tážne činy a atentáty proti slovenským vlastencom. Žiadame súrne očistenie Slovenska od maďarských fašistov a iredentistov a vyslovujeme sa za urýchlený zákrok československej vlády v záujme postupnej výmeny ostatného maďarského obyvateľstva za slovenskú menšinu, ktorá vyslovila želanie vrátiť sa do lona svojej vlasti.

2. Prvý celoslovenský sjázd národných výborov konštatuje, že hlavnú zodpovednosť za veľké straty slovenského národa, a za strašné škody, spôsobené Slovensku nesie ľudácka a fašistická reakcia, ktorej zvyšky sa dnes pokúšajú vniesť rozvrat do našich pomerov a rušiť konsolidáciu nášho ľudovodemokratického režimu. Bezodkladné vykorenenie zvyškov fašizmu a prísne potrestanie všetkých zradcov a kolaborantov je preto vecou nielen bezpečnostných orgánov a ľudových súdov, ale vecou každého nášho demokratického občana a celého národa.

Celoslovenský sjazd národných výborov vyslovuje svoj súhlas, že naši západní spojenci urýchlene vydajú do rúk československých štátnych orgánov vojnových zločincov, najväčších zradcov Československej republiky a slovenského národa Dr. Tisu, Tuku, Mácha a ich spoločníkov, aby sa títo mohli zo svojich zločinov zodpovedať pred Národným súdom.

3. Vychádzajúc zo zásady, že všetka moc pochádza z ľudu, sme za upevnenie orgánov ľudovej demokracie a preto rozhodne odmietame všetky pokusy o oklieštenie právomoci miestnych národných výborov a okresných národných výborov, opierajúc sa o program vlády, o nariadenie Slovenskej národnej rady, o dekrét prezidenta Republiky. Naopak, vyzývame národné výbory, aby s väčšou iniciatívnosťou plnily svoje povinnosti v obvode svojej pôsobnosti v rámci svojej kompetencie.

4. Nech však naše národné výbory vždy majú na pamäti, že majú veľké práva, avšak zodpovednosť nie menšiu a že upevnenie ťažko vydobytej zásadne ľudovej

moci v národných výboroch vyžaduje nezištnej svedomité, rýchlo i pohotové splnenie všetkých povinností a úloh. tak voči národu, ako voči štátu

Prvý celoslovenský sjazd národných výborov vysoko oceňuje veľký národný- štátny a sociálny význam nariadenia Slovenskej národnej rady o pozemkovej reforme, na základe ktorého sa pôda Nemcov, Maďarov a zrád-

cov vracia do rúk slovenského roľníckeho ľudu. Sjazd sa stotožňuje s požiadavkami, vytýčenými na prvom slobodnom snemovaní slovenských roľníkov 27. augusta 1945 vo Zvolene a zaväzuje sa všemožne priviesť k dôslednému rýchlenú uskutočneniu pozemkovej reformy v duchu našej národne demokratickej revolúcie: Pôdu do rúk tých, čo na nej pracujú,

Sjazd víta a súri pripravované znárodnenie a zoštátnenie bánk, poisťovní, baní a všetkého priemyslu kľúčového význámu, aby tieto slúžily záujmom pospolitosti a nie malej hŕstke finančných magnátov, bankárov a továrnikov, ktorí tak hanobne zradili záujmy Republiky a tak výdatne pomáhali vojnovým cieľom nemeckého imperializmu,

Sjazd s uspokojením berie na známosť uplatnenie nových demokratických zásad v našej školskej a kultúrnej politike. Vzdelanie prestáva byť výsadou majetných vrstiev a sprístupňuje sa aj najširším vrstvám ľudu. Sjazd visel víta poštátnenie školstva, ako významný krok k sjednoteniu výchovy našej mládeže v duchu národnom, demokratickom a slovanskom-.

Delegáti slovenských národných výborov sišli sa v predvečer pamätného I. výročia slovenského národného povstania a svojho významného štátnopolitického aktu: K voľbe poslancov do vrcholnej inštitúcie slovenského národa, Slovenskej národnej rady a do vrcholného celoštátneho sboru, dočasného Národného shromaždenia.

denia.

Jednomyseľne prijaté kandidátky Národného frontu, složené zo zástupcov oboch našich politických strán, zo zástupcov našich celonárodných a záujmových organizácií, z evanjelikov i katolíkov, roľníkov, robotníkov, pracujúcej inteligencie, ako aj našich statočných vojakov a partizánov, s primeraným zastúpením našej bratskej ukrajinskej menšiny a tým výrazom onoho ducha svornosti a jednoty národa, ktorým sa niesly všetky naše podujatia predrokom v časoch boja a ktorý musí ovládať všetky naše konania aj dnes v časoch budovania.

Keď dnes, ako delegáti sjazdu, vyslovujeme dôveru novým členom Slovenskej národnej rady a slovenským poslancom dočasného Národného shromaždenia, očakávame:

5. Že reprezentanti slovenského národa v Slovenskej národnej rade a v dočasnom Národnom shromažde

ní budú verným vykonávateľom vôle a túžob nášho ľudu, ktorý chce všetkými silami prispieť k všestrannej výstavbe silnej a nedeliteľnej Republiky rovnoprávnych Čechov a Slovákov, že v svornej a bratskej shode s demokratickými predstaviteľmi českého národa budú riešiť všetky otázky celonárodného a celoštátneho významu, pričom budú mať na zreteli záujmy našich slovanských národov a rozkvet spoločného Československého štátu: že nikdy v ničom sa neodchýlia od dôsledne pokrokovej a ľudovodemokratickej línie našej národnej revolúcie, ktorá sa bude uskutočňovať energicky a dôsledne; že nová, SNR a jej orgány budú venovať zvýšenú a sústavnú pozornosť potrebám ľudu a že sa budú svedomite venovať zdolávaniu našich zásobovacích a hospodárskych ťažkostí, že budú stáť na čele dôslednej demokratizácia nášho života a plánovitej znovuvýstavby Slovenska, ktorá je predpokladom ďalšieho vzrastu nášho národa a rozkvetu našej krajiny.

Slováci, Slovenky!

Pred rokom sme povstali do ťažkého, obetí plného zápasu. Náš boj bol korunovaný víťazstvom. Vďaka

Červenej armáde máme dnes slobodné a rovnoprávne Slovensko v ľudovodemokratickej Československej republike, opierajúcej sa o Sväz sovietskych socialistických republík. Treba však dôsledne uskutočňovať program a ciele nášho veľkolepého národného pohybu z podjesene lanského roku:

Očistiť našu oslobodenú zem od posledných nositeľov a posledných zvyškov fašizmu; spojenými silami vybudovať to, čo podlý nepriateľ zničil a porušil; splniť veľké pokrokové ideály, za ktoré išli bojovať a umierať naši partizáni a vojaci. Somknime ešte pevnejšie a nerozlučne naše rady. S neochvejnou vôľou a energiou zdoláme všetky ťažkosti.

S Banskobystrickým revolučným elánom vpred za výstavbu šťastného Slovenska v silnej a spravodlivej Československej republike!

V Banskej Bystrici, v predvečer I. výročia. Slovenského národného povstania.

/Po prečítaní deklarácie predseda Šmidke pokračoval. /

Dovoľte mi, Slávna Slovenská národná rada, v súvislosti s deklaráciou usnesenou na sjazde národných výborov v predvečer prvého výročia slovenského národného povstania, predložiť túto rezolúciu:

Slovenská národná rada osvojuje si rezolúciu, prijatú na sjazde národných výborov v Banskej Bystrici 28. augusta 1945 a vyhlasuje, že svoju činnosť bude viesť v tom smere, aby zásady v deklarácii obsiahnuté boly v záujme nášho národa a našej republiky v plnej miere uskutočnené.

Doporučujem, aby táto rezolúcia bola prijatá.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o referáte p. predsedu Šmidkeho a prosím, kto sa hlási k slovu? Keďže nikto, rozpravu ukončujem a prikročíme k hlaso-

vaniu.

Kto je za prijatie rezolúcie k deklarácii sjazdu národných výborov, ako bola prečítaná p.predsedom Šmidkem, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľné, vyhlasujem túto rezolúciu za prijatú.

Prikročíme k siedmemu bodu nášho programu, referátu o stave rekonštrukčných prác na Slovensku a ďalších úkoloch rekonštrukcie. Referuje podpredseda Štátneho plánovacieho a štatistického úradu p. Doc. Ing. Rudolf Truchlík. Prosím, aby sa ujal slova.

Doc. Ing. Truchlík:

Slávna Slovenská národná rada, slovutní páni:

/Doc. Ing. Rudolf Truchlík:

Hospodárska rekonštrukcia na Slovensku doteraz a jej ďalšie úlohy. /

Deklarácia sjazdu národných výborov v Banskej Bystrici vyzdvihuje očakávanie, že pokrokovej a ľudovodemokratickej línii našej národnej revolúcie venuje nová Slovenská národná rada a všetky jej úradné orgány zvýšenú a sústavnú pozornosť, že sa budú svedomité venovať - zdolávaniu našich zásobovacích a hospodárskych ťažkostí a že budú stáť na čele dôslednej demokratizácie nášho života a plánovitej znovuvýstavby Slovenska, ktorá je predpokladom ďalšieho vzrastu nášho národa a rozkvetu našej krajiny.

Tým bol zreteľne a výslovne naznačený program a ciele, ktoré treba dôsledne uskutočňovať, aby sme dôstojne pokračovali a nadväzovali na veľkolepý národný pohyb z podjesene 1944. V tomto je vari najhodnotnejšie jadro osláv I. výročia nášho národného povstania, ktoré zaväzuje s neochvejnou vôľou a energiou, zdolávať všetky ťažkosti, k čomu vážne vyzývajú záverečné slová spomenutej deklarácie s jazdu národných výborov, aby sme s banskobystrickým revolučným elánom vykročili vpred za šťastlivú budúcnosť Slovenska v

silnej a spravodlivej Československej republike. No splniť tieto vážne a pre celý národ životne dôležité očakávanie, znamená uvedomiť si našu terajšiu hospodársku problematiku, ďalej doterajšie nedostatky, ktoré sa objavujú pri riešení našich i celoštátnych hospodárskych úloh, ako aj problémov, spojených s rekonštrukciou a obnovou nášho hospodárskeho života.

Doterajšie nedostatky musíme odstrániť stoj čo stoj a k tomu je predovšetkým potrebné, aby Slovenská národná rada, ako vrcholný orgán slovenského národa, v úzkom spojení s ústrednou vládou sústredila sa na svoju hlavnú úlohu: organizovane využiť všetkých síl národa na rekonštrukciu a plánovité viesť všetky naše prostriedky k obnove v celoslovenskom meradle i v rámci celoštátnom.

Už veľa ráz sa poukazovalo na nedostatky, plynúce z toho, že na mnohých miestach ešte stále nevidno takej centrálnevedenej organizácie práce, bez ktorej z dnešných ťažkostí ani v dohľadnom čase ďalej sa nedostaneme, že často na kompetentných miestach nevidno dostatočného pocitu zodpovednosti a snahy po pohotovom operatívnom zvládnutí ťažkostí za každú cenu, ktorou sa musí vyznačovať každé naše počínanie v dnešných mimoriadnych časoch. Toto sa naopak prejavuje až s trestuhodnou nevšímavosťou voči základným potrebám ľudu a nášho hospodárstva, najmä v oblastiach vojnou najviac postihnutých a práve nevyužitie autority Slovenskej národnej rady, ako vrcholnej predstaviteľky nášho národa, bolo tiež jedným dôvodom, že sa tieto nedostatky v tak rozsiahlej miere objavily. V tomto smere musí teda začať náprava priamo shora a keď si uvedomíme všetky úlohy, ku ktorým nás život práve v hospodárskom sektore postaví, bude každému táto základná požiadavka samozrejmá.

Stav nášho povojnového Slovenska je obraz azda dostatočne známy a už bol veľa ráz opisovaný pri každej príležitosti. No stále musíme byť pamätliví toho,

že rozsah škôd spôsobených vojnovými udalosťami na Slovensku, je veľmi rozsiahly. Bojové udalosti dotýkaly sa Slovenska priamo po dobu deviatich mesiacov. Zatiaľ, čo v západnej oblasti pocítili ťarchu vojny len po dobu niekoľkých týždňov, stredné a východné Slovensko prežívalo bojové udalosti v niektorých oblastiach po dobu viac mesiacov.

Treba vyzdvihnúť, že aj po oslobodení celého Slovenska po príchode našich vládnych činiteľov do Bratislavy, ba ani po skončení vojnových operácií nevzniklo nijaké ústredné riadenie rekonštrukčných prác, ktoré by bolo zameralo všetky prostriedky i postup vlastnej rekonštrukcie k tomuto cieľu.

Následkom toho, že ani do dvoch mesiacov po premiestnení všetkých povereníctiev SNR do Bratislavy, nevytvorila sa účinná spolupráca tých rezortov, ktoré priamo majú do činenia s rekonštrukčným a obnovovacím procesom hospodárskeho života, vznikla situácia až určitej bezradnosti a priamo nemožnej roztrieštenosti i nevyužitia možností na prakticky v daných pomeroch uskutočniteľnú nápravu vojnových škôd.

Iba takto sa mohlo stať, že povereníctvo najdôležitejšieho úseku rekonštrukčných prác, v sektore železničnom, vôbec nemalo celkového obrazu o postupe obnovy železníc a nevedelo pružne zasiahnuť a odstraňovať prekážky.

Ďalšia bolesť vznikla a vlečie sa z nedostatku distribúcie najmä nákladných motorových vozidiel v poradí naliehavosti, čoho revízie, je nezbytná.

Podobne zaopatrovanie potrebných materiálov predpokladalo úzku spoluprácu s orgánmi verejnej správy, teda s okresnými a miestnymi národnými výbormi, ktoré musia v prvom rade rešpektovať potreby rekonštrukčných prác. Výnimočné miestne príklady, kde toto porozumenie a cieľavedomosť sa prejavily ukazujú, že

temer všetky ťažkosti sú prakticky prekonateľné.

Najväčšie zničenia nastaly v dopravnej sieti, a to jak železničnej tak aj cestnej a plavebnej. Až na nepatrné výnimky /v západných oblastiach Slovenska/, možno povedať, že boly zničené prakticky všetky mosty železničné a cestné, ďalej väčšina tunelov a samozrejme i prístavy. Najnaliehavejším úkolom je vybudovanie provizórií a v duhej etape obnovenie pôvodného stavu.

Súčasne nesmieme zabudnúť, že pomimo objektov boly zničené i samotné koľajové cesty, teda železničný svršok a hlavne výhybkový a návestný materiál.

Paralelne s problémami dopravnými javí sa naliehavá potreba vyriešenia otázok zásobovacích. Deväť mesiacov vojnových udalostí pripravilo Slovensko prakticky o všetky zásoby potravín. Stav dobytka snížil sa miestami až na 20% pôvodného stavu. No najväčšie ťažkosti po vojne spôsobila rozrušená doprava, čo sa neblahe odrážalo aj na zásobovacej situácii. Obdobne veľmi utrpelo najmä zamedelstvo, obzvlášť na živom inventári a nedostatočným obrobením krajov v bojových pásmach, kde chýba aj obrábací inventár a hospodárske budovy. Priama pohroma stihla naše dopravné prostriedky a to autá i poťahy, následkom čoho dostalo sa zásobovanie hneď po skončení vojny do kritického stavu pre nedostatok miestnych zásob a nemožnosť dopravy zásob na miesto spotreby.

V sektore priemyslu pomery sú taktiež ťažké, hoci ich predbežne tak priamo nepociťujeme, ale neslobodno zanedbávať, že temer väčšina podnikov žije £ podstaty, prípadne aj na verejnú ťarchu, pokým sa nepodarí naozaj obnoviť ich prevádzku, lebo musia vydržovať personál produktívne nevyužitý.

Rovnako stojíme v otázke palív, pohonných hmôt, ako aj dopravných prostriedkov všetkého druhu, hoci by sa zdalo, že to najhoršie máme už za sebou.

Ďalším dôležitým problémom je znovuvýstavba

alebo aspoň provizórna výstavba zničených obcí a miest. Týka sa to predovšetkým východného Slovenska, kde pomery po tejto stránke sú priamo katastrofálne. Okrem toho ham vznikajú stavebné úkoly v súvislosti s vnútornou kolonizáciou.

Rozrušenie spojenia telekomunikačného, ktoré bolo až na niektoré kraje tiež celkom zničené, spôsobilo veľké ťažkosti pri organizovaní novej verejnej správy vôbec a obzvlášť pri vedení rekonštrukčných prác. Keď si pomyslíme, že až na nepatrné výnimky bola prakticky prerušená i kontinuita politických úradov, dostávame kusý obraz tých pomerov, za akých sme začínali slobodný život.

Ako z uvedeného vidno, už len rekonštrukčné problémy sú veľmi obsiahle a Slovensku pripadá dôležitá a vážna úloha zvládnuť tieto tak, aby bolo možné pre budúcnosť položiť zdravé základy hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Nie je nateraz nevyhnutné podložiť tento obraz presnými hospodárskymi číslami, ale je rozhodujúce správne a našim pomerom primerane zodpovedať otázku, ako riešiť nadhodené problémy a ako docieliť organické a účelné urýchlené zahojenie všetkých vojnových rán nášho života. Zaiste bude vhodné venovať pozornosť posúdeniu doterajšieho priebehu rekonštrukčných prác a azda bude poučné použiť našich vlastných skúseností, nadobudnutých pri vedení rekonštrukčných prác. Tieto skúsenosti síce nie sú práve najuspokojivejšie, ale tým vari sú poučnejšie.

Aparát našich ústredných úradov akosi sa nenašiel a na miesto účelnej spolupráce príslušných rezortov boli sme svedkami roztriešteného postupu rekonštrukčných prác v dôsledku nejednotného vedenia, proste preto, že tu nebolo ústredného orgánu, ktorý by bol navzá jom usmernil priebeh rekonštrukčných prác v jednotlivých rezortoch.

Rýchlejší priebeh železničných rekonštrukcií sa dosiahol aspoň čiastočným odstránením organizačných nedostatkov, vecných ťažkostí a miestnych prekážok, najmä však zvýšením pracovnej aktivity nasadeného i pomocného robotníctva, úspešnou kampaňou za zvýšenie pracovného výkonu, riadnym nasadením potrebných pracovných síl na obnovovacie práce. Jedným zo základných prvkov na zvýšenie pracovného výkonu i zapojenie väčšieho množstva robotníkov bola zásobovacia akcia, organizovaná špeciálne pre veľké rekonštrukčné stavby, na exponovaných miestach železníc. Išlo o záležitosť celkom samozrejmú a ako výsledok ukázal, aj vtedajšími prostriedkami dostatočne zvládnutú. Na tomto príklade zreteľne vidieť, čo znamená fungujúce zásobovanie, s ktorého významom stretávame sa napospol pri všetkých ďalších rekonštrukčných úkoloch.

Tak napríklad akcia palivového dreva v podstatnej miere sa zvládne podľa toho, ako sa vyrieši zásobovanie lesného robotníctva, ktorého inak nebude dostatok. Pravda, tu ide aj o zásobovanie najmä obuvou, prípadne náčiním. Celkom obdobne je to u väčšiny priemyselných podnikov,

Z toho plynie poučenie, zo zorganizovaniu regulovaného ústredného zásobovania treba v prvom rade venovať najpečlivejšiu starostlivosť, za každú cenu odstrániť nedostatky, najmä tiež verejného zásobovania.

Zdá sa však, sa u nás treba, neustále pripomínať a zdôrazňovať, tuším, že našu špeciálnu vlastnosť, že totiž rozmýšľame nad riešením akútnych záležitostí až vtedy, keď to prihára.

I pomalý a často viac než nedostatočný postup rekonštrukčných prác na najživotnejšom úseku nášho hospodárstvana obnove železníc - strhnul na soba pozornosť až/vtedy, keď sa začaly objavovať kritické dôsledky prerušenej a rozrušenoj premávky a až potom sa hľadaly spôsoby, ako získať nápravu. Mnohé zameškané zásady organizačného rázu bolo treba nahradiť zvýšeným pracovným elánom a pomocou dodatočných uprav, predsa sa podarilo v očakávaných termínoch postaviť železničné provizória na najdôležitejších bodoch železničnej siete.

Správne poučenie možno shrnúť v konštatovaní, že okrem skutočných n objektívnych vecných prekážok naozaj najnaliehavejšou príčinou neuspokojujúceho postupu železničných opráv bola nedostatočná organizácii celého komplexu obnovovacích úloh v železničnom sektore. No dobrou a odbornou organizáciou možno vynahradiť aj väčšinu objektívnych ťažkostí. Veď vecou organizácie je aj zvýšenie pracovnej morálky a využitie všetkých prostriedkov a príslušných orgánov na jej rozvinutie, ako sa dodatočne stalo v súvislosti so železničnými rekonštrukciami, kde sa napokon ukázaly zreteľné výsledky.

Teraz síce by nás mohlo opanovať uspokojenie, že predsa sa podarilo termíny dohotovovania mostov dodržať, ba miestami ich aj prekonať, no treba hneď pripomenúť, že pri účelnom a organizovanom využití i tých Národných prostriedkov, ktoré nám po prechode frontu zostaly, mohli sme mať naše, najmä hlavné trate obnovené prinajmenej o jeden mesiac - ak nie o dva - skôr.

A súčasne možno z druhej strany tvrdiť, že nebyť určitých zásahov pomerne neskoro zriadeného Štátneho plánovacieho úradu, ani tieto termíny by sa neboly dodržaly, ako to uznali aj naši najkompetentnejší činitelia. Treba poznamenať, že často išlo o zákroky a myšlienky v podstate celkom jednoduché a prirodzené, avšak podložené elánom, nedať sa zaraziť náhodilou prekážkou, ale ťažkosti vopred predvídať a im predchádzať, pravda, k tomuto treba istá dávka pružnosti a snaživosti, ktorá nerešpektuje ani skostnatelý ani prekážkami zahataný stav. S takýmto pomíňaním treba ísť na všetky ďalšie problémy.

Práve tento poznatok treba usilovne aplikovať pri riešení nadchádzajúcich hospodárskych úloh, avšak úspech docielime len vtedy, ak si najprv účelne zorganizujeme výkonné úradné orgány a ak sa zaistí ich účinná vzájomná spolupráca o Toto je základný predpoklad na splnenie požiadavky, citovanej z banskobystrickej deklarácie, že reprezentanti slovenského národa budú verným vykonávateľom vôle a hlavne túžob nášho ľudu, ktorý chce všetkými silami prispieť k všestrannej vy-

stavbe našich životných podmienok.

A práve na rekonštrukčných prácach lapidárne vidieť dôsledky nedobrej organizovanosti, ktorá v normálnom hospodárskom procese spôsobuje len skryté národohospodárske straty, avšak k prítomnej dobe sa pomerne rýchlo začne javiť v kritickejšej forme. Dobrým príkladom toho bolo ochromenie hospodárskeho života pri dlho trvajúcej výstavbe železničných provizórií, čo sa prejavilo vo vážnej kríze a v ťažkostiach v zásobovaní všetkého druhu a nesie svoje dôsledky i v tom smere, že zostáva teraz do zimy málo času postarať sa o obyvateľstvo bez prístrešia po rozbúraných dedinách i mestách, bez zásob potravín a bez možností úživy. Ďalej treba rozviesť dostatočné množstvo palív atď. Pravda, toto zväčšuje aj nedostatočná kapacita našich železníc, ktorých prepravný park bol vojnou tiež veľmi ťažko postihnutý.

Na toto vedomie malo byť len pohnútkou vynaložiť všetko a hneď od samého začiatku aby sa čo možná najviac železničných vozidiel opravovalo a teraz pri prevádzke čo najúčelnejšie manipulovalo a využívalo.

Pritom však vidíme, že skúsenosti a poučenia si príslušní činitelia nevzali k srdcu a na ďalších rekonštrukčných akciach viazneme znova. Stačí spomenúť najmä pomoc pre bezprístrešných, ďalej výpomoc východnému Slovensku alebo otázku zvýšenia výkonnosti Handlovských uhoľných baní. Organizovať výrobu a odvoz palivového dreva je v terajších pomeroch akciou vyslovene rekonštrukčnou, s ktorou bolo treba začať už dávnejšie, hneď v lete, ako boly príslušné miesta o to pripomenuté.

Veľmi poučný príklad je aj príprava osnovy o výstavbe Slovenska, ktorá má zachytiť najmä i znovuvýstavbu zničených obcí a miest a ktorej prerokovanie zainteresovanými povereníctvami vlečie sa už temer dva mesiace a zdržuje sa pre rozličné prestižné mienky úradníkov, ktorí nie sú dosť pamätliví situácie tých ľudí, ktorým má predmetná osnova pomôcť. Takisto zálohovanie podpôr na vojnové škody jednotlivým okresom deje sa nesústavne a nemá si kto osvojiť praktic ké vedenie účinnej pomoci postihnutým oblastiam. Tuná nepo-

môžeme ustanovením komisie práve v tej oblasti, kde je všetkého nedostatok, ale treba organizovať výrobu a prísun i pružnú, distribúciu všetkého potrebného materiálu z oblastí vojnou tak nedotknutých. No zaobstarávanie tohoto všetkého nemožno s praktických príčin ponechať povedzme na okresné národné výbory, ba je obava, že pri terajších pracovných podmienkach a výkonoch ani príslušný rezort by nevedel načas potrebné zariadiť, hoci je viac než naliehavo potrebné konať promptne a pohotové. Pritom ale neslobodno púšťať so zreteľa, že pri akcii naozaj účinnej pomoci nášmu východu ide o mimoriadne zadováženie dopravných prostriedkov, zásob, materiálu i odborných síl, ba aj podnikateľských firiem, ktoré bude treba doslova nútiť, aby išly pracovať aj na východ, ale bude treba dať in aj potrebné materiálové predpoklady. Je zrejmé, že orgány, ktoré majú tieto úkoly zvládnuť, musia dostať určité právomoci a splnomocnenia, ktoré suspendujú prípadne aj niektoré práva rázu súkromného. Ak sa k tomuto neodhodláme, celá akcia bude znova viaznuť a hoci by sa nejaké výsledky predsa len dosiahly, zďaleka nebudú také, aby daným požiadavkám zodpovedaly a aby mohly byť dostatočné.

Stačí poukázať na jedno konštatovanie, ktoré odznelo dňa 11. júla t. r. na pracovnej porade o problémoch rekonštrukcie železníc a hospodárskeho života na Slovensku, konanej na Predsedníctve Slovenskej národnej rady, že pomalé tempo rekonštrukčných prác na železniciach bolo zavinené v prvom rade organizačnými nedostatkami a že tiež následkom zlej organizácie sa môže stať, že síce železnice budú do jesene hotové, ale nebude dosť uhlia na rozvážanie, že budeme stáť pred problémom zaistenia zásob paliva pre obyvateľstvo našich miest na zimu. Zdôraznila sa dôležitosť toho, aby sme súčasne s otázkou dopravnou postarali sa aj o Handlovú a aby sa hneď začalo so sústredením zásob dreva dopravnými tepnami. Hoci toto upozornenie museli počuť alebo o ňom čítať všetci príslušní činitelia, treba teraz uznať, že toto varovanie bolo na mieste a stalo sa až príliš pravdivým.

Mohlo by sa odôvodnene namietať, že tieto veci organi-

začného rázu sú vlastne detailné, že nepatria na toto fórum a že ich presadzovanie treba robiť inou cestou. No spomenutý príklad je azda dosť presvedčujúci, že nám chýba akási vrchná autorita, ktorá by bola zárukou okamžitého a skutočného prevedenia tých zásahov, ktoré odborníci zaradia medzi najnaliehavejšie. Ba naopak. Poukazy na určité akcie v tom či onou sektoro hneď sa posudzujú ako kompetenčná záležitosť a treba nám teda hľadať vyššie rozhodnutia, ktorým nebude chýbať proregatív či už nadrezortnosti alebo najvyššej autority

Máme teda pred sebou otázku rozvinutia nášho hospodár skeho ruchu, otázku pracovných príležitostí, riešenie investičnej činnosti, organizovanie veľkých a mimoriadnych akcií v rámci rekonštrukcie a presídlovania, transferu priemyslu zo sudetských krajov, prípravu na výstavbu nového priemyslu i potrebné rozvinutie všetkých hospodárskych úsekov v jednot livých krajoch.

Naše poľnohospodárstvo očakávajú veľmi veľké a ťažké úlohy, najmä v dôsledku povojnovej devastácie živočíšneho sektoru. Urýchlenú náhradu možno docieliť iba výpomocou strojov, ktorými naša rastlinná výroba i doteraz bola nedostatočne vybavená. No celkom výnimočné snaženie musí smerovať k rozšíreniu chovu úžitkových zvierat. Hospodárska problematika v sektore pôdohospodárstva je v podstatnej miere skomplikovaná aj očakávaným projektovaným presunom obyvateľstva a bude treba veľa dôkladnej odbornej prace, aby sme docielili normalizovaný stav.

V lesníctvo priamo vojnové škody nie sú tak hrozné, ale konsolidácia výrobných pomerov vyžiada si usilovnej a sústavnej práce na pestovateľskom poli cieľom náhrady priveľmi vykradnutého dorastu a je viac-menej závislá na celkovom konsolidovaní nášho hospodárskeho života najmä na pracovnom trhu a v doprave. Intenzívne obhospodarovaniu štátnych losov musí slúžiť za príklad zlepšenia pomerov v malých lesoch.

Najživšiu hospodársku problematiku pociťujeme v sektore priemyslu, lebo je isté, že jediné riešenie, ktoré na-

še národné hospodárstvo si nevyhnutne žiada, je rozvinutie priemyselnej výroby, aby sme vytvorili u nás trvalé pracovné príležitosti i predpoklady potrebného postupného zvýšenia životnej úrovne u nás.

Lenže v prvej fáze obnovy nášho jestvujúceho priemyslu je situácia priemyslu značne složitá nielen pre dopravné ťažkosti a nedostatok surovín a palív, no tiež preto, že podnikom často chybujú zariadenia, ktoré nateraz nemôžu zadovážiť. Ďalší problém je preorientovanie výroby; takisto zmeny personálne i starosti finančného rázu, odhliadnuc od zmien povahy podnikovo-organizačnej. Nečudo teda, že sa vyvíja v podmienkach zďaleka nie normálnych.

Doteraz sa najviac hovorilo o rekonštrukcii dopravy, najmä železníc, a pritom sa myslelo viac menej laicky iba na púhe pospájanie tratí a výstavbu provizórnych mostov. V druhom poradí predmetom pozorností bola rekonštrukcia priemyslu, ktorá pozostáva z úloh obnoviť prevádzku jednotlivých podnikov, ktoré neutrpely na svojej podstate, pokým továrne, ktoré boly demolované do vysokej miery, ostávajú pre ďalšiu etapu:.

Uskutočnenie všetkých úloh obnovy musí ísť časovo čo nožná súbežne, nakoľko to dovolia technické možnosti, ale z povahy veci vyplýva, že základným predpokladom uskutočnenia ostatných rekonštrukčných úkolov je obnova premávky a práve postup rekonštrukčných prác na temto úseku pokračoval zrejme veľmi pomaly, lebo náš úplne ochromený hospodársky život sotva sa zlepšoval.

Bolo teda samozrejmé, že všetky naše snahy musely smerovať v prvom rade na obnovenie nákladnej dopravy a tomuto cieľu musely byť podriadené všetky naše prostriedky až na nezbytné úkoly zásobovacie.

Pritom však už teraz si musíme uvedomiť rozsah úkolov druhej etapy obnovovacieho procesu, ktoré čo do obsahu oveľa presahujú terajšie zapojenie do provizórnych úprav.

K tomuto treba poznamenať, že výstavba provizórií cestných bola rýchlejšia a snadnejšia, pretože neišlo o tak ťažké konštrukcie a preto bolo možnejšie ich aj časovo skôr