Pondělí 24. února 1947

Slovenská národná rada 1947

Stenografický zápis

o priebehu 5. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady konaného dňa 24. a 29. februára 1947.

Obsah:

 

1. Otvorenie......

3

2. Složenie sľubu člena SNR Ladislava Liptáka

3

3. Ospravedlnenie neprítomnosti .....

3

4. Oznámenie dovolenky generála Jána Ambruša.

3

5. Zpráva o rozdanej tlači ......

3

6. Mierová smluva Československej republiky s Maďarskom:

 

a) Prejav podpredsedu SNR pplk. Milana Poláka

4

b) Prejav podpredsedu SNR Dr. Ivana Horvátha

9

c) Prejav člena SNR Emila Rusku....

12

d) Prejav člena SNR Dr. Jána Beharku

13

7. Výklad štátneho tajomníka v Ministerstve národnej obrany Jana Lichnera .......

16

8. Referát predsedu SNR Dr. Jozefa Lettricha o jeho americkej ceste .......

28

 

Po prestávke:

 

9. Expozé povereníka spravodlivosti Dr. Ivana Štefánika

32

10. Expozé povereníka pôšt prof. Jozefa Lukačoviča

45

 

Dňa 25. februára 1947.

 

11. Expozé povereníka Dr. Jána Púlla....

58

12. Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o obnovení firemných registrov a ich pomôcok, sbierok listín a firemných spisov, zničených alebo stratených v súvislosti s vojnou.

 

Zpravodajca: Alexander Bogdanov

67

13. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o nahradení stratených alebo zničených poz. kníh a pozemnoknižných podaní. Zpravodajca: Dr. Ján Beharka .....

68

14. Zpráva právneho, rozpočtového a kultúrneho výboru o návrhu povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o Štátnom pedagogickom ústave.
Zpravodajca: Dr. Rudolf Brtáň

70

15. Rozprava: Reč člena SNR Juraja Pavlíka .....

71

16. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o predĺžení platnosti nariadenia č. 41/1946 Sb. n. SNR, ktorým sa predlžuje činnosť niektorých, právnych predpisov, obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu.
Zpravodajca: Dr. Ľubomír Baar.....

73

17. Návrh povereníka vnútra na vydanie nariadenia o utvorení okresu a obce Vysoké Tatry.
Stiahnutý s programu .......

76

18. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o predĺžení zmenkoprávnych lehôt.
Zpravodajca: Dr. Ľubomír Baar .....

76

19. Zpráva imunitného výboru o žiadostí Okresného ľudového súdu v Novej Bani o udelenie súhlasu k stíhaniu Karola Dolinského, člena Slovenskej nár. rady.
Zpravodajca: Dr. Ľubomír Baar .....

76

20. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Krajského súdu v Prešove o udelenie súhlasu k stíhaniu Ondreja Šoltýsa, člena Slovenskej národnej rady.
Zpravodajca: Dr. Ľubomír Baar....

77

21. Zakľúčenie .........

78

Stenografický zápis o priebehu 5. zasadnutia pléna SNR, konanej dňa dňa 24. a 25. februára 1947.

Dňa 24. II. 1947. Začiatok 15.30 hod., koniec 21.30.

Prítomní: predseda SNR Dr. Jozef Lettrich, podpredsedovia SNR: pplk. Milan Polák, Dr. Ivan Horváth, kan. Andrej Cvinček a Karol Šmidke.

Členovia: 91.

Povereníci: gen. Dr. Ferjenčík, L. Novomeský, Dr. I. Štefánik, Dr. S. Belluš, Dr. M. Kvetko, Ing. Jozef Styk, J. Lukačovič, Dr. J. Púll a predseda NKD Dr. F. Thurzo.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá)

Slávna Slovenská národná rada! Otváram 5. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je schopná usnášať sa.

Pred rokovaním o vlastnom programe dnešného zasadnutia složí sľub člen Slovenskej národnej rady pán Ladislav Lipták. Prosím menovaného pána, aby predstúpil pred tribúnu a po prečítaní sľubu pánom prednostom Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady Dr. Martinčekom pristúpil ku mne a podaním ruky a vyslovením slova sľubujem, složil sľub. Prosím pána prednostu Dr. Martinčeka, aby prečítal text sľubu.

Dr. E. M. Martinček: (číta text sľubu).

"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný odkazu Slovenského národného povstania, budem verný Československej republike a Slovenskej národnej rade, budem zachovávať platné zákony a nariadenia, budem plniť svedomite a nestranne svoje povinnosti a vo všetkom konanú budem mať na zreteli len prospech štátu a národa."

(Člen SNR Ladislav Lipták podaním ruky predsedovi SNR Dr. J. Lettrichovi a vyslovením slova "sľubujem" složil sľub.).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá)

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnili členovia Slovenskej národnej rady, páni:

škpt. Július Kukliš a Dr. Ladislav Nádaši.

Oznamujem ďalej, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady povolilo členovi Slovenskej národnej rady, pánu gen. Jánovi Ambrušovi dvojmesačnú dovolenú počnúc dňom 15. februára 1947.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Stenografický zápis o priebehu 4. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o zriadení pôdohospodárskeho archívu.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu, hospodársko-sociálnemu, rozpočtovému a kultúrnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o poštátnení Slovenského národného múzea v Turč. Sv. Martine a Slovenského múzea v Bratislave.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu, rozpočtovému, kultúrnemu, úspornému a kontrolnému.

Odpoveď na interpeláciu členov Slovenskej národnej rady Ladislava Holdoša a spoločníkov na povereníka financií Dr. Mateja Josku, vo veci prevodu priemyselných podnikov poštátnenej Sedliackej banky.

Oznamujem, že poštou bola rozoslaná táto tlač:

Stenografické zápisy o priebehu 1., 2. a 3 zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie o predĺžení platnosti, o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu.

Návrh pridelilo Predsedníctvo právnemu výboru.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o pôsobnosti vo veciach hospodárskej kontrolnej služby.

Návrh pridelilo Predsedníctvo právnemu výboru.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o predĺžení niektorých zmenkoprávnych lehôt.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa menila niektoré ustanovenia zákona o tlmení zvieracích nákaz.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o zrušení zákona č. 222/1946 Sl. z. o minimálnych prémiách v životnom poistení.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu a hospodárska-sociálnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o pôsobnosti Povereníctva priemyslu a obchodu vo veciach Štátneho geologického ústavu v Bratislave.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa doplňuje nariadenie Slovenskej národnej rady o štátnej záruke na rolničky úver.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa doplňuje nariadenie o zriadení pracovných táborov. Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu.

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o opatreniach v oblasti filmu na Slovensku podľa § 2 ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 50/1945 Sb. z. a n.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu a kultúrnemu.

Návrh povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o užívaní majetku na ciele škôl a internátov poštátnených nariadeniami Slovenskej národnej rady č. 34/1945 a 80/1945 Sb. n. SNR.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu, kultúrnemu, rozpočtovému, úspornému a kontrolnému.

Zpráva právneho výboru o návrh povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o obnovení firemných registrov a ich pomôcok, sbierok listín a firemných spisov, zničených alebo stratených v súvislosti s vojnou.

Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o nahradení stratených alebo zničených pozemkových kníh a pozemnoknižných podaní.

Zpráva právneho, rozpočtového a kultúrneho výboru o návrhu povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o Štátnom pedagogickom ústave.

Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o predĺžení platnosti nariadenia č. 41/1946 Sb. n. SNR, ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých právnych predpisov obmedzených na stav brannej pohotovostí štátu.

Zpráva právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka vnútra na vydanie nariadenia o utvorení okresu a obce Vysoké Tatry.

Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o predĺžení zmenkoprávnych lehôt.

Zpráva imunitného výboru o žiadostí Okresného ľudového súdu v Novej Bani o udelenie súhlasu k stíhaniu Karola Dolinského, člena Slovenskej národnej rady.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Krajinského súdu v Prešove o udelenie súhlasu k stíhaniu Ondreja Šoltésa, člena Slovenskej národnej rady.

Prvým bodom programu je mierová smluva Československej republiky s Maďarskom.

Prosím pána podpredsedu Slovenskej národnej rady pplk. Milana Poláka, aby sa ujal slova.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Slávna národná rada! Panie a páni! Dňa 10 t. m. skončilo prímerie a mierové jednanie podpísaním mierových smlúv s t. zv. satelitmi porazeného Nemecka, ktoré samo ešte čaká na podpísanie smluvy. V priebehu 30 rokov dva razy vohnali svet do vojnových hrúz a nesmiernych obetí skoro tí istí a tí isti sú nútení v tom samom meste podpisovať mierové podmienky porazených. Parížsky akt dáva teda bod za 8 rokmi, priebehom ktorých aj naša Republika a oba národy prežívaly osudy slobody a štátu pozbavených, i keď každý spôsobom, ktorý zodpovedal úmyslom nepriateľa. Na Parížsky akt sa Československo díva ako na akt dejinnej spravodlivosti, ktorým sa znovu nastolil stav, aký určil mier trianonský, ktorý prvýkrát v histórii určil hranice medzi našou Republikou a našimi južnými susedmi.

Maďarsko, lepšie rečeno vodcovia vtedajších politických osudov maďarského národa, si nechceli uvedomiť následky prehranej prvej svetovej vojny, menovite nechceli sa vzdať sna o obnovení svätoštefanskej koruny, nevzali na vedomie prezidentom Wilsonom vyslovené samourčovacie práva pre nás Slovákov a ani živelný odpor stáročia všetkými prostriedkami ubíjaného národa voči ďalšiemu spolužitiu s nimi. Preto zaslepení, nepoučení nastúpili cestu pre maďarský národ neschodnú, nebezpečnú, ba tragickú. Miesto dobrého susedského pomeru využívali mašu toleranciu, našu humanitu, mäkkosť a demokraciu a maďarská menšina stala sa nevďačným a zákerným inštrumentom v rukách budapeštianskych režisérov, keď prišiel pre nich vhodný čas. Prišiel viedenský diktát, prišlo násilie na východe Republiky a prišla všetka nevďačnosť a zrada v najhorších chvíľach republiky Československej. No, Česi a Slováci sa nedali ani zlomiť, ani zmýliť úspechmi Hitlerovými, do ktorých vložili Maďari bank, vytrvali na tŕnistej ceste po boku tých, ktorí sa opäť spojili, aby chránili slobodu, demokraciu a civilizáciu sveta. Preto Česi a Slováci právom sedeli na konferencii v Paríži ako víťazi a Maďari spravodlivo na lavici porazených. Československo nepožadovalo na mierovej konferencii nič, čo by sa bolo priečilo Magne charte Spojených národov. Svojím postojom v otázke vytvorenia skutočného mieru chcelo prispieť a prispelo svojím medzinárodným pozitivizmom, uvedomením si medzinárodných politických realít, aby usnadnilo skutočný mier aj v strednej Európe, odkiaľ vychádzaly prvé iskry, no nikdy nie naším pričinením. Republika Československá je v pomere s Maďarskom tangovaná s pomerom Slovenska k tomuto susedovi. Pomer tento riešila znova konferencia v Paríži, preto je treba i so strany najzodpovednejšieho slovenského politického fóra venovať parížskemu dielu, ktoré je i našou satisfakciou, patričnú pozornosť. No, skôr než by som sa dostal k zhodnoteniu výsledkov spomínanej konferencie, dovoľte, panie a páni, aby som urobil krátky pohľad do našej minulosti a vzájomného pomeru. Vieme všetci, že v Karpatskej doline ujali sa naši slovenskí predkovia viac než pred tisícročím a pri príchode Maďarov bolo ich aspoň toľko ako Maďarov. Poľnohospodárstvo, prvotná kultúra, štátne a cirkevné zriadenie na celom území pozdejšieho Uhorska majú základný ráz slovanský a tento si zachovalý až do XV. storočia. Odvtedy nastáva zatlačovanie slovanského a slovenského živlu. U nás to nastalo ústupom Maďarov pred Turkami z pôvodného maďarského národného územia do južných oblastí Slovenska. Keď koncom XVIII. storočia v mnohorečovej Hungarii moc a vládu šľachty prisvojil si maďarský národ, číselne tvoril sotva tretinu obyvateľstva a v štyriciatych rokoch minulého storočia Uhorsko už podľa spoľahlivých štatistických odhadov pri trinásť aj pol miliónov obyvateľov malo päť miliónov Slovanov, Maďarov len štyri milióny osemsto tisíc, ostatní boli Rumuni a iní. Nemaďarské národy dohromady tvorily teda dve tretiny všetkého obyvateľstva a v tom čase snáď terajší slovenský juhovýchod bol slovenský i v mestách, ako sú Galanta, Lučenec, Rožňava, Košice, ani nehovoriac o súvislých slovenských celkoch medzi Maďarmi. Už vtedy bol daný základ k rozhodnutiu, aké sa prejavilo bohužiaľ u Maďarov len o sto rokov pozdejšie, po prvej svetovej vojne, rozhodnutie také, že maďarský národný štát môže vzniknúť a udržať sa len na vlastnom uzavretom etnickom území. Práve pred sto rokmi v tomto smysle a o tom uvažovali aj maďarskí predáci Széchényi, Kossuth, Wesselényi a mnohí iní. V tomto územnom obmedzení mali byť Maďari svojimi pánmi aj podľa súdobých a poz dejších priprav z Viedne. Iba nespravodlivé takzvané vyrovnanie uhorskej šľachty s Habsburgmi zmenilo tento prirodzený vývoj v neprospech nemaďarov. Najmä ku škode nás Slovákov, z ktorých v tomto neblahom údobí pre hospodársky národný útlak rodnú zem opustilo skoro milión duší.

V prvej svetovej vojne, ako je známe, zúčastnil sa maďarský národ jednotne a vytrvale po boku imperialistického cisárskeho Nemecka. Do tejto vojny šli kvôli udržaniu svojej nadvlády nad nenemeckými národmi v Uhorsku. A cez celú válku riadili veci tak, aby hlavne nemaďarské národy hynuly na bojištiach, so zbytkom si trúfali poradiť po víťaznej vojne. Vojnu však prehralo Nemecko a prehrali ju dokonale aj Maďari. Ako už bolo spomenuté, víťazmi sa stály nemaďarské národností, ktoré sa vo veľkej väčšine vrátily do svojich pôvodných materských štátnych sväzkov, aj my sme sa dostali do prirodzeného národného a bratského spoločenstva s bratským národom českým v republike Československej. Maďarsko sa scvrklo na hranice svojho národného kompaktu a ostalo v ňom ešte asi pol milióna našich národných príslušníkov. Vládu v ňom prevzala ale opäť tá vrstva, ktorú mrzela strata Slovenska, hlavne po stránke straty latifundií na Slovensku a ktorá sa pozdejšie hrdo hlásila za predchodcu Hitlera. Táto vládnuca spoločnosť všetku svoju činnosť zamerala k znepokojovaniu nás a našej Republiky, kde demokratický režim dával o veľa viac slobody a občianskych práv i každému Maďarovi, ako ich dalo Maďarsko samotné vlastnému občianstvu. Československo stavalo na hesle prezidenta Masaryka "Pravda víťazí". Tú pravdu a právo sme konzekventne dožičili aj všetkým ostatným, ale menšinový režim sme prevádzali viac než korektne. Chceli sme byť ostrovom opravdovej slobody pre všetkých a zle sme boli odmenení Československo išlo na ceste tolerancie tak ďaleko, že sme sa nestarali ani o návrat tých Slovákov do slovenskej národnej rodiny, ktorých Maďari odnárodnili. Nerobili sane reslovakizáciu, ani neprevádzali odnárodňovanie etnických Maďarov. Túto našu demokratickú mäkkosť a žičlivosť pochopili Maďari tak, že stali sa nástrojom iredenty. Republika Československá sama platila a imunitou chránila vodcov tejto krajne nepriateľskej spoločnosti. Okrem toho náš blud mal za následok aj to, že iredentistická činnosť maďarskej menšiny v predmníchovskom Československu bola plne využitá pre pangermanistické ciele hitlerovského nacizmu a Maďarsko samo sa stalo hračkou v rukách tejto ideológie a hitlerovských plánov, i samotného nemeckého válečného ťaženia, ku ktorému sa Maďarsko hlásilo hneď a výdatne v ňom pomáhalo. I v tejto druhej vojne robilo Maďarsko to isté, čo robilo v prvej. Na frontové jatky proti Sovietskemu Sväzu vysielali divízie, ktoré sostavili väčšinou s nemaďarských národností a tak sa zbavili blízo sto tisíc takýchto prekážok jednotného maďarského etnika. Nespomínam ani státisíce Židov, ktorí zmizli rôznym spôsobom iste za služby, ktoré maďarskí Židia s celou oddanosťou svojej maďarskej vlasti vždy preukazovali. V "jednom pokolení teda dvakrát ukázali, akou vlasťou je Maďarsko pre Nemaďarov. V čase po násilnom odtrhnutí nášho južného Slovenka prehnali na scvrknuté Slovensko 170 tisíc Slovákov metódami, o ktorých rozprávajú tisícky dokumentov. Z tohto počtu prvých 45 tisíc prehnali na naše územie v zimnom počasí bez odevu a bez nemovitého majetku. V tej dobe boli naši južní susedia menej citliví a na ľudské práva a humanitu menej spomínali. Ich publicisti a učenci znova hlásali vtedy obnovenie nadvlády Maďarov nad územím bývalého Uhorska a radili k tomu ako najsamozrejmejší spôsob tranter Slovákov na Sibír a iné miesta Európy a radili miesto nás previesť Nordvinov a Čermisov, ako údajne s Maďarmi spríbuznené kmene od Uralu a Kaukazu. Pravda, ak vyhrajú vojnu. Je osožné si toto pripomenúť, i keď našu demokraciu nikdy nesnížime na odplatu v podobnom štýle. Na parížskej konferencii bolo s našej strany pred tvárou 21 národov historicky konštatované, že horthyovské Maďarsko bolo prvé, ktoré dobrovoľne, bez nátlaku a nemeckého aranžma koordinovalo svoju politiku najskôr s fašistickou Itáliou, pozdejšie s fašistickým Nemeckom Za Horthyho režim, ktorý v mnohom časové predišiel aj Musoliniho aj Hitlera, bol oporou a útočišťom aj fémových vrahov, keď ešte Hitler nebol ani u moci a vieme, že ministerský predseda Gömböš bol autorom hesla "Os Berlín - Rím". Boly citované diplomatické dokumenty z Wilhelmstrasse, ktoré jasne dokazujú iniciatívnosť maďarskej diplomacie s Hitlerom a to predovšetkým za účelom rozbitia republiky Československej. Bolo to Maďarsko, ktoré, i keď tvrdí, že medzi nimi a Nemeckom je prastará nenávisť, toto tvrdenie úplnedezavovalo tým, že verne vytrvalo po boku Nemecka až do osudného samého konca. Aj keď v januári 1945 bolo v Moskve s ním podpísané prímerie a bolo vyzvané, aby proti Nemecku postavilo divízie, pán Szálasi sa postaral o to, aby sa Maďarsko dôstojným spôsobom tomuto vzoprelo. Nik na svete nezná lepšie pravé zamýšľanie a snahy nášho južného suseda a jeho predošlých režimov, ako my, lebo boly vždy namierené proti nám. Pre nás sa inak javí v Paríži šírená legenda o nevine maďarského národa v tejto vojne, o účinnej pomoci a sabotáži nemeckých opatrení a o tom, že jeho odpor zachránil aj Stredný východ od útokov Nemcov. Všetky delegácie mierovej konferencie pre veci maďarské daly za pravdu nám a nie maďarským bájkam. Veď delegát Ukrajiny líčil nevinu maďarských vojsk, ktoré pomáhaly Nemcom nielen v útokoch, ale aj v policajnej službe na Ukrajine a vyhlásil, že má mnohé doklady o tom, že Maďarsko sa priamo domáhalo, aby sa mohlo protiruského ťaženia zúčastniť. A ak sme sa nazdávali, že Maďarsko využije parížsku konferenciu ma veľkomyseľne mu danú príležitosť, prehovoriť k návrhom mierovej smluvy, predloženej mu Veľkou štvorkou, k tomu, že sa dnešný, už t. zv. demokratický režim prizná k chybám predošlých vlád a bude sa opravdu snažiť vojsť na nové cesty, že si plne uvedomuje svoju vinu na účasti v prvej a druhej svetovej vojne, a zriekne sa snáh miešať sa cestou u nás bývajúcej maďarskej menšiny do našich vnútorných záležitostí, boli sme bohužiaľ vyvedení opäť z omylu, ako už mnohokrát predtým. Vyviedla nás z toho omylu reč zástupcu Maďarska. Neboly to pripomienky k smluve, akou mala byť, ani to nebola reč kajúcich sa, ale bola naplnená známou falšou starej feudálnej maďarskej diplomacie. Plná volania po ľudskosti a spravedlivosti. No, aj plná skrytých vyhrážok nám, veľmi slabo zakrývaného revizionizmu. A to všetko takého štýlu, že zástupca Československa po odznelej reči maďarského zástupcu musel sa konferencie pýtať, či dobre počul, kto že je to vlastne a ktože to vlastne vyhral túto vojnu, či Československo a či Maďarsko. Ale takáto maďarská argumentácia ani nenašla ochotných poslucháčov. Nebolo treba snáď ani presvedčivej repliky Československej delegácie, ktorou sa Vám už známym účinným spôsobom vyvracala legenda o odpne maďarského národa a o tom, ako túžil po víťazstve spojencov. Delegáti Spojených národov si pri prejednávaní rôznych návrhov Maďarska jasne uvedomovali, aký zástoj malo Maďarsko v minulej vojne, a že nim prinajmenej o mesiace predĺžili vojnu. Bolo im známe i chovanie Maďarska voči Slovenskému národnému povstaniu, keď proti hrdinnému odporu slovenského národa Maďari spolupomáhali nielen lámať tento odpor, ale Slovensko aj dôkladne ničiť po stránke hospodárskej, a to už v dobe, keď Hitler a Nemecko bolo porazené. Za lanskej parížskej konferencie ešte aj zo západného Slovenska obyvateľstvo a úrady posielaly našej mierovej delegácii pripomienky o brutalitách Maďarov na našom území páchaných a posielaly doklady o tom, že väčšinu ničení previedly maďarské vojsko bez vojenskej potreby. No, napriek všetkým známym skutočnostiam, napriek všetkým zlým zážitkom a prejavom naprostého nepriateľstva so strany maďarskej, slovenský národ ukázal svoju vysokú morálnu vyspelosť a opravdové demokratické cítenie voči tým našim občanom maďarskej národnosti, ktorí čakali výbuchy oprávenenej rozhorčenosti a spravodlivej odplaty po návrate južného Slovenska do republiky Českoslovenkej. No, my sme sa nemstili napriek všetkému, boli sme pripravení pochopiť ťažkostí katastrofy, do ktorej sa Maďarsko svojimi vlastnými činmi dostalo, boli sme pripravení pochopiť ťažkosti vnútorného prerodu. Optimisticky sme hľadeli na možností budúceho pomeru s demokratickým Maďarskom. Nevyhnali sme ich, i keď by takéto riešenie bolo bývalo len spravodlivou odplatou za kruté zachádzanie, za vyháňanie Slovákov po viedenskom verdikte a za nespočetné iné príčiny. Zo Slovenska odišli však len tí, ktorí podľa smluvy o prímerí odísť mali. Okrem týchto odišiel len malý, nepatrný počet Maďarov a iné tvrdenia v tomto ohľade sú naprosto nesprávne a nespravodlivé. Dali sme prednosť jednaniu a dohode. Maďarsko ma jednanie a dohodu o dobrovoľnej výmene obyvateľstva medzi oboma štátmi pristúpilo a ju podpísalo dňa 27. februára m. r. Súčasne však Maďarsko podniklo všetko, aby túto bilaterálnu dohodu splniť nemuselo. Podpísalo ju len ako potrebu pre ďalšie manévrovanie s úskočným úmyslom, že jej vykonávanie podmieni ďalšie pre nich prospešné riešenie otázky maďarskej menšiny u nás. Naša vláda pri jednaniach v januári a februári m. r. a hneď aj po uzavretí dohody jasne vyhlásia, že hodlá ponad počet vymenených podľa zmienenej dohody odovzdať Maďarsku ďalší vyšší počet Maďarov t. zv. transferom. Po všetkých trápnych skúsenostiach, po známych prejavoch nechutí maďarskej menšiny voči nám a nášmu demokratickému zriadeniu, po ťažko zaplatenej zrade dospela republika Československá k nezbytnej konzekvencii, mať štát bez večne nespokojnej, zámerne zo zahraničia dirigovanej, zradnej a úkladnej nemeckej a maďarskej menšiny. Odsun nemeckej menšiny bol rozhodnutím Postupimskej konferencie kladne vybavený pre Republiku. A český národ má tento problém už za sebou. Druhá polovica problému chcela byť vyriešená čestnou vzájomnou dohodou o tých našich Maďaroch, ktorí patria bez pochyby k rýdzemu maďarstvu. Ostatným musíme dať možnosť prinavrátiť sa do lona maróda, ktorému boli známymi metódami vyrvaní. V tomto ohľade musíme napraviť náš hriech, ktorého sme sa dopustili pred Mníchovom. Veď maďarský národ si od konca 18. storočia prisvojil podľa vlastných odborníkov vyše troch miliónov inonárodných príslušníkov, z ktorých podľa odhadu našich znalcov bolo dobrých 600.000 Slovákov. Je našou povinnosťou odčiniť minulosť a prinavrátiť ich vlastnej krvi. Práve takou povinnosťou našou je volať domov všetkých, ktorí hnaní žitia nevôľou hľadali chlieb v cudzine, najmä v Maďarsku, kde žije aj dnes 452.000 ľudí slovenského pôvodu a aktívnych Slovákov.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP