Sme si vedomí obtiaží s týmto problémom súvisiacich. Sme však odhodlaní problém vyriešiť, aby sme čestne obstáli pred súdom budúcich našich pokolení, ale tiež aj preto, aby sme raz navždy odstránili ohnisko najväčších domácich starostí a zamedzili medzištátne a medzinárodné konflikty raz navždy. Túto problematiku nastolila republika Československá i na parížskej konferencii a keď sa tam našej delegácii aj nepodarilo pojať nami formulované požiadavky do mierovej smluvy s Maďarskom, vzhľadom na nezvyklosť takejto formulácie pre zvláštne chápanie charakteru medzinárodných smlúv, snaha Československa po likvidovaní národných menšín bola uznaná Spojenými národmi za oprávnenú.

Dnes svet vie, že sa s touto problematikou chceme vážne a čestne vyporiadať. Českoslovenko prijalo spôsob dobrovoľnej dohody s Maďarskom, ktorá sa musí v určenej dobe uskutočniť s výsledkom pre oboch prijateľným, alebo negatívnym. My dúfame, že náš južný sused vie, že sme boli ochotní k čestnej dohode, ale aj o rozhodnutí našom riešiť problém iným spôsobom, ak k dohode nedôjde. Budeme aj my na stráži, aby naša Republika nebola tento raz vymanévrovaná. A tí, ktorí chcú s nami sdieľať našu národnú a štátnu domácnosť, už po druhý raz tak ťažko vykúpenú, musia sa prispôsobiť nám Žiadna menšina s menšinovými právami nie je už pre más prijateľná. Toto je otvorený a čestný postoj Republiky a Slovenska. Slovensko sa s týmto postojom s celou rozhodnosťou stotožňuje. Parížska konferencia a jej výsledky zrušujú Mníchov a zrušujú aj viedenský diktát so všetkými dôsledkami. Naše predmníchovské hranice sa obnovily opäť pod suverenitou Československou. Mierová smluva nám pridáva na juh od Bratislavy ešte 3 nové obce, ktoré životne súvisia s jej ďalším rozvojom. Týmto sa napravilo nedopatrenie Trianonskej smluvy. Viem, že v národe žilo hlboké presvedčenie, že nám patrila i hranica ďaleko južnejšia. No, všetkého sme sa zriekli, všetkého, čo je v nesúlade s cieľmi poslednej vojny a s mierovým úsilím demokratického sveta. Uspokojíme sa rozšírením, národného priestoru vo vnútri štátu. Tohto sa však vzdať nemôžeme. Takéto riešenie hraníc umožňuje, dúfame aj Maďarsku, zabudnúť na staré sny a prikročiť k upratanej, nezáludnej susedskej spolupráci. Na mierovej konferencii však Maďarsko márne usilovalo o menšinový štatút susedných štátov a aj u nás. Konštatujeme to s uspokojením a druhý článok smluvy naopak Maďarsko zaväzuje zaistiť aj jeho inorasovým a inorečovým občanom ich jazykové, kultúrne a cirkevné práva. Smluva zaväzuje Maďarsko nepokračovať v revizionizme.

Toto ustanovenie je ďalším víťazstvom Československa a ďalším je aj 11. článok smluvy, ktorým je Maďarsko zaviazané vydať naše kultúrne dedičstvo, ktoré zostalo v Maďarsku. Veľké úlohy nám pripadnú na Dunaji, ktorého režim ešte len rieši pripravovaná dunajská konferencia. Žiadosť Maďarska o zmedzinárodnenie Dunaja so všetkými jeho prítokmi a ďalekosiahlymi výhodami pre Maďarsko bola zamietnutá. Ale ani jedna žiadosť Maďarska, pokiaľ sa týkala územia a menšín, nebola mierovou smluvou akceptovaná. I keď naša požiadavka o transfer 200. 000 Maďarov do materského štátu nebola prijatá priamo ako povinnosť do mierových smlúv, bolo rešpektované mravné naše právo vytvoriť si národný štát. Som presvedčený, že zástupcovia. Spojených národov si hlboko cenili lojálny postoj Československa voči medzinárodným záväzkom v minulosti, ktoré sme vždy plnili, i keď mám nevyhovovaly. Budeme plniť čestne a statočne aj tie, ktoré vyplynú pre nás z druhého Trianonu, lebo parížska konferencia vrátila nám to, čo nám náležalo podľa prvého mieru, uzavretého v Trianone. No, pridáva nám niektoré zlepšenia.

Pri dnešnej príležitosti dovoľte, panie a páni, aby som v mene klubu členov SNR za Demokratickú stranu s tohto miesta vyslovil najúprimnejšiu vďačnosť všetkým tým priateľským a spojeneckým národom, ktoré spravodlivé snahy Československa, a teda v tomto rámci aj nášho národa priebehom rokovaní, či v Paríži a či inde, podporovaly. A zároveň dovoľte poďakovať aj československým zástupcom v tejto konferencii, najmä pánu ministrovi zahraničných vecí Jánovi Masarykovi a štátnemu tajomníkovi Dr. Clementisovi a ich najbližším spolupracovníkom (potlesk). Podpísaním mierových smlúv uzaviera sa najkrvavejšia kapitola svetových dejín. Nám súčasníkom a živým nech sú prežité udalosti mementom, aby sme sa všetci bez rozdielu snažili o vytvorenie takej budúcnosti pre nastupujúce pokolenia naše, aby nemusely zažívať ešte väčšie hrôzy novej vojny. Veríme, že v novom Maďarsku stále viac a viac sa uplatnia prúdy, ktoré tam pripravia pôdu pre lepšiu spoluprácu a rozumný pomer k nám. Veríme, že maďarský národ má svoju budúcnosť, aj keď je vklinený medzi slavianské štáty, že pojme svoju úlohu a miesto inak než v minulosti, že ho poučia následky nešťastných ciest v minulosti a bohužiaľ skoro aj v prítomnosti. Máme najlepšiu vôľu mu v tom pomáhať, problémy si však musíme vyriešiť. Dlhý pobyt nášho národa práve pod maďarským útlakom nás neladil nikdy k pomste, ale nezabúdame. Nezabudneme na poučenie dejín, lebo vývoj más poučil, že musíme zostať tvrdí a pevní v obrane svojeti proti nežičlivcom (potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Slovo udeľujem pánu podpredsedovi Slovenskej národnej rady Dr. Ivanovi Horváthovi.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Pán predseda, slávna Slovenská národná rada! V nie celých 30 rokoch druhý raz podpisuje Českoslovenká republika mierovú smluvu s Maďarskom. To je veta, ktorá sa čoraz častejšie objavuje v posledných dňoch v našich úvahách a ktorá shrňuje v jedno jadro celé tie historicky významné deje, ktorých svedkami a účastníkmi bola naša generácia. V nie celých tridsiatich rokoch dva razy postavil sa náš južný sused, Maďarsko, po bok mocností, ktoré sa pokúsily pošliapať práva iných národov, hlavne slovanských, spojily sa s podvodom, lžou, násilím a ukrutenstvom, aby bol po zásluhe porazený. A po oba razy národy, ktoré tvoria Československú republiku, národ český a národ slovenský, postavily sa po bok tých, ktorí bojovali za právo a spravodlivosť, za ľudskosť a demokraciu a tak pristupovaly a pristupujú k podpísaniu mierových smlúv po boku národov víťazných. Aké ďalekosiahle úvahy zahranično-politické núkajú sa nám teraz pri hodnotení týchto faktov, aké významné konklúzie z tohto. Ale pre ocenenie zahranične-politických dôsledkov sú podľa zriadenia v našej Republike príslušné iné fóra. Nám, ako najvyššej slovenskej ustanovizni na Slovensku, prichodí zaoberať sa týmito faktami len s hľadiska vnútro-politického, ktoré je však nie menej významné.

Tu predovšetkým je našou povinnosťou zhodnotiť si tie skutočnosti, ktoré dovolily, že aj náš národ, národ slovenský bol zaradený medzi národy víťazné. Preto musíme si pripomenúť rok 1918, kedy slovenský národ hlavne zásluhou národa českého takmer vstal z mŕtvych, kedy konečne po prvý raz v dejinách boly nášmu národu dané možnosti slobodného rozvinutia vlastných síl a schopností. Potom dvadsať rokov života v republike Československej, kedy vďaka spolužitiu s národom českým a s pomocou jeho pokrokových síl nastal taký rozmach v našom národnom živote, že ho možno nazvať zázračným. Áno, národ slovenský zmohutnel, dospel, zocelil sa a bol v stave zniesť bez väčšej ujmy už aj ďalšie temné roky útlaku, ktoré nasledovaly po roku 1938. Avšak nielen to, ale národ slovenský už mal aj dosť sily, aby svoje pravé smýšľanie vyjadril vzdor útlaku so strany cudzích a vlastných v slávnom Slovenskom národnom povstaní. Aká je to cesta od roku 1918 po tento heroický čin národa, ktorý sa sám, svojím vlastným činom zapísal medzi národy bojujúce za pokrok, za lepší zajtrajšok - medzi národy víťazné! - Z roku 1918 a z dvadsiatich rokov života v Československej republike vyrástly tie sály a vyzrely tie ideály, ktoré sa vyjadrily v mäsom povstaní. Bez dvadsiatich rokov života v Československej republike by nebolo nášho povstania a bez tohto heroického činu by náš národ nestál medzi podpisovateľmi parížskej smluvy po boku víťazov. Sú to faktá, ktoré sú azda každému mysliacemu Slovákovi jasné, a preto snáď by nemalý byť tu ani pripomínané. Ale musíme si ich pripomínať, pokiaľ vidíme, že našli sa i takí zhavranelí synovia národa, ktorí by z egoistických úmyslov radšej boli videli slovenský národ medzi národmi porazenými a že sú i takí vysokopostavení ľudia u nás, ktorí sú ochotní hazardovať s týmito pre rozmach nášho národa tak dôležitými skutočnostiami. Tieto myšlienky musia nás viesť, keď pristupujeme k oceneniu mierovej smluvy, ktorá bola pred niekoľkými dňami podpísaná v Paríži. Jej podrobnosti sú nám známe už dávnejšie a boly už i teraz tu pripomenuté, preto ich netreba opakovať, ale nezaškodí si vyzdvihnúť všeobecnú charakteristiku tejto smluvy, ktorou sa nielen končí vojnový stav medzi nami a naším južným susedom, ale ktorá má byť základom lepšieho spolužitia dvoch geograficky nutne vždy susediacich národov a štátov. Víťazné veľmoci a ich 17 spolupracovníkov vytvorily v mierovej smluve parížskej nie nástroj pomsty a odvety, ale ponúkly porazenému Maďarsku k podpisu smluvu, ktorá je vedená duchom veľkomyselnosti a odpúšťania, v ktorej sú uvedené len tie najnutnejšie podmienky k náprave napáchaných krívd a k vytvoreniu normálnych vzťahov. Táto smluva napríklad neobsahuje žiadne predpisy o demilitarizácii hraníc, o permanentnej kontrole zbrojenia a podobné predpisy, ktoré by zdanlivé maly byť v každej smluve medzi víťazmi a porazenými. Ustanovenia tejto smluvy sú mierne a rozumné, obsahujú len najnutnejšie minimum tých kogentných predpisov, ktoré majú Maďarsko udržať na správnej ceste. Práve tak aj požiadavky, ktoré Československo žiadalo v Paríži pojať do mierovej smluvy, neboly rázu retorzného a nemalý nikdy charakter pomsty, ale boly to len tie najnutnejšie podmienky, ktoré vzhľadom na minulosť musely byť položené. Je pritom poľutovania hodné, že medzi nimi musely sa objaviť i požiadavky, ktoré už na základe Trianonskej smluvy maly byť splnené, ale je to zároveň i charakteristické. Umiernenosť nášho postupu voči Maďarsku a oprávnenosť našich požiadaviek bola ostatnými víťaznými štátmi manifestačné ocenená tým, že tieto boly až na jednu jednomyseľne schválené, čo tvorilo vzácnu výnimku priebehu konferencie. A neboly to požiadavky malé alebo bezvýznamné, spomeňme si len na žiadosť o hospodárske odčinenie krívd Viedenskej arbitráže, alebo žiadosť o rektifikáciu hraníc pri Bratislave a podobne. Táto vzácna jednomyseľnosť nesprosťuje nás však povinností poďakovať sa tým, ktorí svojím postojom predovšetkým umožnili konečné víťazstvo nášho stanoviska. Sme povinní hlbokou vďakou veľkému Sväzu sovietskych socialistických republík (potlesk), ktorého zástupcovia s vzácnym pochopením podporovali naše stanovisko vo všetkých otázkach bez výnimky, ktorí dali vzácny príklad toho, ako veľmoc chápe svoje spojenecké záväzky voči malému štátu. Práve tak sme povďační zástupcom Juhoslávie, ktorí si naše starosti vzali za svoje, zástupcom Francie, ktorí s úprimnou ochotou hľadali vždy pre nás vyhovujúce riešenie a konečne nie menej musíme byť povďační i malému vzdialenému štátu Novému Zélandu, ktorý majúc na zreteli vždy len postuláty práva a spravedlivosti, neváhal sa tiež ujať našej veci. Spomíname to tu nie preto, že by sme nemiestne chceli hovoriť za tých predstaviteľov štátu, ktorí sú k tomu predovšetkým povolaní, ale preto, lebo sme toho názoru, že je povinnosťou národa pri každej príležitosti oceniť si svojich priateľov a vysloviť tie city, ktoré v sebe chová. Ale práve tak je našou povinnosťou tu na tomto mieste vysloviť slová najvrelejšej vďaky dvom vedúcim našej delegácie v Paríži, pánu ministrovi zahraničia Jánovi Masarykovi a pánu štátnemu tajomníkovi Dr. Vladimírovi Clementisovi (potlesk). Zásluhou sebaobetavého úsilia, mimoriadnych schopností týchto, bol docielený ten výsledok, ktorý dnes s vďakou hodnotíme. Ostáva však jedna otázka, s ktorou je potrebné sa zaoberať, jedna otázka, ktorá vzdor nášmu oprávnenému očakávaniu nebola vyriešená pri jednaniach v Paríži a nie je ani riešená v mierovej smluve - je to otázka odsunu maďarského obyvateľstva. Vodcovia nášho štátu a s mími celé naše národy jasne proklamovaly svetu, že obnovená Československá republika nebude štátom národnostným, ale štátom národným, štátom Čechov a Slovákov. I veľmoci i všetky spolubojujúce štáty uznaly naše právo na národný štát a v minulosti súhlasily aj s opatreniami, ktoré z toho vyplývajú. Uznanie tohto nášho práva neznamená len odčinenie historických krívd, čo je hľadisko pre nás tiež záväzné, ale podmieňuje aj skutočnú konsolidáciu pomerov v strednej Európe. Úloha maďarskej menšiny pri rozkúskovaní Československa je známa celému svetu a je naším životným záujmom, aby sa táto nemohla opakovať. Je tu však aj iný askept tejto otázky, ktorý by nemal nikomu uniknúť. Všeobecným zjavom novej doby je, ktorý nemožno prehliadnuť, že národy túžia po spojení so svojimi po svete roztratenými synmi. Tak mimo grécko-tureckej výmeny obyvateľstva stačí poukázať na hlas Sovietskeho sväzu, ktorý zo všetkých končín sveta volá svojich synov domov, uzaviera smluvy o vzájomnej výmene obyvateľstva a veľkorysé umožňuje riešenie všelikých s týmto súvisiacich otázok Za takéhoto stavu predpokladali sine, že Maďarsko bude tiež chcieť pritiahnuť svojich príslušníkov za svoje prirodzené hranice, umožniť im život v rámci ich štátu na svojich dosť riedko obydlených priestoroch a tým umožniť aj nám, aby sme mohli privinúť všetkých bratov roztratených po Maďarsku, Rumunsku, Juhoslávii a inde, ktorí zreteľne prejavili svoju túžbu po vlasti. No, nestalo sa tak. Húževnatý odpor Maďarska, neplnenie a sabotovanie slobodne uzavretej dvojstrannej smluvy o výmene obyvateľstva, presvedčily nás o tom, že nová maďarská demokracia nechápe ducha ostatných demokracií a že prikladá prítomnosti maďarskej menšiny u nás taký význam a účel, ktorý už aj z vnútropolitického hľadiska nesmieme nechať bez povšimnutia. Veľmoci v snahe nenadiktovať ani Maďarsku nič, čo by prípadne mohlo sa stať príčinou konfliktov, pojaly do prítomnej smluvy lem ustanovenie, že sa Československo dvojstranným jednaním s Maďarskom do šiestich mesiacov má pokúsiť o vyriešenie tohto problému. Dôverujeme vedúcim nášho zahraničného ministerstva, že v tejto veci vykonajú všetko, čo je v ich silách, ale zároveň je našou povinnosťou povedať si už teraz jasne a zreteľne, že nemôžeme len nečinne čakať na výsledok tohto budúceho jednania, ale musíme spraviť všetko, aby sme problém maďarskej menšiny u nás vyriešili si prípadne aj bez ohľadu na výsledok tohto jednania. Neznamená to pre nás do nedávnej doby zlopovestne známe spôsoby riešenia "so oder so", pre nás je vždy a všade len jedna cesta, cesta demokracie a ľudskosti, cesta humánneho usporiadania vecí aj tam, kde by si to snáď nezasluhovali. Ale každému musí byť jasné, že doba špekulácie na slabosť demokracie je už preč, že naša ľudová demokracia, ktorá vie vyriešiť i tie najťažšie problémy, nájde si spôsob riešenia i tejto otázky. Pripravujme sa teda na riešenie tohto nášho vnútropolitického problému, nech už budúce jednania československomaďarské dopadnú hociako. K tomu však predovšetkým potrebujeme jednotu národa, jednotu myslí. Našej generácii boly uložené také úkoly, vyriešenie ktorých bude mať vplyv na život národa po stáročia. Nech nikto nesleduje pri ich riešení svoje malicherné záujmy, nech sa nikto nepokúša vytĺkať z nich malý zradcovský kapitál pre seba. Riešenie ťažkých problémov je sprevádzame vždy s ťažkosťami. Hľaďme ich odstraňovať, zmierňovať, zmierňovať nevyhnutné bolesti a horkosti, pripomínať ľudskosť tam, kde sa na ňu zabúda, ale konajme pritom vždy len to, čo vyžaduje záujem národa. To budúce pokolenia od nás právom očakávajú.

Toľkoto som chcel dnes pripomenúť za klub členov Slovenskej národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska (potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu členovi SNR Emilovi Ruskovi.

Člen SNR Emil Rusko:

Slávna Slovenská národná rada! Veľkou a múdrou štátnickou koncepciou pána prezidenta Republiky Dr. Eduarda Beneša (potlesk) bolo heslo "slobodné Československo v slobodnej Európe". Toto heslo, vyrieknuté najväčším žijúcim politickým a štátnickým géniom nášho etnika, vďaka našej vernosti Masarykovým demokratickým a humanitným ideálom, bolo splnené a hrozná európska a svetová kataklizma skončia sa splnením všetkých našich národných aj štátnických nádejí. Náš odveký boj s nepriateľom slovenského etnika, našej slovenskej ľudovej pospolitosti a všetkých jeho rodových i národných znakov, počínajúc rečou, krojom a piesňou, bol zavŕšený po tejto svetovej vojne právoplatne pre všetky veky víťazstvom našej pravdy.

Slávna Slovenská národná rada! Keď sa v mene sociálnej demokracie na Slovensku pridružujem k vrúcnym vďakyvzdaniam svojich predrečníkov, nekonám stranícku, prakčnú, politickú povinnosť, konám to v mene všetkých roduverných príslušníkov slovenskej society a verných synov našej Republiky. Teda bez stranníckej príslušnosti, ale dovolím si povedať, so zvláštnym zameraním na naše etnikum na východnom Slovensku. My, na východnom Slovensku, cez celé trvanie prvej Republiky mali sme možnosť byť očitými svedkami šľachetného interpretovania Masarykovho humanizmu, československej demokracie, ba by som povedal nášho štátnického altruizmu voči maďarskej menšine, ktorá, počínajúc najelementárnejšími právami v komunálnej politike až po parlament, od novín až po školstvo, až po právo vysloviť svoj náhľad, po právo spolčovacie, shromažďovacie a po tlač, mala všetky vymoženosti modernej slobody zaistené. A pri tom všetkom pred našimi vlastnými očami, priamo v tom blahobyte slobôd, rástla maďarská spupnosť. Dnes, keď vidíme pokorenosť maďarskú práve na tých istých miestach, kde ona mala najbujnejšiu pôdu, dnes je pre nás veľkým dejinným zadosťučinením, že nie s odporom a s nenávisťou, ale že s opravdovou ľudskou ľútosťou môžeme sa pozerať na obete tejto veľkej dejinnej mystifikácie, akej sa dopúšťalo Maďarsko na svojom vlastnom národe.

Slávna Slovenská národná rada! Dnes to boľavé pohraničie, kde rástla najjedovatejšia burina za prvej Republiky, je skosené spravodlivosťou a tam, kde predtým plazil sa had úskočnosti a zákernosti, tam dnes sadia sa kvety nových našich rodných nádejí. Ale nebolo by správne, keby sme sa ukolísali v tomto veľkom svojom šťastí a keby sme nevideli úskalia, keby sme nepredvídali, že zlo, to veľké zlo, čo nám stálo stáročia pred bránami, ba vtislo sa aj k nášmu domácemu krbu, môže byť zakričané, priškrtené, ale pri nerozumnosti s našej vlastnej strany, pri uhojdaní sa do falošných nádejí, mohla by znovu vzrásť tá burina a mohol by sa znovu dostať plaz všetkej zložičlivosti pred náš rodný prah. A preto je len na nás, na všetkých tých, ktorí vedeli tento štát svojou múdrou, rozšafnou predvídavou, európskou i svetovou politikou postaviť na vlastné nohy, aby sme tento štát zaisťovali a zabezpečovali aj rozšafnou politikou domácou, aby sme tomuto pohraničiu aj v budúcnosti pripisovali význam preveľký. Je potrebné, keď božia prozreteľnosť dala sa nám dožiť slávneho podpísania novej mierovej smluvy s naším najodvekejším nepriateľom, aby sme tú božiu prozreteľnosť sami nesklamali. Vernosť ideálom, ktoré boly hybnou silou v boji, musí byť zákonom celého nášho budúceho konania. Mal som možnosť za mobilizácie v roku 1938 vypočúvať vo funkcii dôstojníka, ktorý viedol rozlasový boj medzi Maďarskom a Československou republikou, maďarských teroristov, vodcov týchto hôrd, vodcov maďarských szabatcsapatošov, počínajúc známym vrahom Prémom cez Dr. Weinbergera až k spolupracovníkovi Dr. Milotayho. Mal som možnosť zistiť pri dlhých nočných rozhovoroch s týmito reprezentantmi pomýleného maďarského myslenia, v akom duchu bola maďarská nádejná generácia najschopnejších ľudí vychovávaná. Viem, ako boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že proti ním stojí zoči voči v uniforme československého dôstojníka, vo vyššej hodnosti Slovák. Nebolo im veriť, že by bolo možné, aby v Československej republike, o ktorej propaganda maďarská hlásala všetko iné, len nie žičlivosť Slovákom, aby Slovák mohol byť v hodnosti záložného dôstojníka, postavený na špičku dôležitej funkcie rozhlasového vyporiadania sa so štvavým maďarským podzemím, ktoré už vtedy ohrozovalo svetový mier A viem, ako sa čudovali, keď som ja, ako človek, ktorý rástol voľakedy na strednej škole ešte na maďarskej kultúre, mohol otvoriť oči a mohol urobiť konfrontáciu právd našich s ich mystifikáciami a s ich polopravdami, alebo lžami. Viem si rozpomenúť, ako sa medzi týmito ľuďmi triezvejšie typy maďarské vedely pozastaviť nad naším rozkvetom. Vtedy bolo hrdosťou a pýchou mojou, že v mene svojho rodu mohol som zvrátiť, ja ako Slovák, všetky tieto falošné triky. Nesmieme veriť, že by dnes v Maďarsku u ktorejkoľvek politickej strany zavládlo správne hodnotenie funkcie a dejinného významu Československej republiky v histórii Európy. Na takéto falzifikáty, na takéto mystifikácie musíme byť aj v budúcnosti pripravení. Ale keď budeme tak vyzbrojení tým širokým žičlivým kresťanským európskym rozhľadom, ktorého pramene máme v učení prezidenta Masaryka, v štátnickom myslení a konaní prezidenta Beneša, v múdrosti a rozšafnosti našich slovenských politikov a v zbrani nášho Slovenského národného povstania, nemusíme sa báť, že by akákoľvek falošná generácia, ktorá by na tomto falošnom semene ešte raz vyriastla, že by nám mohla štát ohroziť. Ale bude to možné len tak, keď my na hraniciach našej Republiky, tam na tých miestach, odkiaľ vykážeme svojho úhlavného nepriateľa, aby sme tam vybudovali mohutný duchovný múr tým, že budeme ponajprv sami k sebe spravodliví a vnútorne žičliví. Správna duchovná a materiálna distribúcia s pretežovaním nášho pohraničia je cesta, ktorá nám zaistí, že na našich hraniciach bude siať nepremožiteľná československá stráž (potlesk).

Slávna Slovenská národná rada! Pri tejto príležitosti, keď sa skláňame pred významom, historickým významom podpísania mierovej smluvy s Maďarskom, musíme si oprieť oči aj o Londýn a o Moskvu.

Vieme, že naše nádeje, aj teritoriálne, aspoň tie minimálne, boly splnené. My vieme, že bratia Česi na mierovej konferencii s Nemeckom, v mene Republiky, to znamená aj v mene nás Slovákov, predostierajú svoje špeciálne územné požiadavky. My prosíme kormidelníkov a vodcov tohto štátu, našej zahraničnej politiky, nášho pána ministra zahraničných vecí Masaryka i štátneho tajomníka Dr. Clementisa, aby strážili tak súce a tak múdro a tvrdo aj záujmy republiky Československej v relácii českých pohraničných územných požiadaviek. My sme presvedčení, že Československá pravda aj tam zvíťazí, lebo požiadavky Republiky zaiste pramenia v historickej odôvodnenosti a kontinuite.

Slávna Slovenská národná rada! Keď vyslovujem v mene svojej strany ešte raz vrúcnu vďaku našim spojencom, Sväzu sovietskych socialistických republík, spojencom na západe, pánu prezidentovi Republiky Dr. Eduardovi Benešovi, ministrovi zahraničných záležitostí, štátnemu tajomníkovi Dr. Clementisovi, našej vysokej vláde a všetkým zodpovedným redaktorom novej a krajšej našej budúcnosti, sľubujem, že my pod našou strannickou zástavou budeme tak ako v minulosti aj v budúcnosti pestovať, kriesiť ideu večnú a trvácnu, na ktorej spočíva blaho nášho štátu, ideu nie kompromisného, ale činorodého vykonávania československej rodolásky (potlesk).

Predseda Dr. Jozef Lettrich:

Ako poslednému rečníkovi udeľujem slovo pánu členovi SNR Dr. Jánovi Beharkovi.

Člen SNR Dr. Ján Beharka:

Slávna národná rada! Nemožno výstižnejšie začať akúkoľvek úvahu v súvislosti s prežitou druhou svetovou vojnou, ako heslom nesmrteľného nášho prezidenta Osloboditeľa: "Pravda víťazí!" Áno, pravda vždy na koniec víťazí, zvíťazila teraz, aj v budúcnosti len to, čo je budované na večných zákonoch pravdy, má nádej na úspech a uplatnenie Bolo by si treba len priať, aby víťazstvo pravdy nebolo viac treba získavať za tak strašných ľudských, hmotných i morálnych obetí, ako to bolo v tomto poslednom zápolení ľudstva o pravdu, spravodlivosť a ľudskosť. Pravda víťazí! Naozaj, nič nemôže priliehavejšie vyjadriť naše zadosťučinenie, keď uvažujeme a hovoríme o podpísaní mierovej smluvy s Maďarskom.