Středa 16. ledna 1946

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Ke slovu se přihlásil ještě jeden řečník, p. posl. Pláňovský. Uděluji mu slovo.

Posl. Pláňovský: Slávna snemovňa, dámy a pánovia!

Ja by som veľmi nerad vás obťažoval tým, že by som ešte obšírne rozprával. Moji predrečníci hovorili toho dosť, toľko za demokratickú stranu nehovoril nikto. Zmienil by som sa preto niekoľkými slovami i ja k predloženému návrhu zákona o pracovných pomeroch u osôb, ktoré nastúpily prezenčnú službu. Týmto zákonom dostáva sa vojakom, ktorí po časovom odstupe nastupujú do prezenčnej služby alebo na vojenský výcvik, zabezpečenie ich hmotných nárokov, ktoré by im plynuly v ich občanskom povolaní.

Zákon má v dobe čo najkratšej poslúžiť k spokojnosti jak vojakov slobodných, tak aj ženatých, lebo ich rodiny by odchodom živiteľa v mnohých prípadoch boly nútené nielen sa uskromňovať, ale prípadne i trpieť biedu.

A bolo by aj nanajvýš nespravodlivé, ak by tí, ktorých sa vojenská služba pre neschopnosť telesnú netýka, zasadli na miesta brancov, a tento by potom nemal istoty, že po svojom návrate z vojenskej služby mohol by sa vrátiť na svoje pôvodné miesto, ktoré zanechal.

Ak je teda záujmom všetkých nás starať sa o vytvorenie silnej a zdravej čs. armády, je nanajvýš potrebné, aby v nej vojak - jedinec a základ tejto složky - mal istotu, že po materiálnej stránke je na neho myslené, a to nielen po čas jeho vojenskej služby, ale že má i prednostné právo po návrate domov zaujať miesto, ktoré nedobrovoľne zanechal.

Branný výbor prejednal návrh zákona a došiel k záveru, že plnou váhou tento zákon podporuje a spokojí sa s týmto dočasným usnesením do tej doby, kým nebudú súhrnným zákonným ustanovením trvale vyriešené najnaliehavejšie požiadavky vojaka pre zabezpečenie jeho existečnej stránky do služobného a platového postupu, do penzie a do sociálneho poistenia. Týchto niekoľko viet shrňuje obsah uvedenej osnovy, ktorá v praksi znamená finančnú a morálnu zábezpeku pre takmer 600.000 brancov v celej republike.

Do prezenčnej služby, a to najmä v Čechách a na Morave, kde pomery sa odlišne vyvíjaly ako na Slovensku, prichádzajú vojaci, ktorí by už za normálnych pomerov dávno boli v zálohe, veľké procento ženatých a s rodinami, teda ľudia, ktorí majú už celkom iné záujmy ako mladí rekrúti.

Je len prirodzené a samozrejmé u týchto ľudí, ktorí zamenia rodinný krb za kasárenský dvor, že ich nazeranie na skutkovú podstatu je odlišné, ako u mladého 20ročného branca. Ak však branec si je vedomý, že u vlády vo svojich finančných veciach po čas vojenskej služby najde pochopenie a porozumenie, a ak je presvedčený, že republike záleží na silnej a jednotnej armáde, že táto armáda musí doškolovať a prevychovávať i ročníky 1939-1945, uspokojí sa a nevnáša do svojich rad kúkoľ a kritizovanie, ale spokojí sa príkazom doby a rád oblieka na seba vojenský kabát.

Spomínal som, že na Slovensku sa pomery vyvíjaly odlišne, že odvody i po r. 1939 sa u nás prevádzaly a teda nástup do prezenčnej služby týka sa ponajviac tých, ktorí mali z rôznych príčin odklad.

Zdálo by sa tedy, že nám Slovákom na tomto zákone nemá toľko záležať, veď výhody z neho plynúce týkajú sa viac-menej brancov z Čiech a Moravy, lebo i tak v krátkej dobe má vyjsť zákon o úhrnných nárokoch vojaka. Avšak demokratická strana, v mene ktorej mám česť hovoriť, plne podporuje návrh zákona, lebo v tomto zákone vidíme prejav jednoty na obranu spoločnej vlasti a vyjadríme ju týmto zákonom, že spokojný branec je najlepšia záruka ozaj silnej, jednotnej a nedeliteľnej armády.

Aby však armáda bola ozaj spokojná, musí sa podariť v dobe čo najskoršej sjednotiť jej dôstojnícky a rotmajstrovský sbor. Nesmie byť rozdielu medzi vojskom z východu a západu a domácim odbojovým pracovníkom, nesmie byť rozdielu medzi Slovákom a Čechom, komunistom lebo demokratom (Potlesk.), a jednotná uniforma má im byť nielen vonkajším spoločným označením, ale i duchovným a ideovým meradlom pre čestné a spravodlivé požiadavky všetkých skupín a stavov v armáde.

Mám po ruke požiadavky najmä slovenských dôstojníkov a partyzánov, ktorí celý čas z presvedčenia bojovali za Československú republiku, ktorí, ako pán predseda dr Lettrich vspomenul, doma prví vykríkli:"Nech žije Československá republika", a s nimi celý národ. Tieto ich požiadavky sú opodstatnené a je treba vyvrátiť mylný názor, že na Slovensku je veľký počet vyšších a vysokých dôstojníkov, lebo pravda je táto: Prijímacia komisia I. a II. stupňa spravodlivým zásahom do čs. armády neprijala viac ako 50 dôstojníkov vyšších a vysokých, ktorí za t. zv. Slovenského štátu boli povyšovaní preto, že verne slúžili režimu. Dnes je na Slovensku 18 dôstojníkov-plukovníkov proti 350 v Čechách a na Morave a posledným vestníkom z 97 dôstojníkov vyšších boli povýšení iba dva Slováci.

Týchto niekoľko informácií neuvádzam snad preto, aby som práve spomínanými príkladmi rozbíjal jednotu v armáde, ale naopak, aby po odstránení chýb nebolo už viac dôvodov v budúcnosti pre rozbíjanie republiky, aby personálne a hospodárske otázky v armáde boly jednotné, skutočne demokratické, a tak všetci bez rozdielu prispejeme k tomu, že vyrazíme poslednú zbraň z rúk tých, ktorí o našej čs. jednote ešte všelijako rozmýšľajú.

Opakujem; demokratická strana vo všetkých veciach, týkajúcich sa armády, má na zreteli trvalé a pokojné spolunažívanie; spokojnosť vojáka českého na Slovensku a Slováka v Čechách, lebo vojak nemôže byť viazaný na časť územia, musí ho dokonale poznať celé, lebo voják nechráni ani Slovensko, ani Čechy, ale našu drahú republiku. (Potlesk.)

Demokratická strana doporučuje Dočasnému Národnému shromáždeniu, aby prijalo tento vládny návrh zákona v plnom znení, a bude preň hlasovať. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava jest skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor sociálně-politický, p. posl. Horovi.

Zpravodaj posl. Hora: Vzdávám se slova.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Pan zpravodaj soc.-politického výboru se vzdává slova.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor branný, p. posl. Vičánkovi.

Zpravodaj posl. Vičánek: Vzdávám se slova.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Pan posl. Vičánek se vzdává slova.

Přistoupíme k hlasování.

Osnova má 5 paragrafů, nadpis a úvodní formuli.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovati najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to je s jejími 5 paragrafy, nadpisem a úvodní formulí podle zprávy výborové, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Tím Prozatímní Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy výborové ve čtení prvém.

Předsednictvo se usneslo podle §u 54, odst. 1 jedn. řádu, aby druhé čtení této osnovy bylo provedeno v téže schůzi.

Vykonáme proto ihned druhé čtení.

Ad 1. Druhé čtení osnovy zákona o pracovních poměrech osob, nastoupivších presenční službu (tisk 104).

Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Hora: Nejsou.

Zpravodaj posl. Vičánek: Není změn.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Kdo ve druhém čtení souhlasí s osnovou zákona tak, jak ji Prozatímní Národní shromáždění přijalo ve čtení prvém, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Tím Prozatímní Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona také ve čtení druhém.

Zbývá ještě hlasovati o 2 resolucích výboru soc.-politického a o resoluci výboru branného, otištěných ve zprávě výborové.

Kdo s těmito resolucemi souhlasí, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Resoluce jsou přijaty.

Tím jest vyřízen 1. odstavec pořadu.

Přistoupíme k projednávání druhého odstavce pořadu, jímž je

2. Zpráva výboru imunitného o žiadosti okr. súdu v Spišskej Sobote za súhlas s trest. stíhaním posl. Jeleňa (tisk 94).

Zpravodajem je za pana posl. dr Horwátha pan posl. Benada, jemuž dávám slovo.

Zpravodaj posl. Benada: Slávna snemovňa!

Okresný súd v Spišskej Sobote žiada o vydanie posl. Jeleňa pre priestupok urážky na cti podľa §u 1 zák. číslo 108/33 Sb.

Imunitný výbor, rokujúc o tejto záležitosti, navrhuje Dočasnému Národnému shromáždeniu, aby posl. Jeleň trestnému stíhaniu nebol vydaný, lebo táto záležitosť neprevyšuje záujmy neporušeného vykonávania mandátu posl. Jeleňa.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Ke slovu není nikdo přihlášen, rozprava odpadá. Přistoupíme proto k hlasování.

Pan zpravodaj navrhuje jménem výboru imunitního, aby Prozatímní Národní shromáždění nesvolilo k trestnímu stíhání posl. Jeleňa.

Kdo s tímto návrhem pana zpravodaje souhlasí, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Tím Prozatímní Národní shromáždění usneslo se nesvoliti k trestnímu stíhání posl. Jeleňa.

Tím je vyřízen 2. odstavec pořadu.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi: dodatečně po včerejší schůzi posl. dr Moravec, na tento týden posl. Vyškovský, na zítra posl. Víšek.

Výboru soc.-politickému

přikázán vládní návrh zákona (tisk 91) o drahotním přídavku poživatelů státních odpočivných (zaopatřovacích) platů a o úpravě některých jejich právních poměrů.

Změna ve výboru.

Klub poslanců čs. strany národně-socialistické vyslal pro nejbližší 2 schůze do výboru soc.-politického posl. dr Horákovou za posl. Kobylku.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná oznámila, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala v úterý dne 22. ledna 1946 o 15. hodině

s pořadem:

Zpráva výboru ústavně-právního o vládním návrhu zákona (tisk 68) o dočasné příslušnosti ve věcech náležejících soudům porotním a kmetským (tisk 113).

(Konec schůze v 18 hod.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP