Zápisnica
zo slávnostného zasadnutia Slovenskej národnej rady, konanej dňa 10. októbra 1944 v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici o 17. hod.
Predseda Slovenskej národnej rady p. Dr. Šrobár otvoril toto slávnostné zasadnutie svojím prívetom (viď príloha 1.).
Nato ujal sa slova pán minister Němec (viď príloha č. 2.). Rečníkovi potom srdečnými slovami poďakoval predseda p. Dr. Šrobár.
Predseda p. Dr. Šrobár potom udelil slovo p. kons. radcovi Msgr. Hálovi (viď príloha č. 3.). Za jeho krásne slová vyslovil mu predseda p. Dr. Šrobár vďaku.
Ďalším rečníkom bol poslanec p. Vallo (viď príloha čís. 4.).
Poďakujúc predošlému rečníkovi, udelil predseda p. Dr. Šrobár slovo p. generálovi Viestovi, ktorý bol privítaný prítomnými búrlivým potleskom; (viď príloha č. 5.). Za jeho prejav poďakoval mu potom predseda p. Dr. Šrobár vrelými slovami.
Nakoľko sa už nik neprihlásil o slovo, ukončil predseda p. Dr. Šrobár toto slávnostné zasadnutie, privolávajúc ešte slávu hosťom a novému veliteľovi. Nakoniec všetci prítomní zaspievali štátnu hymnu.
Ján Mazúr v. r.
Dr. Josko v. r.
Odpis vyhotovený na Úrade Predsedníctva Sboru povereníkov.
Za správnosť odpisu:
Dr. František Martinovič
počas povstania zástupca vedúceho II. sekcii na Prezídiu Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Príloha 1
Prejav p. Dr. V. Šrobára, predsedu Slovenskej národnej rady, na slávnostnom zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 10. októbra 1944 o 17. hod. v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.
Vážení páni hostia, slávna Slovenská národná rada.
Mám česť Vám v prvom rade predstaviť našich vzácnych hostí, ktorí prišli z Londýna cestou cez Moskvu a ktorých pozdravujem s najväčšou radosťou, akú som schopný pri tomto slávnostnom okamžiku vysloviť. Ubezpečujem ich, že nič väčšieho sa nám nemohlo prihodiť po kritických chvíľach minulých týždňov, ako pozdraviť ich príchod, ich osobne privítať a poďakovať, že priviedli so sebou značnú bojovú silu - to všetko naplňuje radostným naplnením srdcia naše. A tak, páni moji, dovolíte, keď najprv Vám vyložím krátkym prejavom, niekoľko slovami to, čo Vám chceme povedať, čo si myslíme a menom ľudu Vám môžeme tlmočiť. Dovoľujem si Vám predstaviť: pána ministra Němca, pána generála Viesta, pána generála Nižborského, pána kons. radcu Hálu, pána poslanca Uhlířa, pána poslanca Laušmana, pána poslanca Vallu, pána Dr. Drtinu, ktorého sme tak radi poslúchali z londýnskeho rozhlasu ako Pavla Svatého.
Vážení hostia, slávna Slovenská národná rada, dovolím si Vám stručne natieniť, to čo sa prihodilo za šesť týždňov, od 26. augusta tak asi až po dnešnú chvíľu. Náš prevrat vznikol z nasledujúcich príčin: v podzemnom ilegálnom hnutí sme povstanie na 29. august nechceli, ale okolnosti, ktoré nám tento plán zhatily, nás donútily, aby sme sa podujali postaviť sa so zbraňou v ruke proti našej tak zvanej slovenskej vláde a proti Nemcom. Príčiny boly tieto: Na Slovensku po našich horách, od východu až dolu po samú Bratislavu, na severe v Karpátoch i na slovenských Nízkych Tatrách usídlili sa partizáni. Títo naši partizáni, ku ktorým sa slovenský ľud s láskou vinul a ku ktorým sa naša mládež bojaschopná pridávala, začali čím ďalej tým častejšie napadať Nemcov. Tak sa stalo v mnohých mestách, kde partizáni prichytili Nemca, tak ho krátko odpravili a v mnohých mestách prišli i niektorí vysokí úradníci a vojaci o život. Toto Nemci nemohli vo svojej pýche znášať a tlačili na bratislavskú vládu, aby urobila poriadok s partizánmi. Slovenská vláda najprv vyhlásila štatárium. Keď štatárium nepomáhalo, Nemci tlačili ďalej a hrozili, že keď vláda neurobí s vojskom poriadok proti partizánom, že sami Nemci obsadia Slovensko a zlikvidujú partizánsky boj.
V týždni pred 29. augustom počuli sme z rozhlasu hovoriť Tisu, ktorý uisťoval národ, naši slovenskí vojaci sami zaistia pokoj. Na to za pár dní rozprával Mach, ktorý vyhlásil, že slovenskí vojaci musia sa pridať k Nemcom, aby bolo zdolané partizánske hnutie. Niekoľko dní pred naším prevratom hovoril Čatloš, ktorý oznámil, že nemecké vojsko obsadzuje Slovensko a vyzýval našich bojovníkov, aby sa pridali k nemeckému vojsku. To bola vojenská príčina, že toto nám hrozí. Boli sme si vedomí toho, že keď Nemci i obsadia Slovensko, ako Považie, Spis a východ, tak je konec povstaniu na Slovensku. Ak odzbroja všetky posádky, pochytajú členov ilegálneho hnutia, tak nebudeme môcť uskutočniť na Slovensku povstanie. To bol najsilnejší argument; a druhý bol ten, že vláda volá proti slovenskému národu, vojakom a partizánom, ktorí nás prišli brániť, Nemca, aby nás prišiel zdolať a zotročiť.
Druhá príčina bola, že z Londýna i Moskvy nás vyzývali, aby sme už načali boj, že je 12. hodina. Videli sme, že ruské vojská sa blížia, že Červená armáda je neďaleko našich hraníc, takže dostaneme aj materiálnu pomoc. Bolo rozhodujúce na koniec aj to, že v bystrickej posádke zmocnili sa dvaja vysokí dôstojníci veliteľstva a začali si tu organizovať odboj čatlošovský, t. j. pripravovať Bystricu pre pomoc Nemcom. Podrobnosti k tomuto puči, ktorý sa stal z 28. na 29. augusta, nebudem spomínať, ale bola to jedna z príčin, že práve v tomto meste vypuklo povstanie. Mali sme tu svoje veliteľstvo, s ktorým sme sa radili o tom, či vydržíme, či máme dosť síl, ale keď sme videli, že všetko je nahnuté, že nebezpečenstvo ide nás zachvátiť, rozhodli sme sa, že dáme rozhlasom výzvu k národu, aby sa národ chytil zbrane. A tak to začalo.
My držíme v rukách asi 10.000 km2 z celého Slovenska. Keď rátame, že Slovensko má necelých 50.000 km2, znamená to jednu pätinu. Podľa počtu obyvateľstva asi 480 tisíc - pol milióna. V tomto maličkom štátiku, ktorý je chvalabohu slobodný, kde sa dá slobodne dýchať a kde sa môžeme dnes tak radovať, zariadili sme sa tak, ako keby sme držali celé Slovensko. Ináč to nešlo, lebo len tak udržíme chod administratívy, úradov a všetkých tých zariadení, čo vyžaduje štátne vedenie: pošty, železnice a všetko to, čo slúži potrebe obyvateľstva. Podľa tohoto spôsobu - ako sme hlásili do Londýna - zariadili sme Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ktoré reprezentuje asi tak Predsedníctvo vlády, potom Slovenskú národnú radu, ktorá reprezentuje snem a zákonodarnú moc a konečne povereníctva, ktoré právomocou zodpovedajú ministerstvám. Tak je rozdelená práca medzi nami. Myslím, že dosiaľ neni veľkých ponosov, že by sme to nevedeli zdolať.
Podľa svojich skromných síl vo vedomí, že toto všetko je provizórium, hľadíme udržať poriadok a podporujeme nadovšetko našu armádu. To je hlavný úkol, ktorý si náš odboj v Bystrici a toto malé štátne zriadenie vytklo a ktorý zo všetkých síl vykonávame.
O našom ľude môžem Vám povedať, že s velikým nadšením pozdravuje celý náš odboj, lebo ináč nemohli by sme sa udržať, keby sme nemali súhlasu ľudu. Keby bolo možné iste by prebehol z obsadeného Slovenska k nám. Z počiatku tak bezpečne cítili sme sa tu v Bystrici, že i minister Čatloš utiekol k nám, poneváč sa necítil bezpečne v Bratislave, i mnoho pánov, ktorí mysleli, že ich prijmeme s otvorenou náručou a zabudneme všetky zločiny a priestupky, ktorých sa dopustili proti národu počas päťročnej tak zvanej ochrany nemeckej vlády.
Naším najvyšším politickým cieľom je oslobodiť čím skôr celé Slovensko a vrátiť ho do lona Československej republiky a vybudovať si jednotný, slobodný a demokratický štát. To je teda náš najvyšší politický cieľ a v tomto smysle jak v prejavoch, tak v tlači i na verejných našich táboroch ľudu a v národných výboroch ako aj v rozhlase držíme sa tejto jednotnej línie.
Politicky snáď nevyhovujeme tomu obrazu, ktorý ste nám načrtávali: My totiž utvorili sme dve strany: stranu demokraticko-občiansku a stranu komunistickú. Pracujeme s najväčšou lojálnosťou medzi sebou, dodržiavame paritu vo všetkom, poneváč medzi nami v politických cieľoch a cieľoch čím skoršieho oslobodenia Slovenska nie je rozdielov. Politicky v ciele oslobodiť Slovensko sme úplne zajedno. Nemáme príčinu prevádzať politické triky, medzi nami je naprostá jednota. V pochybných prípadoch alebo v nesrovnalostiach sa radíme, robíme kompromisy zdravo a rozumne. Na tomto malom území žije sa čulo politicky: máme päť denníkov a to je tento malý priestor krásny výsledok a z toho vidíte, ako sa živo politicky myslí, pracuje a debatuje. Máme tu: denník Čas - orgán demokratickej strany a Národnie noviny, bývalé Národnie noviny, ktoré vychádzaly v Turč. Sv. Martine. Komunisti majú Pravdu, Útok a Hlas národa. Mimo to máme týždenník Nové slovo, ktorý nedávno začal vychádzať.
Čo sa týka nášho pomeru k tisovskej vláde, ten je veľmi jasný. Vedieme proti tejto vláde nekompromisný boj a sme odhodlaní všetkých tých, ktorí spolupracovali na zotročení nášho národa, potrestať súdom ako zločincov. Tak medzi nami nemôže byť žiadneho dorozumenia a nemôžeme na nich brať žiadny zreteľ, ani ohľady a vedieme si tak, ako keby táto vláda vôbec v Bratislave nebola.
O našom vojsku konečne môžeme povedať len to najkrajšie. Naši vojaci držia sa hrdinsky, lebo vedú tento boj už šesť týždňov. Pomoc prišla až predovčerom a zasiahla do boja tiež len predovčerom. My začali sme odboj proti materiálne lepšie vyzbrojenému nepriateľovi, ktorý mal aj číselnú prevahu. Pri tom všetkom udržali sme sa na tom maličkom území a dúfame, že po príchode pomoci zachováme toto oslobodené územie, aby sem nikdy nevykročila noha nemeckého vojska ani tisovskej vlády a jej orgánov a naháňačov. Toto slobodné Slovensko, ktoré tu spravujeme podľa svojich najlepších síl, chceme zachovať pre budúcu slobodnú republiku, za ktorú sami chceme statočne bojovať. Tým viacej musíte nám uznať, páni hostia, našu - abych povedal - schopnosť alebo hrdinskosť odboja, lebo naše vojsko tu vlastne skladá sa zo záložníkov. Nemali sme aktívneho vojska; naše najlepšie dve divízie, ktoré boly vyzbrojené dostatočne, aby sa postavili do boja proti Nemcom, tie nám zostaly na východe; ako, nechcem sa tu šíriť, musí sa to tiež vyšetriť. O tieto dve divízie sme prišli a zostalo nám len mobilizované záložné mužstvo a s tým sa bránime dokonca už šesť týždňov.
Konštatujem na koniec ako resumé tieto faktá:
1.) Šesť týždňov sme sa tu držali a chceme i ďalej toto územie udržať slobodné od nepriateľa.
2.) Tým, že sme išli do povstania, do boja, zachránili sme česť národa a dobré meno nášho štátu, Československej republiky, ktorú ste vy nám, pánovia, na čele s prezidentom Dr. Benešom obhájili a zachovali na medzinárodnom fóru. Naším bojom podopreli sme našu pozíciu v Európe medzi slobody milovanými národmi. Za túto prácu, ktorú ste konali, Vám naším menom vyslovujem tú najsrdečnejšiu vďaku.
3.) Získali sme veľké sympatie veľkého bratského ruského národa, ktorý za vedenie, skvelého maršála Stalina utvoril si nepremožiteľnú Červenú armádu a ktorý v ťažkých chvíľach nášho odboja poslal nám túžobne očakávanú a nutnú pomoc. Nech mu je za to vrelá vďaka nášho národa a nehynúca sláva od nás i všetkých bratských národov. Vítam Vás s radostným srdcom a bratsky Vás pozdravujem na kuse oslobodenej vlasti, za ktorú sme všetci hotoví obetovať všetko, čo je nám drahé a vzácne.
Sláva nášmu prezidentovi Benešovi!
Sláva veľkému maršalovi Stalinovi!
Sláva ministerskému podpredsedovi Churchillovi!
Sláva prezidentovi Roosweltovi!
Sláva našej vlasti, Československej republike!
Sláva našej armáde slovenskej! a naším partizánom!
A nadovšetko sláva Červenej armáde a všetkým spojeneckým armádam!
Príloha 2
Prejav ministra Františka Němca, prednesený dňa 10. októbra 1944 na zasadnutí Slovenskej národnej rady.
Slávna Slovenská národná rada, dámy a páni.
Dovolíte, aby som najskôr Vám všetkým, ale tiež celému slovenskému ľudu tlmočil úprimný pozdrav Dr. Eduarda Beneša a vlády Československej republiky, myslím, že môžem právom vysloviť tento pozdrav menom celého štátneho zriadenia, ako sme ho počas vojny v zahraničí vo vzájomnej spolupráci všetkých vybudovali.
Ďalej chcel by som menom svojím aj menom celej delegácie, určenej na prevzatie správy na oslobodenom území v smysle smluvy sovietsko-československej, poďakovať za srdečné a priateľské prijatie, ktorého sa nám na oslobodenej pôde našej spoločnej vlasti dostalo. Nepopieram, že sme všetci dojatí a pohnutí vo chvíli, keď nám osud doprial, aby sme boli po piatich rokoch exilu prvými, ktorí sa vrátili domov. Sme ovšem stále ešte za nepriateľským frontom, ktorý sme museli dva razy prekonať, kým sme mohli pristať na území republiky. A už tento samotný fakt ukazuje, že nie sú ešte všetky nebezpečenstvá prekonané, a že nás všetkých čaká ešte tvrdý a úporný zápas s nepriateľom, ktorý bojuje teraz iba o holý život a ktorý je preto schopný všetkého.
A teraz by som bol rád, keby som Vám mohol podať ako prvý člen československej zahraničnej vlády hrubú zprávu o situácii, ako sme ju zvonku videli, o práci, ktorú sme tam konali a o výsledkoch, ktorých sme v nej dosiahli. Súdim, že veľmi mnoho bude Vám známe. Sú vám iste dobre známe hlavné faktá; pokúsim sa však o to, aby som ich v usporiadaní nakreslil celkový vývin našej zahraničnej práce a najmä, aby som Vám vyložil tendencie, ktoré od začiatku sledoval prezident Republiky a naša zahraničná vláda. Dvadsať rokov prestávky medzi minulou a dnešnou svetovou vojnou nebolo - ako dnes jasne vidíme - dobou mieru, ale iba prímeria. V tomto období mohutnely sily, ktoré chcely vyriešiť vojnou tie problémy, s ktorými sa svet v mierových smluvách uzavretých po minulej vojne, nevyporiadal.
Smyslom a výsledkom poslednej svetovej vojny bol boj o politickú slobodu individuálnu aj kolektívnu, o politickú demokraciu národa aj jednotlivca. V tom smere dala nám minulá vojna dobrý a úspešný výsledok, rovnako ako ostatným evropským štátom. Myslím, že môžem právom konštatovať, že Československá republika vedela na tejto základni vytvoriť štát, ktorý sa mohol s hrdosťou hlásiť k tým, v ktorých pojem politickej demokracie nebol prázdnym slovom. A práve táto skutočnosť priniesla ako cenný výsledok okrem iných vzrast a upevnenie slovenského národného upovedomenia spolu so získaním predpokladov pre stúpajúcu hospodársku a sociálnu úroveň slovenského ľudu. Napriek chybám, ktoré sa staly a ktoré si musíme lojálne doznať - a netreba sa za nič hanbiť, lebo sme nemali po stá rokov vlastný štát a preto vlastné skúsenosti - boly výsledky našej spoločnej práce v Československej republike dobré. My, ktorí sme 5 rokov žili v emigrácii a ktorí sme mali príležitosť poznať Franciu, Angliu, Ameriku, Afriku atď., sme sa o tom denne presvedčovali.
Mierové smluvy z rokov 1918 a 1919 sa však málo zaoberaly problémami hospodárskymi a sociálnymi. Zatiaľ čo občan aj národ ako celok mohol v politickej oblasti svojho života budovať na zásadách demokratických, v hospodárskom sektore vnútorného života a štátov, aj vo vzájomných vzťahoch medzinárodných ostala zachovaná zásada, že pravdu má silnejší. A práve vďaka tejto zásade došlo vo svete skoro po vojne k svetovej krízi hospodárskej. Vzájomné hospodárske vzťahy medzi všetkými národmi sveta sú dnes tak do seba včlenené a medzi sebou pretkané, že aj napriek všetkým naším vlastným opatreniam boli sme ňou zasiahnutí aj my v Československej republike, a to veľmi podstatne. Bola to doba, v ktorej milión nezamestnaných u nás stlačoval životnú úroveň všetkých.
Reakčné sily v Európe vedely túto situáciu dokonale využiť. Fašizmus a jeho ešte divokejšia a brutálnejšia odroda, nemecký nácizmus, prešly do ofenzívy. Vedľa fašistickej Itálie objavilo sa v Evrope nacistické Nemecko, a to ako silný politický faktor. Smyslom fašistickej nauky je snaha zničiť politické demokratické slobody jednotlivcov, urobiť z nich otrocký nástroj vlastného diktátorského štátu, ktorý mal násilným výbojom zmocniť sa národov súsedných, aby ich prácu a bohatstvo užíval k vlastnému prospechu. Fašizmus a nacizmus dokázal obratne tento cieľ maskovať reakčnou protirobotníckou a protisociálnou politikou a svojim postojom obrancu proti komunistickému nebezpečiu v Evrope.
Tieto jeho tendencie vedely mu získať priateľov a ochrancov v reakčných vrstvách celej Evropy. Miesto energickej obrany, ktorá mohla zavčasu zabrániť vojne a zachrániť milióny životov, nesmierne materiálne hodnoty, uplatňovaly sa v politike západných demokracií tendencie ústupu pred rvavým fašizmom a nacizmom. Klasickým dokladom tejto neprozreteľnej a sebevražednej politiky bol prípad Španielska, ktoré bolo vydané Nemecku a Italii na pospas, ačkoľvek každému muselo byť jasné, že protirevolučný režim Francov mal byť základnou pre pomoc fašistickým štátom vo vojne proti Evrope.
Obdobie ústupu pred Nemeckom a fašistickou Itáliou vyvrcholilo Mníchovom a všetkým, čo z Mníchova vyrástlo. Demokratická a na vojnu dobre pripravená Republika Československá bola vydaná dohodou medzi západnými demokraciami a fašistickými štátmi bez boja nepriateľovi. Výzbroj jej armády sa stala nesmiernym prínosom armáde nemeckej a jej územie dokonalou a znamenitou základňou pre výbojnú válku. Evropa zabudla na Bismarckovú definíciu, že ten, kto ovláda Čechy, je pánom Evropy. A chýbal iba vlások, aby sa táto definícia stala tragickou skutočnosťou.
Nemecko vedelo využiť Mníchov v plnom rozsahu na prípravu novej útočnej vojny. Starou taktikou nemeckou je snaha rozkladať slovanské národy a stavať ich do vzájomného boja. Touto taktikou sa im podarilo úplne zlikvidovať bohaté a civilizované národy polabských Slovanov. Túto taktiku vždy používali medzi Poliakmi a Čechmi. A použili ju tiež po Mníchove v našom prípade. Za pomoci hŕstky slovenských zradcov sa pokúsili o to, aby medzí Čechmi a Slovákmi vytvorili pomer, z ktorého by vyrástlo trvalé nepriateľstvo týchto dvoch sebe tak blízkych slovenských kmeňov.
Druhá svetová vojna začala Mníchovom. Západné demokracie poskytly Nemecku čas k vyzbrojeniu, daly mu nástupnú plochu k útoku na najlepšom mieste a prispely výzbrojou československej armády. Samy potom išli do nej nepripravené politicky i vojensky.
Práve preto bola prvá fáza vojny úplne v znamení víťazného nástupu Nemecka a neskôr Itálie. Štát za štátom sa rúcal a v niekoľkých mesiacoch bol Hitler prakticky pánom Evropy. Chýbalo len niekoľko desiatok km cez Lamanchský kanál, aby dobytím Anglie korunoval Hitler svoj víťazný nástup, zamierený nielen k ovládnutiu Evropy, ale k panstvu nad svetom. Nemôžem ináč, ako pri tejto príležitostí spomenúť anglický ľud, ktorého mestá boly drtené so vzduchu a ktorý stál v boji skoro bez zbraní a ktorý napriek tomu vydržal.
Za tohoto stavu vecí sme začali budovať za vedenia prezidenta Dr. E. Beneša naše zahraničné zriadenie. Bolo to nielen v dobe vážnych neúspechov vojenských, ale tiež aj v dobe, kedy v Anglii, ale najmä vo Francii sa veľmi uplatňoval vplyv mníchovských politikov. Preto sme tiež nedosiahli, aby tehdajšia Francia dala súhlas k organizovaniu československej vlády. Bol uznaný iba národný výbor československý s právomocou pomerne nemalou.
Snaha vytvoriť zahraničnú vládu československú mala svoje ťažkosti zo začiatku aj v Anglii. Vliv Chamberleinov a jeho mníchovskej politiky bol vtedy ešte veľmi silný.
Napriek týmto ťažkostiam bola však naša vláda v júli 1940 konštituovaná a medzinárodne uznaná. Tak bola vytvorená autorita, ktorá sa stala nositeľkou istoty o obnove Československej republiky.
Aké boly základné linaje jej postupu? V plnom súhlase s prezidentom Republiky postavila sa vláda na stanovisko, že po boku Spojencov povedie vojnu s užitím tých síl, ktorými disponovala. Jej hlbokým presvedčením bolo, že vojna neostane obmedzená na konflikt anglicko-nemecký, ale že sa rozšíri na vojnu Nemecka so Sovietskym sväzom a Amerikou. Vláda preto od začiatku svojej činnosti vychádzala z predpokladu, že príde - napriek tehdajším, pomerami vynútenými vzťahmi medzi Nemeckom a Sovietskym sväzom - k vytvoreniu veľkého bloky medzi Sovietskym sväzom, Angliou a Amerikou, ktorý nielen spoločne povedie vojnu proti Nemecku, ale ktorý tiež spoločne určí hlavné linaje mierovej politiky povojnovej.
Tento odhad vývoja bol ústrednou základňou našej politiky. Zo začiatku bolo veľmi ťažko ho plne v našej politike uplatniť aj na verejnosť. Ako bola v Rusku hlboká nedôvera k pravým úmyslom západných demokracií vo vojne, rovnako tak sme sa stretávali v Anglii s nedôverou v Rusko a jeho plány a ciele. Napriek tomu sme ostali tejto koncepcii verní a ňou sme riadili celú našu zahraničnú politiku.
Keď potom došlo k prepadu Ruska Nemeckom, bol náš odhad o vývoji situácie plne potvrdený. Ministerský predseda Churchill neváhal - a to za plného súhlasu anglického ľudu - ani okamžik. Postavil sa s celou rastúcou vojnovou silou britského impéria po bok Sovietskeho sväzu a nie pasívne vedľa Nemecka, ako kalkuloval Hitler.
Vstupom Sovietskeho sväzu - a potom Ameriky - do vojny, sa situácia na bojiskách začala meniť. S ňou potom sa menily tiež politické predpoklady našej práce. Po prekonaní vzájomnej počiatočnej nedôvery došlo k sústavnej spolupráci medzi Sovietskym sväzom, Veľkou Britániou, Amerikou a Čínou. Táto spolupráca je stále hlbšia - ako to vidíte zase v týchto dňoch na poradách moskevských. Teraz sme istí, že to nie je iba spolupráca pre dobu vojny, ale tiež pre dobu mierovú. A je to potreba, lebo iba udržaním tejto spolupráce - aj keď bude mať azda časom určité ťažkosti - bude zachovaný trvalý mier sveta.
Vďaka svojej koncepcii dosiahli sme v rámci tejto spolupráce plného medzinárodného uznania Republiky. A keď prezident Dr. Beneš prišiel do Moskvy, aby uzavrel smluvu o spojenectve Československa so Sovietskym sväzom, bolo to vyvrcholenie našej politiky, ktorá od počiatku nezanedbávajúc priateľské vzťahy k západným demokraciám, smerovala k svojmu hlavnému cieľu: Trvalé priateľstvo a spojenectvo so Sovietskym sväzom, ktoré je a bude pre nás všetkých zárukou, že už nikdy nemôže prísť k novému ohrozeniu Republiky. Myslím, že som povinný zdôrazniť, že hlavná zásluha za túto koncepciu a jej výsledky patrí nášmu prezidentovi Dr. Benešovi, ktorý tejto línii zostal verný aj v dobách najťažších.
Uznaním vlády, Sovietskym sväzom aj západnými demokraciami a zaistením našich predmníchovských hraníc smluvou so Sovietskym sväzom bol zabezpečený osud Republiky na poli zahranične-právnom.
Osudy a existencie štátov nie sú však závislé jedine a výlučne na tejto skutočnosti. Len ten štát je trvalý, ktorého ľud si svoju štátnu slobodu a nezávislosť vie vybudovať a udržať.
A preto vláda od začiatku sa snažila zapojiť do vojnového boja sily, ktorými disponovala vonku, a pomáhala všetkými prostriedkami bojovým akciám doma. V zahraničí vzniklo naše československé vojsko z počiatku v Poľsku, potom vo Francii. Vo Francii to bola prvá československá divízia, utvorená v zime 1939-40 v južnom Francúzsku, ktorej pešie pluky sa zúčastnily bojov na Loire a Seine. Vedľa nej to boli naši letci, ktorí z počiatku bojovali vo francúzskych, neskôr v československých jednotkách.
Po páde Francie boly zbytky našej divízie a letci prevezení do Anglie, kde bola vytvorená čs. samostatná brigáda a čs. stíhacie a bombardovacie perute. Naši letci sa zúčastnili bitvy o Angliu. Môžem azda s pýchou konštatovať, že sostrelili vo Francii 150 a v Anglii 300 nemeckých strojov. Zničili tedy vyše 450 nemeckých lietadiel. Súčastnili sa tiež bombardovania Nemecka. Ich cieľom okrem iných bol Berlín, Hamburg, Kolín n/R., Mníchov, Norimberg a i.
Svoje úspechy zaplatili mnohí životom. Mali sme obete vo Francii u peších plukov a na 400 naších letcov spí svoj posledný sen na všetkých bojištiach sveta.
Naša vojnová jednotka na strednom Východe zúčastnila sa bojov v Sýrii, obrany Tobruku a bojov v západnej púšti.
V Sovietskom sväze zo zbytkov bývalého čs. legionu v Poľsku bola po vstúpení Sovietskeho sväzu do vojny vytvorená jednotka, ktorá prvý raz vystúpila v bitve u Sokolova, kde dosiahla po boku slávnej Červenej armády skvelých výsledkov. Ako brigáda sa zúčastnila v lete 1943 bojov o Kijev, a za ne bola vyznamenaná rádom Suvorova.
Teraz máme v Rusku už celý československý armádny sbor, ktorý práve v týchto dňoch prešiel do útoku za prechod čs. hraníc. A práve pred 4 dňami prijímal som na hraniciach v priesmyku Dukelskom hlásenie jej veliteľa, generála Svobodu, že čs. zbrane si vynútily po ťažkých bojoch vstup na územie československej republiky v hĺbke niekoľkých km. Slávne historické víťazstvo bolo vykúpené stratami na životoch. Nielen slovenské, ale rovnako tak české a ukrajinské hroby sú okolo Dukelského priesmyku na obidvoch stranách, na poľskej i Slovenskej, aby na veky dokumentovaly, že dobytie našich hraníc bolo vykúpené spoločne vyliatou krvou všetkých slovanských obyvateľov nášho štátu. A je priamo symbolické, že prvým padlým na slovenskej hranici v Dukle bol generál čs. armády Vedra-Sázavský.
V rámci I. armádneho sboru je naša druhá brigáda utvorená so slovenských vojakov, ktorí dňa 30. okt. 1943 prešli k čs. armáde. Je to brigáda znamenitých, ukáznených chlapcov, ktorí prešli ohňom vojny, o ktorej, dúfam, počujete aj vy, aj náš spoločný nemecký nepriateľ.
Myslím, že môžem vyhlásiť, že naše čs. zahraničné vojsko pozemné aj letecké splnilo svoju povinnosť k národu a štátu. Patrí mu za to vďaka.
Vláda však rovnaký význam prikladala bojovým akciám, ľudu doma. Lebo v dnešnej vojne nie je frontou iba vojnová línia, frontou, a to naozaj a vo skutočnosti bojovou, je celá Evropa.
Práve preto vláda v čele s Dr. Benešom súhlasila so zápasom, ktorý za vedenia Slovenskej národnej rady je vedený slovenským ľudom, čs. armádou a partizánmi v tyle nemeckých nepriateľov. Je to slávna a významná kapitola vo vašej histórii ale tiež dôležitý úsek nášho spoločného boja za Československú republiku. Slovenský ľud svojim povstaním ukázal, na ktorej strane stojí a definitívne pochoval nový nemecký pokus v starej nemeckej stratégii na rozdvojenie Slovákov a Čechov.
Som istý, že rovnako, tak, ako my všetci v zahraničí, tak aj všetok náš ľud v Čechách a na Morave sleduje váš hrdinný boj so zatajeným dychom. A rovnako tak som istý, že bude nasledovať váš príklad, akonáhle to situácia dovolí.
Zpráva o vašom povstaní nás zastihla v Moskve. Boli sme na ceste za svojim cieľom: Organizovať civilnú správu na území, ktoré bude oslobodené statočným postupom Červenej armády a čs. vojska. V spolupráci s predstaviteľom Národnej rady a s našou moskevskou emigráciou pomáhali sme naším úradným miestam v Moskve, aby Vám došla čo najskôr pomoc. Viete najlepšie výsledok, ktorý bol dosiahnutý po bedlivých úvahách sovietskych autorít. Rovnako tak postupovala vláda v Londýne.
A keď sme pomohli zaistiť všetku pomoc, rozhodli sme sa, že zajdeme do Banskej Bystrice, aj keď cieľ našej cesty a úlohy našej delegácie ležia inde. Prišli sme - ja ako člen vlády a druhí ako politickí a vojenskí reprezentanti nášho sriadenia - medzi vás, aby sme pred celým svetom preukázali, že boj slovenského ľudu je spoločným a nedeliteľným bojom nás všetkých za jednotnú Republiku československú. Vieme, že máte činiť s vážnou situáciou. Preto sme tu, trebárs dočasne. Aby sme videli, čoho je treba, aby sme pomohli, pokiaľ môžeme.
Som istý, že váš boj bude úspešný. Nie ste sami a bojujete ho vo chvíli, kedy na východe slávna Červená armáda pod vedením maršála Stalina bije Nemcov od Baltiku až po Balkán, a kedy na západe je rozbitý Atlantický val a povodeň porážky sa ženie na Sigfriedovu líniu. Ak môžem poradiť, nuž iba toľko: Aby každý Slovák si bol vedomý, že je to boj s beštiou, ktorá vie ničiť ako nik na svete. My sme videli, čoho je schopná, Sovietsky sväz poznal, čo vie, ako to poznala Francia a Anglia a najmä, ako to poznali naši v Čechách a na Morave. Je treba vypätia všetkých síl, kázne a tvrdosti k sebe i druhým. Len tak zvíťazíte!
Vedľa vojnovej situácie, ktorá prirodzene je a dosiaľ bola najdôležitejším úsekom našej práce, starala sa vláda tiež o vnútorné problémy. Už od r. 1940 spoločne s prezidentom hájila a háji vláda stanovisko, že pokiaľ ide o úpravu vecí domácich - národných, politických, hospodárskych, sociálnych atď. - bude rozhodovanie o nich plne patriť oslobodenému ľudu. Vláda si bola a je vedomá toho, že naša zahraničná emigrácia je iba nepatrným zlomkom, ktorý preto nemá práva, aby predurčoval vývoj pomerov v slobodnom domove.
Jej práca sa preto sústredila jedine na úsek ohraničený najkratšou možnou dobou pre obdobie rýdze prechodné. Ak nemá dôjsť k ťažkým poruchám, musia byť vykonané prípravy k podchyteniu administratívnej, hospodárskej a sociálnej organizácie na celom území Republiky, alebo na jeho čiastkach tak, ako budú podľa všetkého postupne oslobodzované.
Za tým účelom sme postupne v emigrácii sústredili všetky prvky politických a verejných pracovníkov na princípe národného frontu. Toto soskupenie, ktoré sa prejavilo navonok hlavne v Štátnej rade so sídlom v Londýne, nielen sústredilo, ale skutočne sblížilo všetkých zahraničných pracovníkov tak, že môžem so súhlasom celej našej delegácie konštatovať, že sme boli za celý čas našej práce vonku v zásadných otázkach vždy jednotní. Nemali sme rozpory národné, stranícke alebo náboženské. Pracovali sme jednotne.
Nielen to. Táto shoda názorová sa prejavila aj vzácnou spoluprácou s tou časťou našej emigrácie, ktorá sa nachádzala v Moskve. Naši priatelia v Moskve pracovali s hľadiska spoločnej veci československej tak dobre a účinne, že mohol právom prezident Dr. Beneš túto činnosť zhodnotiť a oceniť. Tiež - na rozdiel od druhých emigrácií, poľskej, juhoslovanskej, gréckej, - nevznikly medzi nami zásadné názorové rozdiely a zostala plne zachovaná jednota, tak žiadúca dnes, tak potrebná zajtrá.
Myslím, že som mohol právom odpovedať na otázku "Československých listov" v Moskve o svojich dojmoch: "Neprišli londýnski medzi moskevských, - ale prišli svoji ku svojim."
Nielen vláda, ale celé štátne zriadenie aj všetka naša emigrácia je presvedčená, že vaše úsilie doma aj naše vonku má jeden spoločný cieľ: Republiku československú. Poučení minulosťou, bohatší na skúsenosti zo sveta, hovorím však jasne a otvorene: Musí to byť Republika nová, zbavená chýb a omylov minulosti. Republika ľudová, demokratická, v ktorej všetci majú mať právo na prácu a na rovnoprávne zaobchádzanie so všetkými. Republika samostatná a nezávislá, opretá politicky, vojensky a hospodársky o hlbokú a všestrannú spoluprácu s naším veľkým slovanským susedom, Ruskom, neopúšťajúc však svoj priateľský pomer k demokraciám západu.
Bude vecou slobodných Slovákov, Čechov a Ukrajincov, aby si určili, ako má vyzerať jej vnútorná náplň, jej poriadok. V tom smere niet nijakých záväzkov. Toľko vieme, spoločné a rovnoprávne spolužitie slovanských národov v Republike je a bude najväčšou silou jednotnej Československej republiky.
Je prirodzené, že sme sa vonku starali o prvé prechodné opatrenia v čase, po skončení vojny. Máme dnes dohodu, vládou schválenú, že v prechodnom čase bude predstaviteľom vôle ľudu sostava národných výborov, obecných, okresných, zemských. Národné výbory ako orgány ľudovej moci musia sa starať o čas prechodný, t. j. až do času, v ktorom slobodnou voľbou vzniknú legálne útvary, ktoré by svojim rozhodnutím určily úpravu nášho vnútorného života.
Vláda prirodzene, spoločne so Štátnou radou, snažila sa pripraviť mnohé nezbytné prechodné opatrenia, ktoré samozrejme budú doma podľa situácie opravené alebo doplnené domácimi orgánmi.
Je samozrejmé, že tieto opatrenia snažia sa predvídať vývoj situácie. Súdime všetci, že dôsledkom vojny budú značné presuny najmä v hospodárskej a sociálnej skladbe spoločenskej. K demokracii politickej musí pristúpiť tiež demokracia sociálna a hospodárska.
Nebude možné, aby kľúčové výrobné podniky, od ktorých práce závisia osudy národa, ostaly majetkom jedincov. Naproti tomu však bude treba ochrany pre malých a stredných podnikateľov, roľníkov, obchodníkov. Samozrejme, z tejto zásady sa vopred vylučujú majetky nepriateľov štátu, Nemcov, Maďarov, zradov.
Úprava sociálneho života musí plne zabezpečiť robotníka a zamestnanca.
Vo všetkých týchto smeroch môžu byť dané problémy vyriešené správne a účelne len v spolupráci všetkých, v plnej shode s regionálnymi Národnými výbormi.
Tak sme sa vždy pozerali na vývoj udalostí. My zo zahraničia prichádzame domov, nie aby sme rozhodovali, ale aby sme radili. A máme len jediné želanie: Aby sme čím skôr srástli s vami doma v jediný kus, v nerozbornú jednotu Republiky Československej.
Túto národnú frontu, akú sme si utvorili v zahraničí, hodláme si uchovať aj doma. Prvé časy po vojne budú nesmierne ťažké. Veľká časť nielen Evropy, ale sveta je úplne zničená. Sú rozrušené mnohé zdroje prírodného bohatstva. Celý svet ochudobnel. Obete, ktoré si vyžiadala táto vojna sú nesmierne. Chcel by som len pripomenúť veľké obete Sovietskeho sväzu, ktorý tak dlhý čas niesol sám celú ťarchu vojny.
Bude treba po válke tvrdej spolupráce nás všetkých, ak sa máme skoro dostať do normálnych pomerov. My sme o potrebe spolupráce presvedčení aj v rámci medzinárodnom. Medzi Sovietskym sväzom, Angliou a Amerikou zostarie táto spolupráca zachovaná ako hlavná záruka mieru.
Na rozdiel od minulej vojny bude sa po tejto vojne meniť nielen mapa, ale tiež vnútorná náplň sveta. Široké ľudové masy, ktoré túto válku viedly a vyhraly, zostanú rozhodujúcim faktorom spoločenským. Hospodárska a sociálna náplň spoločenská bude sa tvoriť tak, aby slúžila všetkým, a nie iba jednotlivcom.
Vedeli sme prekonať veľmi skoro dôsledky minulej vojny. Vedeli sme sa rýchle vyrovnať s problémami, ktoré vtedy z nej vyrástly. Verím, že to dokážeme i teraz.
A teraz mi na koniec dovoľte, aby som povedal: 5 rokov sme neboli doma. Domov bol na dosah ruky, a my sme tam nemohli. Medzi ním a nami stál nemecký vrah, ktorý doma, najmä u nás v Čechách a na Morave zabíjal naších drahých, lúpil náš národný majetok a ponemčoval naše kraje.
A tak sme iba poznali, ako máme tú svoju zem radi. Smútok, túžba po domove boly ťažkým sprievodom nášho denného, a nie vždy radostného emigrantského života. My, ktorí sme stratili svoju vlasť a svoje domovy, sme iba vtedy poznali, aké drahé a vzácne veci to sú.
Vážme si ich. Máme teraz jedinú príležitosť v histórii, aby sme sa zbavili svojich nepriateľov, a aby sme si vybudovali svoju vlasť tak, aby bola skutočným a trvalým domovom nás všetkých.
Slovanské národy Evropy, v čele so Sovietskym sväzom, prejavily a dokázaly svetu, čo znamenajú. Nemecké násilie, ale tiež nemecká lesť už nikdy viac medzi nás nesmie vniknúť.
Česi, Slováci, Ukrajinci, každý vo svojej zemi, ale všetci spoločne v jednotnom štáte sú neporaziteľní! Rozdelení, znepriatelení medzi sebou stanú sa korisťou nemeckých vrahov ako ich Polabskí bratia.
V nemeckej rukavici bývala vždy železná päsť, päsť zabijaka, päsť vraha. Pamätajme si to všetci pre budúcnosť a konajme podľa toho.
Milujme svoju vlasť, svoju zem, svoju Republiku tak, aby sme ju vedeli nielen dobre vybudovať, ale tiež udržať. Lebo je to náš spoločný a nedeliteľný domov, domov Slovákov, Čechov a Ukrajincov, domov československý.
A až vy z Banskej Bystrice, zo Zvolena, z Brezna, ale skoro už tiež z Bratislavy, Košíc a Nových Zámkov, prídete k nám do slobodnej Prahy, príďte tak, ako sme my prišli do Banskej Bystrice: domov. Medzi svojich.
Zdar vášmu boju, zdar vašej práci! Prajem Vám, Slovenskej národnej rade, vojakom a partizánom, celému slovenskému ľudu úspech v jeho ťažkom zápase. Lebo váš úspech je úspechom naším, rovnako, ako náš úspech je vašim.
Zdar prezidentovi Dr. Benešovi!
Zdar Sovietskemu sväzu a jeho maršalovi Stalinovi!
Zdar načim Spojencom, Anglii a Amerike!
Zdar Československej republike!