O národných výboroch hovoril doslovne toto: "Národné výbory sú vymoženosťou našej revolúcie a reakcia sa len veľmi ťažko lúči s inštitúciou byrokratickej nadvlády nad ľudom. Ustanovizeň národných výborov ako orgánov verejnej správy je naša, komunistická vymoženosť. Ale to ešte nič neznamená, ak sa nám aj podarilo zaviesť tieto ustanovizne, keď sa nám ony aj dobre neosvedčia. Keď ich práca bude haprovať, keď nebudú dobre a pohotove úradovať, keď nebudú lepšie riešiť malé i veľké otázky i bolesti pracujúcich, sympatie tých 90 % kolísavého a pozorujúceho obyvateľstva sa od nich odvrátia a pôjde už iba o skromnosť reakcie, aby ako "záchranu" žiadala zavedenie systému notárov v obciach a vlády náčelníkov v okresoch, menovaných byrokratickými ministerstvami".

S článkom bratislavskej Pravdy "Práca komunistu vo verejnom živote" zo dňa 22. I. 1946, ktorý obsahuje uvedené citáty, možno len súhlasiť. Ja ako nekomunista pred týmto slávnym shromaždením otvorene a verejne prejavujem môj súhlas, lebo je to platforma, na ktorej sa môžu všetci ľudia dobrej vôle bez ohľadu na svetonázor a strannícko-politickú príslušnosť stretnúť. Už v doslove k rozprave o svojom výklade zdôraznil pán minister vnútra, že proti inštitúcii národných výborov neboly vznesené zásadné námietky, nevzniesla ich ani strana, v mene ktorej mám česť tuná hovoriť. Nevzniesla ich preto, lebo inštitúciu národných výborov považuje tiež za revolučný výdobytok, teda za pokrok oproti byrokratickej správe, a je len na národných výboroch, aby dokázaly, že je to vskutku pokrok a nie reakcia. Ako nemá moja strana zásadných námietok proti inštitúcii, tak má námietky proti praxi a složeniu týchto výborov.

Lebo vskutku treba si položiť otázku, ako si ju položil posl. Novomeský, čo nám pomôžu ustanovizne, keď sa nám aj ony dobre neosvedčia. Žiadna inštitúcia, žiaden orgán nemôže byť sám sebe účelom. Účelom inštitúcií je jednak blahobyt občanov ako jednotlivcov, jednak blahobyt občianstva ako národného a štátneho celku. (Potlesk poslancov demokratickej strany.) Zdá sa, že mnohé národné výbory - nehovorím, že všetky - túto jedine správnu zásadu nepochopily. Na niektoré národné výbory sú závažné sťažnosti. Tieto sťažnosti prejavujú sa vo výčitkách finančného rázu. Tak sa najmä vytýka, že niektoré národné výbory používajú preddavkov poskytnutých im prostriedkov k financovaniu súkromných podnikov, na ktorých sú ich členovia majetkové zainteresovaní, že pod titulom sociálnej výpomoci vyplácajú sa ľubovoľne určené sumy, že hospodária s prostriedkami získanými bez zákonného podkladu, ako: výťažkami zabaveného konjunkturálneho tovaru - benzín, víno, lieh, potraviny - poplatkami a dávkami vyrubenými bez akéhokoľvek zákonného podkladu, a to tak, že funkcionári niektorých národných výborov manipulujú tieto prostriedky so svojimi vlastnými, pričom sa ovšem nedá zistiť, čo je štátne, čo súkromne. Vytýka sa im, že hrubým porušovaním distribúcie niektorých potravných článkov napomáha sa čierny obchod a obohacovanie jednotlivcov, že so zaisteným národným majetkom hospodári sa celkom nezodpovedne.

Ľudové porekadlo hovorí, že bez vetra sa ani list na strome nepohne. Bez príčiny nepohol sa list ani na strome národných výborov. Niektoré vytýkané prípady sú mi známe z úradných aktov. V celku však stačí poukázať na to, že národné výbory na Slovensku z preddavkov poskytnutých im od začiatku r. 1945 štátnou pokladnicou nevyúčtovaly posiaľ ani tretinu, kdežto 1 miliarda 111 mil. Kčs. zostáva posiaľ nevyúčtovaných. My si musíme uvedomiť jedno, že vojna a nacistické gazdovanie v našich krajinách nás úplne ožobračily, ožobráčily natoľko, že bude potrebne úsilie celých generácií, aby nahradily to, o čo sme behom posledných sedem rokov prišli.

Za takéhoto stavu je len pochopiteľný a samozrejmý požiadavok, aby sa s každou korunou, ktorú si občan musí odtrhnúť od úst a venovať ju v podobe daní a dávok štátu, hospodárilo vskutku poctive a nezištne. (Potlesk.) Na toho, kto je týmto gazdovaním povereny, nesmie padnúť ani tieň podozrenia, že sverené mu prostriedky používa k osobným cieľom, dokonca snáď k osobnému obohacovaniu. Toto nie je požiadavkom len zámožných tried, toto musí byť požiadavkom celej našej národnej a štátnej pospolitosti, tých najbiednejších a najmä týchto, lebo štátne príjmy z tzv. priamych daní len v nepatrnej miere uhradzujú štátne potreby. Hlavným zdrojom štátnych príjmov sú tzv. spotrebné dane a tieto už musí platiť v cene spotrebných statkov každý občan, teda nielen zámožný alebo samostatný podnikateľ, ale aj robotník. Bol by teda nepriateľom práve robotníckych vrstiev ten, kto by chcel kryť poťažne schvaľovať nepoctivé šafárenie ktoréhokoľvek štátneho orgánu.

Demokratická strana nebrojí proti národným výborom ako takým, ale proti prehmatom niektorých a ich gazdovaniu. Preto sa domáha a neprestane sa domáhať, aby ihneď po voľbách do ústavodarného Národného shromaždenia prevedené boly voľby aj do národných výborov lebo len národné výbory vyšlé z tajných volieb budú môcť konať svoje úlohy a požívať dôveru celého občianstva, ktoré si ich zvolí. (Potlesk.) Avšak aj potom budeme bedlive sledovať činnosť národných výborov a ak by ju nevykonávaly v záujme a v prospech celého občianstva, budeme sa domáhať nápravy takej, aká bude vyhovovať celému občianstvu a jeho záujmom. Akú ozvenu môže vyvolať nepochopené vykonávanie poslania, trebárs tej najpokrokovejšej inštitúcie, ako sú národné výbory, dokazujú východoslovenské obce, ktoré boly najviac postihnuté vojnou a v ktorých sa najmarkantnejšie prejavuje gazdovanie národných výborov. Dľa svedectva členov zdravotníckeho výboru tohto snemu, ktorí ich navštívili v prvých dňoch januárových bežného roku, už teraz volajú tieto obce po reštitúcii úradov notárov a okresných náčelníkov.

Kontrolovaním aj gazdovania národných výborov naskytá sa vďačné pole pôsobnosti štátnemu kontrolnému orgánu, či je to v českých zemiach Najvyšší účtovný kontrolný úrad, či na Slovensku Najvyšší kontrolný dvor. Jednota štátu však vyžaduje, aby sa nielen hospodárilo, ale aj kontrolovalo podľa jednotných zásad. Táto kontrolná služba teraz nie je vybudovaná na rovnakých zásadách. V českých zemiach spočíva na zákone č. 175 z roku 1919, kým na Slovensku na ústavnom zákone č. 110 z roku 1942, recipovanom tak ako aj ostatné zákony nariadením SNR č. 1 z r. 1944. Slovenská norma lepšie vyhovuje účelu kontroly a preto treba len vítať rezolúciu rozpočtového výboru, ktorá vyzýva vládu, aby v dohode so Slovenskou národnou radou pripravila návrh normy ústavnej povahy o najvyššej kontrole štátneho a verejného hospodárenia v Československej republike, v ktorej budú uplatnené tieto zásady:

1. má byť zodpovedná Národnému shromaždeniu,

2. má sa vzťahovať na všetky úseky, kde to vyžaduje verejný záujem,

3. musia byť dané predpoklady, aby výsledky skúmania kontrolnej služby mohly byť včas a účinne uplatnené,

4. má sa vysloviť neslučiteľnosť funkcie a zamestnania kontrolného orgánu s členstvom v zákonodarnom sbore a s iným zamestnaním alebo funkciou so zúčtovacou alebo majetkovou zodpovednosťou.

Príležitostí a impulzov k zneužitiu sverených prostriedkov je mnoho. Tkvejú ony jednak v povahe jednotlivcov, jednak vo vonkajšom svete ponúkajúcom rozkoše mnohokrát za vysoké ceny hmotné, za nenahraditeľné morálne statky, ako je česť a pod. Správne vybudovana kontrolná služba má byť ochránkyňou nielen hmotných záujmov celku, ale aj mravných hotnôt jednotlivcov, hospodáriacich sverenými prostriedkami, lebo preventívnym prostriedkom proti páchaniu zla je odkrývanie tohoto zla a hrozba represáliami. V tomto ohľade teda štátna kontrolná služba má aj vysoké etické poslanie a k jeho splneniu musí byť náležité vybavená nielen po stránke osobnej, ale aj po stránke organizačnej v tom smysle, aby nebola závislá na orgáne, ktorý jej kontrole podlieha.

Na rozdiel od verejnej správy sotrvali sme až na malé výnimky v dobách revolučných a porevolučných pri vykonávaní a prisluhovaní práva sudcami z povolania, menovanými mocou vládnou. V rozprave o výklade pána ministra spravodlivosti ozvaly sa len ojedinelé hlasy za súdy volené, pritom však jednohlasne bola zdôrazňovaná a uplatňovaná zásada sudcovskej nezávislosti. Domnievam sa, že tieto dve zásady - voľbu a nezávislosť - nemožno kumulovať. Nestačí totiž len platonicky vyriecť zásadu nezávislosti, túto nezávislosť treba aj zaručiť. Jednou z najhlavnejších záruk sudcovskej nezávislosti je nepreložiteľnosť, nesosaditeľnosť a nepenzionovateľnosť mimo prípadov zákonom striktne určených. Len za takýchto záruk možno hovoriť o nezávislosti sudcovskej. Voľba sudcu na určitú, z pravidla na kratšiu obmedzenú dobu, je s touto zásadou v priamom rozpore. Sudca, ktorý musí myslieť na to, či bude po 3 či 5 rokoch opätovne zvolený, nemôže byť nezávislým. Jeho rozhodovania dialy by sa podzorným uhlom jeho opätovnej voľby a váľky - nevoľky záujem procesnej strany podriaďoval by svojmu osobnému záujmu, živenému neistotou opätovného zvolenia, a tak záujmu existenčnému.

S nezávislosťou sudcovskou úzko sú spiaté aj práva a slobody občianske, zaručené ústavou každého demokratického štátu. Tieto práva a slobody môže rešpektovať len sudca skutočne nezávislý, ktorý nepodlieha nikomu, iba zákonu a svojmu svedomiu. I dnes, keď táto zásada platí a keď je zaručená, dejú sa rôzne pokusy naštrbiť ju. Tieto pokusy treba rozhodne odmietnuť i v ľudovom súdnictve, v ktorom je oproti sudcom z povolania v prevahe živel laický. Treba však podotknúť, že sudcovia-laikovia v ľudovom súdnictve sú práve tak nezávislými sudcami, ako sudcovia z povolania. Do prisluhovania práva pokúsi sa sem-tam zasiahnuť ulica.

Dovoľte mi, slávna snemovňa, aby som uviedol niekoľko prípadov. Staly sa prípady v určitých mestách na Slovensku, kde do výkonu sudcovskej moci v ľudovom súdnictve zasahovaly živly skutočne nepovolané. V jednom prípade stalo sa, že obvinený, ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe, žiadal sa do nemocnice a úradný lekár povolil, resp. navrhnul, aby tento delikvent do nemocnice poslaný bol. Následkom rozhodnutia senátu stalo sa tak, že ho poslali do nemocnice. Čo sa stalo? Dav z ulice vniknul do nemocnice, delikventa z nej vyzdvihol a zaviedol ho nazpät do väzenia. To je jeden prípad.

Druhý prípad stal sa nedávno asi pred týždňom, o ktorom však mám len telefonickú zprávu, podľa ktorej dav vniknul do pojednávacej siene a ručnými granátmi prinútil členov súdu, obhájcu a obvineného, aby utiekli z pojednávacej siene oblokom.

Tretí prípad stal sa nedávno. Dovoľte, aby som vám prečítal výňatky z úradnej zprávy, ktorú Povereníctvo pravosúdia dostalo:

"Okresný ľudový súd v Prešove. Povereníctvu pravosúdia v Bratislave. Číslo prezidiálne 24/15/46. v trestnej veci proti Maximiliáne Widderovej, vedenej u tunajšieho okresného ľudového súdu pod Tľud 87/45 pre zločin kolaboranstva podľa § 3, lit. b), c), nar. č. 33/45 Sb. n. SNR hlásim:

Dňa 18. marca 1946 pri prejenávaní hore uvedenej trestnej veci, ktoré som viedol ako predseda senátu za prítomnosti prísediacich Jozefa Haltmana, Mikuláša Gdovína, Pavla Fleischera a Petra Pastulu a obžalobcu dr Pavla Királya, večer o 22.30 hod. pri prednese obhajovacej reči obhájcu. advokáta dr Vasila Savruka došlo z radov obecenstva k neprístojnému vyrušovaniu pojednávania posmešnými poznámkami a reptaním proti obhájcovi. Nato som obecenstvo vyzval dvakrát k poriadku s upozornením, že keď vo vyrušovaní budú pokračovať, budem nútený verejnosť vylúčiť. Nato za niekoľko minút skupina asi 10 osôb z obecenstva začala skandované volať: "My nechceme obhájcu pri ľudových súdoch", čo opakovali asi 2-3 razy za sebou. Ihneď, ako toto škandovanie začalo, som prehlásil, že vylučujem verejnosť z pojednávania, ktoré prehlásenie však obecenstvo nevzalo na vedomie ani vtedy, keď prítomní traja členovia národnej bezpečnosti sa pokúsili obecenstvo z pojednávacej siene dostať von.

V tom vznikol v obecenstve krik a nadávanie ako na obhájcu, tak i na súd a predsedu, pričom asi ⁴/₅ osôb, medzi nimi ako prvý Anton Šárkaň, tajomník SRPOVU, povolaním čiašnik, maďarskej národnosti, prikročil ku stolu obhájcu a tohoto násilím chytili za ruky a vyvliekli z pojednávacej siene a povalili na zem. Ako zákroky moje, tak aj zákroky národnej bezpečnosti boly bezúspešné.

Keď sa Anton Šárkaň vrátil do pojednávacej siene a ja som ho opätovne energicky vyzval k poriadku a k tomu, aby opustil jednaciu sieň, začal mi nadávať do kolaborantov, fašistov a kričal viackrát, že ja v ľudovom súde viac pojednávať nesmiem. K týmto výrokom sa pripojilo viac ľudí, ktorých mená ešte nepoznám a ktorí buďto jeho výroky opakovali, alebo výkrikami "fuj" a pískaním schvaľovali.

Nato som pojednávanie odročil na neurčito a s prísediacimi, obhájcom a obžalovanou, ktorým hrozilo lynčovanie so strany obecenstva, odobral sa do poradnej siene. Krik v pojednávacej sieni ani potom neustal a prítomným 3 členom Sboru národnej bezpečnosti sa asi po 20. min. podarilo pojednávaciu sieň vyprázdniť. Súčasne úctivé prosím o okamžité sprostenie funkce námestníka predsedu senátu a úctive hlásim, že túto funkci dnešným dňom prestávam vykonávať.

Okresný ľudový súd v Prešove, 19. marca 1946, podpis námestníka predsedu senátu."

Nechcem, slávna snemovňa, dotýkať sa merítka týchto prípadov. Nechcem brať do ochrany delikventov, o ktorých v citovaných prípadoch ide. Chcem však zdôrazniť, že o vine či nevine, o výške trestu toho ktorého obvineného nemôže rozhodovať nahodilá spoločnosť, posberaná a poštvaná na ulici, ale jedine a výlučne súd, ktorý je k tomu zákonom povolaný. (Potlesk.) Nejde o Petra či o Pavla, ktorý stojí práve pred súdom, ale ide o celú ľudskú spoločnosť, o jej kultúru, o jej morálne hodnoty, o nás všetkých. Lebo keby sme pripustili, aby súdila ulica, dnes bude visieť jeden, zajtra ten, ktorý včera vešal, atď., až do nekonečna, kým by sme sa neoctli v džungli, kde by nám prisluhovala právo vyhladovelá zver. Tomuto za každú cenu musíme zabrániť, preto sme ľudia, ľudia kultúrni, ktorí sme si pre to dali zákony, aby nás od tejto džungle chránily a aby sme ich v najvlastnejšom záujme zachovávali. Za najťažší delikt považuje kultúrna spoločnosť vraždy, asi preto, že jej predmetom je ľudský život, ktorý je nenahraditeľný. Procesné práva vrahové nie sú ničím obmedzené, naopak súd má voči nemu zvýšenú povinnosť, najmä pokiaľ ide o obhajobu. Keď teda zákon priznáva aj vrahovi možnosť obhajoby v miere zvýšenej a nerušenej, túto možnosť musíme priznať aj iným delikventom, a to aj politickým, lebo nie každý politický delikvent je súčasne vývrheľom ľudskej spoločnosti. Je povinnosťou pána ministra vnútra a povereníka vnútra postarať sa o to, aby ulica nezasahovala do výkonu práva, ako sa stalo v prípadoch, ktoré som práve citoval. (Potlesk.)

Nezabúdajme na príslovie, platné tisícročia: Justitia est fundamentom regnorum. (Potlesk. - Hlas: Pán kolega, advokátna komora taktiež vyzvala pánov obhajcov, aby neurážali národ a štát!) O tom, kto je kolaborantom, rozhoduje súd a nie pán poslanec, ktorý mi skáče do reči. (Potlesk.) Táto zásada je najsilnejší koreň každého a tak i nášho štátu. Keď dovolíme, aby tento koreň bol vytrhnutý, vyschne a schradne celý strom nášho štátneho života. Toto zaiste nikto z nás nemá v programe. (Potlesk.)

Podpredseda Cvinček (zvoní): Prerušujem prejednávanie denného poriadku.

za schůze:

Zpráva výboru soc. - politického o vládním návrhu zákona (tisk 228).o úpravě pracovních poměrů dotčených důsledky národní revoluce (tisk 295).

Odpověď min. práce a sociální péče na interp. posl. dr Neumana (tisk 279).

Vládní návrh zákona o umisťování a jiném zaopatření účastníků národního odboje (tisk 272).

Vládní návrh zákona o dávce z majetkového přírůstku a o dávce z majetku (tisk 302).

Návrh posl. dr Dolanského, dr Kočvary, dr Pešky, dr Púlla, dr Řehulky a dr Šípa na vydání ústavního zákona, kterým se schvalují a prohlašují za zákon dekrety presidenta republiky (tisk 305).

Výborům ústavně - právnímu a soc.- politickému vládní návrh tisk 272, výboru rozpočtovému vládní návrh tisk 302.

přikázán návrh tisk 305 a na návrh místopředsedy Cvinčka byla tomuto výboru, jakož i výborům, jimž tento návrh bude výborem iniciativním přikázán, stanovena hlasováním podle § 23, odst. 1, a § 35 jedn. řádu k projednání a podání zprávy lhůta do čtvrtka 28. března 1946 do 10. hod.

podle § 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi na dnešní schůzi posl. Trubecký, dr Vojt. Erban, Hušek; na schůze dne 27., 28., 29. a 30. března 1946 posl. Tichota.

Klub poslanců čs. strany nár. socialistické oznámil spolu s posl. Tichým, že jmenovaný je členem klubu poslanců čs. strany nár. socialistické.

Klub poslanců čs. strany nár. socialistické vyslal do výboru zdravotnického posl. Tichého za resignovavšího posl. Literu.

Podpredseda Cvinček oznámil, že sa predsedníctvo usnieslo, aby sa budúca schôdza konala v stredu dňa 27. marca 1946 o 9. hodine

1. Zpráva výboru rozpočtového o vládnom návrhu (tlač 230) štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona na rok 1946 a rozprava o prehlásení ministra financií, učinenom v 36. schôdzi Dočasného Národného shromaždenia dňa 5. marca 1946.

2. voľba zapisovateľa a poriadateľa.