Předseda Josef David.

Místopředsedové Gottier, Tymeš, Petr, Hodinová-Spurná, Cvinček.

Zapisovatelé Štětka, Sova.

Členové vlády: ministři Kopecký, Laušman, dr Nejedlý, arm. gen. Svoboda; státní tajemníci dr Clementis, gen. dr Ferjenčík.

239 poslanců podle presenční listiny.

Z kanceláře PNS tajemník PNS dr Madar; jeho zástupci dr Záděra, dr Ramajzl.

1. Pokračování v rozpravě o prohlášení ministra průmyslu B. Laušmana, učiněném ve 23. schůzi Prozatímního Národního shromáždění dne 22. ledna 1946.

2. Zpráva výborů zahraničního obchodu, průmyslu a rozpočtového podle §u 35 jedn. řádu o vládním návrhu zákona (tisk 122), kterým se předkládá Prozatímnímu Národnímu shromáždění ke schválení návrh Dohody o reparacích Německa, o založení Mezispojenecké reparační komise a o restituci měnového zlata, spolu s připojenými resolucemi, sjednaný na reparační konferenci v Paříži dne 21. XII. 1945.

Předseda Josef David zahájil schůzi v 15 hod. 12 min.

podle § 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda na dnešní schůzi posl. Mrázovi, Bartošovi, Janoušovi, Kulichovi; na tento týden posl. Firtovi, Svítkovi, dr Rohaľovi, Valovi; dodatečně na schůzi dne 23. t. m. posl. Kubínovi, na schůzi dne 24. t. m. posl. Machátovi.

Klub poslanců čs. strany lidové vyslal do výboru ústavně-právního posl. Štěpána za posl. dr Kellnera, do výboru rozpočtového posl. Štambachra za posl. dr Bendu.

Zprávy:

výboru soc.-politického o vládním návrhu zákona (tisk 106), kterým se zavádějí pracovní průkazy (tisk 128),

výborů zahraničního, obchodu, průmyslu a rozpočtového o vládním návrhu (tisk 122), kterým se předkládá Prozatímnímu Národnímu shromáždění ke schválení návrh Dohody o reparacích Německa, o založení Mezispojenecké reparační komise a o restituci měnového zlata, spolu s připojenými resolucemi, sjednaný na reparační konferenci v Paříži dne 21. XII. 1945 (tisk 133).

Vládní návrh zákona o uplatnění nároků z neplatnosti majetkových převodů a majetkově-právních jednání z doby nesvobody (tisk 126).

Interpelace:

posl. Poláka ministrovi zahraničných vecí (tisk 127),

posl. Sedláka min. vnitra (tisk 129),

posl. Strechaja vláde (tisk 130),

posl. Adama vládě (tisk 131),

posl. Pavlána min. ochrany práce a sociální péče (tisk 132).

Těsnopisecké zprávy o 19. a 20. schůzi Prozatímního Národního shromáždění.

přikázal předseda vládní návrh tisk 126.

přikázány ve schůzi konané dne 23. ledna 1946 k řádnému projednání:

výborům živnostenskému a zemědělskému návrh tisk 103,

výborům zdravotnickému a živnostenskému návrh tisk 119,

výborům ústavně-právnímu a zemědělskému návrh tisk 121.

Zápisy o 19. až 21. schůzi Prozatímního Národního shromáždění byly ve sněmovní kanceláři po 48 hodin vyloženy k nahlédnutí, a poněvadž nebyly proti nim podány písemné námitky, jsou schváleny podle § 73 jedn. ř.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvního odstavce pořadu, jímž je

1. Pokračování v rozpravě o prohlášení ministra průmyslu B. Laušmana, učiněném ve 23. schůzi Prozatímního Národního shromáždění dne 22. ledna 1946.

Přihlášeni jsou ještě tito řečníci na straně "pro": pp. posl. Fraštacký, Švermová, Vičánek, dr Vojtěch Erban.

Dávám slovo p. posl. Fraštackému.

Posl. Fraštacký: Panie a pánovia!

Znárodnenie priemyslu v takom rozsahu, ako sa uskutočnilo známymi dekrétmi pána prezidenta republiky, predstavuje snáď najďalekosiahlejší zásah do štruktúry nášho doterajšieho hospodárskeho poriadku. Je to krok, k akému sa doteraz okrem Sovietskeho sväzu neodhodlal žiadny štát na svete. Vykonali sme tento krok v prvých mesiacoch našej obnovenej slobody, mesiacoch revolučného ovzdušia. Nehovorím to ako kritiku, a nie ani ako výčitku; nebolo by to odôvodnené, lebo demokratická strana dala súhlas k týmto mimoriadnym opatreniam, ktoré sa konečne mohly zrodiť v dobe revolúcie, v ktorej sme nastúpili spoločnú cestu hľadania nového, lepšieho usporiadania nášho spoločenského poriadku.

Séria poštátňovacích dekrétov zmenila rázom štruktúru nášho spoločenského poriadku. Individualistický hospodársky poriadok, ktorý sa v časoch prvej republiky vyznačoval hojnosťou kolektivistických prvkov, zmenil sa týmto činom z jedneho dňa na druhý na hospodársky poriadok socialisticko-individualistický. Je tomu tak, i keď si to všetci snáď dostatočne neuvedomujeme. Mimoriadny význam má pritom skutočnosť, že tento hlboký prevrat uskutočnil sa z vôle všetkých hospodárskych skupín, ktoré v tomto čase zastupujú český a slovenský národ. I keď ostáva pravdou, že boly rozdielne názory ohľadom rozsahu i spôsobu poštátnenia, a i keď je skutočnosťou, že všetky tieto názory nemohly byť rešpektované, jednako tu zostáva neodškriepiteľným faktom, že vo veci podstaty problému neboly diferencie medzi politickými stranami. V tomto smere sme a pravdepodobne zostaneme jediným prípadom medzinárodným. Je jasné, že tu nemožno hovoriť o pokrokovosti jednej alebo druhej politickej strany a není možné vindikovať si jednostranne zásluhy za tento pokrokový akt. Národ, ktorý dokázal tento čin takto spontánne vykonať, dokázal mimoriadny smysel pre pokrok všetkých svojich složiek, či sú politicky zgrupované v tej či onej politickej strane.

Po prevrate v roku 1918 český a slovenský národ dokázal uskutočniť tiež veľké sociálne reformy. Aj vtedy sme kráčali medzi prvými národmi sveta a nikdy sme toho neľutovali. Možno dúfať, že ani socializačné reformy terajšieho času ľutovať nebudeme. Tvrdím, že sú dané objektívne predpoklady na ich zdárné uskutočnenie. Pôjde len o to, ako tieto predpoklady využijeme, do akej miery vykonáme práce spojené s osobnou i vecnou organizáciou znárodnených podnikov. Neviem, či si dobre uvedomujeme, že práca odborníkov začína vlastne len teraz, že vydanie znárodňovacích dekrétov bolo činom politickým, ktorý bolo možné vykonať bez ohľadu na názory odborníkov, technikov, komercialistov a finančníkov, zkrátka, že vydanie dekrétov nebolo problémom odborným, ale že ich úspešné presadenie do života môže nám zaručiť len nadšenie, spojené s odbornými vedomosťami a skúsenosťami. Doteraz mali a mohli mať slovo politikovia; odteraz musia však mať rozhodujúce slovo odborníci bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, ak títo majú zásadný pozitívny pomer k nášmu veľkému pokrokovému, reformačnému dielu.

Tu a tam počujeme niekedy hlasy, ktoré by nasvedčovaly tomu, že sú medzi nami skupiny, ktoré by sa nehnevaly, keby sa nacionalizačné dielo v priemysle nepodarilo. Nuž, to nie sú a nemôžu byť priatelia nášho národného vzrastu.

To nie sú lojálni príslušníci nášho československého štátneho kolektíva, ale nie sú nimi ani tí, ktorí s hľadiska záujmov straníckych alebo osobných snažia sa dosadzovať na rozhodujúce miesta v novej organizácii národného priemyslu ľudí podpriemerných, odborne nedostatočne vzdelaných, s malými alebo temer žiadnymi skúsenosťami. Ten, kto skúma najprv politickú legitimáciu, a len potom prípadne odbornú znalosť riaditeľa alebo iného vedúceho úradníka alebo iného orgánu znárodneného priemyslu, je rovnakým sabotérom myšlienky znárodnenia ako ten, kto stojí vedľa a netrpezlive čaká, kým sa nám toto pokrokové dielo nepodarí.

Nie som toho názoru, že záujom na zdarnom vykonaní tohoto diela mohla mať len jedna alebo druhá politická strana. Nie, pánovia a panie. Vo hre je o mnoho viac. Ide o základ celej našej priemyselnej výroby, a v niektorých smeroch o celé jej odvetvia. Statisíce pracovných síl, podstatná časť nášho národného dôchodu, význačný diel podstaty nášho národného majetku nemôže byť len záujmom menšej alebo väčšej časti národa. Záujem na tom, aby sa tento veľkolepý pokus podaril, máme všetci, celý národ, všetky jeho složky, pretože následky, ktoré by muselo mať zrútenie započatej stavby, boly by katastrofálne pre nás všetkých. Následky vojnových operácií, ktoré sa odohraly na našom území, sú veľké a potrvá iste ešte dlho, kým sa nám podarí ich odstrániť. No, následky stroskotania akcie nacionalizačnej v našom priemysle boly by pravdepodobne o mnoho ďalekosiahlejšie. I dnes jedna z príčin nedostatočnej rýchlosti roztočenia kolies našej priemyselnej výroby je neistota, a to nie len neistota všeobecná, ale špeciálna neistota, ktorá zavláda vo vlastníckych pomeroch v priemyslu, a neistota v jeho správe. Základný obrat môže tu nastať len úplným odstránením týchto príčin. To znamená, určiť rýchle a presne, ktoré podniky sú znárodnené, utvoriť z nich definitívnejšie útvary vo forme podnikov národných, rozriešiť otázku podnikov, ktoré majú byť z akéhokoľvek titulu skonfiškované, a zaradiť ich organizačne do podnikov národných. Súčasne s týmto treba urýchlene likvidovať dočasné, resp. národné správy, dosadené či už oprávnene alebo neoprávnene do podnikov ostatných. Nie je možné, aby národné správy, ktoré iste v mnohých prípadoch vykonaly záslužný kus práce, staly sa trvalou alebo len trvalejšou inštitúciou v podnikoch, ktoré podľa platnosti právneho stavu majú ostať vo sfére súkromného podnikania. Bol by to zase taký moment neistoty, ktorý by neodôvodnene a zbytočne brzdil rozvoj tej oblasti podnikania, ktorej vláda opätovnými vyhláseniami sľúbila všestrannú podporu a pomoc.

Som presvedčený, že ak sa nám podarí urýchlene zvládnuť problém vecného i personálneho vybudovania národných podnikov, ak denne budeme dokazovať, že to nie je záujem jednej politickej strany, ale vysoký záujem štátny a národný, ak si nebudeme chcieť zaisťovať na vedúcich miestach národných podnikov politické pozície dosadzovaním ľudí neskúsených a odborne nevzdelaných, že sa nám nacionalizačné dielo podariť musí. Ak toto nedokážeme, musíme už dnes zdôrazniť, že odpovednosť za nezdar padne na plecia tých, ktorí dnes o veciach rozhodujú, a že nemôže byť nijakých pochybností o tom, že ich národ k zodpovednosti bude aj volať. Niektoré zjavy ukazujú už dnes, že sa v smere budovania nášho národného priemyselného podnikania nepokračuje vždy prísne, vecne a objektívne. Nezdá sa byť správnym najmä pokračovanie, ktoré znamená rozbíjanie hospodárskych súvislostí doterajších podnikových skupín. Toto môže byť len na škodu celkového vývoja nášho priemyselného podnikania. Myslím preto, že je potrebné, aby sme aj z tohto miesta varovali proti takýmto riešeniam. Zaujímavé je konštatovať, že i v samom dekréte pána prezidenta republiky o znárodnení priemyslu uplatnila sa zásada hospodárskych súvislostí; preto je nepochopiteľné, že pri vykonávaní dekrétu, t. j. pri budovaní národných podnikov samých, tieto súvislosti nepovažujú sa za dosť dôležité.

Súhlasím s pánom ministrom Laušmanom, že demokracia politická bez demokracie hospodárskej nie je bezpečnou zárukou správneho vývinu vecí národa a štátu, ale považujem za potrebné dodať, že problematika demokracie hospodárskej je nepomerne komplikovanejšia než problematika demokracie politickej a že jej úspešné zvládnutie vyžaduje následkom toho nepomerne viac školenia, skúseností a často i špeciálnych odborných vedomostí. Nebolo by preto správne, aby sme aj v tejto oblasti chceli pokračovať rovnako a prípadne uplatňovať také metódy, aké sú samozrejmé vo sfére demokracie politickej. Pán minister Laušman má zásadne pravdu, že žiada zdôrazniť osobnú dôležitosť ministrovu. No, keď si uvedomíme, o aké ďalekosiahle, priamo na hospodársku podstatu nášho národného a štátneho bytia siahajúce zásahy tu ide, musíme prísť k presvedčeniu, že je dosť prirodzené, že sa táto činnosť príslušného ministerstva podriaďuje už teraz, nakoľko je to vôbec len možné, verejnej kontrole. Nezdá sa, že by pre štát a národ bolo dostatočným zadosťučinením, keby v prípade stroskotania diela takýchto rozmerov a takéhoto dosahu odstúpil prípadne minister. To by sotva stačilo na náhradu škôd a na sotretie slz veľkých más pracujúceho ľudu, ktorý by sa takto mohol dostať do kritického stavu. Jednako som presvedčený, že keď aparát pána ministra priemyslu bude pokračovať len tak, ako to diktujú hľadiská vecné a odborné, nebude táto kontrola brzdou riadneho vyriešenia vecí. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Cvinček.)

Pán minister Laušman dotkol sa aj otázky náhrady za znárodnené priemyselné podniky. Skutočnosť, že sme túto zásadu podržali, už sama o sebe znamená, že pre vec máme veľký smysel. Naša republika reprezentuje národné hospodárstvo, ktoré je sledované celým svetom, jednak preto, že svet bol doteraz presvedčený, že náš ľud je schopný sám seba viesť, spravovať, že má veľmi vyvinutý smysel pre cieľavedomú, organizovanú a sociálne zameranú hospodársku prácu, a že sme značnou časťou našej národnej produkcie odkázaní na medzinárodný trh a značnú časť surovín a pomocných látok musíme si tiež zaopatrovať na všetkých trhoch sveta. Preto nám musí záležať na tom, ako sa svet na nás díva, rešp. na tom, aby jeho mienka aj o našom počínaní v oblasti znárodnenia bola priaznivá alebo aspoň aby nebola nepriaznivá. Doterajšia ozvena v cudzine ukazuje, že sme dôveru ešte nestratili. Otázka jej ďalšieho vývoja bude iste do veľkej miery záležať na tom, či sa nám podarí problém náhrady rozriešiť tak, ako to vyžaduje postulát mravnosti a slušného styku medzi ľuďmi.

Škoda, že pán minister priemyslu obmedzil sa vo svojom exposé len na problematiku znárodnenia priemyslu. Celková problematika priemyslu dnes je pochopiteľne nepomerne širšia. Je bezpodmienečne potrebné, aby sme sa s jej najvýznačnejšími časťami zaoberali aj na tomto fóre. Veď v konečnom dôsledku samotnému ľudu zodpovedné je za jej ďalší vývin práve toto kolektívum.

Chcel by som sa pri tejto príležitosti dotknúť ešte aspoň tých otázok, ktoré považujem za naliehavé. Hovoríme o plánovitom pokračovaní, o plánoch v hospodárstve, o hospodárskom pláne. Zdá sa, že pri tom neskúmame, nakoľko tieto reči shodujú sa s našou tvrdou skutočnosťou. Iste chceme plánovať aj v oblasti priemyselného podnikania. Ale plánovať znamená pokračovať racionálne, posudzovať potreby s hľadísk vopred známych a pevne určených, aby sa tak zabezpečil cieľ i prostriedky slúžiace na jeho dosiahnutie. Zdá sa, že sme v tomto ohľade veľmi zameškali a stále zameškávame. Zriadili sme hospodársku radu, ale nedali sme jej nijakú kompetenciu, rešp. vybavili sme ju len pôsobnosťou poradnou. Stvorili sme teda opäť obdobu poradného sboru pre otázky hospodárske z čias prvej republiky. Budujeme plánovacie úrady, ale nedávame im takú pôsobnosť, aká je naprosto nutná, ak si majú svoje meno zaslúžiť. Všetky normy, ktoré boly v tejto oblasti dosiaľ vydané, hovoria síce o plánovaní i o jeho inštitúciách, ale nevylučujú plánovanie iných inštitúcií rešp. úradov. Stále vznikajú nové priemyselné podniky rešp. závody, tieto vznikajú samovoľne, povolujú ich rozličné úrady, a teda samozrejme bez plánu a bez uváženia vecí z ústredného hľadiska industrializačného. Vidíme, že priaznivý hospodársky vývin nemôžeme zaistiť bez odborníkov, ale bojíme sa vložiť jeho osud do ich rúk. Voláme po odborníkoch, ale odmietame dať im v hospodárstve rozhodujúce postavenie. Zatiaľ čo by si politika mala ponechať úlohu kontrolóra, privlastňuje si veľmi často funkciu orgánu výkonného a znechucuje tak tých, ktorí by boli jedine oprávnení tento výkon uskutočniť.