem prípadu uvedeného v ods. 2. Toto ustanovenie sa netýka nárokov plynúcich z pripoistenia.

(2) Postúpenie, založenie a zabavenie nárokov podľa ustanovení ods. 1 môže sa stať iba do polovice dávky na úhradu nárokov osôb, ktoré voči oprávnenému majú zákonný nárok ma poskytnutie výživy, a na úhradu záloh, poskytnutých oprávneným osobám na ich žiadosť nositeľom poistenia, obcou alebo inou verejnoprávnou korporáciou na účet poistných nárokov po ich nápade, ale pred ich poukázaním.

17

(3) Dohody, ktoré by obmedzovaly alebo vylučovaly platnosť ustanovení tohto zákona v neprospech poistencov a ich rodinných príslušníkov, sú neplatné.

Zachovanie nárokov z poistenia.

§ 45.

(1) Nároky z poistenia podľa tohto zákona zostávajú po zániku povinného poistenia zachované po dobu rovnajúcu sa 1/4 doby, získanej v poistení, najmenej však po dobu 24 mesiacov (ochranná lehota), ak nevznikne v tejto dobe povinnosť vydať prevodnú sumu podľa ustanovení §§ 47 až 49.

(2) Nároky z poisteinia podľa tohto zákona zostávajú zachované po zániku dobrovoľného pokračovania v poistení (§ 51) po dobu 12 mesiacov, ak v tejto dobe nevznikne povinnosť vydať prevodnú sumu podľa ustanovení §§ 47 až 49. Dobrovoľné pokračovanie v poistení (§ 51) nemá vplyv na ochrannú lehotu plynúcu z povinného poistenia.

(3) Do doby, po ktorú, zostávajú zachované nároky podľa ustanovení ods. 1 a 2, nezapočítava sa doba:

a) po ktorú poistenec požíval dôchodok invalidný alebo starobný, alebo po ktorú výplata dôchodku spočívala,

b) po ktorú bol poistenec podrobený liečebnej starostlivosti podľa § 53.

(4) Nárok na vdovský dôchodok zostáva zachovaný po dobu, po ktorú vdova nepožívala vdovský dôchodok, pretože ešte neboly splnené podmienky uvedené v § 24, ak poistený manžel zomrel v dobe, po ktorú mal zachované nároky.

§ 46.

(1) Ak bývalý poistenec vstúpi znovu do poistenia skôr, než vznikla pre nositeľa poistenia povinnosť vydať prevodnú sumu podľa ustanovení §§ 47 až 49, zaráta sa mu doba jeho predchádzajúceho poistenia len, ak prerušenie trvalo najviac 5 rokov odo dňa zániku poistenia.

(2) Ak prerušenie trvalo viac ako 5 rokov, ale menej ako 10 rokov, zaráta sa

18

predchádzajúce poistenie len, ak poistenec získa v novom poistení aspoň 12 mesiacov.

(3) Pri prerušení dlhšom než 10 rokov zaráta sa predchádzajúce poistenie len, ak poistenec v novom poistení získa znovu aspoň 60 príspevkových mesiacov.

(4) Do doby prerušenia podľa ods. 1 až 3 naráta sa doba, po ktorú poistenec požíval invalidný (starobný) dôchodok, alebo po ktorú výplata dôchodku spočívala.

Prestupy poistencov.

§ 47.

(1) Ak poistenec, ktorý nepožíva invalidný (starobný) dôchodok podľa tohto zákona, vstúpi do poistenia u iného nositeľa sociálneho poistenia (Robotnícka sociálna poisťovňa, Penzijný ústav súkrom-ných úradníkov) alebo do zamestnania vyňatého z poistnej povinnosti podľa práv-nych predpisov o verejnoprávnom poistení, je nositeľ sociálneho poisitenia živostníkov povinný vydať novému nositeľovi poistenia poťažne vyňatému zamestnávateľovi prevodnú sumu, ktorá odpovedá získaným nárokom z poistenia podľa tohto zákona. Výpočet a spôsob použitia prevodnej sumy určí vláda nariadením.

(2) Ak osoba, ktorá bola prv poistená u iného nositeľa sociálneho poistenia (ods. 1) alebo ktorá bola vyňatá z poistnej povinnosti podľa právnych predpisov o verejnoprávnom poistení, vstúpi do poistenia podľa tohto zákona, je povinný doterajší nositeľ poistenia poťažne vyňatý zamestnávateľ vydať nositeľovi sociálneho poistenia živnostníkov prevodnú sumu (úhradový podiel) podľa právnych predpisov verejnoprávneho poistenia, z ktorého poistenec prestupuje. Spôsob použitia ako aj podmienky prípadného doplnenia prevodnej sumy určí vláda nariadením.

§ 48.

(1) Ak poistenec prestúpil od nositeľa poistenia podľa zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon

19

meniacich a doplňujúcich (v ďalšom texte "penzijný zákon") po získaní čakacej doby a ak do 24 mesiacov od vystúpenia z tohto poistenia vznikne nárok na niektorý dôchodok podľa penzijného zákona, poskytne príslušný dôchodok nositeľ penzijného poistenia podľa nárokov získaných odo dna výstupu; nárok na dôchodok invalidný posudzuje sa pri tom podľa posledného zamestnania, v ktorom bol poistenec penzijné poistený. V tomto prípade odpadá vydanie prevodnej sumy; ak už bola vydaná, treba ju vrátiť. Ak by pri zarátaní predchádzajúceho poistenia bod tiež nárok na dôchodok voči nositeľovi sociálneho poistenia živnostníkov, zvyšuje sa dôchodok o zvyšovacie sumy podľa § 21; tieto zvyšovacie sumy vypláca tiež nositeľ penzijného poistenia, ale na účet nositeľa sociálneho poistenia živnostníkov.

(2) Ak poistenec prestúpi po dokončení čakacej doby do 18 mesiacov po výstupe z poistenia podľa tohto zákona do poistenia podľa penzijného zákona, zostávajú jeho nároky voči nositeľovi sociálneho poistenia živnostníkov zachovávané až do dokončenia čakacej doby v penzijnom poistení, pričom treba brať zreteľ i na vydanú prevodnú sumu. Ak napadne dôchodok podľa tohto zákona, je Penzijný ústav súkromných úradníkov povinný vrátiť prijatú prevodnú sumu.

§ 49.

(1) Povinnosť k prevodu vzniká dňom, kedy nastala zmena poistnej príslušnosti. Ak prestupujúca osoba požíva invalidný (starobný) dôchodok, povinnosť k prevodu vzniká dňom zastavenia dôchodku. Ak uplynulo od zániku poistenia u predošlého nositeľa poistenia viac ako 5, ale. menej ako 10 rokov je tento nositeľ poistenia povinný vydať prevodnú sumu len, ak poistenec získal u ďalších nositeľov poistenia pred uplynutím týchto 10 rokov znovu aspoň 12 príspevkových mesiacov. Ináč doterajší nositeľ poistenia je povinný k prevodu iba v tom prípade, ak poistenec získal u ďalších nositeľov poiste-

20

nia aspoň 60 príspevkových mesiacov. Do doby prerušenia podľa tohto ustanovenia neráta sa doba, po ktorú poistenec požíval invalidný (starobný) dôchodok alebo, po ktorú výplata dôchodku spočívala.

(2) Prevodné sumy treba vydať do 4 týždňov odo dňa, kedy predošlý nositeľ poistenia obdržal vyzvanie o prevod; v rovnakej dobe je tento povinný oznámiť novému nosilteľovi poistenia všetky okolnosti rozhodné pre doterajšie poistenie a pre výpočet prevodných súm. S prevodnou sumou je nositeľ poistenia, povinný vydať aj 5% úroky z prevodnieí sumy počítané odo dňa prestupu k novému nositeľovi poistenia.

Mimoriadne spôsoby poistenia.

§ 50.

Poistenie cudzích štátnych príslušníkov.

Vláda nariadením môže odchylne od ustanovení tohto zákona upraviť poistenie cudzích štátnych príslušníkov, pričom má prizerať najmä na to, či ich štáty nakladajú so slovenskými štátnymi príslušníkmi v sociálnom poistení živnostníkov rovnako ako s vlastnými občanmi.

§ 51.

Dobrovoľné pokračovanie v poistení.

(1) Poistenec, ktorý získal aspoň 30 príspevkových mesiacov a nie je invalidným, má právo po zániku poistnej; povinnosti pokračovať dobrovoľne v poistení.

(2) Právo pokračovať dobrovoľne v poistení treba uplatniť do konca ochrannej lehoty (§ 45 ods. 1) a v tejto lehote zaplatiť poistné aspoň za 1 mesiac.

(3) Poistné treba platiť najneskoršie od mesiaca, v ktorom bolia učnená prihláška k dobrovoľnému pokračovaniu v poistení.

(4) Dobrovoľné pokračovanie v poistení zaniká:

a) vstupom do zamestnania: podrobeného poistnej povinnosti podľa tohto zákona,

21

b) ak vznikla povinnosť prevodu podľa ustanovení §§ 47 až 49,

c) ak nastal poistný prípad,

d) ak poistné nebolo zaplatené do 1 roku po splatnosti.

(5) Ustanovenia tohto zákona o povinnom poistení vzťahujú sa — nakoľko tento zákon inak neustanovuje — i na poistenie vzniklé dobrovoľnými pokračovaním.

(6) Ak dobrovoľné pokračovanie v poistení zaniklo podľa ustanovení ods. 4 písm. d), nositeľ poistenia je povinný na žiadosť poistenca podaním do 6 mesiacov po uplynutí ochrannej lehoty (§ 45 ods. 2) vrátiť 80% poistného bez úrokov, ktoré poistenec zaplatil na dobrovoľné pokračovanie v poistení, ak nebola priznaná dávka z tohto poistenia. Vyplatením tejto sumy stráca poistenec príspevkovú dobu, získanú dobrovoľným pokračovaním v poistení.

§ 52.

Pripoistenie.

(1) Nositeľ poistenia môže posiťovať osoby u neho povinne poistené alebo v poistení dobrovoľne pokračujúce, prípadne ich rodinných príslušníkov, na dávky uvedené v § 18 vo vyššej miere alebo za výhodnejších podmienok. Najmä môže poisťovať na starobný dôchodok od nižšieho veku než 65 rokov a na bezpodmienečný vdovský dôchodok.

(2) Pre poisitenie podľa ods. 1 má nositeľ poistenia vypracovať osobitné podmienky a sadzby, a to jednak pre poistenie jednotlivcov, jednak pre skupiny osôb. Tieto podmienky a sadzby vyžadujú schválenie Ministerstva vnútra.

(3) Poistenie podľa ods. 1 treba obstarávať v osobitnom oddelení s oddeleným účtovaním a hospodárením.

Liečebná starostlivosť. § 53.

(1) Za účelom odvrátenia alebo oddialenia hroziacej invalidity môže nositeľ poistenia dať poistenca kedykoľvek na

22

vlastný náklad do liečenia. Rovnako môže nositeľ poistenia dať do liečenia vdovu, ktorá pre nemoc alebo vadu má nárok na vdovský dôchodok [§ 24 ods. 1 písm. a)].

(2) Nositeľ poistenia, môže namiesto dôchodku a štátneho príspevku zaviesť liečenie dôchodkov, aby ich zárobková spôsobilosť bola obnovená. Osobám uvedeným v § 32 ods. 3, ktoré žijú v spoloč-nej domácnosti s dôchodcom a sú výživou prevažne odkázané na jeho dôchodok, môže nositeľ poistenia poskytnúť zo svojich prostriedkov podporu až do výšky sumy rovnajúcej sa polovici dôchodku a štátneho príspevku.

(3) Nositeľ poistenia môže najmä:

a) dať poistenca (dôchodcu) na svoj náklad do nemocnice a poskytnúť mu príspevok mal úhradu nákladu spojeného s vykonávaním prípadnej operácie;

b) dať osoby tieto na svoj náklad do sanatória alebo do iného pre liečenie vhodného liečebného zariadenia, ako aj do ústavu pre rekonvalescentov;

c) poskytnúť invalidom ortopedicé pomôcky alebo ich súčiastky;

d) starať sa o vhodné zamestnanie osôb, ktorých liečenie bolo skončené.

(4) K opatreniam uvedeným v ods. 3 písm. a) a b) je potrebný súhlas nemocného. Za neplnoletého nemocného dáva súhlas jeho zákonný zástupca.

(3) Súhlas podľa ods: 4 nie je potrebný:

a) ak nemocný nežije v spoločnej domácnosti s členmi rodiny;

b) ak stav nemoci vyžaduje také ošetrovanie a starostlivosť, ktoré v domác-nosti nemocného nemôžu byť poskytnuté;

c) ak to vyžaduje druh memoci, najmä ak ide o nemoc nákazlivú alebo súrny prípad;

d) ak stav alebo správanie sa nemocného vyžaduje jeho stále pozorovanie.

(6) Ak poistenec (dôchodca. ) neuposlúchne príkaz nositeľa poistenia, aby sa odobral do ústavného ošetrovania, alebo ak preruší bez svolenia poisťovne predčasne liečenie, môže mu nositeľ poistenia

23

odoprieť výplatu dôchodku ak však má poistenec (dôchodca) príslušníkov rodiny uvedených v § 32 ods. 3, ktorí žijú s nimi v spoločnej domácnosti a sú výživou prevažne odkázaní na jeho dôchodok, môže nositeľ poistenia dôchodok snížiť najviac na polovicu a môže ho vyplácať priamo týmito rodinným príslušníkom.

§ 54.

Náhrady škody tretími osobami.

Ak nositeľ poistenia poskytol poistnú dávku z dôvodu, pre ktorý má poistenec, poťažne jeho pozostalí, zákonný nárok na náhradu škody proti tretej osobe, prejde tento nárok na náhradu škody až do výšky poskytnutej dávky na nositeľa poistenia, ktorý je v tomto prípade oprávnený uplatniť proti tretej osobe.

O hospodárení.

§ 55.

(1) Majetok nositeľa poistenie môže byť použitý len na účele v tomto zákone predpísané alebo ním dovolené.

(2) Nakoľko tento zákon neurčuje inak, majetok nositeľa poistenie možno uložiť len:

a) v tuzemských cenných papieroch, v ktorých môžu byť ukladané peniaze sirotské (§ 15 zák. čl. XVI/1885), alebo v pô-žičke na také papiere;

b) v investičných pôžičkách štátu, žúp a obcí alebo v pôžičkách týmito zaručených;

c) v tuzemských hypotečných pôžičkách, požívajúcich sirotskú istotu (§ 15 zák. čl. XVI/1885);

d) v tuzemských peňažných ústavoch, ak ručí štát, župa alebo obec za všetky ich záväzky alebo aspoň ručia za vklady sociálne-poisťovacích ústavov,

e) v investičných pôžičkách verejnoprávnych korporácií, ktoré sú oprávnené ukladať dávky.

(3) V prvých 5 kalendárnych rockoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona 30% trvale uložiteľného majetku no-

24

siteľa poistenia musí byť uložené v štátnych pôžičkách. Ináč platia ustanovenia § 11 zákona č. 82/1942 SI. z.

(4) Peniaze, ktoré treba mať pohotove pre bežné výdavky, možno uložiť u dôveryhodných domácich úverných ústavov. Nakoľko by Slovenská národná banka z dôvodov uvedených prevzala správu verejných peňazí a vyplácala z nich úroky, má byť daná tomuto spôsobu uloženia za vyhovujúcich podmienok výnosových prednosť.

(5) Nositeľ poistenia vypracuje smerni-ce pre ukladanie svojho majetku, ktoré schvaľuje Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií. Do smerníc treba pojať zásadu, že každoročne bude sostavovaný hospodársky plán.

§ 56.

(1) Nositeľ poistenia sa môže uspokojiť z cenných papierov daných do jeho zálohy, ak je dlžník v omeškaní, bez súdneho konania a po predchádzajúcom pohrození smie ich dať verejne predať. Ak majú cenné papiere cenu burzovú alebo tržnú, môže sa predaj vykonlať i neverejne za bežnú cenu prostredníctvom burzového dôchodcu, ak ho niet, — prostredníctvom orgánu oprávneného k dražbám.

(2) Výkazy nositeľa poistenia o jeho splatných pohľadávkach z pôžičiek, z anuít, z úrokov. a z ostatného smluvného príslušenstva sú exekučnýmí titulmi súdnej exekúcie,

§ 57.

(1) Najviac jednu tretinu trvale uloži-teľného majetku možno uložiť v tuzemských nehnuiteľnostiach, poskytujúcich výnos, ak sú nie zaťažené nad jednu tretinu obecnej ceny hypotekárnymi pôžičkami.

(2) Ministerstvo vnútra môže z prípadu na prípad povoliť, aby najviac jedna štvrtina trvale uložitelného majetku bola uložená iným spôsobom, najmä na podporu bytovej starostlivosti a na vybudovanie sociálnych zariadení, venovaných výlučne alebo prevažne poistencom.

25

§ 58.

(1) Majetok musí byť tak ukladaný, aby stredný výnos odpovedal úrokovej miere, ktorá bola použitá za početný podklad tohto zákona a aby podporila sa produktivita a národohospodárska výnosnosť.

(2) Z dôvodu uvedeného v ods. 1. možno použiť čiastky majetku spôsobom uvedeným v § 57 len vtedy, ak je zaistené výnosom ostatného majetku nositeľa poistenia, že stredný vynos celého majetku docieli úrokovú mieru, ktorá bola použitá za početný podklad tohto zákona. K tomu cieľu vyžadujú príslušné opatrenia orgánov nositeľa poistenia schválenie Ministerstva vnútra po dohode s Ministerstvom financií.

(3) Nositeľ poistenia je povinný predkladať Ministerstvu vnútra za každý rok, najneskoršie do konca júna budúceho roku, výkazy o dostačiteľnosti výnosu uložených peňazí.

§ 59.

Finančné úľavy.

(1) Všetky úkony a listiny, ktoré sú potrebné na založenie, upravenie a prerokovanie právnych pomerov medzi nositeľom poistenia so strany jednej a úradmi, poistencami alebo ich rodinnými príslušníkmi, dôchodcami, lekármi, lekárnikmi, liečebnými ústavmi so strany druhej, ďalej v poisťovacom pokračovaní pred poisťovacími súdmi, ako aj zápisy nositeľa poistenia do verejných kníh sú oslobodené od kolkov a poplatkov.

(2) O oslobodení hnuteľného majetku nositeľa poistenia od poplatkového ekvivalentu a o poskytnutí úľav v poplatkovom ekvivalente pre nehnuteľný majetok nositeľa poistenia platia ustanovenia § 6 zákona č. 76/1938 Sb. z. a nl

(3) Niositeľ poistenia a ním spravované fondy slúžiace k účelom poistenia podľa tohto zákona sú oslobodené od zvláštnej dane zárobkovej a dane rentovej v rozsahu určenom pre iné sociálne ustanovizne podľa § 72 písm. i) až o) a § 174 č. 4 zákona o priamych daniach.

26

(4) Poistné dávky podľa tohto zákona sú oslobodené od dane rentovej podľa § 174 č. 18 písm. e) zákona o priamych daniach.

(5). Ohľadne oslobodenia nositeľa poistenia, jeho ozdravovni, liečebných ústavov, sanatórií a podobných zariadení od dane z obratu platila ustanovenia zákona o dani z obratu a dani prepychovej.

(6) Budovy alebo časti budov nositeľa poistenia sú vyňaté z dane domovej podľa § 126 č. 7 zákona o priamych daniach. Toto oslobodenie týka, sa tiež takých budov alebo ich častí, ktoré si nositeľ poistenia prenajal od iných nositeľov verejnoprávneho poistenia a naopak.

Poisťovacie pokračovanie administratívne, opravné prostriedky a lehoty, poisťovacie súdnictvo.

§ 60.

Výmery.

(1) Všetky opatrenia a rozhodnutia nositeľa poistenia, týkajúce sa práv alebo povinností upravených týmito zákonom a určené stranám, treba týmto doručiť písomne (výmer).

(2) Výmer o poistnej povinnosti treba však vydať len, ak prihláška k poisteniu nebola vôbec podaná alebo ak strana popiera poistnú povinnosť (§ 4 ods. 3).

(3) Vo výmere, ktorým bola priznaná poistná dávka, treba uviesť výšku a výpočet dávky a deň, od ktorého bola priznaná.

(4) Ak nositeľ poistenia zamietol, čo i len z časti, nárok na dávku, treba to vo výmere náležite odôvodniť.

(5) Výmer musí obsahovať aj poučenie o opravných prostriedkoch. Nesprávne alebo neúplné poučenie nemôže byť strane na ujmu. Ak nebolo strane dané žiadne poučenie a výmer nebol napadnutý do 6 mesiacov odo, dňa doručenia, stáva sa výmer právoplatným.

(6) Ohľadom doručovania výmerov treba obdobne použiť ustanovenia §§ 25 až 35 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a

27

n. Nositeľ poistenia je oprávnený doručovať platobné výmery aj svojimi zamestnancami alebo zmocnencami.

§61.

(1) Proti výmeru nositeľa poistenia, ktorým sa rozhoduje o nárokoch na dávky, možno padať žalobu na poisťovacom súde zriadenom podľa § 216 a nasl. zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.

(2) Poisťovací súd je výlučne poslušný rozhodovať aj o žalobách na náhradu podľa tohto zákona medzi nositeľom poiste-nia a ústavmi uvedenými v § 53 ods. 3.

(3) Žalobu treba podať u poisiťovacieho súdu, v obvode ktorého žalujúca strana býva, a to do 60 dní odo dňa doručenia, výmeru, poprípade odo dňa, kedy strana sa dozvedela o vzniku nároku.

(4) Proti iným ako dávkovým výmerom možno si sťažovať k župnému úradu (zák. č. 190/1939 SI. z. ):. Sťažnosť treba podať do 15 dní odo dňa doručenia výmeru u nositeľa poistenia.

(5) Spory o prevody rozhoduje priamo Ministerstvo vnútra.

§ 62.

(1) Do lehôt uvedených v tomto, zákone sa nepočíta deň, kedy bol strane doručený napadnutý výmer (rozhodnutie).

(2) Lehotu treba pokladať za zachova-nú, ak v nej bolo podanie podané poštovému alebo telegrafnému úradu. Ak tele-grafické podanie nemá všetky náležitosti požadované pre to-ktoré podanie, treba ho doplniť do 3 dní riadnym písomným podaním ak sa tak nestane, nemožno pokladať za zachovanú podľa tohto zákona.

(3) Počiatok a beh lehoty sa nestaví nedeľami a štátom uznanými sviatkami a pamätnými ďňami. Ak pripadne ostatný deň lehoty na nedeľu, štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň alebo všeobecný sviatok toho štátu, v ktorom strana býva, tre-

28

ba najbližší pracovný deň pokladať za ostatný deň lehoty.

§ 63.

(1) Poisťovací súd rozhoduje vo všetkých veciach patriacich podľa tohto zákona do jeho pôsobnosti v trojčlennom senáte složenom z predsedu súdu alebo niektorého jeho námsestníka ako predsedu senátu a z dvoch posediacich. Jeden prísediaci je odborník vo veciach sociálneho poistenia a druhý je zo skupiny poistencov.

(2) Predsedu a jeho námestníka menuje minister pravosúdia zo sudcov z povolania. Prísediacich a. ich náhradníkov menuje minister pravosúdia na návrh nositeľa poistenia a na návrh Sdruženia príslušníkov priemyslu živnosti a peňažníctva.

(3) Prísediaceho, ktorý zanedbal povinnosť svojho úradu, môže predseda poisťovacieho súdu posúdiť na náhradu trov konania jeho vinou zmareného. Proti rozhodnutiu predsedu, ktoré treba doručiť písomne, možno si sťažovať na Hlavný poisťovací súd; sťažnosť treba podať u predsedu poisťovacieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Minister pravosúdia môže na návrh predsedu súdu pozbaviť prísediaceho (náhradníka) funkcie, ak ju riadne nevykonáva.

(4) O sťažnostiach proti usneseniam a o odvolaniach proti rozsudkom poisťovacieho súdu rozhoduje Hlavný poisťovací súd v Bratislave (vl. nar. č. 27/1939 SI. z. ) v trojčlennom senáte složenom zo sudcov z povolania; menuje ich minister pravosúdia zo sudcov činných v sídle Hlavného súdu.

(5) Ustanovenia § 221, § 223 ods. 1 až 3, §§ 224, 225, § 226 acta. 2 až 5 a §§ 230 až 238 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich platia obdobne, nakoľko tento zákon neurčuje inak.

§ 64.

(1) Poistenie podľa tohto zákona obstará Živnostenská sociálna poisťovňa (v ďal-

29

šom texte "Poisťovňa"). Poisťovňa je právnickou osobou, môže svojimi menom nadobúdať práva a zaväzovať sa, môže žalovať a byť žalovaná.

(2) Činnosť Poisťovne upravujú stanovy,. ktoré vydá predseda so schválením Ministerstva vnútra. Stanovy majú byť vyhlásené v Úradných novinách. Stanovy mafii obsahovať najmä ustanovenia:

a) o zastupovaní Poisťovne navonok a o forme listín Poisťovňu právne zaväzujúcich;

b) o forme vyhlášok Poisťovne;

c) o každoročnom sostavovaní a schvaľovaní hospodárskeho plánu;

d) o sostavovaní, preskúmavaní a schvaľovaní každoročnej účtovnej uzávierky

e) o sostavovaní, preskúmavaní, schvaľovaní a uverejňovaní poistno-matematickej bilancie v obdobiach aspoň pätroč-ných;

f) o organizačnom poriadku Poisťovne.

§ 65.

Orgánmi Poisťovne sú:

a) predseda s poradným sborom, poťažne s predsedníckou radou;

b) revízna komisia a

c) riaditeľ.

§ 66.

Predseda, poradný sbor a predsednícka rada.

(1)Predsedu Poisťovne menuje a odvoláva prezident republiky. Predsedom môže byť len slovenský štátny občan. Za výkon svojej funkcie je predseda zodpovedný ministrovi vnútra. Ak je predseda zaneprázdnený alebo neprítomný, zastupuje ho jeho zástlupca. Zástupcu si ustanovuje predseda so súhlasom ministra vnútra a ministra hospodárstva. Zástupca predsedu zúčastňuje sa na zasadnutiach poradného sboru, poťažne predsedníckej rady, i keby nebol ich členom.

(2) Predseda spravuje Poisťovňu a zastupuje ju navonok, svoláva schôdzky Poradného sboru, poťažne Predsedníckej rady a im predsedá. Podpisuje tiež spolu

30

s riaditeľom všetky listiny, ktorými Poisťovňa nadobúda práv alebo sa ich vzdáva, alebo ktorými sa zaväzuje.

(3) Predseda a jeho zástupca vykonávajú svoje funkcie ako úrad čestný, majú však nárok na náhradu skutočných výdavkov spojených s výkonom funkcie a na odmenu za stratu času na účet Poisťovne podľa úpravy Minisiterstva vnútra.

§ 67.

(1) Poradný sbor sa skladá z 12 členov; každý člen má svojho náhradníka. Členov a náhradníkov Poradného sboru ustanovuje a odvoláva minister vnútra po dohode s ministrom hospodárstva a to: 3 členov a ich náhradníkov z obchodníkov, 3 z remeselníkov, 2 z priemyselníkov a 4 ďalších členov, z ktorých jeden je lekár a jeden finančný odborník. Členmi a náhradníkmi Poradného sboru môžu byť len štátni občania Slovenskej republiky.

(2) Predseda Poisťovne má si vyžiadať mienku Poradného sboru najmä vo veciach:

a) stanov a ich zmeny;

b) hospodárskeho plánu a každoročnej účtovnej uzávierky;

c) poistno-matematickej bilancie a použitia jej prípadného zvyšku;

d) nadobúdania a zaťažovania a scudzovania nehnuteľností okrem nadobúdania v pokračovaní exekučnom a konkurznom cieľom odvrátenia škody;

e) smerníc pre ukladanie majetku, založenia a použitia všeobecných alebo osobitných rezervných fondov;

f) trvalého ukladania majetku;

g) zriaďovania úradovni, určovania rozsahu ich pôsobnosti a ich zrušenia;

h) odpisu nedobytného, poistného a iných požiadaviek;

ch) kolektívnych smlúv s lekármi a liečebnými ústavmi;

i) zásad pre prípoistenie;

j) zásad pre poskytovanie liečebnej starostlivosti;

k) zriadenia stálych zamestnaneckých miest, služobného, disicplinárneho a penzijného poriadku zamestnancov.

31

(3) Na schôdzku Poradného sboru, na ktorej sa rokuje o smerniciach pre ukladanie majetku a hospodárskom pláne alebo o zmenách týchto, treba pozvať po jednom zástupcovi Ministerstva financií a Slovenskej náradnej banky.

(4) Rozhodnutia (opatrenia) predsedu vo veciach uvedených v ods. 2 písm. a) až g), i), k) vyžadujú schválenie Ministerstva vnútra.

(5) Rozhodnutia uvedené v ods. 4 musí predseda predložiť Ministerstvu vnútra do 8 dní. Ak sa Ministerstvo vnútra do 30 dní nevyjadrí, môže predseda rozhodnutie vykonať, vynímajúc prípad, že si Ministerstvo vnútra vyhradí dlhšiu lehotu pred uplynutím týchto 30 dní.

(6) Poradný sbor svoláva predseda po-dľa potreby, avšak najmenej dvakrát do roka.

(7) Predseda určí 4 členov Poradného sboru, a to jedného za obchodníkov, jedného za remeselníkov, jedného za priemy-selného a jedného odborníka, ktorí tvoria Predsednícku radu. Každý člen Predsed-níckej rady má náhradníka z príslušnej skupiny, ktorých určí taktiež predseda.

(8) Predsednícku radu svoláva predseda podľa potreby. Úlohou Predsedníckej rady je, aby v súrnych prípadoch namiesto Poradného sboru vyslovila svoju mienku vo veciach, ktoré sa majú predložiť Poradnému sboru.

§ 68.

(1) Revízna komisia pozostáva z predsedu a zo štyroch členov. Každý člen má svojho náhradníka. Predsedu, členov a náhradníkov Revíznej komisie ustanovuje a odvoláva minister vnútra; dvaja členovia a ich náhradníci musia byť z poistencov.

(2) Revízna komisia vykonáva zpravidla štvrťročne riadne revízie pokladnice a účtov Poisťovne, ako aj príslušných kníh, listín a dokladov; koná aj revízie mimoriadne, najmä na výzvu predsedu Poisťovne a preskúmava ročné účtovné uzávierky. O výsledku revízie podáva Revízna komisia písomnú zprávu predsedovi Poisťovne,

32

ktorý ju predloží Poradnému sboru poťažne Predsedníckej rade, Ministerstvu vnútra a Ministerstvu hospodárstva. Revízna komisia sa riadi revíznym poriadkom, ktorý vydá predseda Revíznej komisie so schválením Ministerstva vnútra.

§ 69.

Odmeny členov Poradného sboru, predsedu a členov Revíznej komisie.

členovia Poradného sboru, predseda a členovia Revíznej komisie vykonávajú svoje funkcie ako úrad čestný. Majú nárok len na náhradu skutočných, výdavkov spojených s výkonom funkcie a na odmeny za stratu času na účet Poisťovne po-dľa úpravy Ministerstva vnútra.

§ 70.

Riaditeľ.

(1) Výkonným orgánom Poisťovne je riaditeľ, ktorého ustanovuje a odvoláva minister vnútra po dohode s ministrom hospodárstva. Riaditeľ má zástupcu, ktorého ustanovuje a odvoláva predseda. Riaditeľ, alebo jeho zástupca musí mať úplné právnické vzdelanie. Riaditeľ a jeho zástupca sú zamestnancami Poisťovne.

(2) Riaditeľ a jeho zástupca vedú bežnú agendu Poisťovne a pripravujú návrhy pre predsedu; riaditeľ poťažne jeho zástupca zúčastňujú sa na zasadnutiach Poradného sboru a Predsedníckej rady. Riaditeľ a jeho zástupca vykonávajú funkcie prikázané im služobnými a disciplinárnymi poriadkom pre zamestnancov. Podrobnosti upravia stanovy a inštrukcie.

§ 71.

Zamestnanci.

(1) Zamestnancov Poisťovne ustanovuje a prepúšťa predseda po vypočutí riaditeľa poťažne jeho zástupcu. Prijímaním a prepúšťaním zamestnancov potrebných na prechodný čas môže predseda poveriť riaditeľa, Zamestnancami Poisťovne môžu byť len slovenskí štátni občania..

(2) Právne postavenie zamestnancov,

33

podmienky ich prijatia a prepustenia, služobné, odpočivné a zaopatrovacie požitky upravuje služobný, disciplinárny a penzijný poriadok, ktorý vydá predseda a schvaľuje Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom hospodárstva.

(3) Zamestnanci skladajú do rúk predsedu Poisťovne alebo jeho poverenca prísahu predpísanú Ministerstvom vnútra. Zamestnanci majú vo svojej úradnej činnosti povinnosti zamestnancov verejných a požívajú rovnakú právnu ochranu.

§ 72.

Úradovne a iné orgány.

Poisťovňa môže si zriadiť so súhlasom Ministerstva vnútra miestne úradovne. Ich počet, sídla, obvody a rozsah pôsobnosti určí predseda so súhlasom Ministerstva vnútra a Ministerstva hospodársrva.

§ 73.

(1) Ministerstvo vnútra môže po doho-de s Ministerstvom hospodárstva nariadiť, že určité úkony potrebné k prevádzaniu poistenia podľa tohto zákona budú povinní obstarávať iní nositelia sociálneho poistenia alebo iné verejnoprávne korporácie (obchodné a priemyselné komory, živnostenské spoločenstvá a pod. ); pred rozhodnutím treba vypočuť zúčastnené ustanovizne.

(2) Poisťovňa prispeje takto povereným nositeľom poistenia alebo iným verejnoprávnym korporáciám na úhradu trov, spojených s obstaraním úkolov im sverených, sumou určenou Ministerstvom vnútra prípadne v dohode s príslušným dozorným ministerstvom. V prípade sporu rozhoduje Ministerstvo vnútra.

(3) Úrady, verejné ustanovizne a korporácie sú povinné všemožne podporovať Poisťovňu v plnení jej úloh a podávať jej bezplatne oznámenia dôležité pre výkon poistenia a správu Poisťovne. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 199 zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. a § 40 zákona č. 268/ 1923 Sb. z. a n. v znení zákona č. 246/1926 Sb. z. a n.

34

§ 74.

Štátny dozor.

(3) Poisťovňa podlieha dozoru štátnej správy, ktorý vykonáva Ministerstvo vnútra.

(2) Poistovňa je povinná podávať Ministerstvu vnútra a Ministerstvu hospodárstva za každý kalendárny rok správu a štatistické výkazy o svojom hospodárení o stave fondov a o spôsobe uloženia. majetku, ako aj iné zprávy, ktoré si ministerstvo prípadne vyžiada.

(3) Počtové podklady a poistno-matematické zásady, podľa ktorých Poisťovňa prevádza výpočty, potrebné podľa ustanovení tohto zákona, a podľa ktorých sa skúma finančná rovnováha (poistno-matematická bilancia), možno meniť len so súhlasom Ministerstva vnútra.

(4) Pre ciele štátneho dozoru je Poisťovňa povinná predložiť alebo urobiť prístupnými na preskúmanie knihy, listiny, zápisy, výkazy a doklady, ako aj všetky iné pomôcky a podať všetky potrebné vysvetlenia.

(3) Orgán, poverený Ministerstvom vnútra, má právo zúčastniť sa na schôdzkach Poradného sboru, Predsedníckej rady a Revíznej komisie, najmä má právo zastaviť všetky usnesenia a opatrenia orgánov Poisťovne, ktorými by mohly byť ohrozené verejné záujmy.

Trestné ustanovenia.

§ 75.

Priestupku sa dopustí, nakoľko čin nie je prísnejšie trestný,

a) kto bez ospravedlnenia nevyhovie zavčasu ohlasovacej povinnosti predpísanej týmto zákonom,

b) kto v odhláškach alebo oznámeniach Poisťovňou vyžiadaných učiní nepravdivé udania,

c) kto v pokračovaní o priznanie alebo ponechanie poistnej dávky udá niečo, o čom vie alebo pri obyčajnej starostlivo-sti môže vedieť, že nie je pravdivé,

d) kto získa poistnú dávku simuláciou,

35

e) kto nevyhovie inej povinnosti uloženej mu týmto zákonom,

a potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom do Ks 5. 000. —, ktorý v prípade nevymožiteľností sa premení na náhradný trest zatvorenia do 30 dní.

§ 76.

Trestnosť priestupkov podľa § 75 zaniká:

a ) ak páchateľ odčinil skutok prv, než sa dozvedel, že sa proti nemu zaviedlo trestné pokračovanie,

b) premlčaním, ktoré nastáva v šiestich mesiacoch odo dňa, kedy prestala činnosť (nekonanie), náležiaca ku skutkovej podstate priestupku.

Prechodné a záverečné ustanovenia,

§ 77.

(1) Minister vnútra v dohode s ministrom hospodárstva vymenuje sbor, ktorý vykoná prípravné práce potrebné na to, aby sa s vykonávaním zákona mohlo začať v deň nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Trovy spojené s počiatočným zariadením a účinkovaním Poisťovne sa uhradia bezúročným preddavkom štátu, ktorý sa vráti z poistného vybraného v prvých troch rokoch účinnosti tohto zákona.

§ 78.

(1) Osoby, ktoré v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona podliehaly poistnej povinnosti, môžu si zvýšiť poistné nároky zákupom doby, v ktorej vykonávaly činniosť zakladajúcu poistnú povinnosť podľa tohto zákona, nakoľko neboly v tejto dobe povinne poistené pre prípad invalidity a staroby podľa iných právnych predpisov o verejnoprávnom poistení. Zákup-né poistné určí sa s použitím počtových podkadov Poisťovne, ktoré vydá vláda nariadením.

(2) Zo zákupu vznikajú poistencom nároky až po uplynutí dvoch rokov odo dňa, ku ktorému bol zákup prevedený. Ak nastane poistný prípad pred uplynutím tých-

36

to dvoch rokov, vráti sa zákupné poistné so 4% úrokom. Doba dvoch rokov pokladá sa za dokončenú, ak nastane poistný prípad následkom úrazu (§ 16 ods. 3).

(3) Zákup treba previesť k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po dni, kedy došla žiadosť za jeho prevedenie.

(4) Poisťovňa môže povoliť splácanie zákupného poistného.

§ 79.

(1) Tento zákon nadobudne účinnosť dňom, ktorý určí vláda nariadením; týmto dňom stratí platnosť zákon č. 148/1925 Sb. z. a n., nakoľko sa týka osôb podliehajú-cich poistnej povinnosti podľa tohto zákona.

(2) Tento zákon vykoná minister vnútra s ministrom hospodárstva a zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva

A. ČASŤ VŠEOBECNÁ.

Snahy po sociálnom poistení živnostníkov sú staršieho dáta. Už za bývalej ČSR volaly živnostenské kruhy po zavedení sociálneho poistenia živnotstníkov. Zdalo sa, že tomuto prianiu bude vyhovené, keď vyšiel zákon o poistení samostatne hospodáriacich č. 148/1925 Sb. z. a m Zákon však nebol uvedený do života najmä pre odpor poľnohospodárskych kruhov.

Otázka povinného poistenia osôb samostatne hospodáriacich dostala sa však znovu do popredia za krízových rokov 1931—1933, kedy si zainteresované kruhy znovu uvedomili potrebu poistenia. V rokoch 1935—1937 pod vedením Ústredne obchodných a živnostenských komôr v Prahe konaly sa obsiahle porady zainteresovaných kruhov o novelizácii zákona č. 148/1925 a o jeho uvedení v život. Udalosti z r. 1938—1939 prerušili tieto práce, ale osamostatnením Slovenska bola táto otázka znovu oživená. Zasa sú to najmä živnostenské kruhy, ktoré volajú po zavedení sociálneho poistenia (viď Slováka zo dňa 13. IV. 1939). Pán prezident Republiky Dr. Jozef Tiso v januári 1941 určil ako jeden bod vládneho programu zavedenie sociálneho poistenia pre živnostníkov, načo Ministerstvo vnútra ako sociálny rezort pripravilo návrh zákona a pod č. 7. 806/IV-10/1941. dňa 22. januára 1941 rozposlalo do pripomienok. Na základe pripomienok Ministerstvo vnútra pod číslom 25. 740/IV-10/41 zo dňa 13. marca 1941 poverilo obchodné a priemyselné komory v Bratislave, aby v dohode a spolupráci s ostatnými záujmovými organizáciami živnostníkov, prepracovali osnovu zákona o sociálnom poistení živnostníkov. Táto práca nebola ľahká už aj preto, že nemáme dobrých cudzích vzorov, ktorých by bolo možno použiť. Sociálne poistenie živnostníkov v takom rozsahu, ako sa navrhuje v osnove, nie je dosiaľ zavedené v žiadnom štáte. Jestvujú síce poistenia osôb samostatne hospodáriacich, ale takmer vo všetkých prípadoch íedná sa o užší okruh osôb, následkom čoho nie je dosť dobre možné použiť získaných skúseností. Okrem toho v terajších vojnových časoch nemožno získať správny štatistický materiál o normálnych pomeroch, z ktorých jedine je možno odvodzovať závery.

Povinné poistenie samostatne hospodáriacich je zavedené síce vo Švédsku, avšak ide o národné poistenie, v Belgicku je toto poistenie obmedzené len na vrstvy sociálne slabšie a je organizačne spojené s poistením zamestnaneckým. V Nemecku

37

toto poistenie bolo uvedené v život až v t. 1938 a týka sa len remeselníkov (Handwerker). V Bulharsku bolo zavedené v r. 1941 poistenie remeselníkov nie však obchodníkov.,

Za dnešných vojnových pomerov je veľmi nesnadné získať z príslušných štátov potrebné informácie.

Naša osnova naväzuje na zákon z r. 1925. Je výsledkom rokovaní so zainteresovanými kruhmi, je prispôsobená novým organizačným formám zavedenými v osobitných odvetviach sociálneho poistenia na Slovensku, aby v celom sociálnom poistení na Slovensku bola udržaná jednotná línia.

Priložená osnova týka sa iba žvnostníkov. Otázka, či poistente živnostníkov má byť spojené s poistením roľníkov, bola vyriešená negatívne. Dôvody spočívajú v tom, že

1. potreby roľníkov a živnostníkov s hľadiska sociálneho poistenia sú rôzne,

2. rizikové složenie obidvoch vrstiev národa je do veľkej miery odlišné,

3. naturálne hospodárenie roľníkov nedáva im dostatok peňazí, aby všetci mohli platiť poistné.

I s hľadiska poistne-matematického je samostatnosť živnostenského sociálneho poistenia odôvodnená. Hospodárske a sociálne pomery veľkej väčšiny živnostníkov sú blízke pomermi robotníckymi, čo umožňuje použiť cenných už dnes skúseností a štatistických dát z robotníckeho poistenia i pre poistenie živnostníkov. Naproti tomu hospodárske a sociálne pomery u roľníkov sú celkom iného rázu a nemož-no ich srovnávať so žiadnou inou vrstvou národa. I po stránke hospodársko-organizačnej tvorí živnostníctvo jednotnejší a súdržnejší celok než roľníctvo. K vypracovaniu osnovy roľníckeho poistenia, nech už by bolo prevádzané v akejkoľvek forme, bude preto treba ďaleko viac prípravných prác, štatistických vyšetrovaní a skúmaní, než bolo treba k živnostníckemu poisteniu.

Rozsah poistenia.

Okruh osôb podliehajúcich poisteniu je daný ich príslušenstvom k obchodným a priemyselnými komorám, sú teda vyňaté tie osoby, ktoré nepodliehajú živnostenskému zákonu a predpisom tento záklon meniacich a doplňujúcich. Okruh osôb z tohto dôvodu vyňatých Je malý a pod-lieha takej flukltuácii, že by jeho zachytenie pôsobilo značné administratívne ťažkosti., Ďalším účelom tejto jednoduchej definície je, aby nenastali spory o poistnú povinnosť, ktoré by zaťažovaly tak poisťovňu ako aj štátne úrady, poťažne Najvyšší správny súd. I s hľadiska kontroly a súčinnosti medzí obchodnými a priemyselnými komorami a poisťovňou má toto určenie okruhu osôb svoj význam. Najväčšia čiastka osôb vylúčených z tohoto titulu z povinného poistenie sú osoby zo slobodných povolaní. Tieto skupiny (lekári, advokátii, civilní inžinieri atď. ) samy uvažujú o osobitnom poistení.

Obsah poistenia.

Navrhovaná osnova zavádza len dlhodobé poistenie. O zavedení nemocenského poistenia sa síce uvažovalo ale pre nedostatok štatistických dát v tomto ohľade a nutné podstatné zvýšenie poisteného z tohto titulu, ako aj úplný nedostatok skúseností viedly k rozhodnutiu, že sa upúšťa od nemocenského poistenia. Vodčou myšlienkou osnovateľov vôbec bolo uviesť do života sociálne poistenie aspoň v skromnej matere, aby potom na základe zistených skúseností mohlo sa v budovaní ďalej pokračovať.

Predmetom poistenia sú tieto dávky:

a) Dôchodok invalidný a starobný,

b) Dôchodok vdovský a vdovecký.

c) Dôchodok sirotský.

dl) Odbytné a pohrebné.

Dávky ad a) až c) sú dávkami opakujúcimi1, dávky ad d) sú dávkami jednorázovými.

Výška dávok a poistné.

Jak dávky tak aj poistné boly stanovené pre všetkých poistencov v rovnakej výške. Veľká časť živnostníkov žiadala si síce systém viactriedny, ale podrobným skúmaním hospodárnosti toho ktorého systému došlo sa k tomu, že najvýhodnejší je systém jednotriedny.

Pripoistenie.

Osnovatelia tohto zákona sú si dokonale vedomí toho, že tento návrh najmä po stránke dávkovej neuspokojí hospodársky silnejšiu časť živnostníctva. Týmto vrstvám dáva sa preto možnosť pripoistenia. Toto pripoistenie môže byť prevádzané predovšetkým individuálne. Výška poistného pre jednotlivé dávky pri-

38

poistenia bude sa potom riadiť podľa osobných znakov záujemcov: pohlavia, veku, prípadne pri pripoistení v prospech pozostalých, veku týchto. Príslušné tarify vypracujte poisťovňa a uvedie ich v známosť živnostenskej verejnosti.

B. ČASŤ OSOBITNÁ

K § 1.

Poisteniu podľa tohto zákona sú podrobené osoby všeobecne a zkrátka nazývané živnostníci. Z poistenia sú samozrejme vylúčené právnické osoby (úč. spol, družstvá a pod. ) vzhľadom na ich kapitálový charakter, zato poisteniu podliehajú spoločníci ver. obch. spol., osobne ručiaci spoločníci kom. spol. a všetci spoločníci spol. podľa občianskeho práva, lebo povaha týchto obchodných spoločností je v podstate rovnaká s povahou podniku jednotlivca, ide tu totiž skôr o spojenie pracovné než o spojenie Kapitálové. Na tichého spoločníka sa ohľad neberie. Jednatelia spoločnosti s r. o. podliehajú poisteniu, ovšem len vtedy, ak nestoja k spoločnosti v služobnom pomere.

K § 2.

Poisteniu nepodlieha, kto má bydlisko mimo úzeia Republiky, alebo v týchto prípadoch zárobkovú činnosť prevádza pravidelne tiež mimo územia Republiky. Taktiež sú vylúčené z poistenia osoby mladšie 18 rokov, lebo takéto zriedka vykonávajú na vlasitný účet zárobkové zamestnanie po živnostensky a sú obyčajne ako učni a pomocníci poistení buď podľa zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. alebo zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich. Takéto ustanovenia majú § 6 písm. e) zák. č. 221/24 a § 2 zák. č. 26/ 1929 Sb. z. a n. vo znení ich noviel.

Vylúčenie osôb starších než 60 rokov je nutné z toho dôvodu, že vyplácanie dôchodkov pre nich by podstatne zdražilo poistenie. Rovnaké ustanovenie majú aj iné odvetvia soiciálneho poistenia. Srov. § 6 písm. b) zák.. 5. 221/1924 Sb. z. a n. vo znení priamych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcch. Očakáva sa však, že tieto osoby budú odškodnené v prípade potreby starobnou podporou.

Vylučenie požíveteľa dôchodkov podľa právnych predpisov o verejnoprávnom poistení a osôb, ktorým, je živnosť len vedľajšou zárobkovou činnosťou, ako aj osôb, ktoré sú už poistené podľa iných právnych predpisov o verejnoprávnom poistení, z poistenia podľa tohto zákona je logické a podobné ustanovenia majú najmä § 5 písm, a), § 6 písm. c) a d) zákona č. 221/1924 ale čiastočne aj § 2 bod č. 2 zák. č. 26/1929 a § 2 ods, 2 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. vo znení ich noviel.

K §§ 3—7.

Ustanovenie rozlišuje medzi1 poistením a poistnou povinnosťou. Vznik poistenia je viazaný na prihlášku k poisteniu, ktorá tu má konštitutívny účinok. Po stránke materiálnej nezakladá pre poistenca žiadne práva na dávky. Tieto si získava poistenec až platením poistného. Krátenie poistnej doby pri dodatočných prihláškach v čakacej dobe má nútiť poistenca k riadnemu plneniu, povinnosti.

Poistnú pomer k poisťovni začína sa zpravidla podaním ohlášky, preto treba tomuto výkonu venovať značnú pozornosť. Na základe prihlášky zaradí poisťovňa poistenca do svojej evidencie a prihláška obsahuje pre poisťovňu dôležité štatistické dáta. Pre poistenca má taktiež dôležitosť v tom, že mu zaistí započítanie predchádzajúcej doby poistenia. K tomu srovnaj ustanovenia §§ 7, 17 až 19 zák. č. 221/1924 a §§ 5 a 7 zák. č. 26/1929 a § 78 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení ich noviel. Dôležité je ustanovenie o tzv. faktickom poistení. Táto otázka v doteraz existujúcich odvetviach sociálneho poiste-nia nie je normatívne vyriešená, čo dalo podnet k mnohým sporom.

K §§ 8 až 12.

Poistné je vyššie, než bolo podľa zákona číslo 148/1925 Sb. z. a n, Podľa toho bolo mesačne 22. — Kč, podľa tejto osnovy činí Ks 30. — mesačne. Takto vysoké musí byť najmä z ohľadu na zmenené hospodárske pomery. Sníženie poistného vo výnimočných prípadoch pre niektorých poistencov zákon neumožňuje. V zákone č. 148/1925 Sb. z. a n. § 85 ods. 3 táto možnosť bola potrebná vzhľadom na poľnohospodárske vrstvy poistencov. Tento dôvoď v našom prípade odpadol.

Finančný systém osnovy je systém priemernej prémie, ako je tomu v penzij-

39

nom a robotníckom poistení. Výška poistného je rovnaká pre dnešnú i budúcu generáciu, pričom budúca generácia znáša i časť tiarch, ktoré pripadajú na dnešnú generáciu. Poistné nezávisí na pohlaví ani na veku poistenca (tzv. princíp solidarity v sociálnom poistení).

Výška priemerného poistného závisí predovšetkým na rozvrstvení poistencov podľa pohlavia a veku. Nakoľko toto rozvrstvenie sa časom mení, treba prevádzať z času na čas skúmanie finančnej' rovnováhy ústavu. Okrem toho musí ústav prevádzali štatistické vyšetrovanie o priebehu zjavov ozhodných pre vývoj poiste-nia (úmrtnosť, invalidita, ženatosť, detnatosť a pod. ) a srovnávať s priebehom predpokladným. Ak sa zistí, že pôvodné matematické podklady nevyhovujú., treba previesť príslušné korekcie o poprípade znovu upraviť dávkový alebo finančný systém.

Už na tomto mieste treba zdôrazniť, že najvážnejším problémom žívnostenského poistenia bude riadne platenie príspevkov. Poistenci-živnostníci si musia uvedomiť, že fond, z ktorého majú. byť vyplácané dávky, tvorí sa iba z ich vlastných príspevkov a že neplatením príspevkov ohrožia splniteľnosť záväzkov voči sebe samým. vymáhanie príspevkov exekučne je značným zaťažením poisťovne, ktorej následkom toho bude stúpať režia bez toho, že by stúpal príjem, ba naopak pri klesaní príjmov by táto stúpala stále. I keď sa predpokladá, že vzhľadom k jednoduchosti systému bude režia poisťovne pomerne menšia ako režia existujúcich sociálnych poisťovní (Robotnícka sociálna poisťovňa, Penzijný ústav súkromných úradníkov), predsa pri stúpajúcej tendencii cenovej malo by nepresné platenie poistného pre poisťovňu ďalekosiahle následky atď. Výška dávok je potom stanovená tak, aby príjmy poistovne stačily na úhradu týchto dávok. Srovnaním s inými odvetviami sociálneho poistenia vidíme, že poistenie živnostníkov je drahšie ako poistné robotnícke alebo penzijné. Tabuľka č. 1 ukazuje, koľko stojí Ks 100, — ročného dôchodku v penzijnom poistení v priemernej triede 6, v rabotníckom poistení v priemernej triede B, v obidvoch a v živnostenskom poistení po 5, 15 a 35 rokov.

Tabuľka č. 1.

Druh poistenia a trieda

Ks 100. — dôch. ročne stojí

po 5 rokoch Ks

po 15 rokoch Ks

po 35 rokoch Ks

penzijné triedia 6

182. —

344 —

462. —

robotnícke trieda B

156, —

272 —

347. —

živnostenské

159. —

362. —

570. —

Z tabuľky vidíme, že v prvých 5 rokoch poistenia, je najdrahším poistenie penzijné, kdežto živnostenské a robotnícke sú približne rovnako drahé; po 15 rokoch je najdrahším poistením poisitenie živnostenské, potom penzijné a napokon robotnícke, pričom medzi penzijnými poistením a živnostenským poistením niet ani tu značného rozdielu. Po 35-ročnom poistení sú Však medzi jednotlivými druhmi poistenia už veľké rozdiely. Relatívne je penzijné poistenie drahšie o 35%, živnostenské o 63% ako poistenie robotnicke. V pomere k poisteniu penzijnému je poistenie živnostenské v prvých 5 rokoch lacnejšie o 14%, po 15 rokoch drahšie o 5% a po 35 rokoch drahšie o 23%.

Dôvody týchto diferencií spočívajú predovšetkými v nepriaznivejšom. rozvrstvení vekov u žinostníkov, lebo kým napr. v poistení penzijnom činí priemerný vstupný vek 23 rokov u mužov aj 18 rokov u žien, činí priemerný vstupný vek u terajšej generácie u mužov 40 rokov, u žien 39 rokov, u budúcej generácie u mužov 22 rokov (ide len o predpoklad), u žien 30 rokov. Následkom tohto nepriaznivého vekového rozvrstvenia je podstatné zvýšenie poistného. Ďalej treba uvážiť, že dostačiťeľnosť poistného jak v penzijnom, tak aj v robotníckom poistení je dnes viac než pochybná. Len. po skončení poistno-matematických skúmaní u obidvoch ústavov sa ukáže, o koľko bude treba zvýšiť poistné v robotníckom a penzijnom poistení. Srovnaj ustanovenia §§ 157, 158, 161— 163 zák. č. 221/1924 a §§ 62—67 zák. č. 26/11929 a §§ 74 a 75 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n, vo znení noviel.

K §§ 13 a 14.

Záruky za poistné vo všeobecnosti stanoviť nemožno. Osnova zavádza aspoň v tých prípadoch ručenie, kde je to odôvod-

40

nené hospodárskymi, poťažne rodinnými pomermi, teda u verejných obch. spoločností alebo u manžela. Srovnaj ust. § 170 zák. č. 221/1924, § 69 zák. č. 26/1929.

Problémom živnostenského poistenia sociálneho je inkaso poistného. Priebeh inkasa ovplyvní do značnej miery vývoj tohto poistenia. Aby poisťovňa dostala čo najviac predpísaného poistného, dáva sa jej možnosť exekučného vymáhania. K tomuto opatreniu bude však môcť poisťovňa prikročiť len v tých prípadoch, kde poistné nebolo platené z nedbalosti alebo iných dôvodov, ktoré nesúvisia s majetkovými pomermi poistenca. V tých prípadoch však, kde poistné nie je platené pre úplný nedostatok finančných prostriedkov, nebolo by účelné ani s hľadiska sociálne-politického ani s hľadiska hospodárskeho, aby poistné bolo vymáhané exekučne. Počet takýchto prípadov nedá sa predbežne ani odhadnúť. O úhrade príslušného schodku bude však môcť byť uvažované až po získaní patričných skúseností a po zistení výšky tohto schodku.

K § 15.

Srovnaj ustanovenia § 176 zák. č. 221/ 1924, § 67 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n v znení ich noviel.

K § 16.

Čakacia doba je zásadne 60 mesiacov rovnako ako v poistení penzijnom, len u poistencov, ktorí do svojho 50. roku nenadobudli ešte predpísaných 60 mesiacov, zvyšuje sa čakacia doba na 120 mesiacov. Zvýšenie čakacej doby je potrebné najmä v záujme nositeľa poistenia. Srovnaj ust. § 18 zák, č. 242/1922 § 107 zák. č. 221/1924 a § 16 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. v znení ich noviel.

K § 17.

Dávky sa vymeriavajú len z poistnej doby, za ktorú bolo zaplatené poistné. Nestačí teda sama existencia poistného pomeru, ale treba tiež, aby poistné bolo skutočne zaplatené. Polovičné zhodnote-nie dobrovoľného pokračovania sleduje ochranu poisťovne, ako reprezentanta záujmov poistencov, keďže vo veľmi častých prípadoch v dobrovoľnom poistení budú pokračovať osoby z výrobného' procesu vyradené, u ktorých je veľmi veľká pravdepodobnost, že nastane poistný prípad.

Ustanovenie ods. 2 je odôvodnené tým, že skoro všetci poistenci podľa tohto zákona sú v mladom veku poistení najprv ako učni, tovariši a zamestnanci vôbec u PÚSÚ alebo RSP.

K § 18.

Takéto dávky sú obvykle v dlhodobom sociálnom poistení.

V tomto § sú vypočítané jednotlivé dávky poskytované podľa tohto zákona. Srovnaj ustanovenia § 106 zák. č. 221/1924 a § 15 zák. č. 26/1929 ako aj § 1 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. vo znení ich noviel.

K §§ 19 až 21.

Osnovatelia sú si vedomí ťažkostí spojených, so zisťovamím podmienok pre nápad dôchodku invalidného u živnostníkov. Pri stanovená podmienok boly vzaté do úvahy tieto okolnosti:

Je základným princípom každého poistenia. a najmä sociálneho, že kryje hmotnú škodu spôsobenú určitou udalosťou. Poistenie má vypomáhať, t. j. nahradzovať zárobok tam, kde tento sa snížil následkom práceneschopnosti. Musely byť preto stanovené dve podmienky pre pri-znanie dôchodku invalidného, a to inva-lidita v smysle lekárskom, t. j. neschop-nosť vykonávať zárobkové zamestnanie a pokles k zárobku, ako dôsledok pracovnej nespôsobilosti. Nezodpovedalo by povahe sociálneho poistenia, keby sa priznával dôchodok všetkým poistencom, ktorí sa s lekárskeho stanoviska stali prácene-chopnými, bez ohľadu na to, či táto práceneschopnosť má za následok podstatný pokles k zárobku. Práve v živnostenskom podnikaní nemusí mať strata pracovnej schopnosti vždy za následok i podstatný pokles výnosu z podnikania, ako je tomu u zamestnancov, ktorých zárobok závisí predovšetkým na ich výkonnosti.

Zisťovanie telesného, poťažne duševného stavu poistenca prislúcha odborníkom-lekárom. Ale i títo sú postavení pred veľký problém, ak majú vysloviť, o čo poklesla pracovná schopnosť poistenca následkom zhoršeného telesného (duševného) stavu. Pre toto posúdenie chýbajú lekárovi objektívne znaky. Takýmto objektívnym znakom môže byť iba pokles výnosu z podnikania. Pričom treba ovšem skúmať, či na tento pokles nemaly vplyv i iné okolnosti nesúvisiace so zmennou zdravotného stavu (kríza).

Nakoľko nemocenské poistenie nie je zahrnuté, treba pri posudzovaní nároku na

41

dôchodok invalidný vylúčiť tie prípady, kde sa jedná o prechodné onemocnenie. Predpokladom nároku je preto práceneschopnosť, ktorá bude pravdepodobne trvať dlhšie, než jeden rok.

iba prax môže ukázať nakoľko táto definícia bude vyhovovať osobitným pomerom živnostníkov. Pre počiatok je treba najvyššej opatrnosti, aby hneď v začiatkoch nedostal sa ústav do zlej finančnej situácie.

Stanoviť presne počiatok invalidity j e často veľmi ťažké, preto v pochybných prípadoch má sa za to, že invalidita nastala až keď sa poistenec o dôchodok prihlásil Srovnaj ustanovenia §§ 109 až 111 zák č. 221/1922, §§ 17 až 19, 21 zák, č. 26/1929 a § 11 a 13 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. vo zneniach noviel.

K § 22.

Dôchodok starobný priznáva sa ako bezpodmienečný, a to od 65. roku. To znamená, že každý poistenec od svojho 65. roku prestane platiť poistné a obdrží dôchodok bez ohľadu na jeho zdravotný stav a za zárobkové pomery. Týmito je zaručené, že takmer každý poistenec (poťažne jeho pozostalí) dostane nejakú protihodnotu za svoje príspevky ak sa dožije 65 rokov, dostane dôchodok on, ak zomrie predtým, dostanú príslušné dávky pozostalí po ňom. Srovnaj § 112 zák. č. 2211/. 1924, § 20 zák. č. 26/1929 a § 12 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. vo znení ich noviel

K § 23.

Obdobne. ako v ostatných, odvetviach jestvujúceho sociálneho poistenia zavádza sa i v živnostenskom poistení výchovné a stanoví sa osminou dôchodku. Srovnaj § 113 zák. č. 201/1924, § 22 zák. č. 26/1929 a § 13 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. vo znení ich noviel.

K §§ 24 až 27.

Dôchodok vdovský pre prípad invalidity je podmienený jednak zdravotným stavom vdovy, jednak jej faktickým zárobkom. Ak nie je splnená druhá podmienka, netreba prvú ani skúmať. Bezpodmienečný dôchodok prislúcha vdovám starším 60 rokov, ako aj tým, ktoré sa starajú aspoň o dve deti mladšie 17 rokov. Ustanovenie toto je prispôsobené sociálnym požiadavkám. Viď §§ 114 až 117 zák. č. 221/1924, §§ 25 až 29 zák. č. 26/1929 a § 14 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. vo znení ich noviel.

K §§ 28 až 30.

Upravujú nárok na sirotský dôchodok. Viď §§ 118—120 zák. č. 221/1924 a §§ 31 až 33 zák. č. 26/1929 a § 14 zák. č. 242/ 1922 Sb. z. a n, vo znení ich noviel.

K § 31.

Upravuje zvýšenie pre bezmocného — čo činí 50% dôchodku.

K § 32.

Výška odbytného a pohrebného je podstatne lepšia oprotii takýmito dávkam v robotníckom poistení. Podmienky sú také, ako v penzijnom poistení. Srovnaj §§ 121 a 122 zák. č. 221/1924 a §§ 36 a 37 zák. č. 26/1929 a § 17 zák č. 242/1922 Sb. z. a n. vo znení ich noviel

K§ 33.

Aby sa vyhlo nezákonným plneniam, je potrebná ohlasovaca povinnosť dôchodcu.

K § 34.

Tak ako v robotníckom poistení (do tohto počítajúc a) poistenie baníkov), zavádza sa štátny príspevok i v poistení živ-nostenskom. Na všeobecnú požiadavku živnostníctva o zvýšenie štátneho príspevku osnova už vzala zreteľ. Táto po-žiadavka zdá sa byť spravodlivá a odôvodnená najmä tým, že celková suma vyplatená na štátnom príspevku pre živnostníkov bude podstatne menšia, ako v robotníckom poistení, lebo. počet poistencov živnostníkov je menší a ďalej preto, lebo je stanovená až 5-ročná čakacia doba (v robotníckom poistení 3-ročná), čo má za následok i pomerne nižší počet dôchodcov. Nie menším dôvodom pre zvýšenie štátneho príspevku je i tá okolnosť, že živnostníci neboli poisťovaní bezmála 20 rokov, hoci zákon o poisitení živnostníkov platil a štát teda ušeitril na živnostníkoch poťažne na poistení živnostníkov vysoké sumy. Srovnaj § 18 zák. č. 242/1922, § 123 zák, č, 221/1924 Sb. z, a n. vo znení ich noviel.

K §35.

Toto ustanovenie umožňuje poisťovni postarať sa vhodným spôsobom o tie osoby, ktoré nemajú blízkych príbuzných a

42

boly by odkázané vzhľadom na nízku výmeru dôchodku na verejnú dobročinnosť. Ak sa jediná o pijanov, môžu byť títo i proti svojej vôli umiestení vo vhodnom ústave ich rodinným príslušníkom bude v týchto prípadoch vyplácať poisťovňa polovicu dôchodku. Srovnaj § 124 zák. č. 221/ 1924, a §§ 49 až 55 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n, vo znení ich noviel.

K §§ 36 až 40.

Tieto §§ upravujú konkurenciu' dôchodkov zo sociálneho poistenia, zaokrúhlovanie dávok peňažných, vyplácanie dôchodkov a spočívanie nároku na dôchodok. Ustanovenia sú textované obdobne ako už v jestvujúcich odvetviach soc. poistenia. Srovnaj §§ 126 a 127, 132 až 135 zák. č. 221/1924 a §§ 39 až 42 a § 44 zák. č. 26/1929 Sb. z. a. n. vo znení ich noviel.

K § 41.

Obsahuje ustanovenia o premlčaní práva na priznanie poistnej doby a nároku ma výplatu jednotlivej splátky dôchodku. Srovnaj § 43 zák. č. 26/1929 a § 131 zák. č. 221/1924 ako aj § 24 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. vo znení ich noviel.

K §§ 42 a 43.

Nároky z poistenia prislúchajú len poistencom alebo ich pozostalým. Len tieto osoby alebo ich zákonní zástupci môžu s právnym účinkom svoje nároky uplatniť u poisťovne. V záujme rodiny je ust. § 43. Aby poisťovňa nebola zaťažovaná prívalom bezdôvodných žiadostí, predpisuje zákon, že nová žiadosť o dôchodok invalidný môže byť podaná len vtedy, ak je preukázané, že nastala podstatná zmena v okolnostiach smerodajných pre priznanie dávky, t. j. alebo zhoršenie zdravotného stavu, ak prvá žiadosť bola zamietnutá pre nedostatok invalidity v smysle lekárskom, alebo pokles z výnosu z podnikania. Tento preukaz sa nevyžaduje, ak uplynul už 1 rok od právoplatnosti prvého výmeru, ktorým bolia žiadosť zamietnutá. Srovnaj §§ 137 a 138 zák. č. 221/1924, § 41 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. vo znení ich noviel.

K § 44.

Dávky zo sociálneho poistenia, majú slúžiť na zaokrytie bežných životných potrieb poistenca, ktorý stratí pracovnú spôsobilosť a majú nahradiť dôchodok z práce. Z tohto dôvodu postup nárokov je prístupaný len v prospech rodinných príslušníkov dôchodcu, ktorí majú voči nemu nárok na výživu. Nároky z pripoistenia, vzhľadom na ich súkromnoprávnu povahu, tomuto zákazu nepodliehajú. Srovnaj § 46 zák. č. 26/1929 a §§ 139 a 140 zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. vo znení ich noviel.

K §§ 45 a 46.

Tieto ustanovenia upravujú zachovanie nárokov z poistenia, ak zanikla poistná povinnosť a započítanie predchádzajúcej poistnej doby. Srovnaj §§ 129. a 131 zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. a §§ 57, až 59 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. v znení ich noviel1.

K §§ 47 až 49.

Prestupy poistencov z jediného odvetvia soc. poistenia do druhého budú dosť časté. Celý komplex týchto otázok upravuje sa pre všetky odvetvia soc. poistenia jednotne. Dá sa očakávať, že tato otázka bude v dohľadnej dobe riešená osobitným zákonom, ktorý zjednoduší manipuláciu prestupov. Srovnaj §§ 113 až 117 zák. č. 26/1929, §§ 240 až 243 zák. č. 221/1924 a čl. II. § 1 až 7 zák. č. 200/1936 Sb. z. a n.

K § 50.

Vzhľadom na to, že poistenie živnostníkov nie je zavedenie v žiadnom štáte; cena tohto ustanovenia je problematická pre tento čas. Dáva sa len z dôvodu úplno-sti poťažne s ohľadom na budúci vývoj tohto odvetvia soc. poistenia.

K § 51.

Toto ustanovenie upravuje dobrovoľné pokračovanie v poistení a stanoví pre do-brovoľné poistenie zásady platné v pvinnom poistení. Srovnaj § 250 zák. č.. 221/1924 a § 60 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n.. vo zneniach noviel.

K § 52.

Vzhľadom na to, že sociálne poistenie živnostníkov má v sebe zahrnúť všetkých samostatných živnostníkov bez ohľadu na výšku ich príjmov, samé poistenie muselo kalkulovať s možnosťou malých poistných príspevkov a teda i malých dôchodkov, ak ale situovanejší mohli si zaisitiť vyššie dávky — tomu slúži pripoistenie.

Očakáva sa, že ŽSP zavedie aspoň tieto základné druhy pripoistenia:

43.

1. Pripoistenie na vyššie dávky než zákonné avšak za podmienok stanovených v zákone.

2. Pripoistenie na starobný dôchodok v zákonnej alebo vyššej výmer. e už od 60 roku veku.

3. Pripoistenie bezpodmienečného vdovského dôchodku v zákonnej alebo zvýšenej výmere.

4. Pripoistenie vyššieho dôchodku sirotského.

Príslušné poistne-matematické výpočty nemohly byť pre veľkú obsiahlsť prevedené súčasne s touto osnovou: akonáhle však bude poistenie uzákonené, budú tie-to práce prevedené s urýchlením, aby hneď zpočiatku mali živnostníci možnosť použiť výhod pripoistenia. Srovnaj §§. 122 a 123 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. a § 128 zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení ich noviel.

K § 53.

Liečebná starostlivosť je zavedená jak v penzijnom (§ 49 a nasl. zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. ) tak aj v robotníckom invalidnom a starobnom poistení (§ 154 zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení jeho noviel). V týchto odvetviach poistenia sa venujú na tento účel vysoké náklady. Hlavným cieľom tejto starostlivosti je snaha predísť trvalej invalidite a tým i veľkému bremenu dlhoročných invalidných dávok. Potreba liečebnej starostlivosti sa pociťuje u živnostníkov ešte intenzívnejšie, nakoľko u nich sa nezavádza nemocenské poistenie. Charakter tohto je síce podstatne odlilšný od liečebnej starostlivosti v poistení invalidnom, ale zaiste i starostlivosť plynúca z nemocenského poistenia vplýva aspoň nepriamo na odstránenie invalidity. Na liečebnú starostlivosť poistenec ani dôchodca nemá právny nárok a zostáva teda dávkou dobrovoľnou.

Zaviesť nemocenské poistenie predbežne nebolo doporučované and zo strany živnostníkov, nakoľko by týmto vzniklo pre nich mimoriadne veľké finančné zaťaženie.

K § 54.

Je samozrejmé, že keď poisťovňa odškodní poistenca či jeho rodinných príslušníkov, musí mať právo náhradu vyžadovať od tretích osôb, voči ktorým na od-škodné má prípadne nárok poškodený.

K §§ 55 až 58.

Ustanovenia týchto §§ sú buď shodné, buď analogické s ustanoveniami §§ 180 až 185 zák. č. 221/1924 a §§ 162—166 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. vo znení ich noviel

Ukladacia politika poisťovne má veľký význam jednak s hľadiska úrokového výnosu, s ktorým je pri počte priemernej prémie počítané (4. 5), jednak s hľadiska bezpečnosti. Ako v iných sociálne poisťovacích ústavoch i tuná treba zachovávať tieto zásady:

a) zásada výnosnosti. Pri stanovení priemerného poistného počíta sa s priemerným výnosom! préňmiových rezerv vo výške 4. 5%. Každý pokles úrokového vý nosu poď túto cifru, znamená porušenie finančnej rovnováhy poisťovne, ktoré sa dá napraviť iba snížením dávok alebo zvýšením poistného,

b) zásadu bezpečnosti. Riziko strát na imaní musí byť pri ukladaní vylúčené, nakoľko sa s ním pri výpočtoch nepočíta. Ústav nesmie preto prevádzať žiadne riskantné finančné operácie;

c) zásada likvidity. Poisťovňa musí mať stále po ruke prostriedky potrebné k hotovým výplatám dávok, nakoľko počet dôchodcov bude sa postupne zvyšovať, môže nastať v krízových obdobiach prípad, že bežné poistné nebude stačiť na úhradu dávok režie a iných prípustných vydaní a že bude treba siahnuť na imianie, ktoré bolo pôvodne určené k trvalému uloženiu. Preto musí poisťovňa dbať tiež na to, aby i trvale uložené imanie bolo snadno likvidné.

K § 59.

Nakoľko ŽSP vykonáva v odbore svojej pôsobností vrchnostenskú právomoc, sú jej poskytnulté finančné úľavy, ako iným sociálno-poisťovacím ústavom.

K§ 60.

V odbore svojej pôsobnosti iná ŽSP charakter vrchnostenského orgánu. Jej rozhodnutia a opatrenia majú povahu vrchnostenských aktov. Opatrenia a rozhodnutia ŽSP sú dvojakého druhu: jedným sa upravuje poistný pomer, druhým sa vymeriavajú poistné a dávky. Obidva druhy výmerov musia mať určité náležitosti, a to výrok, odôvodnenie a poučenie o opravných prostriedkoch. (VI. nar. č. 8/28 Sb. a. a n. ) Srovnaj § 189 zák. č. 221/1924,

44

§ 125 a nasl zák. č. 26/. 1929 Sb. z., a n. vo znení ich noviel.

K §§ 61 až 63.

Proti výmerom, ktorým sa upravuje poistný pomer, možno sa brániť sťažnosťou k štátnemu úradu, ktorý v tomto ohľade vykonáva ochranu individuálnych práv poistníkov proti výmerom o dávkach poť. o nárokoch možno brojiť žalobou k poisťovaciemu súdu. Dôsledok vrchnosten-skej povahy rozhodnutia a opatrenia ŽSP je, že výmer poisťovne, i keď je nesprávny, nadobúda právnej moci, ak proti nemu neboli v zákonnej, lehote podaný opravný prostriedok.

K rozhodovaniui sporov zo soc. poistenia sú povolané osobitné súdy, tzv. poisťovacie súdy v dlhodobom poistení. Zriadenie týchto súdov je odôvodnené najmä účasťou laického živlu, ďalej tým, že ide o osobitnú materiu, ktorá vyžaduje sudcov so špeciálnymi znalosťami a konečne tým, že ide o verejnoprávne nároky, o ktorých by vlastne podľa všeobecných zásad nášho právneho poriadku malňyý rozhodovať štátne úrady. Táto osnova netvorí však nové poisťovacie súdy, lež prikazuje rozhodovanie sporov zo živnostenského poistenia už existujúcim súdom, zriadeným podľa zákona o robotníckom poisteiní. Dôvod pre toto riešenie je v tom, že v obidvoch prípadoch ide o príbuznú matériu..

Rozhodovanie sporov z poistného pomeru (poistná povinnosť, platenie poistné-ho atd. ) príslúcha župnému úradu, v obvode ktorého je bydlisko stránky. Toto ustanovenie usnadňuje poistencom obranu, nakoľko župný úrad má snadnejšiu možnosť vyšetrenia cestou podriadených orgánov, než keby všetky tieto spory boly koncentrované do sídla ŽSP. Proti razhodnutiu župného úradu je možno podať odvolanie k Ministerstvu vnútra, ktorého rozhodnutie je v administratívnom pokračovaní konečné. Ďalšími opravným prostriedkom je sťažnosť na Najvyšší správny súd podľa všeobecných predpisov.

Spory o prevody medzi jednotlivými nositeľmi poistenia rieši priamo Ministerstvo vnútra, ktoré jedine je na to dostatočne administratívne vybavené. Tieto spory budú ovšem zriedkavé.

Oddelenie príslušnosti poisťovacích súdov a štátnych administratívnych úradov má za následok, že jeden orgán nemôže s právnym účinkom zasahovať do rozhodnutí orgánu druhého. Preto v tých prípadoch, kde jeden alebo druhý orgán musel si prejudiciálne riešiť určitú otázku, na ktorej záviselo rozhodnutie vo veci samej, je prípustná obnovia pokračovania, ak príslušný úrad alebo súd rozhodol ináč.

K §§ 64 až 74.

Poistenie, ako to už bolo vyššie spomenuté, vzťahuje sa zásadne na živnostníkov. Z toho dôvodu nositeľ poistenia dostáva úradný názov Živnostenská sociálna poisťovňa.

Z radov mnohých živnostetnských kruhov ozývaly sa síce hlasy po tom, aby živ-nostenské sociálne poistenie prevádzala alebo Robotnícka sociálna poistovňa, alebo Penzijný ústav súkromných úradníkov. To by bolo ovšem možné len vtedy, keby živnostenské poistenie i po stránke materiálnej bolo prispôsobené jednému alebo druhému odvetviu sociálneho poistenia zamestnancov. To však nie je možné z týchto dôvodov:

1. Ako v robotníckom, invalidnom a starobnom tak aj v penzijnom poistení zamestnancov je zavedený systém viactriedny. Ako bolo už horespomenuté, chýba u živnostníctva objektívne a snadne zistiteľ-né kritérium pre zaradenie do tej-ktorej triedy.

2. I keby bolo prakticky možno toto zaradenie previesť buď na základe dát od dlaňových úradov, buď na základe priznania poistencov, je zrejmé z rozvrstvenia živnostníkov podľa. ich zárobku priznaného daňovým úradom, že by prevážna väčšina živnostníkov ocitla, sa v najbližších triedach robotníckeho, invalidného a starobného, poťažne penzijného poistenia úradníkov, ktoré by sa týmto dostaly do veľmi ťažkej finčnej situácie.

3. Vzhľadom k rôznorodosti materiálnej úpravy živnostenského a zamestnaneckého sociálneho poistenia musela by či už RSP alebo PÚSÚ viesť pre toto poistenie samostatný odbor so samostatným hospodárením a účtovaním, takže neušetrilo by sa vlastne nič na správnych nákladoch.

4. Konečne sami živnostníci sa prevažnou väčšinou vyslovili pre samostatný ústav.

Ináč organizácia ústavu je podobná ako u iných sociálne-poisťovacích ústavov. Princíp autoritatívny dostáva výraz v tom, že predsedu ústavu, ktorý je za ce-

45

lé vedenie ústavu zodpovedný, menuje Ministerstvo vnútra.

Vzhľadom k tomu, že živnostenské so-ciálne poistenie obsahuje len dlhodobé poistenie, netvorí zákon hneď miestne úradovne, ale dáva túto možnosť pre prípad, že sa ukáže potreba. Je však nádej, že od zavedenia týchto úradov bude, môcť byť upustené, ale na úkony, ktoré by maly byť prevádzané mimo obvod Bratislavy, postačia iné živnostenské organizácie.

Organizácia ŽSP je podobná ako organizácia RSP a PÚSÚ. Princíp autoritatív-ny dochádza výrazu v tom, že správa ústavu je sverená jednotlivcovi, predsedovi ústavu, menovanému vládou na rozdiel od volených orgánov v systéme demokratickom. Proti horemenovaným sociálne-poisťovacím ústavom sú len malé rozdiele, prameniace z rôznej povahy súboru poistencov. Nakoľko živnostiníctvo ako hospodársky celok patrí pod právomoc Ministerstva hospodárstva, dáva sa spolurozhodovacia moc i ministrovi hospodárstva. Členmi poradného sobru sú jednak príslušníci povolaní, podliehajúci poistnej povinnosti, jednak odborníci. Rozdelenie poradného sboru na skupinu zamestnáva-teľskú a zamestnaneckú nemá tuná miesta, zato je zavedené rozvrstvenie podľa povolania.

Verejnoprávna povaha ŽSP a jej záujmy vyžadujú, aby jej zamestnanci boli postavení na roveň verejných zamestnancov. Týka sa to najmä úradného tajomstva, zneužitia moci úradnej, úplatkrárstva a pod. Obdobné ustanovenia nachádzame i v iných soc. poisťovacích zákonoch.

Soc. poistenie je verejnoprávnou inštitúciou a preto je potrebné pre jeho ciele zaistiť účinnosť št. a ver. úradov.

Dozor nad činnosťou a, hospodárením ŽSP vykonáva rminister vnútra ako hlavný dozorný orgán spolu s ministrom financií a hospodárstva ako špeciálnymi orgánmi pre určité otázky.

K § 75 a 76.

Porušenie povinností predpísaných týmto zákonom má okrem majetko-právnych následkov i trestno-právne sankcie. Trestnoprávne následky budú zpravidla mať miesto tam, kde majetko-právne následky nestačia na vynútenie povinností podľa tohto zákona.

Na priestupky je stanovená peňažitá pokuta do Ks 5. 000. —.

Priestupky trestajú okresné úrady. Podnet k trestnému pokračovaniu dá zpravidla poisťovňa.

Trestné činy či opomenutia dajú sa zpravidla napraviť, preto k trestnému pokračovaniu ani nedôjde, ak trestný skutok, bol odčinený. Premlčanie trestného činu nastáva v lehote 6-mesačnej, premlčanie trestu v lehote 3-ročnej.

K§ 77.

Prípravný sbor musí započať prv práce prípravné, než môže poisťovňa započať plnením úkolov, preto je časový rozdiel 6 mesiacov medzi započatím prípravných prác a účinnosťou ostatných ustanovení zákona.

Prv než sa poistenie začne skutočne prevádzať, musí poisťovňa previesť rozsiahle prípravné práce, ktoré vykoná prípravný sbor. Na úhradu počiatočných trov poskytne štát bezúročnú pôžičku, lebo počiatočné príjmy by nestačily.

K § 78.

Nakoľko výška dôchodku závisí na príspevkovej dobe, budú u starších osôb terajšej generácie dôchodky pomerne nízke. Aby si mohly tieto osoby svoje dôchodky zvýšiť, umožňuje im zákon, zakúpiť si dobu, po ktorú prevádzali živnosť. Doba učňovská bude im za podmienok uvedených v osnove zhodnotená prevodom od RSP alebo PÚSÚ. Zákupné poistné bude stanovené individuálne podľa veku a pohlavia pri rovnakých. počtových podkladoch, ako v riadnom poistení. Pre nároky zo zákupu stanoví sa čakacia doba 2 roky, aby boly vylúčené špekulačné zákupy u tých osôb, ktoré chcú bezprostredne odísť do penzie. Zákup je vlastne dobrovoľné poistenie so zpiatočnou platnosťou.

C. ČASŤ POISTNO-MATEMATICKÁ.

I. Pravdepodobný počet poistencov.

Pri poistno-matematických úvahách o postačiteľnosti navrhovaného poisitného jedným z najdôležitejších predpokladov je predpoklad o pravdepodobnom počiatočnom počte poistencov a o ich rozložení podľa pohlavia a veku. Za tým účelom bolo prevedené Štátnym štatistickým úradom v Bratislave podrobné štatistické šetrenie na základe sčítania ľudu z roku 1930. Okrem toho i Obchodná a priemyselná komora v Bratislave usporiadala po-

46

dobnú anketu medzi živnostníkmi-obchodníkmi, ktorí by prichádzali v úvahu pri navrhovanom sociálnom poistiní. Došlé dotazníky boly štatisticky spracované Štátnym štatistickým úradom v Bratislave. Anketa nedosiahla však žiadaného úspechu, keďže na rozposlané dotazníky odpovadalo len 17. 624 osôb. Jednako však táto anketa dala veľmi cenné výsledky, ktoré môžu byť použité pri vyvodzovaní dát pre poistenie živnostníkov.

Terajšia generácia.

Výstelky štatistického šetrenia na základe sčítania ľudu z roku 1930 sú shrnuté v tabuľke 1, ktorá udáva rozloženie živnostníkov podľa pohlavia v 5-ročnýoh vekových skupinách.

Tabuľka č. 1.

Vekové

skupiny

Priemysel a živ-

nosti

Obchod, peňažníctvo

a doprava

Spolu:

muži

ženy

muži

ženy

muži

ženy

—14

  

9

4

  

4

9

15—19

204

379

120

29

324

408

20—24

2. 162

849

923

148

3. 085

997

25—29

5. 437

762

2. 680

345

8. 117

1. 107

30—34

7. 213

712

4. 394

559

11. 607

1. 271

35—39

7. 023

629

4. 297

705

11. 320

1. 334

40—44

5. 864

564

3. 605

801

9. 469

1. 365

45—49

5. 061

434

3. 150

816

8. 211

1. 250

50—54

4. 650

330

2. 652

806

7. 302

1. 136

55—59

3. 901

300

2. 259

624

6. 160

924

60—64

2. 949

185

1. 679

573

4. 628

758

65—79

3. 616

216

2. 054

654

5. 670

870

80 a

            

viac

173

15

114

44

287

59

nezná-

48

5

41

16

89

21

mych

            

spolu:

48. 301

5. 389

27. 972

6. 120

76. 273

11. 509

Z tabuľky vyplýva, že z celkového počtu živnostníkov 87. 672 (po odpočítaní osôb, ktorých vek nebol zistený) bolo 76. 184 mužov (86. 897% celkového počtu) a 11. 488 žien (13. 103%). Po územných zmenách, nastalých roku 1938, počet živnostníkov sa samozrejme snížil. Podľa osobitného šetrenia Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave dá sa predpokldať, že počet osôb zásadne podliehajúcich navrhovanému poisteniu živnostníkov, bude k 1. januáru 1943 pravdepodobne Činil 73. 500.

Ak predpokladáme, že relatívne rozloženie týchto osôb podľa pohlavia sa citeľne nezmenilo od r. 1930, prídeme k tomu, že z vyššie uvedeného počtu 73. 500 živnostníkov bude 63. 869 mužov a 9. 631 žien.

V dôsledku ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) predkladaného návhu sú však z poistenia vyňaté manželky poistených živnostníkov. Ako prevedená anketa ukazuje, počet mamželiek poistených živnostníkov činí 7. 140% z celkového, počtu živnostníkov-žien. Počet žien, ktorý sme stanovily, musí sa preto zmenšiť o 628 osôb. Bude teda činiť len 8. 943 osôb.

Za ďalšieho predpokladu, že percentuálne rozloženie živnostníkov podľa veku nezaznamenalo od r. 1939 podstatných zmien, príde sa k rozloženiu súboru živnostníkov podľa 5-ročných vekových skupín, uvedených v tabuľke č, 2.

47

Tabuľka č. 2.

Vekové

skupiny

Pravdepodobný počet

mužov

žien

14

3

7

15—19

272

318

20—24

2. 586

776

25—29

6. 805

862

30—34

9. 731

989

35—39

9. 490

1. 039

40—44

7. 938

1. 063

45—49

6. 884

973

50—54

6. 122

884

55—59

5. 164

719

60—64

3. 880

590

65 a viac

4. 994

723

Spolu:

63. 869

8. 943

Z tejto tabuľky vyplýva, že v dôsledku ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) návrhu o vyňatí osôb z poistenia, ktoré prekročily 60. rok svojho veku, odpadne 8.874 mužov a 1.313 žien.

Zvýšený počet 54.995 mužov a 7.630 žien, po vylúčení 3 mužov a 7 žien, ktorí nedosiahli ani 15 rokov veku, boli graficky interpelovaný podľa jednotlivých vekov.

Výsledok interpelácie je uvedený v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3.

Vek

x

Pravdepodobný počet

poistencov

Vek

x

Pravdepodobný počet

poistencov

mužov

žien

mužov

žien

18

73

81

40

1. 719

211

19

148

114

41

1. 641

213

20

242

136

42

1. 576

215

21

377

150

43

1, 522

214

22

516

159

44

1. 480

210

23

655

164

45

1. 439

204

24

7%

167

46

1. 408

199

25

980

168

47

1. 376

194

26

1. 171

170

48

1. 345

190

27

1. 365

172

49

1. 316

186

28

1. 553

174

50

1. 287

183

29

1. 736

178

51

1. 256

182

30

1. 825

185

52

1. 225

179

31

1. 915

194

53

1. 195

173

32

1. 973

201

54

1. 159

167

33

2. 007

204

55

1. 121

160

34

2. 011

205

56

1. 083

151

35

1. 997

206

57

1. 036

142

36

1. 954

207

58

988

136

37

1. 903

208

59

936

130

38

1. 850

209

      

39

1. 786

209

Spolu

54. 941

7500

48

Z tejto tabuľky vidieť, že počet mužov klesol ešte o 51 osôb a počet žien o 123 osôb, a síce preto, že títo nedosiahli 18. roku svojho veku a tým sú i vyňatí podľa predloženého návrhu z positnej povinnosti.

Činí teda pravdepodobný počiatočný počet poistených mužov 54.941, poistených žien 7.500.

Budúca generácia.

Druhým dôležitým činiteľom pri poistno-matematických úvahách o postačiteľnosti navrhovaného poistného je predpoklad o složení takzvanej budúcej generácie, čiže predpoklad o pravdepodobnom počte a rozložení poistencov podľa veku a pohlavia, ktorí do poistenia vstúpia až po dni účinnosti navrhovaného poistenia.

Pri úvahách o budúcej generácii bolo použité dát získaných horespomenutou anketou. Na základe týchto dát bol učinený dosť opatrný predpoklad, že v prvom roku platnosti poistenia živnostníkov novo vstúpi do poistenia 2.500 mužov a 500 žien a že v ďalších rokoch bude sa zvyšovať tento počet ročne asi o 1%.

Prevedená anketa bezpečne ukázala, že priemerný vek, v ktorom živnostníci začínajú svoju samostatnú činnosť, je pomerne vysoký, obzvlášť u žien. Pravda, väčšina živnostníkov bola pred ich osamostatnením poistená u Robotníckej sociálnej posťovne alebo u Penzijného ústavu súkromných úradníkov. Keďže doba získaná u spomenutých nositeľov poistenia bude vo väčšine prípadov poistencom započítaná i v poistení živnostníkov, klesne tým ich priemerný vstupný vek.

Berúc do úvahy túto okolnosť na základe dát prevedenej ankety, prídeme k záveru, že priemerný vek (poistencov vstu-pujúcich po prvé do poistenia živnostaníkov, bude 22 rokov u mužov a 30 rokov u žien.

II. Použité početné podklady.

Zaobstarať početné podklady pre nový druh sociálneho poistenia je vždy spojené s mimoriadnymi ťažkosťami. V praxi sa obyčajne pokračuje tak, že sa preberú početné podklady a metódy z príbuzného odvetvia sociálneho poistenia vlastného štátu s patričnou korektúrou, alebo že sa poistno-matematické základy berú z cudziny, kde už jestvujte ten druh sociálneho poistenia, ktorý sa vo vlastnom štáte má uviesť do života.

To vyžaduje ovšem tiež určitú korektúru. Ostatná cesta nebola u nás na Slovensku možná, lebo živnostenské poistenie v cudzine, nakoľko je zavedené (Nemecko, Bulharsko), má iné základy. Ostala teda len prvá spomenutá cesta, t. j. prevziať početné podklady z niektorého už existujúceho odvetvia verejnoprávneho sociálneho poistenia. Po zrelej úvahe bolo rozhodnuté, že sa preberú početné podklady z invalidného a starobnéhoo poistenia robotníkov. Táto voľba sa stala jednak preto, lebo u živnostníkov sú životné a pracovné pomery približane rovnaké alebo podobné ako u robotníkov, jednak preto, že podľa osnovy podmienky nápadu pre jednotlivé dávky sú taktiež takmer rovnaké, ako v poistení invalidnom a starobnom. Je na príklad známy zjav, že živnostníci stávajú sa vo väčšine prípadov samostatnými až po predchádzajúcom nesamostatnom zamestnaní, v ktorom podliehali invalidnému a starobnému poisteniu robotníkov, poťažne poisteniu penzijnému (obchodníci).

Z uvedených dôvodov neprišly do úvahy početné podklady penzijného poistenia zamestnancov vo vyšších službách, ani z provízneho poistenia baníkov, lebo (skúsenosti ukazujú, že pracovné a životné pomery živnostníkov sú bližšie okruhu osôb, ktorý podlieha invalidnému a starobnému poisteniu. Početné podklady z provízneho poistenia, sú pravda, po nových početných podkladoch robotníckeho invalidno-starobného poistenia najpriliehavejšie početné podklady, ktoré teraz máme, nebolo však možné ich použiť, lebo invalidita u baníkov je invalidita z výkonu určitého povolenia, ktorá je od navrhovanej definíciee invalidity živnostníkov vzdialenejšia, ako je invalidita v invalidnom a starobnom poistení robotníkov.

Bolo ešte treba rozhodnúť buď pre staré početné podklady robotníkov, publikované vo vládnom nariadení číslo 23/ 1937 Sb. z. a n. alebo pre najnovšie početné podklady Ústrednej soc. poisťovne, ktoré boly spracované na základe dát z celého územia býv. Česko-Slovenskej republiky, teda aj použitím dát zo Slovenska. Po zralej úvahe bolo rozhodnuté po-užiť nových početných podkladov, ktoré sú publikované v "šetření o nových početních podkladech Ústrední sociální po-jišťovny", Praha, 1939.

49

Tieto početné podklady boly použité z týchto dôvodov:

1. Základné čisla v spomenutej publikácii uvedené sú konštruované na zaklade všeobecnej ľudovej úmrtnostnej tabuľky pre celkové obyvateľstvo býv. republiky Česko-Slovenskej na podklade sčitania ľudu z roku 1930 a pohybu obyvateľstva z rolku 1929 až 1932. Táto úmrnostná tabuľka vyhovuje hlavne preto, že je konštruovaná použitím materiálu Slovenska a že je to najnovšia úmrtnostná tabuľka, ktorú máme. Mohlo by sa síce použiť aj slovenskej úmrtnostnej tabuľky z toho istého obdobia, ale bolo od toho upustené, lebo úmrtnosť na Slovensku sa podstatne neodlišovala od úmrtnosti z celej býv. Česko-Slovenskej republiky. Ďalej by bola táto tabuľka pre menšiu pozorovaciu základňu menej spolahlivá, ako úmrtnostná tabuľka z celkového obyvateľstva býv. česko-Slovenskej republiky a pri použití slovenskej úmrtnosti by sa musely všetky základné čísla znovu napočítať, čo by si bolo vyžiadalo dlhší čas a väčší finančný náklad, pričom celá táto namáhavá práca by sotva bola dala podstatnejšie a citeľnejšie rozdiely vo výške poistného.

Takáto práca by bola žiadúca len v tom prípade, ak by sa bolo použilo úmrtnostnej tabuľky z posledného sčítania ľudu na Slovensku z rolku 1940, materiál tohto sčítania ľudu nie je však dosiaľ spracovaný.

2. Pokiaľ ide o ženatosť a detnatosť, vyhovujú použité početné podklady aj po tejto stránke, hoci nie úplne, lebo je známa okolnosť, že na Slovensku bola väčšia ženatosť a detnaťosť, než v celej býv. ČSR.

3. Pokiaľ ide o invaliditu podľa osnovy zákona o živnostenskom poistení, treba poznamenať, že z nedostatku iných prameňov musely sa prevziať čísla invalidizácie, ktoré zodpovedajú definícii invalidity v § 109 ods. 2 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení vyhlášky č. 189/1934 Sb. z, a n.

Pravdepodobnosti invalidizácie, ktorých bolo použité pri konštrukcii základných čísel v "Šetření o nových početních podkladech ÚSP", zodpovedajú definícii invalidity Robotníckeho invalidno-starobného poistenia, nie však úplne definícii invalidity podľa § 8 ods. 1—2 osnovy. Dá sa očakávať, že pravdepodobnosti invalidizácie, ktoré zodpovedajú definícii podľa § 8 ods. 1—2 osnovy, budú o niečo menšie. To bude však len určitý bezpečnostný koeficient, ktorý zaručí solídnu základňu živnostenského poistenia. To nie je ovšem závažný nedostatok, lebo je známy zjav v sociálnom poistení, že pojem invalidity sa v definitívnej forme vytvorí až priebehom poistenia podľa skúseností priznávacej praxe.

Pre invalidný, starobný, vdovský, sirotský dôchodok a vychovávací príplatok mohlo sa použiť nových početných pod-kladov z horeuvedenej publikácie, iba pre pohrebné a odbytné musely sa konštruovať nové základné čísla, lebo v publikácii o nových početných podkladoch nie sú obsažené.

Základné čísla pre odbytné boly odvedené poda tohto vzťahu

Pri konštrukcii čísel pre pohrebné nebola rešpektovaná selekcia.

Spôsob odvodenia je tento:

Cxa = Cxaa + Cxai

Cxaa sú čísla použité u odbytového, čísla Cxai sa vypočítaly takto:

50

Obdobne je pokračované u výpočtu čísel pre ženy. Čísla Cxaa, Cxi, Dxi, djx boly prevzaté zo "Šetření o nových početních podkladech".

Čísla Dxi a Cxi použité pri konštrukcii základných čísel pre pohrebné boly prevzaté zo základnej tabuľky "Šetrenia a nových počietných podkladoch" a poneváč bežia tam len od veku 27 rokov, boly vhodným spôsobom vyrátané aj pre veky od 23 do 26 rokov.

Načim na tomto mieste uviesť, že u všetkých základných čísel žien boly rešpektované výstupy žien po vydaji. V živ-nostenskom poistení možno tiež s trvalými výstupmi vydatých žien počítať lebo z ankety o živnostníkoch sa zisitilo, že mnoho žien, ktoré maly živnosť, sa vydajú za živnostníkov, následkom čoho nastane zánik poistnej povinnosti podľa § 3 ods. 2, písm. d) osnovy zákona.

Záverom k úvahám o vhodnosti početných podkladov načim zdôrazniť, že sme v priaznivejšom položení, než napríklad boli autori poistne-matematických výpočtov pre invalidno-starobné poistenie robotnícke v roku 1924 alebo autori penzijného zákona. Je správnejšie použiť také početné podklady, ktoré sú solídnejšie, než početné podklady, ktoré sú podcenené. Tým sa zabráni, aby finančná základňa, živnostenského poistenia bola ohrožená.

Po viacročnom trvaní poistenia bude sa môcť na základe získaných skúseností prikročiť k revízii početných podkladov, ak by sa pritom ukázalo, že početné podklady sú precenené, bude sa môcť použiť uvolnená suma k zlepšeniu podmienok alebo výšky poistných dávok.

Úroková miera použitá pri výpočtoch je 4.5%, ačkoľvek je známe, že jestvujúce sociálne-poisťovacie ústavy len ťažko dosahujú 4.5% priemerný úrokový výnos uloženého imania. Nebolo však možné použiť nižšej úrokovej miery, lebo v iných odvetviach sa používa 4.5% úroková miera a tiež z hospodárskych dôvodov, lebo pri 4% úrokovej miere je poistenie drahšie pre poistenca, než poistenie pri 4.5% úrokovej miere, a práve pri zavedení nového odvetvia treba všemožne uľahčiť tomuto odvetviu vývin. Rovnako pri prestupoch zo živnostenského poistenia do iných odvetví verejnoprávneho poistenia alebo naopak prišlo by sa s použitím rôznej úrokovej miery k nesrovnalostiam pri zhodnotení prevodných čiastok, Že je však 4.5% priemerný úrokový výnos pri vhodnom uložení možný, dokazujú už jestvujúce odvetvia verejnoprávneho sociálneho poistenia, kde nižšia výnosnosť majetku je zapríčinená osobitnými pomermi.

III. Výpočet priemerného poistného.

Určením počtu osôb, ktoré budú pravdepodobne poistenia podliehať a zadovážením základným čísel sú dané predpoklady pre výpočet poistného podľa dávkovej časti osnovy (§§ 19 až 32).

Finančný systém osnovy je systém kapitálovej úhrady. Poistné bolo určené priemernou prémiou, nezávislou na indivi-duálnom veku a rodinných pomeroch poistenca, ba ani na jeho zárobku, lebo v živnostenskom poistení bude len jedna trieda povinná, s možnosťou pre všetkých poistencov pripoistiť sa na vyššie dávky, než sú povinné.

Pre invalidný, starobný, vdovský, sirotský dôchodok a vychovávací príplatok bolo použité spoločných, komutačných čísel. Keďže je dvojaká čakacia doba, t. j. päťročná a desaťročná (§ 16 ods. 2 osnovy), boly ustanovenia tohto paragrafu tak interpretované, že pre všetkých poistencov, ktorí vstúpia v nižšom veku než je 47 rokov, činí čakacia doba 5 rokov, pre všetky ostatné veky 10 rokov.

Vzhľadom na to, že starobný dôchodok je bezpodmienečný a prináleží v 65. roku, boly konštruované spoločné komu-tačné stĺpce takto:

Hodnotia nároku na základnú čiastku dôchodku a zvyšovacie čiastky v čakacej dobe pre 1 Ks:

51

Pre veky: 56, 57, 58 a 59 nápad starobného dôchodku predpokladaný vo vekoch 66, 67, 68 a 69 rokov. Pre veky x = 47 .... 59 činí čakacia doba 10 rokov.

b) Hodnota nároku na zvyšovanie čiastky po čakacej dobe pre 1 Ks:

Aj v tom prípade boli pre veky x = 56, 57, 58, 59, nápad starobného dôchodku predpokladaný vo vekoch 66, 67, 68, 69.

k1 je pre x = 18 až 46: 5 rokov

k2 je pre x = 47 až 59: 10 rokov.

c) Hodnota nároku na pohrabné pre 1 Ks:

Pre veky x = 47-59 činí čakacia doba 10 rokov.

d) Hodnota nároku na odbytné pre 1 Ks:

Analogicky platia všetky vzorce u žien. Keďže poistné má byť stanovené pre celok terajšej a budúcej generácie, bol sta-novený koeficient prírastku počtu poistencov búdúcej generácie vzhľadom na vývo-

52

dy v štatitstickej časti tejto dôvodovej zprávy takto:

Výpočet priemerného poistného základných dôchodkov pre mužov terajšej generácie bol prevedený podľa tohto vzorca:

"s" je pre x = 18 až 55—65 rokov a pre x = 56 až 59: X + 10.

Uvedený vzorec mení sa pre budúcu generáciu takto:

x je 22 rokov.

Priemerné netto poistné mužov pre základnú čiastku pre terajšiu a budúcu generáciu bolo vyrátané takto:

Podobné vzorce platia pre výpočet priemerného netto poistného pre zvyšo-

58

vacie čiastky v čakacej dobe a po čakacej dobe, pre pohrebné a odbytné a tiež pre tieto dávky u žien.

Na základe uvedených výpočtov stanovené bolo priemerné netto poistné pre obidve generácie mužov a žien vo výške Ks 312,66 ročne; toto poistné treba zvýšiť o prirážku na správne náklady a liečebnú starostlivosť spolu vo výške asi 15% priemerného netto poistného.

Vzhľadom na to, že bude len jediná trieda, bola prirážka určená na správne náklady vo výške 10%. Na liečebnú sta-rostlivosť bolo pamätané s 5% prirážkou vzhľadomu na to, že preventívna liečebná starostlivosť v živnostenskom poistení má byť kvalitná. Čím väčšia a lepšia bude táto preventívna liečebná starostlivosť, tým viac sa potlačí vznik trvalej invalidity. Tento postup bude mať nielen priaznivý vliv na finančnú stránku poistenia, ale tiež na celkovú zdravotnú úroveň slovenského ľudu. Pri preventívnej liečebnej starostlivosti bude sa najmä bojovať proti sociálnym chorobám, ako je napríklad tuberkulóza, rakovina atď.

Zaokrúhlené hrubé ročné poistné vzhľadom na horeuvedené prirážky činí Ks 360. —, t. j. mesačne Ks 30. —.

IV. Poistne-matematická východisková bilancia.

S použitím čísel odvodených a popísaných v časti I. a II. tejto zprávy, ako aj výšky poistného môže sa prikročiť k sostaveniu východiskovej poistno-matematickej bilancie.

Aktíva.

Nakoľko živnostenské poistenie nemá pri svojom vzniku žiaden majetok, činia aktíva len hodnotu budúceho positenia pre terajšiu a budúcu generáciu.

Hodnota budúceho poistného pre terajšiu generáciu bola vyrátaná podľa tohto vzorca:

Spolu teda činí hodnota poistného pre terajšiu a bubúcu generáciu 802,000.000.— Ks.

V skutočnosti sú aktíva o niečo väčšie, lebo ostatné sociálne poisťovne musia vydať za živnostníkov prémiové rezervy resp. prevodné čiastky, ktoré budú pre celok poistencov citeľné, lebo je známa okolnosť, že každý živnostník býva z počiatku poistený v invalidnom a starobnom

54

poťažne penzijnom poistení (napríklad, ako učeň alebo tovaryš). Táto položka z prevodných čiastok nemení však nič na pomere aktív a pasív, lebo na druhej strane musí sa za prijaté prevodné čiastky zarátať doba, resp, musia sa zvýšiť nároky.

Pasíva.

Do pasív treba vradiť hodnotu nárokov poistencov terajšej a budúcej generácie, ako aj hodnotu správnych nákladov a liečebnej starostlivosti. Poneváč sa jedná o nové odvetvie poistenia, nebude na strane pasív ešte hodnota likvidovaných dávok, lebo poisťovňa nemá pri svojom vzniku žiadnych dôchodcov.

Hodnota nárokov bola počítaná podľa týchto vzorcov:

Pre terajšiu generáciu na základné čiastky:

55

56

Hodnota všetkých nárokov budúcej generácie činí teda 378.13 miliónov Ks a hodnota všetkých nárokov pre terajšiu a bu-dúcu generáciu činí 695.3 miliónov Ks.

Na hodnotu správnych nákladov a liečebnej starostliviosti zvyšuje teda Ks 106,7 miliónov.

Prehľadné sostavenie jednotlivých po-ložiek ukazuje tabuľka č. 4.

57

Tabuľka číslo 4.

Východisková poistne-matematická bilancia.

Aktíva.

  

Pasíva.

    

Hodnota poistného:

mil. Ks

Hodnota nárokov:

  

mil. Ks

Terajšia generácia, muži. ženy;

244. — 30—

1. základná čiastka, terajšia generácia,

a muži:

153—
 

274—

budúca genrácia,

ženy:

18. —

Budúca generácia, muži: ženy:

452 — 76. —

muži:

171. — 135. —
 

528. —

  

ženy:

32. —
   

2. Zvyšovacie čiastky v čakacej dobe: terajšia generácia,

muži: ženy:

167. —

36. — 4. -
   

budúca generácia,

muži: ženy:

40 —

26. — 6. —
   

3. Zvyšovacie čiastky po čakacej dobe: terajšia generácia,

muži: ženy:

32 —

76. — 8. -
   

budúca generácia,

muži: ženy:

84. —

132. —

24. —
   

4. Pohrebné: terajšia generácia,

muži: ženy:

156. —

18. — 2. —
   

budúca generácia,

muži: ženy:

20. -

18. — 4. -
   

5. Odbytné: terajšia generácia,

muži: ženy:

22. —

2. -0. 17
   

budúca generácia,

muži: ženy:

2. 17

1. — 0. 13
   

6. Hodnota správnych ná-kladov a liečebnej sta-rostlivosti:

  

1. 13 106. 07

0Úhrnom:

802. —

Úhrnom:

  

802. —
         

58

Porovnanie aktív a pasív terajšej a budúcej generácie ukazuje, že hodnota nárokov terajšej generácie: nie je úplne krytá poistnými terajšej generácie. Príslušný schodok uhradí budúca generácia. Tento zjav je v sociálnom poistení obvyklý a je v danom prípade veľmi mierny, lebo budúca generácia bude priemerne svoje riziko asi o 20% preplácať. V iných odvetviach verejnoprávneho sociálneho poistenia rátalo sa ešte s väčšími presunutím poistného bremena na budúcu generáciu. Tento zjav prevalenia bremena na budúce generácie vidíme nielen v sociálnom poistení, ale aj napríklad v štátnych financiách, (kde časť štátneho dlhu uhradí budúca generácia,

V. Záver.

Výsledky tejto zprávy ukazujú, že finančná základňa živnostenského poistenia je dobre fundovaná a že je nádej, že toto odvetvie verejnoprávneho poistenia, bude v budúcnosti ušetrené od všetkých, finančných ťažkostí. Treba si Však uvedomiť, že ocenenie nárokov poistencov a príjmov poisťovne deje sa na základe štatistických dát z minulosti, ktoré môžu v budúcnosti doznať zmeny. Tieto zmeny môžu byť však priaznivé, ako aj nepriaznivé.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavno-právnemu, výboru rozpočtovému, výboru národohospodárskemu a výboru sociálnemu a zdravotnému.

Dr. Štefan Tiso v. r.,

predseda vlády, minister zahraničných vecí a minister pravosúdia.

Alexander Mach. v. r.,

minister vnútra.

Nahoru

Související odkazy

Informace

Přihlásit/registrovat se do ISP