Dekrétom o Hospodárskej rade zriadený bol aj štátny plánovací úrad, ktorého najvýznamnejšou úlohou má byť pripraviť hospodársky plán československý a starať sa o kontrolu jeho uskutočnenia. Tento úrad je síce len technickým orgánom Hospodárskej rady, ale je viac než pravdepodobné, že naj väčšia časť prác, spojených s jej funkciou, bude sústredená práve v ňom. Sme všetci zajedno v tom, že plánovanie má byť celoštátne. To znamená, že musíme mať jeden hospodársky plán, ktorého konečné hľadisko nebude ani české, ani slovenské, ale československé. (Potlesk.) Túto zásadu, o ktorej správnosti nemôže byť nijakej pochybnosti, vyložila si vláda pri vydávaní nariadenia o složení, organizácii a pôsobnosti štátneho úradu plánovacieho nielen v tom smysle, že tento úrad musí mať pôsobnosť celoštátnu, ale že ju musí aj svojimi orgánmi na celom území štátu vykonávať. To znamená, že citované nariadenie nevzalo na vedomie existenciu Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v Bratislave, ktorý vznikol dávno pred vydaním dekrétu o Hospodárskej rade nariadením Slovenskej národnej rady č. 48, publikovaným v Sbierke nariadení Slovenskej národnej rady zo dňa 2. júna 1945. Kompetencia tohto úradu v smysle citovaného nariadenia je totožná s kompetenciou Štátneho plánovacieho úradu, s tým rozdielom, že Štátny plánovací a štatistický úrad v Bratislave zahrnuje v sebe aj službu štatistickú. Je to teda úrad s hľadiska svojho účelu kompletnejšie vybavený ako Štátny plánovací úrad v Prahe. Skutočnosť, že na území republiky jestvujú dnes dva plánovacie úrady a že na jednu časť tohto územia vzťahuje sa pôsobnosť oboch, má veľmi nepriaznivé následky na vývin československej plánovacej služby. Je bezpodmienečne potrebné, aby otázka zladenia činnosti týchto dvoch úradov bola vyriešená čo najskôr do všetkých dôsledkov. Problém je podstatne ľahší, ako sa na prvý pohľad zdá. I keď uznávame za samozrejmý požiadavok jedného hospodárskeho plánu, to neznamená, že vylučujeme plánovanie regionálne. Naopak, ústredný hospodársky plán musí byť vlastne výsledkom plánovania regionálneho. Takýto region reprezentuje aj Slovensko. Malo by preto byť prirodzeným, že príprava regionálneho hospodářského plánu slovenského ako aj jeho sostaveni má náležať do kompetencie Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v Bratislave. Tento úrad musí, pravda, pokračovať podľa zásad a metod platných v celej republike a určovaný štátnych plánovacím úradom v Prahe. Prakticky bolo by možné vyjadriť pomer týchto dvoch úradov tak, že štátny plánovací úrad v Prahe vykonáva svoju pôsobnosť na Slovensku cez Štátny plánovací a štatistický úrad v Bratislave. Takto by bolo zachované jednotné hladisko i jednotné pokračovanie v praktických veciach, takže by sa odstránil dnešný veľmi nepriaznivý stav, kde vlastne celoštátneho plánovania nemáme.

Takto prichádzame vlastne k zásadným otázkam problematiky hospodárskeho problému česko-slovenského. V Pražských ministerstvách prejavuje sa čím ďalej tým zreteľnejšie snaha, ovládnuť mocensky celé hospodárstvo československé.

I keď proti tejto tendencii nemožno mať zásadných námietok, rovnako nemožno súhlasiť s tým, aby ono v konečnom dôsledku znamenalo scentralizovanie každého rozhodovania v hospodárskych veciach do ústredných úradov v Prahe. Takúto snahu sotva by bolo možno srovnať s ľudovo-demokratickými tendenciami československých politických síl. Takúto snahu sotva by vedely chápať široké vrstvy ľudu, ktorým sľubujeme zlepšenie a aj teritoriálne priblíženie praktického výkonu verejnej moci. Preto musíme veľmi rozhodne vysloviť nesúhlas s pokračovaním tejto povahy a znova zdôrazniť prirodzené stanovisko, ktoré žiada centralizovať len rozhodovania zásadnej povahy, aby sa tak zaistila jednotnosť výkonu na území celej republiky.

S tohto hľadiska veľmi závažným sa ukazuje dekrét prezidenta republiky o hospodárení uhlím a palivovým drevom. Vzhľadom na celoštátnu platnosť tohoto dekrétu všetka právomoc, ktorú malo a fakticky ešte vykonáva na Slovensku v tomto ohľade Povereníctvo pre priemysel a obchod, zaniká a prenáša sa na ústrednú rozdelovňu uhlia v Prahe. Túto istú tendenciu sleduje aj osnova zákona o hospodárení s minerálnymi olejmi a pohonnými látkami. I tu má doterajšia kompetencia Povereníctva pre priemysel a obchod úplne zaniknúť a prejsť na nový ústredný orgán, ktorý má podliehať, tak ako rozdeľovanie uhlia, priamo predsedníctvu vlády. Takto teda v budúcnosti slovenskí konzumenti nebudú už v styku s príslušným úradom v Bratislave, ale len s ústrednými rozdelovňami toho alebo onoho článku. Je to centralizácia, ktorú vecne sotva možno dostatočne odôvodniť. I keď je správne, že potreba uhlia celého štátu a jej krytie má byť určované s jednoho miesta, niet nijakého dôvodu, pre ktorý by sa nemal zachovať v zásade doterajší systém, podľa ktorého Slovensko dostáva globálny kontingent, ktorým môže nepomerne priaznivejšie hospodáriť a rozdelovať ho tak, ako to často meniace sa potreby vyžadujú.

Pri centralizačných snahách, ktoré dokumentuje jednak zmienený dekrét prezidenta republiky o hospodárení s uhlím a palivovým drevom, jednak návrh zákona o hospodárení s minerálnými olejmi, je príznačná skutočnosť, že ani v jednom prípade nie je zaistená účasť Slovenskej národnej rady na týchto celoštátnych obhospodarovacích útvaroch, ba ani v komisiach, ktoré majú fungovať ako ich poradné orgány. Takéto pokračovanie treba považovať s hľadiska ďalšieho vývinu vecí za neprezieravé a politicky i hospodársky nedostatočne domyslené.

V súvislosti s dekrétmi o znárodnení priemyslu, bánk a poisťovní treba sa zmieniť ešte o dekréte prezidenta republiky o riadení výroby. Ako sa zdá, význam tohto dekrétu uvedomilo si doteraz veľmi málo politických a hospodárskych činiteľov. Jednako jeho zásadná dôležitosť je mimoriadne veľká. Veď týmto dekrétom dáva sa ministrovi priemyslu právo, disponovať aj s tou časťou výroby, ktorá nebola znárodnená. Na základe tohto dekrétu minister priemyslu môže podniky alebo závody sdružovať, môže dosadzovať do nich na ich účet dozor či už dočasný alebo stály, môže určovať rozsah ich výroby, dodávok, nákupov atď. Je to pôsobnosť ďalekosiahla, preto jej treba venovať náležitú pozornosť. Je pravdepodobné, že úmyslom zákonodarcu bolo tu zaistiť si len právne podklady pre prípadné zásahy do súkromného podnikania, ak budú odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami. Preto veľmi prekvapilo, že sa Ministerstvo priemyslu snaží presadzovať vykonanie práve takých častí tohto dekrétu, kde je to najmenej pochopiteľné. Pripravilo vyhlášku, ktorá má upraviť odmeny kontrolných orgánov, ktoré chce Ministerstvo priemyslu, ako sa zdá, zásadne do priemyselných podnikov neznárodnených dosadzovať. Jestvuje dokonca už aj vládne usnesenie, podľa ktorého odmena takéhoto dozorcu má činiť 48.000-72.000 Kčs ročne okrem skutočných výloh, ktoré budú s pojené s vykonávaním tejto funkcie.

V prvom rade treba konštatovať, že je celkom zbytočné centralizovať vykonávanie zmieneného dekrétu do Ministerstva priemyslu. Najmä rozhodovanie o nutnosti dosadenia dozorčieho orgánu a jeho menovanie môže omnoho účelnejšie obstarávať príslušné povereníctvo, pretože toto je nepomerne lepšie informované o pomeroch v príslušnom podniku a o osobách, ktoré pre takýto dozor v priemyselných podnikoch na Slovensku prichádzajú do úvahy než Ministerstvo priemyslu v Prahe. Je prirodzené, že takýto dozor vykonávaný na Slovensku zo Slovenska musí byť tiež lacnejší než dozor vykonávaný na Slovensku z Prahy. Ďalej treba zdôrazniť, že snaha Ministerstva priemyslu dosadiť takéto dozorčie orgány do každého dôležitejšieho podniku priemyselného nie je ničím odvodená. Smyslom § 6 zmieneho dekrétu mže byť len, dať mininistrovi možnosť takéto orgány do podnikov a organizácií v tom prípade, ak sú pre to zvláštne dôvody, teda napr. ak je obava, že by bez dozoru neplnily riadne a správne svoju funkciu. Ináč si treba uvedomiť, že dosadenie takéhoto dozoru bude znamenať nové zaťaženie kalkulácie príslušného podniku a teda aj nové zdraženie výrobkov, ktoré takýto podnik produkuje. Už keby nebolo nijakého iného dôvodu, i tento stačí na to, aby sme od ministra priemyslu žiadali, aby takýto krok vždy vopred dôkladne uvážit. Nie je možné, aby sa tieto funkcie tvorily pre ministerských úradníkov ako vedľajšie zárobkové pramene. Hovorí sa tiež, že týmito dozornými orgánmi majú byť v prvom rade úradníci Ministerstva priemyslu; nuž toto by verejnosti bolo sotva možno vysvetliť. Veď je jasné, že už dnes agenda Ministerstva priemyslu je tak rozsiahla, že ju možno len s najväčšou námahou zvládnuť. Takto teda je jasné, že úradník ministerstva ani by nemohol funkciu dozorného orgánu v príslušnom podniku vykonávať. Inštitúcia stáleho dozoru v podnikoch takto koncipovaná se nebezpečne podobá inštitúcii vládnych komisárov z minulých rokov a môže sa veľmi ľahko stať prostriedkom k často nezaslúženému nadlepšovaniu platov niektorých protežovaných štátnych úradníkov na ťarchu príslušných podnikov a ich zamestnancov. Nemožno pripustiť, aby problém dostatočného honorovania štátnych. zamestnancov bol riešený takýmto spôsobom, keď už nie z iných dôvodov, potom preto, žeby to znamenalo jeho rozriešenie len v niekoľkých stovkách prípadov. Pritom musíme znova upozorniť na opätovne uisťovanie rozličných členov vlády, že sa podnikom, ktoré neboly znárodnené, bude venovať stála pozitívna starostlivosť. Zaťažovanie týchto podnikov novými nákladmi by týmito vyhláseniami sotva bolo kryté.

Panie a páni, želaním nás všetkých je, aby na rozdiel od týchto mimoriadnych okolností a momentov, za akých sa tento rozpočet tvoril, bol náš budúci rozpočet na r. 1947 vyrovnaný a aby sa v ňom pamätalo i na také úlohy, na ktoré se dnes nepamätalo a prípadne ani pamätať nemohlo. Iste do budúcnosti sostavovanie štátneho rozpočtu bude ľahšie, lebo dúfame, že do tých čias dospejeme konečne ku konsolidácii tak pomerov politických, ako aj hospodárskych, k čomu v nemalej miere prispeje i ústavoprávne usporiadanie pomeru Slovákov a Čechov.

Nestotožňujeme sa a nikdy sa nestotožníme s takým zdôrazňovaním vývoja, že časovým odstupom na účet hospodárskych šnorovaní upustí sa od politických výdobytkov a tieto sa zmenšia.

Demokratická strana prijíma rozpočet tak, ako je predložený, i keď k jednotlivým kapitolám zaujme svoje stanovisko, a bude zaň hlasovať. (Potlesk poslancov demokratickej strany slovenskej.)

Podpredseda Cvinček (zvoní): Listina rečníkov k všeobecnej rozprave je vyčerpaná. Všeobecná rozprava je teda skončená.

Dávam slovo k doslovu pánu zpravodajcovi posl. Firtovi.

Zpravodaj posl. Firt: Slavná sněmovno!

Povšechná rozprava je skončena. Její obsah zhodnotím v závěrečném slovu po skončení podrobé rozpravy, kdy se vrátím k vývodům jednotlivých řečníků, kteří promluvili v povšechné debatě.

Nyní se vzdávám slova a navrhuji, aby Prozatímní Národní shromáždění přešlo z debaty povšechné do debaty podrobné.

Podpredseda Cvinček: Podľa § 53 jedn. poriadku hlasuje sa po skončenej všeobecnej rozprave, či má byť osnova základom rozpravy podrobnej.

Návrh na prechod k poriadku, o ktorom by sa vopred hlasovalo, podaný nebol.

Budeme preto hlasovať o návrhu pána zpravodajcu, ktorý učinil v doslove, aby osnova štátneho rozpočtu a finančného zákona podľa zprávy výborovej bola základom pre rozpravu podrobnú.

Žiadam o zaujetie miest. (Deje sa.)

Snemovňa je spôsobilá sa usnášať.

Kto súhlasí s tým, aby osnova vládneho návrhu finančného zákona republiky Československej, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1946, bola základom rozpravy podrobnej, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)

To je väčšina. Tým Dočasné Národné shromaždenie sa usnieslo prejsť k rozprave podrobnej na podklade osnovy, doporučenej vyborovou správou.

Pristúpime teda k rozprave podrobnej, a to podľa častí stanovených v 40. schôdzi Dočasného Národného shromaždenia.

Pán zpravodajca posl. Firt vzdal sa slova, ktoré mu podľa § 43 rok. poriadku prísluší.

Začneme teda prvú časť rozpravy podrobnej, t. j. časť politickú, ku ktorej náležia:

Zo skupiny I. riadneho rozpočtu - vlastná štátna správa, kap. 1. President republiky a kancelář presidenta republiky, kap. 2. Národní shromáždění, kap. 2 a) Slovenská národná rada, kap. 3. Předsedníctvo vlády, kap. 3 a) Predsedníctvo Sboru povereníkov, kap. 4. Ministerstvo zahraničních vecí, kap. 5. Ministerstvo národní obrany, kap. 6. Ministerstvo vnútra, Povereníctvo vnútra, kap. 7. Ministerstvo spravedlnosti s Najvyšším soudem, Povereníctvo pravosúdia s Najvyšším súdom, kap. 8. Najvyšší správny soud, Najvyšší správny súd, kap. 24. Státní úřad statistický.

Zo skupiny II, Správa štátnych podnikov, § 27, Štátna tlačiareň.

Z mimoriadneho rozpočtu hlava I, vlastná štátna správa, z tit. 1, odd. 6, 7, z tit. 2, § 2 a, 3 a, 6, 7, 8, 26, č. 1 až 6, z tit. 3, § 6.

Hlava II, Štátne podniky z tit. 2, § 27 a z tit. 3, § 27.

K tejto časti rozpravy sú prihlásení títo rečníci: dr Kočvara, dr Bunža, dr V. Erban, dr Michal Falťan, dr Neuman, Šling, Evžen Erban, Trojan, Weiland, Vodička, dr Peška, dr Loubal, Štekl, Kubát, Bartoš, Straňák, Wünsch, Skaunic, dr Horáková.

Udeľujem slovo pánu dr Kočvarovi. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Posl. dr Kočvara: Slávna snemovňa, panie a pánovia!

Za najzávažnejší úsek štátnej správy považujem verejnú správu vnútornú, ktorá je kostrou celej výstavby štátu, ďalej správu justičnú ako organizátorku výkonu práva, lebo skúsenosti získané v dlhých storočiach ospravedlnily axiomu: iustitia est fundamentum regnorum. Nech mi je teda dovolené dotknúť sa v tejto rozpočtovej rozprave niektorých problémov, súvisiacich s týmito dvoma odvetviami našej štátnej správy.

Demokracie liberalistickej éry rôzne vykladaly a uskutočňovaly svoju zásadu: ľud je jediným zdrojom každej ústavnej moci v štáte. (Potlesk.) Známe sú nám formy republiky bezprostrednej či priamej, kde ľud sám bez akéhokoľvek prostredníctva je nielen zdrojom, ale aj vykonávateľom všetkej moci, kde teda sám ľud je najvyšším zákonodarcom, najvyšším sudcom a skutočným vládcom. V takej to republike vôľa národa prejavuje sa úplne jasne, nedvojsmyselne. A toto je jediná výhoda republiky bezprostrednej, priamej. Ako každá vec, tak i táto má nielen svoje líce, ale aj svoj rub. Bola by a bola uskutočniteľná len v štátoch s nepatrným počtom obyvateľstva.

Československá demokracia prvej republiky bola demokraciou reprezentatívnou, lebo demokracia priama, bezprostredná nebola uskutočniteľná z viacerých dôvodov. Prekážal tomu by bývalo dosť ťažko, aby ľud sám bez prostredníkov usnášal sa na zákonoch, vykonával štátnu správu a prisluhoval spravodlivosť. Boly tu však aj iné prekážky. Československá republika vznikla proti vôli značného počtu svojho obyvateľstva národnosti nemeckej a maďarskej, ktorému bolo sice možno sveriť pomernú časť moci zákonodarnej, vykonávanej v jednom sbore so zástupcami Čechov a Slovákov, elementu to štát založivšieho a udržujúceho, nebolo mu však možno sveriť bez dozoru a kontroly výkon moci vládnej, správu územia ním obývaného a prisluhovanie spravodlivosti na tomto území. Opatrnosť a nedôveru štát založivšieho a udržujúceho národa vývoj vecný úplne ospravedlnil. Z uvedených dôvodov bolo treba voliť u nás iné formy demokracie.

Pokiaľ išlo o moc vládnu a výkonnú,. táto bola sverená orgánu politicky zodpovednému, Národnému shromaždeniu a štátnu správu vykonávala byrokracia, to je štátne úradníctvo menované vo vyšších stupniciach vládou, poťažne prezidentom republiky. Na československú byrokraciu bolo hodne sťažností ako na byrokraciu vôbec. Bolo to a je to pochopiteľné. Odkedy žije ľudstvo v organizovaných jednotkách, trvá zápas tejto organizovanej jednotky o svoju moc, o svoje práva na jednej strane a jednotlivcov, členov to tejto jednotky o svoju slobodu a nezávislosť na tejto organizovanej jednotke na druhej strane. Je to boj o existenciu, o život. Trvá a bude trvať do tej doby, kým ľudstvo nedosiahne absolútnej etickej dokonalosti, čo je, aspoň sa zdá, nedostihnuteľným ideálom.

V obnovenej republike robíme pokus nahradiť byrokraciu demokraciou na poli verejnej správy, to znamená, že rozhodujúcu moc v tomto sektore odnímame úradníckemu elementu a ponechávame ju prvotnému elementu, z ktorého každá ústavná moc pochádza: ľudu. Zase však nie jeho celku, ktorý by túto moc vykonával bezprostredne na shromaždeniach k tomuto cieľu svolávaných, lebo však tento spôsob bol by veľmi ťažkopádny, ak nie úplne nemožný, ale zmocnencom, zástupcom tohoto ľudu. Z dôvodov už uvedených nemožno teda ani tuná pridržiavať sa princípu priamej, bezprostrednej demokracie. Ľud ako celok sveruje, prenáša i na tomto poli svoju moc na svojich zástupcov. Je len samozrejmé, že spôsob určovania a vysielania týchto zástupcov musí byť upravený pevne stanovenými princípmi a pravidlami. Ide o voľbu a jej spôsob. Každá demokracia na celom svete prijala zásadu, že len vtedy, keď sa tieto konajú podľa zásady všeobecného, rovného, priameho a tajného hlasovania, a keď vo skutočnosti ide o voľbu medzi viacerými smermi, viacerými programami a ich nositeľmi.

Toto shromaždenie prijalo už zákon o stálych voličských soznamoch, ako podklad všetkých a akýchkoľvek volieb. Tento zákon vzal do ohľadu požiadavky všetkých nás, aby sa volieb nemohli zúčastniť ľudia, ktorí sa spôsobom, stanoveným v tomto zákone, previnili proti ČSR, národu a demokracii. Nestojí teda nič v ceste tomu, aby sa na podklade voličských soznamov, ktorých sostavovanie a úprava je práve v behu, previedly voľby nielen do zákonodarného sboru, ale aj do ľudových správnych orgánov, ktoré sme si pomenovali národnými výbormi. (Potlesk.) Preto sa menujú výbormi, že si ich máme vybrať, nie jednotlivci, nie skupiny, triedy a pod., ale celý národ, a to jedine spoľahlivým spôsobom: všeobecnými, rovnými, priamymi a tajnými voľbami, lebo len takto zvolené národné výbory budú požívať dôveru všetkých nás a len opreté o túto dôveru budú môcť k všeobecnej spokojnosti vykonávať svoje úlohy, ktoré - ako to veľmi správne zdôraznil posl. Novomeský v Senici dňa 13. januára b. r. - "nie je schopná zdolať jedna trieda, jedna vrstva národa, povedzme len robotníctvo, alebo len roľníctvo, či len meštianske vrstvy, ale musia na zdolaní týchto úloh spolupracovať všetky vrstvy národa. A ďalej z toho plynie: úlohy, ktoré prichodí prekonať, nie je schopná prekonať jedna strana, nech by bola akokoľvek sympaticky príjemná, ale musia byť prekonávané súručenstvom viacerých strán, ich družnou spoluprácou".