Československí partizáni, ktorí v
najťažšej dobe národného utrpenia
siahli ku zbraniam a nehlediac na neslýchané ťažkosti
viedli ozbrojený boj proti fašistickému nepriatelovi,
ktorí sa dla prehlásenia pána prezidenta
republiky a vlády zaslúžili o oslobodenie republiky,
majú oprávnené sťažnosti.
1. Obraciame pozornosť vlády na skutečnosť,
že väčšina pozostalých po padlých
partizánoch a revolučných bojovníkoch
je bez stálých zaopatrovacích požitkov.
Sociálne oddelenie MNO a zaopatrovacie úrady v Prahe,
v Brne a Bratislave majú velmi zdlhavý postup vybavovania
žiadostí. Velký počet invalidov a nemocných
partizánov je bez pomoci zo strany úradov. Invalidovne
sa nedostatočne starajú o úplné vyliečenie
ranených a nemocných (zvlášt invalidovna
pri IV. vojenskej oblasti v Bratislave). Neni postarané
o to, aby invalidi našli vhodné zamestnanie, prípadne
priležitosť preškolenia na nové povolanie.
Veľký počet partizánov utrpel značnú
škodu následkom jeho partizánského posobenia.
Nemci a ich prisluhovači vypálili domy partizánov,
zničili ich skromný majetok. Títo partizáni
sú v najväčšej nudzi a preca nedostávajú
náhradu za utrpenú škodu.
Partizáni potrebujú šaty, prádlo, prádlo
postelné, topanky, rozne predmety a živobytie, ale
nenájdu pochopenia u ministerstva vnútorného
obchodu. Žiadosti podané cez partizánské
organizácie o mimoriadný pridel sú odmietnuté.
Partizáni už prikročili ku svojpomocným
akciám vytvorili svoje pomocné výrobné
družstvá, na pr. pod menom - Partkol - vo Zline a
v Ružomberku. Bolo by prirodzené, že tieto svojpomocné
akcie maly by byť všestranne podporované, ale
žial aj pri tom narážajú na odpor a na
nepochopenie u ministerstva vnútorného obchodu a
sekčných šéfov ministerstva priemyslu.
2. Obraciame pozornosť vlády na skutočnosť,
že vzdor daným slubom vlády, hodnosti dostihnuté
v partizánskej jednotke nie sú vo väčšine
pripadov priznávané. Väčšina návrhov
o priznanie rotmajstrovských a dostojníckých
hodností leží nevybavene na MNO 1/2 odd., alebo
sú návrhy odmietnuté. Podmienka vlády,
že budú dosiahnuté partizánské
hodnosti uznané, po absolvovaní krátkodobých
vojenských kurzov, nemožu byť a splnené,
lebo len mizivé procento partizánov bolo prijaté
do vojenských škol, vojenskej akademie v Hraniciach,
vyššej školy vojenskej alebo do aplikačných
kurzov. Preto mnoho partizánov opúšťa
armádu.
3. Partizáni, ako prislušnici vojenských útvarov,
bývajú volaní pred súdy, aby sa zodpovedali
za činy, ktoré jednak konali dľa rozkazu svojich
velitelov a jednak z nutnosti pri vedení boja za ťažkých
podmienok v nepriateľskom zázemí. Neslýchaný
sposob jednotlivých súdných orgánov,
že za takéto činy sú držaní
v mnohomesačných vyšetrovacích väzbách.
Je na čase, aby krivdy, ktoré sú robené
partizánom boly odstránené a preto sa pýtame
vlády:
1. Je vláda ochotná urobiť opatrenia, aby boly
zaopatrovacie požitky vdovám a sirotám po padlých
a revolučných bojovníkoch okamžite vyplatené?
Aby sa invalidom nemocným partizánom dostalo dobrého
liečenia a pripadne vhodného zamestnania?
Aby válečné škody boly rýchle
nahradené, aby poškodení dostali zvláštný
pridel nutného šatstva, obuvi, prádla a iných
predmetov potrebných, k životu?
Aby svojpomocné akcie partizánských organizácií
vo forme svojpomocných výrobných družstiev,
rekreačných stredísk boly podporované
úradmi?
2. Je vláda ochotná zaistiť partizánom
prednostné, právo pri obsadzovaní miest vo
štátných a verejných službách,
pri osidlovaní, pri udelení živnostenských
koncesií pred uchadzačmi rovnakých odborných
znalostí?
Je vláda ochotná dať ministerstvu národnej
obrany patričné nariadenia, aby mohol byť uskutočnený
bod vládneho programu o uznaní partizánských
hodností v armáde, aby boly okamžite organizované
školy a aplikačné kurzy pre partizánov?
Aby služba v partizánských útvaroch
bola započítaná do vojenskej služby
a služobných rokov?
4. Je vláda ochotná navrhovať pánu Prezidentovi
Republiky, aby bola partizánom udelená amnestia
za všetky činy, spáchané tímito
vo výkone ich partizánskej činnosti?