Československá vláda má právo presťahovať na územie Maďarska i nad tento počet osoby maďarskej národnosti, ktoré sa dopustily trestných činov podľa §§ 1-4 nariadenia SNR zo dňa 15. mája 1945, č. 33. Osoby, ktoré sa dopustily trestného činu len podľa § 5 tohto nariadenia - t. j. trestných činov menšieho významu - môžu byť presťahované v počte najviac jeden tisíc. Na osoby týmto spôsobom, t. j. bez reciprocity presťahované, sa nevzťahujú výhody stanovené v čl. 6 a 7 Dohody, ako napríklad právo vziať si so sebou všetky hnuteľnosti, oslobodenie od daní, dávok, poplatkov atď.

Prípravu presťahovania osôb, prihlášky k presťahovaniu a iné úlohy a práva v Dohode bližšie vymedzené vykonáva zvláštna komisia, ktorú vyšle československá vláda do Maďarska na vlastné trovy.

Obe smluvné strany si vzájomne poskytnú všetku pomoc a uľahčenie potrebné k prevedeniu presťahovania. Náklady presťahovania osôb, Čechov a Slovákov do Československej republiky, hradí Československá republika, náklady presťahovania Maďarov uhradí Maďarská republika.

Aby prevádzanie tejto Dohody bolo uľahčené, bude stanovená smiešaná komisia, složená zo 4 členov, z ktorých 2 bude menovať vláda československá a 2 vláda maďarská. Do právomoci komisie budú patriť nielen všetky otázky v Dohode jej priamo prikázané, ale i každá iná otázka, ktorá sa dotýka prevádzania a výkladu tejto Dohody a ktorá jej bude predložená jednou zo smluvných strán.

Táto smiešaná komisia bude môcť zahájiť svoju činnosť až po výmene ratifikačných listín. Je naším svrchovaným záujmom, aby táto komisia začala čo najskôr pôsobiť, a preto je odôvodnená požiadavka vlády, aby Dočasné Národné shromaždenie predloženú Dohodu schválilo bez odkladu.

Toto sú hlavné ustanovenia Dohody, ktorú zahraničný výbor prejednal a ktorú doporučuje plénu Národného shromaždenia ku schváleniu.

Domnievam sa, že nie je nevhodné pri tejto príležitosti zdôrazniť, že československá verejnosť sa díva na riešenie problému menšín nielen s nášho egoistického vlastného zorného uhla československých záujmov. Riešením menšinového problému nesledujeme ani pomstu ani odplatu, ale pokladáme riešenie menšinovej otázky za konštruktívny príspevok ku konsolidácii pomerov v strednej Europe. V konečnom a radikálnom vyriešení menšinových otázok nielen u nás, ale v celej strednej a juhovýchodnej Europe vôbec, vidíme súčasne jediný možný predpoklad pre vytvorenie nielen korektných, ale dúfajme i priateľských vzťahov medzi jednotlivými štátmi. Nemôže byť pochybnosti o tom, že najmä táto časť Europy najviac potrebuje kľudu, priaznivého ovzdušia a času, aby svoje rozrušené štátne organizmy dala do poriadku a v slušnom spolunažívaní všetkých budovala svoju lepšiu budúcnosť. Preto menšinová otázka nie je len vecou smluvných strán, ale súčasne i vecou europského, ba priamo svetového významu a záujmu.

Zahraničný výbor sa jednomyseľne usniesol doporučiť Dočasnému Národnému shromaždeniu, aby Dohodu a dodatok k nej schválilo, a to usnesením podľa vládneho návrhu, ktoré znie:

"Dočasné Národné shromaždenie republiky Československej súhlasí s Dohodou medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva, podpísanou v Budapešti dňa 27. februára 1946 a s Dodatkom k Dohode medzi Československou republikou a Maďarskou republikou o výmene obyvateľstva, podpísaným v Budapešti dňa 27. februára 1946, ďalej súhlasí s tým, aby československá vláda poskytla bývalým verejným zamestnancom Československej republiky maďarskej národnosti sociálnu podporu v takej miere, aby ich existenčné minimum bolo zaistené, ako aj s tým, že Smiešaná komisia ustavená podľa čl. X Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva, podpísanej v Budapešti dňa 27. februára 1946, ustáli celkovú náhradu ex aequo et bono na ťarchu československej vlády k odškodneniu osôb maďarskej národnosti, ktoré opustily územie Československa po znovuzriadení československej správy až do dňa podpisu Dohody bez toho, že by boly mohly odniesť svoje hnuteľnosti, za hnuteľnosti, o ktoré prišly právnymi, administratívnymi a inými zásahmi, nie však v dôsledku súdnych rozsudkov, následkom vojenských operácií, ani zásahom iných, než českoslovenkých branných mocí a ich členov, ako sa o tom dohodly delegácie vlád smluvných strán pri podpísaní Dohody o výmene obyvateľstva, podpísanej v Budapešti dňa 27. februára 1946." (Potlesk.)

Podpredseda Cvinček (zvoní): Zpravodajcom za výbor rozpočtový je za omluveného posl. dr Rohaľa-Iľkiva pani posl. Hrušovská.

Zpravodajca posl. Hrušovská: Vážené Národné shromaždenie!

Chybou demokracie našej prvej republiky bolo, že dobrá demokracia dávala i nedemokratom. To sa jej nakoniec stalo osudným, lebo tieto nedemokratické živly ju hlodaly vnútorne a v jej najkritickejších chvíľach v roku 1938 až 1939 zasadily jej zbabele ranu do chrbta v okamžiku, keď nebezpečie zvonku bolo najväčšie. Poučení týmito trpkými a draho zaplatenými skúsenosťami ideme si našu terajšiu demokraciu zabezpečiť pred takýmito možnosťami už teraz. A nebojíme sa ani smelých chirurgických zákrokov. Pre našich českých a slovenských pseudodemokratov určili sme Pankrác, Ilavu, ľudové a národné súdy. Našim bývalým spoluobčanom nemeckej a maďarskej národnosti po ich zbabelej a v histórii nevídanej zrade na našom štáte dávame možnosť, aby išli za hlasom svojho srdca, tak ako to dávali najavo v r. 1938 až 1939, kedy sa totálne nechali zlákať dočasnými fašistickými uchvatiteľmi moci v ich materských zemiach.

Smluva medzi Československou a Maďarskou republikou o výmene obyvateľstva z 27. februára 1946 je prvou etapou riešenia nášho pomeru k Maďarom v našej republike. Že naša vláda nemala tie isté možnosti pri riešení maďarskej otázky v našej republike, ako v relácii k našim Nemcom, je dôsledkom iného medzinárodného postavenie maďarského štátu a Maďarov vôbec.

Treba zdôrazniť, že pri tejto prvej našej smluve s Maďarskom neišlo ani tak o likvidáciu maďarskej otázky na Slovensku, ako skôr o záchranu Slovákov, prípadne Čechov, ktorí neprajnou minulosťou boli nútení hľadať si kúsok chleba v Maďarsku a ktorým stále hrozilo a hrozí zaniknutie v maďarskom mori.

Treba každopádne kvitovať ako úspech našej vlády, že si vyhradila možnosť určiť osoby maďarskej národnosti, ktoré budú z Československej republiky presťahované do Maďarska, a že si zaistila možnosť ovplyvniť osoby slovenskej národnosti v Maďarsku za účelom presťahovanie. Zásadne bude od nás vysťahovaných toľko Maďarov, koľko Slovákov sa nám podarí získať pre presťahovanie k nám. Naša vláda si vyhradila ešte právo podľa č. VIII Dohody vysťahovať do Maďarska i tie osoby maďarskej národnosti, ktoré majú stále bydlisko na území Československej republiky a ktoré sa dopustily trestných činov podľa § 1 až 4 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/45 Sbierky nariadení Slovenskej národnej rady.

Ustanovenia tejto Dohody nemôže byť použité na osoby maďarskej národnosti, ktoré sa usadily na našom území po viedenskej arbitráži, to je po 2. novembri 1938. Tieto osoby musia opustiť naše územie bez ohľadu na počet Slovákov, prisťahovavších sa z Maďarska k nám.

Pri riešení majetkovo-právnych otázok, súvisiacich s Dohodou, vychádzalo sa zo zásady reciprocity. To znamená, že tých istých práv, aké majú Slováci, sťahujúci za z Maďarska k nám, budú požívať i Maďari, odchádzajúci od nás.

Praktické dôsledky sú tie, že tieto osoby maďarskej národnosti sú vyňaté z účinnosti našich konfiskačných právnych predpisov: z dekrétu prezidenta republiky č. 12/1945 Sb., z nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/ 1945 Sb. n. SNR a z dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb.

Podľa čl. VI Dohody bude umožnené presťahovalcom vziať so sebou všetky svoje hnuteľnosti s výhradou vecí, vypočítaných v odseku 4 tohto článku. Vlastnícke právo presťahovalcov k nehnuteľnostiam im prináležiacim prechádza na štát ich doterajšieho bydliska. Smiešaná 4členná komisia podľa č. X ustáli výšku náhrady, ktorou je povinný z tohoto titulu štát nabývajúci. Za tú čiastku nehnuteľnosti, ktorá presahuje 50 ha, nepatrí žiadna náhrada. Vláda sa tu riadila ustanovením § 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. n. SNR. Treba tiež považovať za úspech našej vlády, že sa jej podarilo presadiť, aby naše záväzky, rezultujúce z čl. VII tejto dohody, mohly byť vykompenzované finančnými záväzkami Maďarska voči nám z iných titulov - napr. z reparácií po prvej svetovej vojne - pričom Maďarsko nemá možnosť vykompenzovať tie záväzky voči nám, ku ktorým je povinné podľa moskovskej dohody o prímerí zo dňa 20. I. 1945.

Dodatok k Dohode o výmene obyvateľstva medzi Československou republikou a Maďarskom rieši podrobnejšie niektoré otázky, vyplývajúce z Dohody. Delegácie vlád smluvných strán pri podpisovaní tejto Dohody sa dohodly na niektorých podrobnostiach Dodatku k nej ako aj na záväzkoch v navrhovanom usnesení bližšie popísaných, pri ktorých tieto delegácie boly vedené jednak zásadami vhodnosti a spravodlivosti a jednak zásadami reciprocity.

Rozpočtový výbor na svojom zasadnutí dňa 10. apríla 1946 sa jednomyseľne usniesol schváliť navrhované ratifikačné usnesenie a doporučuje i slávnemu Dočasnému Národnému shromaždeniu, aby s predloženým ratifikačným usnesením vyslovilo svoj súhlas. (Potlesk.)

Podpredseda Cvinček: Ku slovu nie je nikto prihlásený, rozprava odpadá.

Pristúpime k hlasovaniu.

Schvaľovacie usnesenie má jeden odstavec a dám o ňom hlasovať podľa zprávy výborovej. (Námietky neboly.)

Námietok niet.

Kto teda súhlasí s celým schvaľovacím usnesením podľa zprávy výborovej nech pozdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým Dočasné Národné shromaždenie prijalo toto schvaľovacie usnesenie podľa zprávy výborovej v čítaní prvom.

Predsedníctvo sa usnieslo podľa § 54, odst. 1 rokov. poriadku, aby o tomto schvaľovacom usnesení bolo čítanie druhé prevedené v tej istej schôdzi.

Vykonáme preto ihneď druhé čítanie.

Ad 3. Druhé čítanie schvaľovacieho usnesenia, ktorým sa schvaľuje Dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva a Dodatok k  Dohode medzi Československou republikou a Maďarskou republikou o výmene obyvateľstva, podpísané v Budapešti dňa 27. februára 1946 (tlač 356).

Sú nejaké návrhy opráv alebo zmien textových?

Zpravodajca posl. dr Hodža: Nie sú.

Zpravodajca posl. dr Hrušovská: Nie.

Podpredseda Cvinček: Nie sú.

Kto v druhom čítaní súhlasí so schvaľovacím usnesením tak, ako ho Dočasné Národné shromaždenie prijalo v čítaní prvom, nech pozdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým Dočasné Národné shromaždenie prijalo toto schvalovacie usnesenie tiež v čítaní druhom.

Tým je vybavený 3. odstavec poriadku.

Prikročíme k prejednávaniu štvrtého odstavca poriadku, ktorým je:

4. Zpráva výboru kultúrneho (podľa § 33 jedn. poriadku) o vládnom návrhu zákona (tlač 315), ktorým sa mení zákon za dňa 14. júla 1927, č. 115 Sb., o úprave zememeračského štúdia na vysokých školách technických (tlač 360).

Zpravodajcom je pán posl. Kazimour. Dávam mu slovo.

Zpravodaj posl. Kazimour: Vážená sněmovno!

Zákonná osnova předložená vládou rozšiřuje dosavadní tříleté studium zeměměřičské na vysokých školách technických v Čechách a na Moravě na studium čtyřleté, které bude plně vyhovovati oprávněným potřebám a požadavkům zeměměřičské služby státní i civilní a bude míti možnost seznámiti posluchače tohoto studia se všemi vědeckými problémy dnešní geodesie.

Speciální školení zeměměřičských pracovníků bylo po prvé organisováno na vysokých školách technických v bývalém Rakousku výnosem ministerstva kultu a vyučování v r. 1896, jímž byly zřízeny dvouleté učebné kursy pro vzdělání zeměměřičů s jednou státní zkouškou. Kursy ty měly za úkol vychovati geometry pro službu při evidenci katastru daně pozemkové. Úkoly této služby byly zaměřeny tehdy výhradně k udržování katastrální mapy v souladu se skutečným stavem parcel v přírodě a k opatřování měřičských podkladů pro knihovní dělení parcel. Avšak během dalších desetiletí se rozsah zeměměřičských úkolů značně rozšířil a výsledky této činnosti nabyly v celém světě i u nás významu všetechnického. Práce dnešního zeměměřičského inženýra stává se pevnou základnou pro veškeré technické podnikání a přírodovědecké průzkumnictví, má základní význam pro speciální vojenské potřeby, slouží k účelům kartografickým, vědeckým a je podkladem pro rozmanité obory lidské práce. Zeměměřičský inženýr je v dnešní době svým vzděláním povolán, a to nejlépe povolán, řešiti i celostátní otázky vědecké povahy geodetické, a to často ve spolupráci mezinárodní.

Pokroky v geodetických strojích a methodách měřičských a snahy po zpřesnění všech prací geodetických nabyly v posledních 30 letech nečekaného rozsahu. Přibyla řada nových method měření, založených na zcela jiné basi, než tomu bylo počátkem tohoto století, a přibyla i řada nových disciplin, jež třeba k porozumění studovati. Všechna tato fakta mluví pro důkladné a prohloubené studium zeměměřičské.

Již před první světovou válkou bylo voláno odbornými kruhy po studiu čtyřletém. Československá státní správa hned po státním převratu r. 1918 poznala, že úkoly, které ji čekají v oboru zeměměřičských prací, nelze řádně provésti bez prohloubení studia zeměměřičského. Zákonem č. 115/27 Sb. byla s účinností od studijního roku 1927/28 prodloužena studijní doba ze 4 na 6 semestrů se dvěma státními zkouškami a s právem promočním. Takto provedené rozšíření studia bylo chápáno i samými zákonodárci jako řešení provisorní. Rozšíření studia pouze na 6 semestrů stalo se jednak z obavy, aby náhlým přechodem ze 4 semestrů na 8 semestrů nebyl zvětšen tehdejší nedostatek zeměměřičského dorostu na Slovensku, jednak aby nebylo ohroženo provádění pozemkové reformy. Avšak již při projednávání zákona vyzval kulturní a rozpočtový výbor Národního shromáždění ve své resoluci k vládnímu návrhu o úpravě zeměměřičského studia ze dne 12. července 1927 vládu, "aby po nabytí patřičných zkušeností učinila přípravy k vybudování čtyřletého zeměměřičského studia, v každém případě v době co nejkratší".

Dnešní tříleté studium zeměměřičské, trvající na našich vysokých školách technických téměř 20 let, má mnohé vady, které možno odstraniti jen rozšířením studia na 4 roky.