Středa 13. února 1946

(Začátek schůze ve 14 hod. 25 min.)

Přítomni:

Předseda Josef David.

Místopředsedové Hodinová-Spurná, Gottier, Tymeš, Petr, Cvinček.

Zapisovatelé dr Bureš, Litera.

Členové vlády: předseda vlády Fierlinger; náměstkové předsedy vlády Gottwald, dr Stránský, Ursíny, Široký; ministři Hála, Kopecký, dr Nejedlý, Nosek, arm. gen. Svoboda.

232 poslanců podle presenční listiny.

Z kanceláře PNS: tajemník PNS dr Madar; jeho zástupci dr Záděra, dr Ramajzl.

Pořad

29. schůze Prozatímního Národního shromáždění republiky Československé,

svolané na středu dne 13. února 1946 na 14. hod.

1. Pokračování v rozpravě o prohlášení ministra vnitra V. Noska, učiněném ve 27. schůzi dne 31. ledna 1946.

2. Zpráva výborov zahraničného, zemedelského a rozpočtového o vládnom návrhu (tlač 96), ktorým sa predkladajú Dočasnému Národnému shromaždeniu ku schváleniu Stanovy Potravinovej a zemedelskej organizácie Spojených národov, schválené vládou dňa 25. septembra 1945 a podpísané na základe plnej moci pána prezidenta čs. delegátom v Quebecu dňa 6. októbra 1945 (tlač 134).

3. Zpráva výboru soc.-politického o vládním návrhu zákona (tisk 117) o odčinění některých křivd způsobených českému pracujícímu dorostu (tisk 137).

4. Zpráva výboru imunitného o žiadosti Národného súdu v Bratislave zo dňa 10. decembra 1945 o súhlas k trestnému stíhaniu posl. dr inž. Zaťku (tlač 139).

5. Zpráva výboru branného a rozpočtového k vládnímu návrhu zákona (tisk 118), kterým se mění a doplňuje zákon ze dne 31. května 1932, č. 83 Sb., o úpravě náležitostí vojenských osob z počtu mužstva v činné službě a některých jiných osob jim co do náležitosti na roveň postavených, jakož i o zaopatření déle sloužících, a kterým se stanoví zvláštní přídavek déle sloužícím (tisk 156).

Předseda Josef David zahájil schůzi ve 14 hod. 25 min.

*

Sdělení předsednictva.

Dovolenou

podle § 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda na dnešní schůzi posl. dr Pátkové, dr Klecandovi, na tento týden posl. Mikulášovi, Pláňovskému, Zavackému, dr Rohaľovi, inž. Stykovi.

Změna ve výboru.

Klub poslanců čs. strany nár.-socialistické vyslal do výboru soc.-politického posl. dr Horákovou za posl. Kobylku.

Rozdané tisky.

Interpelace:

posl. dr Bureše a Hodinové-Spurné min. zdravotnictví (tisk 161),

posl. dr Bureše a Hodinové-Spurné min. zdravotnictví (tisk 162),

posl. Blahy a Šlinga min. zemědělství (tisk 163).

*

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž je

1. Pokračování v rozpravě o prohlášení ministra vnitra V. Noska, učiněném ve 27. schůzi dne 31. ledna 1946.

Přihlášení jsou tito řečníci na straně "pro": pp. posl. Bacílek, dr Dolanský dr Bunža, dr John, dr Kočvara, Šling.

Dávám slovo panu posl. Bacílkovi.

Posl. Bacílek: Vážená snemovňa, dámy a pánovia!

Nadväzujúc na expozé pána ministra vnútra, chcem sa zaoberať v prvom rade jedným z hlavných úkolov tohto ministerstva, a to otázkou konsolidácie pomerov v Československej republike.

Ako kladný zjav treba tu konštatovať, že v Československu podarilo sa - vďaka prezieravej a múdrej politike Národného frontu Čechov a Slovákov, vďaka nášmu ľudovodemokratickému systému - usmerniť vývoj pomerov priaznivejšie, ako to vidíme v Grécku, Belgicku alebo i v druhých štátoch. Veľký podiel na pomerne kľudnom priebehu našej národne-demokratickej revolúcie v ťažkej dobe povojnových pomerov má nesporne i Ministerstvo vnútra a Povereníctvo vnútra na Slovensku.

Toto ukázalo sa byť dostatočne pružným riešiť mnohé problémy nielen policajnými zákrokmi, ale aj politickými opatreniami, tak ako to vyžadujú zásady ľudovo-demokratického štátu. Preto je potrebné odmietnuť rôzne hrôzostrašné historky a klebety, aké sa často kolportujú o Slovensku v zahraničnej tlači a ktoré úmyseľne rozširuje reakcia vo forme šepkanej propagandy na Morave a v Čechách alebo i doma na Slovensku. Je ovšem mnoho nedostatkov a chýb v činnosti štátneho aparátu i na Slovensku. Fašistická podzemná reakcia nie je ešte vykántrená, zostala tu, intrikuje a snaží sa hamovať konsolidačný proces.

V tejto súvislosti žiada sa zdôrazniť problém odsunu Maďarov a Nemcov. Je žiadúce, aby čo skoro bol prevedený odsun Nemcov zo Slovenska. Otázka je tým naliehavejšia, že väčšina Nemcov na Slovensku utiekla pred oslobodením a na ich majetkoch sme usídlili Slovákov zo zničených dedín. Neskoršie, po porážke Nemecka, sa mnohí z týchto Nemcov vrátili a museli byť koncentrovaní. Teda okrem 7.000 Nemcov, ktorí majú byť postavení pred ľudové súdy a ktorí sú zaistení, máme ešte 7.900 sústredených Nemcov, medzi ktorými sú i ženy a mládež. Je nedostatok liekov a ani Medzinárodný červený kríž nebol ochotný poskytnúť liečivá pre tento účel, takže i otázka zásobovania týchto sberných táborov liečivami, ktorých je na Slovensku značný nedostatok, znamená pre nás zbytočné bremeno. Celkove sa jedná o odsun asi 41.000 Nemcov zo Slovenska.

Okrem toho je akútna otázka výmeny a odsunu Maďarov, ktorí nie v jednom prípade sú príčinou a strojcami neporiadku v našom pohraničí. Zatiaľ čo na Orave, na východe Slovenska a inde desaťtisíce slovenských a ukrajinských rodín, ktorým príbytky boly rozbité, trpia nedostatkom a biedou a čakajú na možnosť presídlenia, na južnom Slovensku minulého roku zostalo mnoho pôdy pre sabotáže Maďarov neobrobenej. Treba urobiť urýchlené opatrenia, aby minuloročná sabotáž sa nemohla opakovať. Je treba privítať, že so strany československej bola postavená otázka úplného vyriešenia maďarského problému na Slovensku. Je treba ľutovať, že maďarská delegácia, ako to hovorí komuniké, nemala plnú moc, aby túto otázku prejednala v celej šírke. Vítame však i fakt, že došlo k dohode čiastočnej, o výmene Slovákov a Čechov z Maďarska za rovnaký počet Maďarov zo Slovenska. Tým bola daná možnosť pre splnenie neobyčajne veľkého ba historického skutku, t. j. presídlenia Slovákov, ktorí hynuli v maďarskom mori. Naši slovenskí rodáci v Maďarsku môžu byť presvedčení, že budú privítaní doma čo najsrdečnejšie, a že im i po stránke hospodárskej zabezpečíme v našej ľudovo-demokratickej republike nielen existenciu, ale i postupný vzrast životnej úrovne. Tým ich zachránime nielen pred národnou smrťou, ale i pred ťažkými hospodárskymi následkami hazardnej politiky maďarských pánov. Z toho, čo je zatiaľ z obsahu dohody známe, môžeme konštatovať, že so strany československej sa postupovalo voči Maďarsku veľkodušne a veľkoryse. Dúfame, že úprimné demokratické složky dnešného Maďarska budú túto skutočnosť kvitovať jednako lojálnym plnením dohody, jednako ochotou pri ďalšom rokovaní o úplnom likvidovaní maďarskej otázky na Slovensku.

Na tomto konktrétnom príklade si môžeme znova demonštrovať skutočnost, že pred Slovenskom ležia ešte mnohé a najzávažnejšie problémy, ktoré môže riešiť len Slovensko celé a jednotné. Preto ten, kto v záujme krátkodychej volebnej aritmetiky rozbíja túto jednotu, podlamuje sily Slovenska, potrebné pre riešenie veľkých historických úkolov, medzi ktoré na prvé miesto patrí vytvorenie Slovenska etnicky úplne jednotného a umožnenie návratu čo najväčšieho počtu Slovákov zo zahraničia do rodnej vlasti. (Potlesk.)

Na východnom Slovensku prenikajú cez hranice nášho štátu benderovské bandy, pozostávajúce z Nemcov, Maďarov, Vlasovcov, Francúzov, slovenských gardistov i vlajkárov. Týmto bandám padlo už doteraz za obeť 21 ľudí, zväčša verejných funkcionárov, a ich besnenie si vyžiadalo zákrok našich vojenských jednotiek. Charakteristické je, že z 9 dopadených benderovcov boli 8 Nemci a len 1 Ukrajinec. Tieto bandy sa za hranicami práve likvidujú a pohotovosť nášho vojska je nám zárukou, že sa im nepodarí vniknúť a dlhšie sa udržať na našom území.

Dnes je - pokiaľ ide o benderovcov na východe - už kľud a o nepokojoch medzi miestnym obyvateľstvom sa vôbec nedá hovoriť. Pokusy atentátov na komunistických funkcionárov boly síce i na strednom a západnom Slovensku. Sme si vedomí toho, že všetky tieto výčiny sú len zúfalými pokusmi zvyškov tisovskej reakcie, ale treba ich mať v patrnosti a treba proti nim bojovať. Boj proti fašistickým zvyškom, podľa nášho názoru nie je len vecou ministerstva a Povereníctva vnútra, ale každého, dôsledného demokrata, každého Slováka, ktorý zostal verný svojmu národu a odkazu nášho slávneho národného povstania. (Potlesk.) V tomto smere maly by byť strany Národneho frontu skutočne zajedno. Neobstojí tvrdenie, že Povereníctvo vnútra je ovládané komunistami, veď na tomto povereníctve z 340 zamestnancov je len 48 komunistov a vo sbore národnej bezpečnosti je percento komunistov ešte ďaleko menšie.

Sme toho názoru, že strannícke záujmy musia ustúpiť záujmom celku, ale súčasne musí ustúpiť i každá špekulácia na pomoc reakcie v úzkopartajnom boji. Musí byť jasné, že nejestvuje sloboda a demokracia pre fašistov.

Aby slovenský národ mohol slobodne žiť, musia prísť za mreže ti, ktorí ho uvrhli do otroctva v minulosti a ktorí ohrožujú jeho slobodu i dnes. (Potlesk.) Je nezodpovedné, keď ústredný úrad, akým je Ministerstvo vnútra lebo Povereníctvo vnútra na Slovensku, je napadaný orgánom vládnej strany len preto, že na jeho čele je komunista. Sme za kritiku, ale kritika nech je pozitívna a vecná a nech pomáha upevňovať štát a nie ho rozvracať. Komu slúži písanie o teroru na Slovensku, keď fakticky na Slovensku po prechode frontu bolo zaistených len 1.313 Slovákov a 3 Čechov? Nesporne máme previnilcov ďaleko viac a šírenie podobných tendenčných a nepravdivých obvinení slúži len kolaborantom, zradcom a nepriateľskej zahraničnej propagande. (Potlesk.)

K upevneniu našej slobody, demokracie a poriadku treba v prvom rade upevniť i autoritu našich najvyšších úradov. Teda - konsolidácia pomerov v Československu vyžaduje plnú podporu pre Ministerstvo vnútra a Povereníctva vnútra na Slovensku od všetkých demokratických činiteľov a celej našej verejnosti. Ministerstvu vnútra treba poskytnúť i plnú podporu a pomoc pri výstavbe štátu na novom ľudovo-demokratickom základe.

Po minulom režime sme zdedili nielen rozbité dediny a mestá, závody a železnice, zničené mosty, ale aj zbytky štátneho aparátu, budovaného fašistami a zamereného proti ľudu. Bolo nutné odstrániť všetko to, čo nevyhovovalo zásadám ľudovej demokracie a museli sme nastúpiť novú cestu, v mnohých prípadoch ešte nevyskúšanú. Veď i to zriadenie, aké bolo v minulej Československej republike, bolo budované tak, že všetka výkonná moc bola v rukách rakušáckej byrokracie. Tieto nedemokratické prvky bývalej republiky robily v mnohých prípadoch iluzornými i dobre mienené zákony. Často vrcholná múdrosť bývalých okresných náčelníkov pozostávala len v policajných zákrokoch proti hladujúcim nezamestnaným a posledným argumentom pre udržovanie poriadku býval nie v jednom prípade obušok a bajonet. Dôsledne prevádzaná národná a demokratická revolúcia vyžadovala si odstránenie tohoto systému už aj preto, že tento aparát v najvážnejších dobách našej republiky, t. j. v r. 1938-1939, ukázal sa byť nespoľahlivým. Jeho predstavitelia dolu, okresní náčelníci a notári, boli väčšinou verní služobníci reakcie, schopní akéhokoľvek protiľudového činu. Je len logické, že v dobe skúšky a národnej poroby nie málo z nich verne slúžilo nemeckému fašizmu. Výnimky, ktoré tu boly, nemohly nič zmeniť na podstate tohto protiľudového a nespoľahlivého štátneho aparátu. Bolo treba preto budovať tento aparát na nových základoch.

Právomoc bývalých okresných náčelníkov a notárov prešla na národné výbory, ktoré boly utvorené už v dobách ilegality ako výraz jednoty slovenského národa v boji proti fašizmu. Národné výbory majú veľké zásluhy na vybudovaní širokého partizánskeho hnutia na Slovensku a väčšina členov národných výborov mala v tomto hnutí na povstaleckom území aktívnu účasť. No, i po ustúpení do hôr národné výbory zostaly faktickými autoritami na bývalom povstaleckom území. Za ťažkých podmienok zásobovaly desaťtisíce partizánov potravinami, šatstvom a i inak partizánom pomáhaly.

Po oslobodení sa jasne ukázalo, že národné výbory boly a sú ďaleko pružnejšie a iniciatívnejšie, ako by bol na ich mieste iný, byrokratický aparát. Národné výbory, ktoré postupovaly s armádou alebo sa vracaly okamžite po oslobodení z hôr do svojích dedín, mobilizovaly ľud pre stavbu mostov, k odstraňovaniu prekážok, k čisteniu ciest, často v tuhých mrazoch a pod obstreľom delostrelectva. Nie v jednom prípade boli členovia národných výborov hrdinami práce tak, ako predtým boli hrdinami v boji. Ani vtedy nebola úloha národných výborov ľahká. Bolo treba zásobovať postupujúce armády potravinami, povozmi, bolo treba organizovať vynášanie zásob, munície do prvých línii. Na strednom Slovensku stál front niekoľko týždňov, ba mesiacov a to vyžadovalo od našich národných výborov skutočne mnoho neúmornej a vytrvalej práce, ktorú členovia národných výborov vcelku dobre zvládli.

História plne a správne ocení túto prácu národných výborov. Po skončení vojny národné výbory zapojily sa do budovateľskej práce, organizovaly obnovu železničných a cestných spojov. V dôsledku nemeckej okupácie, nedostatku spojov i ústredne organizovaného zásobovania, mnohé okresy na strednom Slovensku celý rok nedostávaly pravidelné prídely potravín, ako aj iných potrieb. Vzmáhaly sa nákazlivé choroby, hrozil hlad. Za tejto situácie všetky predpisy ukázaly sa byť slabými a namiesto nich musela nastúpiť iniciatíva ľudu. Na Kysucko, na 200 km vzdialenosť, okresný národný výbor v Kysuckom Novom Meste kravskými povozmi dovážal najnutnejšie potraviny z Hlohovca.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP