Okolnosť, že príslušníci nášho štátu slovanskej národnosti na rozdiel od časov minulých sú vyzvaní k výkonu volebného práva už od svojho 18. roku, je ďalším dokladom toho, ako náš režim počíta s aktívnou účasťou na našom národnom a štátnom živote tak početnej složky, ako je mládež. Áno, mládeži chceme a musíme demokratickou formou zaistiť aj možnosť mať príslušný vliv, na ktorý má právo ako mládež zrelá a plná života, energie a odhodlania, možnosť pomáhať svojim starším bratom, otcom a matkám pri výkone ich spoločenských úkonov a povinností.

Na akýkoľvek pokus o vyslovení nedôvery, pochýb o pocite zodpovednosti našej mládeže, o vyslovení pochýb o jej zrelosti a kladnom postoji k úlohám, ktoré riešime alebo ktoré nám zostáva riešiť, neváham povedať, že takéto stanovisko môže mať len ten, kto buď zaspal vývoj, kto posledných 6 rokov nežil alebo komu neleží na srdci rozkvet plného života našej mládeže a kto takýmto stanoviskom vedome alebo nevedome prináša ujmu mládeži ako takej, ale zapríčiňuje ujmu aj celému národu.

V radoch našej mládeže našlo sa predsa tisíce a tisíce tých, čo často na rozdiel od starších ešte pred dosiahnutím 21. roku, ba pred dosiahnutím samotného 18. roku tak presvedčivo dokázali, že nie sú horší, ak nie lepší, než sú starší, ktorí ich viedli alebo ktorí ich mali viesť. Mám na mysli našich mladých študentov, mladých robotníckych, roľníckych chlapcov, ktorí už v prvých dňoch režimu neslobody nesklonili hlavu a ktorí po príklade zastrelených študentov za pamätných novembrových dní roku 1939 ukázali sa byť hodnými názvu hrdinu. Mám na mysli tých mladých vlastencov, ktorí napriek všetkým ťažkostiam prebili sa cez hranice toľkých európskych zemí aj zemí nepriateľských, aby po boku alebo v rámci spojencov so zbraňou v ruke mohli viesť boj za slobodu svojho národa zradeného a vydaného Nemcom vlastnými zradcami. Mám na mysli tých mladých Slovákov a Čechov, ktorí, napriek všetkej propagande hlásajúcej potrebu kľudného pasívneho vyčkávania do tej alebo onej doby, riadiac sa svojím svedomím svojho nebojácneho srdca a vidiac utrpenie svojho národa považovali za krajne zbabelé, za nečestné nečinne vyčkávať na slobodu, platenú krvou a miliónmi príslušníkov Červenej armády, armád spojeneckých, krvou príslušníkov našich vlastných jednotiek na Východe a Západe. Vtedy tisíce mladých Slovákov a Čechov nevyčkávalo, ale jednalo. Tisíce ich jednalo so zbraňou v ruke a už či v boji, či v rukách nepriateľa, či na popravišti podali dôkazy nielen svojich schopností, ale i veľkého hrdinstva. Domnievam sa, že kto takto uvažoval a kto takto jednal - a naši mladí tak jednali - má právo tiež na uznanie. A keď sme sa dožili slobody, v prekonávaní prvých ťažkostí naša mládež vedela za režimu neslobody trpieť a bojovať, složila skúšku zrelosti, keď so strhujúcim nadšením išla pomáhať našej vláde vyriešiť otázku chleba, otázku uhlia, otázku výroby.

Myslím, že keď sa naša mládež takto prejavila v rokoch, ktoré sú za nami, môžeme jej s kľudom sveriť právo na spolučinnosť pri rozhodovaní o ďalšom vývoji v našom štáte, keď si budeme aj naďalej uvedomovať našu povinnosť viesť ju k činorodému vlastenectvu, vychovávať ju v pozitívnych členov nášho národného kolektívu, keď budeme tak ako dosiaľ a ešte lepšie prebúdzať a galvanizovať energie, ktoré ona predstavuje.

Vážené dámy a pánovia, považujem tiež za potrebné zmieniť sa tuná o niektorých veciach v súvise s opatreniami, ktoré učinil náš zákonodarný sbor preto, aby demokratické prevedenie volieb skutočne slobodných bolo zaistené pre všetkých občanov, majúcich právo voliť. Tak náš zákonodarný sbor už odhlasoval zákon o voličských zoznamoch, ktorý medziiným má zamedziť výkon volebného práva tým, ktorí sa prehrešili voči národu a štátu tou mierou, že nemôžu byť pripustení k voľbám, ktoré budú mať rozhodujúci vliv na ďalší politický vývoj v našej republike.

Namietalo sa nám, že sme príliš prísni, príliš tvrdí. Vedeli sme, prečo naše stanovisko. Neboli sme vedení úzkym stranníckym záujmom, ale záujmom slúžiť veci demokracie, záujmom nepripustiť rušivé prvky do politického vývoja, ktorý, ako všetky politické strany Národného frontu prehlasujú, nesmie sa vrátiť do starých predmníchovských pomerov. Chceli sme znemožniť, aby nepriatelia demokracie mali možnosť priameho vlivu na náš ďalší politický vývoj, ktorý chceme aby bol demokratický, aby bol slobodný, že naša bdelosť bola na mieste, potvrdzuje okolnosť, že napriek záväznému prehláseniu politických strán v Národnom fronte o volebnej kampani sekretariát demokratickej strany, obežníkom inštruuje organizácie, aby sa snažily pojať do voličských soznamov aj tých, ktorí podľa zákona tam nepatria. No, čo viac ešte zaráža a musí znepokojovať pokrokovú demokratickú verejnosť je, že podľa písania ústredného orgánu demokratickej strany Času významný činiteľ tejto strany, pán povereník pre pravosúdie, na jednom zo shromaždení prehlásil, že je treba pričiniť sa o to, aby ani jeden hlas, ktorý by mohol pripadnúť na demokratickú stranu, nebol škrtnutý. Pýtam sa: Je pánu povereníkovi pravosúdia známe, že zákon o voličských soznamoch nehovorí o hlasoch za demokratickú stranu, za komunistickú stranu, alebo za ktorúkoľvek politickú stranu, ale presne vymedzuje kategórie kolaborantov, ktorí sú z volebného práva vylúčení bez ohľadu na to, ktorú stranu sa rozhodli voliť? Pýtam sa, či si pán povereník takto predstavuje ochranu právneho poriadku? (Potlesk.)

Záležitosť je závažná práve tým, že tu ide o verejného činiteľa, ktorý má sverený veľmi dôležitý rezort, ktorý má riadiť činnosť ľudového súdnictva a ktorému by otázka očisty mala byť záležitosťou svojej zodpovednosti pred národom. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Cvinček.)

Sú ďalšie pokusy uplatniť v našom režime reakčné momenty. V tejto súvislosti možno uviesť aj dohodu medzi vedením demokratickej strany a tzv. predstaviteľmi katolicizmu na Slovensku, hoci je doteraz neznáme, kto dal skupine politicky bezvýznamných jedincov na čele s podpredsedom tohoto shromaždenia právo hovoriť v mene katolíckej väčšiny v národe. Rečník za klub komunistickej strany Slovenska predo mnou už vo svojej reči poukázal na to, že táto skupina nemá práva hovoriť menom desaťtisícov a stotisícov slovenských katolíkov, ktorí sa spolu s evanjelikmi vzopreli proti tisovskému režimu, bojovali v partizánskych oddieloch a v povstaleckom vojsku a nakoniec sa nadšene zapojili do nového nacionálne a sociálne spravodlivejšieho československého štátu. Je zrejmé, že podstatou volebného paktu medzi vedením demokratickej strany a touto skupinou je odpor proti ľudovo-demokratickému kurzu našej pokrokovej národnej a štátnej politiky. Je to odpor proti národným a sociálnym vymoženostiam košického vládneho programu. v tejto súvislosti bude veľmi zaujímavé priklincovať, že pán kanonik Cvinček varuje svojich domnelých alebo skutočných prívržencov pred bielymi lístkami. Z celého tónu a obsahu jeho článku, uverejneného v Čase, je vidno, že sa prihovára nie k 80 % väčšine národa, ktorá je celou svojou dušou za novú ľudovo-demokratickú republiku, ale prihovára sa k odporcom režimu a štátu, ktorých hlasy chce získať pre demokratickú stranu, v ktorej sa ujal podpredsedníctva, ovšem ako sám udáva, len prechodne, s platnosťou do 26. mája. (Veselosť.)

Rečníci predo mnou už vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlili smysel zavedenia bielych lístkov. Chcem len podotknúť, že ide tiež o to, aby žiadna složka Národného frontu, žiadna politická strana nepodľahla pokušeniu loviť v predvolebnom boji hlasy kolaborantov a nepriateľov republiky. Netreba sa báť toho, že bielych lístkov bude veľmi mnoho. Naša nová republika vykonala za jeden jediný ťažký rok veľké historické dielo pre Čechov a Slovákov, aké nevykonal v minulosti v Československej republike žiadny režim. (Potlesk.) Veľké pokrokové a budovateľské dielo Národného frontu Čechov a Slovákov získalo a získava pre republiku obrovskú väčšinu národa slovenského tak isto ako českého.

Som presvedčený, že voľby 26. mája neprinesú žiadnu korektúru vo smysle reakčnom, ale že z týchto volieb vyjdú posilnené ľudovo-demokratické sily tohoto štátu. (Potlesk.) Toto bude najlepšou zárukou všestranného rozvoja Slovákov a Čechov v ich spoločnom štáte, v Československej republike, a toto dá nové možnosti pre vytvorenie spokojného a šťastného života obidvoch našich národov. (Potlesk.)

Podpredseda Cvinček: Ďalším rečníkom je pán posl. Viboch. Udeľujem mu slovo.

Posl. Viboch: Slávne Národné shromaždenie!

Vládnej predlohe, ktorú práve prejednávame, možno právom vytýkať jeden nedostatok, a síce v tom, že nebolo presne stanovené, akým počtom poslancov má byť zastúpené naše Slovensko, a to sa nebral ohľad ani na to, že desaťtisíce slovenských robotníkov i úradníkov sú dnes zamestnaní v zemiach českých, a ako všetci právom očakávame, že z cudzích krajín sa nám vrátia do slobodnej vlasti celé desaťtisíce našich Slovákov, ktorí po desaťročia žili v cudzom mori a národne takmer zahynuli. Keď počet poslancov nezostal primeraný týmto okolnostiam, predpokladáme, že Slovensko bude takto ukrátené, lebo všetci tí rodní bratia, ktorí pracujú v českých zemiach, i tí bratia, ktorí sa nám vrátia v dohľadnej dobe do slobodného Československa, menovite na Slovensko, nebudú mať v budúcom Národnom shromaždení svoje zastúpenie.

Avšak keď sa boj o túto vládnu predlohu nevznáša týmto smerom, ale väčšinou reči našich kolegov vyznievajú okolo bielych alebo tzv. prázdnych lístkov, nech je mi dovolené, aby som i ja zaujal menom strany demokratickej k týmto prázdnym alebo bielym hlasovacím lístkom naše stanovisko.

Už v časoch nášho otroctva v rakúsko-uhorskej monarchii naši otcovia a chcem povedať predkovia bojovali nielen za naše národné práva, ale i za našu politickú slobodu a boj túto politickú slobodu viedol sa tým smerom, aby bolo priznané tajné rovné hlasovacie právo. Na sklonku prvej svetovej vojny v r. 1918 boly to menovite vrstvy pracujúceho ľudu, zamestnanci priemyslu i poľnohospodárstva, ktoré manifestáciami, verejnými demonštráciami a stávkami v uliciach proti maďarskej žandarmérii a policajtom bojovali za uzákonenie tajného rovného hlasovacieho práva. A isto by bolo zbytočné spomínať veľkých obetí, ktoré si tento boj vyžiadal na životoch i na slovenskej krvi. A keď konečne založením slobodnej demokratickej republiky Československej ako štátu Čechov a Slovákov dosiahli sme nielen svojej národnej slobody a štátnej nezávislosti, ale i svojej politickej slobody, dosiahli sme tajného rovného hlasovacieho práva, ktoré bolo najkrajším prejavom vôle ľudu, akých zástupcov si poveruje, aby riadili osud štátu a národa.

Nie je ľahko pochopiť v súčasnej dobe, že práve v tejto ťažkej situácii po tak veľkej a krvavej vojne prichádzame k mnohým názorom, že tejto tzv. reakcii je treba dať možnosť svojho prejavu tým, že jej dáme do rúk akési biele hlasovacie lístky. (Výkriky.) Myslím, že je povinnosťou nás všetkých, aby sme stačili usmerniť tie zanedbané vrstvy nášho národa, ktoré v minulosti, a to menovite za germánskej i maďarskej okupácie, boly nútené trpieť na čele vlastného národa tých travičov čistých slovenských rybníkov, s ktorými naša správa tejto ľudovej demokratickej republiky urobila ten poriadok, že ich posadila za mreže tam, kde už dávno patrili. A keď by som chcel ľudovo hovoriť, musel by som povedať, že by bolo chybou, keby sme trestali ryby preto, že ryby pohltili gebuľu travičov, a nechali by sme voľne pohybovať tých, ktorí naše rybníky a čisté slovenské národné studne otravovali. Traviči sedia za mrežami, traviči prídu pred ľudové národné súdy, kde sa im nameria po zásluhe to, čo im dávno patrilo, ale nebude naším právom trestať tých obyvateľov, tú časť nášho slovenského národa, ktorá sa dala zaviesť lebo strhnúť nie vlastnou vinou na mylné cesty, ale bude našou povinnosťou všetkých, aby sme sa snažili túto časť nášho národa, ktorá v minulosti išla po mylných cestách, zapojiť do konsolidácie, do jednej výstavby našej novej ľudovo-demokratickej republiky.

Počúvam hlasy, že biele lístky majú byť dané preto, aby reakcia ukázala svoju silu, a aby sme vedeli, ako s touto reakciou v budúcnosti naložíme. Očakávame, že naše voľby budú tajné, že naše voľby nebudú žiadnymi gardistami alebo ssmanni kontrolované, že za tou plentou pri tej urne nebude žiadne zrkadlové zariadenie, aby volebná komisia mohla kontrolovať, kto aký lístok hádže. Ťažko potom zistíme, ktorý kolaborant, ktorý národný zradca, ktorý reakcionár alebo fašista použil volebný lístok strany jednej alebo druhej alebo dokonca volebný lístok prázdny. Myslím, že musíme byť ďaleko toho, aby sme dali možnosť nielen sami sebe, ale i celému svetu poukázať na to, že volieb Československej republiky sa nezúčastnilo toľko alebo toľko percent voličov, že dokonca tieto voľby boly ignorované lebo dokonca sabotované. V týchto vážnych a ťažkých časoch musí byť úsilím nás všetkých, aby sme zapojili tie najširšie vrstvy nášho obyvateľstva bez rozdielu na náboženské alebo triedne, strannícke, keď to tak chceme používať, rozdiele v tej novej výstavbe našej demokratickej Československej republike, a preto ako riadni občania československého štátu, národne uvedomelí, politicky vyspelí a ozaj demokraticky smýšľajúci, nemôžeme dávať tú možnosť, aby biele hlasovacie lístky boly hádzané ako demonštrácia proti doterajšej vláde, proti doterajšiemu režimu.

Je našou povinnosťou, slávne Národné shromaždenie, aby sme všetky takéto možnosti odstránili a už v predvolebnom zápase, do ktorého nastupujeme v duchu Národného frontu, v duchu stranníckej solidarity, v duchu konsolidácie, viedli sme tento predvolebný zápas skutočne tak, ako už tu bolo vyslovené mojimi pánmi predrečníkmi, ktorí sa dovolávali vianočného prejavu nášho pána prezidenta republiky dr Edvarda Beneša.

Je však ťažké uveriť, že tieto voľby pôjdu v priateľskom zápase a v súlade, keď sme svedkami takých zjavov, aké sa nám vyskytujú na Slovensku pri našich verejných vystúpeniach, alebo, keď chceme hovoriť, i pri sostavovaní voličských soznamov. Prichádzam do tejto schôdze priamo z volebného kraja, z našeho Horehronia, ktorý je krajom podpredsedu nášho Národného shromaždenia, pána posl. Gottiera. V tomto kraji som zistil také neprístojnosti a také nedôslednosti v solidarite v Národnej fronte, že je právom, aby sme prejavili obavu, či tam bude daná možnosť občanom slobodne svoju vôľu prejaviť vo voľbách. (Výkriky poslancov komunistickej strany Slovenska.) Tam kolaboranti nerozhodujú, lebo kolaboranti toho kraja sedia za mrežou. Ale tam nebude rozhodovať ani jedna politická strana, bude tam rozhodovať všetok ľud. To je môj názor. (Potlesk poslancov demokratickej strany a poslancov čsl. strany ľudovej.) A táto jedna politická strana, poťažne jej hlavní reprezentanti, dopúšťajú sa takých chýb, čo sa skutočne nedá nazývať demokraciou. Pri sostavovaní voličských soznamov dostávajú ľudia do ruky výmery, v ktorých sa im oznamuje, že nemajú volebného práva. A dovoľte, aby som vám citoval niektoré, ktoré som videl, a bude mi daná možnosť, aby som vám ich odtlačil i v našich časopisoch.

Istý občan na Horehroní dostal oznámenie: Nakoľko ste bol za svetovej vojny v rakúskouhorskej armáde örmešterom, nemáte hlasovacieho práva. - To je výplod demokracie! - Druhý občan dostane oznámenie: Nakoľko vaša žena často chodí do kostola, nemáte hlasovacieho práva. (Veselosť.) Táto ľudová demokracia sa uskutočňuje... (Výkriky posl. Valu. Podpredseda Cvinček zvoní.) Pán posl. Valo by mi imponoval, keby v minulej vojne bol takto utekal pred guľomet, ako teraz uteká pred mikrofón. (Potlesk poslancov demokratickej strany a poslancov čs. strany ľudovej. - Výkriky.)

Ak si myslíme, že takýmito prehmatmi poslúžime svojmu národu, že skutočne budeme riadne konsolidovať naše vnútorné pomery, tak sa dopúšťame veľkého omylu. Keby som chcel poukázať na všetky neprístojnosti, kde sa ubíja demokracia a najelementárnejšie základy ľudského práva, mohol by som tu hovoriť do rána. Ale nemusím ukázať len na obyvateľov Horehronia, ukážem vám príklad, ako sa znemožňuje našej politickej strane prístup... (Výkriky, hluk.)

Podpredseda Cvinček (zvoní): Prosím o kľud. (Hluk trvá.)

Posl. Viboch (pokračuje): Moji komunistickí priatelia sa veľmi hnevajú, keď je tu alebo inde spomenuté slovo teror. Pýtajú sa, kde je ten teror? Nuž dovoľte, aby som poukázal, kde ten teror je. (Hluk. Výkriky.)

Podpredseda Cvinček (zvoní): Prosím, nerušte pána rečníka. (Hluk trvá.)

Posl. Viboch (pokračuje): Robotnícki priatelia, priatelia demokrati svolali si verejné shromaždenie do Podbrezovských železiarní. Rečníkom som mal byť sám. (Hluk. - Výkriky. Podpredseda Cvinček zvoní. - Hluk trvá.) Demokratická časť robotníctva podbrezovských železiarní priala si vypočuť demokratického rečníka. Dostalo sa mi tej cti, že som bol povolaný. Keď som sa tam dostavil, predseda závodného výboru, člen komunistickej strany, zavrel na kľúč bránu železiarní a robotníctvo nevypustil von, aby nemohlo vypočuť demokratického rečníka. (Hlučné výkriky.) Ak toto všetko ide v duchu demokracie.

Harmanecká továreň na papier, ktorá má asi 60 % organizovaných robotníkov v strane demokratickej, pozvala si ma ako zástupcu demokratickej strany na shromaždenie, avšak závodný výbor nám oznámil, že nám neprepožičia kultúrny dom, aby sme nemohli znepokojovať robotníctvo harmaneckej továrne, lebo by vraj utrpel jeho pracovný výkon a morálka, ktorá bola sjednotená odborovými organizáciami, závodným výborom a komunistickou stranou Slovenska. A toto sa všetko robí v mene ľudovej demokracie a v mene novej slobody a v duchu Národného frontu. (Výkriky. - Hluk.)