Snem Slovenskej republiky 1045
I. volebné obdobie. 12. zasadanie.
998
Zpráva
národohospodárskeho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o úrazovom poistení pôdohospodárskych podnikov /tlač 990/.
Veľmi časté prejavy nespokojnosti poľnohospodárskeho robotníctva a ustavične vzrastajúca vysťahovalecká horúčka donúti-ly uhorskú vládu koncom minulého a začiatkom tohto storočia vydať niekoľko zákonov k prospechu znepokojeného poľnohospodárske-ho robotníctva. Medzi tieto patrí aj zákonný článok XVI. z roku 1900 o pomocnej pokladnici poľnohospodárskych robotníkov a sluhov. Táto prevádzala predovšetkým povinné úrazové poistenie hospodárskej čeľadi a okrem toho aj dobrovoľné sociálne poistenie osôb, zamestnaných v poľnohospodárstve. V roku 1902 zákonný článok XIV. úrazovú poistnú povinnosť rozšíril aj na niektorých robotníkov, pracujúcich pri istých hospodárskych strojoch a súčasne boly zavedené dve nové skupiny dobrovoľného členstva, ktoré sa v Pomocnej pokladnici poľnohospodárskych robotníkov a sluhov mohlo poistiť na odškodné pre prípad prirodzenej smrti a pre prípad dožitia určitého veku. Neskoršie, v roku 1912, zákonným článkom VIII. úrazová poistná povinnosť bola rozšírená na všetkých robotníkov pri hospodárskych strojoch a súčasne bola zavedená ďalšia skupina dobrovoľného členstva, ktorá umožňovala poistenie pre prípad staroby.
Po prevrate slovenská agenda Pomocnej pokladnice poľnoho-
spodárskych robotníkov a sluhov prešla na novoutvorenú Slovenskú pokladnicu pre hospodárskych robotníkov, ktorá bola založená nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska v auguste 1919. Slovenská pokladnica pre hospodárskych robotníkov jestvovala do konca roku 1940. Od 1. januára 1941 vplynula v dôsledku nariadenia s mocou zákona č. 300/1940 Sl. z. s inými sociálne-poisťujúcimi ústavmi do novovytvorenej Robotníckej sociálnej poisťovne. Tu v rámci úrazového odboru poľnohospodárske úrazové poistenie tvorí až dosial osobitnú účtovnícku jednotku. Ináč sa na jeho charaktere po poisťovacej a dávkovej stránke takmer nič nezmenilo. Zmena je však naliehave potrebná, lebo ináč prevedené slúčenie by nebolo naprosto ničím odôvodnené. Treba totiž vedieť, že poľnohospodárske úrazové poistenie po dávkovej stránke je vybavené bolestne nedostatočne. Ani zlepšovanie dávok štatútmi a zavádzanie nových štatutárnych dávok tento veľký nedostatok nemohlo odstrániť. Príčina bola v tom, že poľnohospodárske úrazové poistenie bolo najlacnejšie ako je len predstaviteľné. Dosiaľ totiž za ročných 25 Ks poisťuje pre prípad úrazu na celý rok hospodárskeho sluhu i jeho prípadného nástupcu. Pritom pri odškodňovaní úrazov tejto kategórie poistencov vôbec nie je známy pojem podnikového úrazu, ale za uvedené poistné odškodňujú sa i úrazy, utrpené mimo práce.
Nedostatočnosti svojho dávkového systému, ktorý však je v príčinnej súvislosti s nízkym poistným, bolo si náležite vedomé i vedenie bývalej Slovenskej pokladnice pre hospodárskych robotníkov, preto v roku 1940 vypracovalo veľký a podrobný návrh zákona o poľnohospodárskom úrazovom poistení. Návrh však ostal na škodu veci nepovšimnutý a miesto úpravy poľnohospodárskeho úrazového poistenia došlo k zrušeniu Slovenskej pokladnice pre hospodárskych robotníkov a pričleneniu jej agendy i úradníctva do úrazového odboru novovytvorenej Robotníckej sociálnej poisťovne. Zvyšovaním hospodárskych číslic od roku 1941 úprava rent dôchodcov poľnohospodárskeho úrazového poistenia stala sa ešte naliehavejšou. Stav veci je totiž taký, že časť týchto rent ani len s almužnou nemožno dosť dobre porovnávať. Preto muselo prísť k náprave.
Túto nápravu sledoval i vládny návrh zákona o úrazovom poistení pôdohospodárskych podnikov, ale len pokiaľ pôjde o úrazom postihnutých poľnohospodárskych alebo lesných robotníkov už za platnosti nového zákona. Výbory národohospodársky a sociálny a zdravotný vládny návrh podstatne zlepšily aj pokiaľ ide o renty doterajších dôchodcov. 0 tom však neskoršie.
Vládny návrh zákona o úrazovom poistení osôb v pôdohospodárskych podnikoch zasahuje veľmi hlboko do vžitej štruktúry výrazového poistenia. Poistnej povinnosti podrobuje jednak všetky pôdohospodárske podniky a jednak poistenie po osobnej stránke neobmedzuje len na zamestnancov, ale pri poľnohospodárskych a lesných podnikoch, ktorých výmera nepresahuje 50 ha, rozširuje ho aj na majiteľa podniku a jeho rodinných príslušníkov. Okrem toho má sa vzťahovať aj na žiactvo pôdohospodárskych škôl pri vykonávaní praktických pôdohospodárskych prác. Toto rozšírenie je dostatočne odôvodnené skutočnosťou, že majiteľ malého hospodárstva v prípade utrpenia ťažšieho úrazu nie je objektívne na tom o nič lepšie ako robotník, keďže obidvaja sú výživou odkázaní na prácu svojich rúk. Podobne je to s príbuznými drobného roľníka. Ináč toto je najväčšie novum, ktoré vládny návrh predmetného zákona po poisťovacej stránke zavádza. Poistné samostatné sa má platiť paušálne podľa výmery pôdy. Budúcnosť ukáže, či táto myšlienka bola v celom rozsahu šťastná alebo nie. Vláda však bude mať možnosť nariadením vylúčiť z paušálneho poistenia lesné podniky.
Cieľom úrazového poistenia je odškodňovanie straty práce-schopnosti do určitého percenta, pokiaľ je zavinená podnikovým alebo tomuto na roveň postaveným úrazom. Vymedzenie pojmu podnikového úrazu v poľnohospodárstve osobitne u samostatne hospodáriacich osôb a ich rodinných príslušníkov narazí na značné ťažkosti, lebo do súvislosti s podnikom samotným budú sa pravdepodobne uvádzať všetky úrazy, nech sa už prihodily kdekoľvek a akokoľvek. Na toto takmer nevypočítateľné riziko treba už teraz upozorniť. Ináč úrazy všetkých osôb, na ktoré sa nový zákon má vzťahovať, budú odškodňované podľa zásad zákonného článku XIX. z roku 1907 a právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a
doplňujúcich. Výnimkou sú len samostatne hospodáriace osoby, žiactvo pôdohospodárskych škôl, ktorých smerodajný zárobok tak pre výrub poistného ako aj pre odškodnenie úrazu na návrh nositeľa poistenia má určiť minister vnútra po dohode s príslušným rezortným ministrom.
Ako už bolo spomenuté, odškodňovacia časť navrhovaného zákona mala sa vzťahovať len na tých, čo utrpia v pôdohospodárskych podnikoch úrazy už za účinnosti nového zákona. Tým by bola ostala nevyriešená veľmi bolestná otázka nedostačujúcich rent doterajších dôchodcov poľnohospodárskeho úrazového poistenia. Preto sa výbory jednohlasne usniesly, že aj renty doterajších dôchodcov tohto poistenia aspoň v zásade majú byť upravené na podklade zákonného článku XIX/1907 a právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich.
Nový zákon má platiť od 1. januára 1945.
V mene národohospodárskeho a sociálneho a zdravotného výboru doporučujem, aby takto upravený vládny návrh zákona o úrazovom poistení osôh v pôdohospodárskych podnikoch bol uzákonený.
V Bratislave 11. januára 1945.
Rudolf Čavojský v. r.,
predseda.
Ján Mora v. r.,
zpravodajca národohospodárskeho výboru.
Dr. Ernest Rosival v. r.,
zpravodajca sociálneho a zdravotného výboru.
Zákon
zo dňa 1945
o úrazovom poistení osôb v pôdohospodárskych podnikoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Rozsah poistnej povinnosti.
§ 1.
/1/ Úrazovej poistnej povinnosti podľa tohto zákona podliehajú tieto pôdohospodárske podniky:
a/ podniky pôdohospodárske so všetkými svojimi složkami, ako poľnohospodárstvo, leso-hospodárstvo, dobytkárstvo, pasienkárstvo, hydinárstvo, vinohradníctvo, ovocinárstvo, školkárstvo, záhradníctvo, včelárstvo, hodvábnictvo, rybárstvo, poľovníctvo, počítajúc v to všetky práce, ktoré smerujú k spracovaniu alebo prepracovaniu vlastných surovín,
b/ pôdohospodárske /poľnohospodárske, lesnícke a pod. / výskumné ústavy, pokusné a šľachtiteľské stanice a iné zariadenia, slúžiace na zveľadenie pôdohospodárstva
c/ meliorácie, stavby, úpravy a udržovanie hrádzi, vodných tokov, odvodňovacích kanálov a pod., prevádzané v režii vodných družstiev, štátu, samosprávnych sväzkov, prípadne iných záujmových skupín, ako aj jednotlivcov, pokiaľ nie sú zadané inému podnikateľovi.
/2/ Za činnosť pôdohospodárskych podnikov, uvedených v ods. 1, pokladajú sa aj:
a/ všetky práce vykonávané v záujme a pre potrebu podniku, ako bežné opravy podnikových budov, úprava súkromných ciest, meliorácie a pod., počítajúc v to obstarávanie hmôt k tomu potrebných,
b/ povinné práce, uložené majiteľovi pôdohospodárskeho podniku z titulu verejného naturálneho plnenia,
c/ vzájomné vypomáhanie pri spoločnom, poprípade hromadnom výmlate plodín a pri živelných pohromách, ako aj príležitostné obrábanie pozemkov, strojné oranie a mlátenie, pokiaľ tieto práce vykonáva poistený podnik pre cudzí podnik,
d/ príležitostné práce povoznícke.
/3/ Chov dobytka, hydiny, včiel, hodváb-nikov a rýb, ak nie je v spojitosti s poisteným podnikom pôdohospodárskym a ak sa nevykonáva ako hlavná zárobková činnosť, nepodlieha poisteniu podľa ods. 1, pokiaľ sa pri ňom pravidelne nezamestnávajú pracovné sily, na tento účel najaté. Za tých istých podmienok nepodliehajú poisteniu podľa ods. 1 vinohrady, školky, ovocné sady a záhradky.
/4/ Úrazová poistná povinnosť podnikov, závodov a prác, určená zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, nie je týmto zákonom dotknutá.
/5/ Ak určitá činnosť podniková sa prevádza zčasti pre vlastný podnik, podliehajúci poistnej povinnosti podľa tohto zákona, zčasti pre vlastný podnik, podliehajúci poistnej povinnosti podľa zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, treba ju v celom rozsahu poistiť podľa tých predpisov, podľa ktorých je poistený podnik, ktorého účelom dotyčná činnosť prevažne slúži.
§ 2.
/1/ Poistenie vzťahuje sa na všetky osoby - bez rozdielu pohlavia, veku, druhu a výšky mzdy alebo platu - zamestnané trvale, dočasne, výpomocne, prechodne alebo príležitostne v pôdohospodárskych podnikoch, uvedených v § 1. Z poistnej povinnosti sú vyňatí príležitostní zamestnanci pri poľovníctve v najatých revíroch.
/2/ Pri podnikoch poľnohospodárskych a lesohospodárskych, ktorých výmera nepresahuje 50 ha, vzťahuje sa poistenie aj na osoby, ktoré vykonávajú práce na základe príbuzenského pomeru alebo za vzájomnú výpomoc.
/3/ Pri pôdohospodárskych /poľnohpspo-dárskych, lesníckych, gazdinských a pod. / školách vzťahuje sa poistenie aj na žiakov v čase, v ktorom vykonávajú predpísané praktické práce pôdohospodárske.
/4/ Pri podnikoch poľnohospodárskych a lesohospodárskych, ktorých výmera nepresahuje 50 ha, vzťahuje sa poistenie aj na majiteľa podniku, jeho manželku /manžela/ a príslušníkov rodiny. Za príslušníkov rodiny podľa tohto zákona pokladajú sa deti, osvojenci a chovanci, vnuci, rodičia, poprípade iné osoby príbuzné alebo sošvagrené, pokiaľ žijú v spoločnej domácnosti s majiteľom podniku a sú na neho prevažne odkázané svojou výživou. Poistenie sa vzťahuje aj na osoby nedospelé, ak vykonávajú práce, ktoré podľa platných predpisov nie sú im zakázané.
§ 3.
Majiteľom podniku podľa tohto zákona rozumie sa osoba, na účet ktorej sa vykonávajú
práce alebo služby v pôdohospodárskom podniku.
§ 4.
Nositel poistenia.
Nositeľom poistenia podľa tohto zákona je "Robotnícka sociálna poisťovňa" /nariadenie s mocou zákona Č. 300/1940 Sl. z. / v ďalšom texte "poisťovňa", ktorá toto poistenie prevádza v úrazovom odbore spolu s úrazovým poistením zamestnancov priemyselných a obchodných /zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich/.
§ 5.
Započítateľný pracovný zárobok.
/1/ Pracovný zárobok osôb, zamestnaných v podnikoch, ktoré podliehajú úrazovej poistnej povinnosti podľa tohto zákona, smerodajný pre výrub poistného ako aj pre odškodnenie úrazu, určí sa podľa predpisov platných pre úrazové poistenie zamestnancov priemyselných a obchodných /zák. Sl. XIX/1907/v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich/.
/2/ Pre určenie zárobku pre výrub poistného a pre odškodnenie úrazu osôb uvedených v § 2 ods. 3 sú smerodajné predpisy zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich.
/3/ Zárobok smerodajný pre odškodnenie úrazu osôb, uvedených v § 2 ods. 4, určí na návrh poisťovne minister vnútra po dohode s príslušným rezortným ministrom.
§ 6.
Ohlasovacia povinnosť.
/1/ Majiteľ podniku, podliehajúceho po-
istnej povinnosti podľa tohto zákona, je povinný do 30 dní od účinnosti tohto zákona, prípadne od vzniku nového podniku prihlásiť podnik poisťovni na tlačive, vydanom poisťovňou.
/2/ Zmenu v prevádzke podniku, zastavenie prevádzky, zmenu v povahe podniku, zriadenie nového podniku, ako aj zmenu v osobe majiteľa podniku pri jeho prevzatí musí majiteľ podniku ohlásiť poisťovni do osem dní.
/3/ Od povinnosti, uloženej v ods. 1 a 2, sú oslobodení majitelia podnikov, pre ktoré platia predpisy o paušálnom poistnom /§ 7/.
/4/ Ak majiteľ podniku nesplní povinnosť, uloženú v ods. 1 alebo 2, môže poisťovňa zistiť potrebné údaje na jeho trovy.
Paušálne poistné.
§ 7.
/1/ Za poľnohospodárske a lesohospodár-ske podniky, bez zreteľa na ich výmeru, platí sa poistné paušálne podľa výmery pôdy. Vláda môže nariadením rozšíriť spôsob platenia poistného paušálom aj na iné složky pôdohospodárstva, alebo vylúčiť z paušálneho poistného lesohospodárske podniky.
/2/ Minister vnútra na návrh poisťovne po dohode s príslušným rezortným ministrom ur-čuje vyhláškou v Úradných novinách sadzbu paušálneho poistného, prípadne jej odstupňovanie a spôsob výrubu poistného.
§ 8.
/1/ Majiteľov podnikov, ktorí platia poistné paušálom /§ 7/, ako aj výmeru ich pozemkov v každej obci spíše dvojmo príslušný obecný /obvodný/ notársky úrad do 15. februára každého roku do spoločného výkazu a vyrubí im po-
istné, pripadajúce na ich podnik za, bežný kalendárny rok, zápisom do výkazu. Majitelia podnikov sú povinní zaplatiť paušálne poistné na obecnom /obvodnom/ notárskom úrade do 1. marca bežného roku. Obecný /obvodný/ notársky úrad zašle výkaz a zaplatené poistné poisťovni do 10. marca.
/2/ Výpis poisťovne z výkazu o výrube paušálneho poistného podľa ods. 1 o nezaplate-nom poistnom, opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom pre exekúciu podľa § 90 ods. 2 vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. a ohľadom nehnuteľností aj pre exekúciu súdnu.
/3/ Ak majiteľ podniku popiera oprávnenosť, pravosť alebo správnosť výrubu paušálneho poistného, môže žiadať do 15 dní od splatnosti poistného od nositeľa poistenia písomný platobný výmer.
Poistné dávky.
§ 9.
Osoby, ktoré nepodliehajú poistnej povinnosti pre prípad nemoci, majú odo dňa úrazu voči nositeľovi poistenia podľa tohto zákona nárok na bezplatné lekárske ošetrovanie, lieky a liečebné pomôcky podľa zásad platných v nemocenskom poistení /zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich/. Nárok na úrazový dôchodok majú až od jedenásteho týždňa odo dňa úrazu.
§ 10.
Deti, osvojenci, chovanci a vnuci /§ 2 ods. 4/ a žiaci pôdohospodárskych škôl /§ 2 ods. 3/ majú nárok na úrazový dôchodok až od dovŕšeného 17. roku. Takéto osoby, ak sú úplnými
sirotami, alebo ak ich treba podľa ustanovenia § 72 ods. 9 zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich pokladať za úplné siroty, majú nárok na úrazový dôchodok od jedenásteho týždňa odo dňa úrazu.
§ 11.
/1/ Osobám poberájúcim invalidný dôchodok z úrazu, ktorý sa stal pred účinnosťou tohto zákona, vymerá sa dôchodok dňom účinnosti zákona zo zárobku doteraz započítaného, najmenej však zo základu Ks 6.000
/2/ Dôchodok určený podľa ods. 1 nesmie byť pri úplnej nespôsobilosti k práci vyšší ako Ks 4.000 ročne.
/3/ Ak by doterajší dôchodok spolu so zákonnými alebo dobrovoľnými príplatkami bol vyšší ako dôchodok vymeraný podľa ods. 1 a 2, má dôchodca nárok na tento vyšší dôchodok.
/4/ Dôchodky pozostalých, požívajúcich dôchodok z úrazu nastalého pred účinnosťou tohto zákona, vymerajú sa dňom účinnosti zákona zo zárobku doteraz započítaného, najmenej však zo základu Ks 6.000, pričom výmera najnižších dôchodkov, určená v §§ 72-74 zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, snižuje sa o 1/3.
§ 12.
/1/ Osobám, ktoré požívajú invalidný dôchodok z úrazu nastalého pred účinnosťou tohto zákona, prislúcha každoročne k dôchodku drahotný prídavok odstupňovaný podľa výšky straty pracovnej spôsobilosti takto:
a/ pri strate od 25 % do 41 2/3 %
exkl. vo výške jednomesačného dôchodku,
b/ pri strate od 41 2/3 % do 66 2/3 % exkl. vo výške 1 1/2 mesačného dôchodku,
c/ pri strate 66 2/3 % a vyššej vo výške 2 1/2 mesačného dôchodku.
/2/ Drahotný prídavok vypláca sa v pravidelných obdobiach, najviac polročne a to v čiastkach pozadu splatných.
Úrazová zábrana.
§ 13.
/1/ Všeobecné predpisy na ochranu zamestnancov /poistencov/ pred úrazmi, ako aj 0-osobitné predpisy tohto druhu v jednotlivých odvetviach alebo podnikoch pôdohospodárskych vydá vláda nariadením,
/2/ Vo všetkých, podnikoch pôdohospodárskych treba zachovávať predpisy vydané podľa ods. 1.
§ 14.
/1/ Ak majiteľ podniku neurobí ochranné
opatrenia podľa platných predpisov, môže poisťovňa na príspevkové obdobie, v ktorom bola zistená táto okolnosť, až do konca príspevkového obdobia, v ktorom zistená závada bola odstránená, zaradiť podnik do vyššieho nebezpe-čenského percenta, najviac však do dvojnásobného stredného nebezpečenského percenta, predpísaného pre tento podnikový druh, a u podnikov, pre ktoré platia predpisy o paušálnom poistnom, vyrubiť osobitnú prirážku až do výšky určeného paušálneho poistného.
/2/ Proti výmeru podľa ods. 1 možno sa odvolať na župný úrad príslušný podľa sídla podniku.
/3/ Predpisy o výrube, premlčaní a vymáhaní úrazového poistného platia aj pre výrub, premlčanie a vymáhanie osobitnej prirážky /ods. 2/.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 15.
/1/ Ak tento zákon neustanovuje inak;, platia ohľadne poistenia a poistných dávok podľa tohto zákona ustanovenia zák. čl, XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich.
/2/ Ustanovenia predpisov uvedených v ods. l vzťahujú sa aj na poistné platené paušálom /§ 7/.
§ 16.
/1/ Roztriedenie podnikov, podliehajúcich poistnej povinnosti podľa tohto zákona, do nebezpečenských tried a určenie percient týchto tried, pokiaľ nebudú splnené predpoklady podľa § 33 zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, upraví vláda nariadením.
/2/ Príspevková sadzba, platná pre pod-niky priemyselné a obchodné použije sa aj pre podniky poistné podľa tohto zákona.
§ 17.
Na zaokrytie nákladov, spojených so zvýšením dôchodkov podľa § 11, ako aj k poskytnutiu drahotných výpomocí podľa § 12 zaplatia majitelia podnikov, uvedených v § 1, sumu Ks 3, 500, 000 vo forme príplatkov k poistnému, rozvrhnutú na 10 rokov: okrem toho použijú sa na zaokrytie doterajšie hospodárske prebytky poľnohospodárskej skupiny úrazového odboru a prí-
padný schodok uhradí sa z prebytkov úrazového odboru.
§ 18.
/1/ Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zrušuje sa zák. čl. XVI/1900 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, najmä zák. čl. XIV/1902, zák. čl, Vili/1912, zák. čl. XX/1913 a vl. nar. č. 28/1939 Sl. z.
/2/ Nároky a povinnosti dobrovoľných členov I. až V. skupiny a členov zlikvidovaných pohrebných spolkov, vzniklé podľa zák. čl. XVl/1900 a právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich, ostávajú týmto zákonom nedotknuté.
§ 19.
Tento zákon platí dňom 1. januára 1945: vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.