4. Akým spôsobom sa postará Povereníctvo priemyslu a obchodu, aby oznamované výsledky o splnených príkazoch na jednotlivé mesiace v rámci dvojročného hospodárskeho plánu boly pravdivé a aby sa obyvateľstvu oznamovaly tak, aby ich všetci učení i neučení mohli sledovať, v akej miere zvýšená výroba nastala pre zlepšenie zásobovania na tovarových trhoch vôbec?
Slávna Slovenská národná rada! Dvojročný hospodársky plán si žiada v zameraní na Slovensko veľa úsilia. Všetci sme zaviazaní Slovensku a jeho obyvateľstvu, aby sme dokázali, že nastalo skutočne obdobie, y ktorom možno budovať zlepšenie životných podmienok. Preto chceme v súvislosti s industrializáciou Slovenska skutočné porozumenie na všetkých zodpovedných miestach. (Potlesk).
Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR pplk. Milan Polák.
Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:
Druhým rečníkom je pán člen Slovenskej národne rady Michal Chudík, dávam mu slovo.
Člen SNR Michal Chudík:
Slávna Slovenská národná rada! Keď v snahe po dokonalej harmónii spolunažívania Čechov a Slovákov v tak ťažko vybojovanej Československej republike kladieme veľký dôraz na hospodárske a sociálne vyrovnanie obidvoch národov, ako na základný predpoklad šťastného štátneho života, zpriemyselnenie Slovenska sa nám javí ako jeden z najdôležitejších stĺpov tejto politiky. Preto otázke priemyslu na Slovensku musíme venovať patričný konštruktívny záujem, slovenský priemysel musíme budovať s láskou a vedomím, že zbaviac sa v národnej revolúcii škrtiacej nemeckej, maďarskej a zradcovskej priemyslovej hierarchie, tento znárodnený a neznárodnený priemysel bude slúžiť výlučne záujmom pracujúceho ľudu Republiky. Z týchto výsostných hľadísk hodnotíme aj výsledky práce všetkých odvetví Povereníctva priemyslu a obchodu v minulom roku.
Stručné expozé pána povereníka Dr. Jána Púlla o činnosti jeho rezortu za uplynulý rok 1946 umožňuje nám urobiť si dostatočnú predstavu o tom, akých výsledkov dosiahlo budovateľské úsilie slovenského pracujúceho ľudu v priemysle a ako ďaleko sme došli na ceste k prv spomenutému cieľu: vyrovnaniu životnej úrovne Slovákov na výšku v Čechách a na Morave.
Keď chceme seriózne, ale aj kriticky zhodnotiť výsledky húževnatej činnosti, v slovenskom priemysle, musíme si letmo pripomenúť začiatky, za ktorých po prechode frontu a po skončení vojny začínalo sa všeobecné úsilie o nápravu škôd napáchaných v slovenskom priemysle utekajúcimi, porazenými nemeckými hordami. Dedičstvo tohto ničiaceho a lúpežného ťaženia bolo: rozstrieľaný a odvlečený skromný slovenský priemysel, ťažko poškodené alebo zničené zariadenie baní a hút a elektrární, drevopriemysel so spálenými dvadsiatimi pílami, naprostý nedostatok potrebných surovín a objektívnymi ťažkosťami zapríčinený pokles pracovnej morálky. Keď si k tomu pripomenieme rozorané a rostrieľané železnice a odvlečený železničný park, následkom čoho bol slovenský priemysel odrezaný od svojich surovinových základní, máme presný obraz základne, z ktorej odštartovalo rekonštrukčné a neskoršie budovateľské snaženie rezortu Povereníctva Priemyslu a obchodu.
Pravdaže, od skončenia vojny do začiatku roku 1946, za ktorý podal pán povereník svoje expozé, podarilo sa s nesmiernym vypätím síl odstrániť najťažšie škody a mnohé odvetvia slovenského priemyslu pripraviť už pre tento rok pre plánovitú výrobu. Žiaľ, nemohlo tomu tak byť napríklad v kovopriemysle, kde sa ešte aj v roku 1946 musely odstraňovať vojnové zničenia, respektíve výroby schopný priemysel musel sa preorientovávať z výroby vojnovej na výrobu mierovú. Snahu o čím skoršie zapojenie sa všetkých odvetví slovenského priemyslu do rekonštrukčného úsilia v značnej miere ovplyvňovala pomerne nízka pracovná morálka zamestnancov ako logický následok vojny, nedostatočného zásobovania spotrebnými článkami, najmä článkami potravnými, obuvou, šatstvom. No, napriek všetkým vyrátaným aj nevyrátaným ťažkostiam s pocitom zadosťučinenia vypočuli sme na tomto mieste prednesené expozé pána povereníka priemyslu a obchodu Dr. Jána Púlla, ktoré v stručných vetách a presných čísliciach vykazuje nám kvantum vykonanej práce.
Rapídne stúpanie produktivity skoro všetkých priemyslových podnikov na Slovensku je vari najcharakteristickejším rysom expozé. Toto trvalé zvyšovanie výroby a výrobnosti v rozličných a rozdielnych odvetviach priemyslu podliehajúceho rezortu povereníka priemyslu a obchodu je víťaznou odpoveďou všetkým pochybovačom a zloprajníkom. Je to kategorické a jednoznačné potvrdenie správnosti našej znárodňovacej politiky, ktorá svojím národným a ľudovým charakterom umožnila vyniknúť skutočne suvereným spôsobom géniu slovenského človeka: pracovitosti, tvorčej iniciatíve a kolektívnej zodpovednosti, (potlesk), lebo keď s uspokojením počúvame bilancie jednotlivých priemyslových odvetví, musíme s hlbokou vďakou oceňovať práve spomínané vlastnosti slovenského ľudu,, ako aj organizačné schopnosti, húževnatosť a dôslednosť vedúcich a zodpovedných odborníkov Povereníctva priemyslu a obchodu na čele s pánom povereníkom D. Ján Púllom. Nie nepodstatnú úlohu pri zvyšovaní výroby a výrobnosti hrá bratská pomoc v historických častiach Republiky v podobe prevozu strojného zariadenia, ďalej pozoruhodné stúpanie pracovnej morálky, zdokonalovanie systému distribúcie článkov dennej potreby, správna a mzdová politika našej vlády a istota slušného sociálneho zabezpečenia pracujúcich, ktorá takou výraznou formou bola potvrdená nedávno odhlasovaným baníckym zákonom. Osobitnej zmienky zasluhuje konštruktívna spolupráca Revolučného odborového hnutia, ktoré sa o spomínaný úspech pričinilo v nemalej miere. Revolučné odborové hnutie vedelo účelne zladiť hájenie záujmov pracujúcich s potrebami konsolidácie a priemyselnej výstavby nášho znárodneného priemyslu bralo účasť na riešení všetkých problémov a treba vysloviť slová vďaky za správne veľkorysé chápanie a odstraňovanie mnohých prekážok všetkým tým činiteľom, revolučného hnutia, ktorí vedeli nájsť vždy správne východisko z nejednej ťažkej situácie.
Koncepcia znárodnenia sa osvedčila, vynikajúcou mierou. Vlastne, keď dnes môžeme hovoriť o plánovaní v slovenskom priemysle, vďačíme za túto možnosť len a výlučne znárodnenému sektoru. Ba aj obavy, či organizačná štruktúra znárodneného priemyslu bude vyhovovať osobitným slovenským záujmom a ukázaly bezpodstatnými, lebo ukázalo sa, že systém organizácie je šťastne riešený práve s hľadísk slovenských. Proti rozličným pesimistickým očakávaniam a obavám o znárodnený slovenský priemysel prvé úradné štatistické dáta vykazujú v znárodnenom priemysle lepšie výsledky ako v priemysle neznárodnenom. Znárodnený sektor zvýšil svoju výrobu a výrobnosť jednotlivých zamestnancov stúpla. Výsledky prvých mesiacoch dvojročenky, i keď absolvované v slovenskom znárodnenom priemysle za veľmi nepriaznivých a nepredvídaných ťažkosti zapríčinených tuhými mrazmi, sú úspešné.
Rok 1946 v slovenskom priemysle bol rokom posledným v jeho bezplánovitej produkcii. Hodnotiac výsledky podaného expozé uvedomujeme si, že vytrvalé úsilie Povereníctva priemyslu o úspešné prípravy v znárodnenom slovenskom priemysle pre jeho plánovitú produkciu v budúcnosti a najmä y dvojročenke bolo korunované plným úspechom. Slovenský znárodnený priemysel odštaroval do dvojročnice pomerne dobre pripravený plniť úlohy od neho očakávané.
No, treba si uvedomiť, že tieto úlohy nie sú malé, ale že bude treba vypätia všetkých síl, aby sa dosiahlo predpokladaných a očakávaných výsledkov.
Generálnym cieľom dvojročného budovateľského plánu je zvýšiť úroveň všetkého občianstva. V tomto zameraní chápajme tedy aj úsilie slovenského priemyslu o podstatné zvýšenie výrobnosti jednotlivých odvetví. Toto predpokladá tiež zvýšenie výrobnosti zamestnancov. Tým zaistíme zvýšenie celkovej výroby aj spotrebných statkov, nasýtenie domáceho trhu a vyššiu životnú úroveň slovenského človeka. Ovšem zvyšovanie výroby nemôže nastať výlučne tým, že zvýšime výrobnosť len cestou pracovného výkonu jednotlivca, ale je treba urobiť aj opatrenia technického rázu, ktoré v nemenšej miere zvýšia produktivitu v slovenskom priemysle. Ide jednak o to, že musíme previesť nutné technické zlepšenie výroby, ktoré sa má uskutočniť prevezením moderného zariadenia z českého pohraničia do našich závodov už jestvujúcich a jednak veľkými investíciami zahrnutými v dvojročnom pláne, ktorými sa jestvujúce závody zmodernizujú a tým im bude poskytnutá možnosť vyrábať ďaleko racionálnejšie a lacnejšie - najmä v kovopriemysle.
Zvýšenie výroby nastane tiež zvýšením pracovného výkonu pomocou systému úkoloviania. Treba ho previesť rýchle, aby stúpol pracovný výkon jednotlivca a aby každý zamestnanec bol primerane odmenený za svoj skutočný lepší pracovný výkon. V tomto smere máme pomerne veľké úlohy, lebo v mnohých odvetviach priemyslu sa doteraz úkolovanie v dostatočnej miere neprevádzalo. V súvise s požiadavkou zvýšenia výroby musíme riešiť aj mnohé iné problémy. V prvom rade je to zlepšenie životných podmienok pracujúcich. V neposlednom rade je to zaistenie slušných, a hygienických moderných bytov pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Nebolo by možné požadovať zvýšenie pracovného výkonu od zamestnanca bývajúceho v nezdravom pivničnom byte a zaťaženého starosťami nielen o zdravie svoje, ale aj o zdravie svojich detí. Preto bude jedným z najdôležitejších úkolov dvojročného plánu postaviť pre zamestnancov priemyslu dostatok suchých a zdravých bytov.
Nedávne odhlasovanie zákona o znárodnenom poistení baníkov, ako prvej časti národného poistenia všeobecného, je krásnou ukážkou, ako sa budeme v budúcnosti starať o pracujúceho človeka. Je len treba čím skôr rozšíriť národné poistenie aj na ostatné odvetvia. Veríme, že takto zabezpečení pracujúci zlepšia svoje úsilie vyrobiť čo najviac a čo najkvalitnejších produktov.
Zásobovanie článkami dennej potreby musí sa tiež zdokonaliť. Za daných možností treba zaistiť dostatočné zásobovanie textilom, obuvou a potravnými článkami najmä tých ľudí, ktorí vykonávajú najťažšie a najzodpovednejšie práce, ako napríklad baníkov, stavebné robotníctvo, roľníkov. Materiálne podmienky sú dané, je len treba zdokonaliť systém distribúcie týchto. So dňa na deň stúpajúca výroba čoskoro zaistí dostatočné množstvo skoro všetkých článkov. Problém, ktorý treba riešiť v tejto súvislosti, je spravodlivé rozdeľovanie, sťažené tým, že v rozdeľovaní niektorých dôležitých produktov na Slovensku nebol vybudovaný zodpovedný systém.
Tak, ako vplýva na snaženie sa pracujúcich pocit spravodlivého zásobovania, tak isto aj správna penová politika musí priniesť žiadúce zlepšenie. Podľa aj v expozé uvádzaných číslic vidíme, že sa vyrába stále viac. Pri realizácii dvojročného plánu výroba spotrebných statkov stúpne význačnou mierou, ide len o to, aby tieto výrobky dostaly sa zavčasu a za primerané ceny do rúk pracujúceho ľudu. Už behom roku 1946 sa výroba potešiteľne rozvinula, výrobné náklady klesly a už dnes môžeme v celom rade odvetví prikročiť k snižovaniu cien bez ohrozenia rentability priemyslového podnikania.
Prípadné snižovanie cien základných životných potrieb je aj hospodárky únosné a je aj žiadúce, lebo veď hlavným cieľom dvojročného budovateľského plánu je podstatné zlepšenie a zvýšenie životnej úrovne pracujúcich.
Tovar zlacnie tiež zjednodušením a zlacnením distribúcie, najmä odstránením predimenzovaného, nadpočetného veľkoobchodu. Distribučný systém musí byť v krátkom čase zdokonalený a zjednodušený. Tým sa náklady distribúcie snížia a pacujúci ľud nebude nútený platiť za životné potreby zbytočne vysoké ceny.
Snížením cien vo výrobe a distribúcii dosiahneme sníženia konzumentských cien už v najbližších týždňoch, čo ohlásil sám predseda vlády Klement Gotwald. V tomto snižovaní cien musíme pokračovať aj naďalej úmerne so stúpajúcou výrobou v rámci dvojročného plánu. Je žiadúce, aby sníženie cien nastalo v prvom rade v textile, ktorému to umožňuje stúpajúca výroba v mase a mäsitých výrobkoch a tukoch, tu najmä zlacnením distribučných nákladov a spravodlivým snížením rozpätia medzi cenou, za ktorú predáva roľník a cenou, ktorú platí spotrebiteľ u mlieka a mliečnych výrobkov ako aj obuvi.
Už januárové výsledky vo výrobe priadze prekročily plán a aj dodávky na zahraničný trh boly tak upravené, že ostávajú pre domáci trh značné kvantá textilných výrobkov a situácia, ktorá bola donedávna tak napätá, sa podstatne zlepšuje.
V rámci rovnomerného zásobovania všetkých častí Republiky, ale najmä rovnomerného zásobovania všetkých krajov Slovenska treba rozriešiť otázky organizácie a kontroly distribúcie. Ku konsolidovaniu pomerov v distribúcii treba tiež, aby zákon proti šmelinárom bol rigorózne dodržiavaný.
Keď hovorím pomerne obsiahle o zásobovacej situácii a jej perspektívach do budúcna, robím to zámerne, lebo problémy distribúcie a cenovej politiky sú súčasnými živými problémami a ich rýchle rozriešenie podstatnou mierou pomôže skonsolidovať pomery na mnohých úsekoch denného života. Najmä pomôže zvýšiť pracovný výkon všetkých pracujúcich občanov štátu.
V distribúcii stavebným materiálom bude mať Povereníctvo priemyslu a obchodu mimoriadne zodpovednú úlohu, najmä pokiaľ sa týka distribúcie tehál, škridlíc a stavebného železa. Veľký stavebný program dvojročného budovateľského plánu bude klásť na spravodlivú distribúciu týmto materiálom zvýšené požiadavky. Dúfam, že Povereníctvo priemyslu a obchodu aj tieto úlohy zvládne tak dokonale, ako sme tomu zvykli v iných odvetviach jeho činnosti a že v úzkej spolupráci s Povereníctvom sociálnej starostlivosti rozrieši uspokojivé aj problém kvalifikovaných pracovných síl v stavebníctve.
Slávna Slovenská národná rada!
Poučení úspechmi v znárodnenom priemysle v uplynulom roku vstúpili sme do prvých mesiacov dvojročnice. Je na všetkých zodpovedných činiteľoch, aby správne hodnotili dosiahnuté a v expozé pána povereníka priemyslu a obchodu Dr. Jána Púlla ozrejmené doterajšie výsledky budovateľského úsilia, pomáhali aj naďalej rozširovať a uskutočňovať myšlienku industrializácie Slovenska. Je to ako som povedal na začiatku, jeden z pilierov, na ktorých v budúcnosti bude stáť pevná, šťastná a jednotná Československá republika (potlesk).
Som pevne presvedčený, že rezort pána povereníka priemyslu a obchodu za jeho doterajšie splňovanie dielčich úloh na ceste za týmto cieľom si zaslúži plného absolutória a vďaky všetkého pracujúceho ľudu (potlesk).
Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:
Nasleduje pán člen Slovenskej národnej rady Michal Chrenko. Dávam mu slovo.
Člen SNR Michal Chrenko:
Slávna Slovenská národná rada!
Žijeme v období konsolidačného úsilia na každom úseku nášho hospodárskeho života. Aby sme sa už raz dostali na stupeň mierového stavu, ktorý niekedy aj podceňujeme len preto, že sme si vytýčili program v našej oslobodenej československej republike, že musí byť a bude lepšie. Po tomto túži na Slovensku každý poctivý občan, ktorý pracuje, robotník, roľník, živnostník, inteligent bez rozdielu svojho politického zamerania. Posledné expozé všetkých pánov povereníkov odznelo v týchto intenciách, medzi inými aj p. povereníka priemyslu a obchodu.
Nech mi je dovolené podať názor a tiež otázky v odbore textilnom, jeho zásobovania na Slovensku tak, ako vypadá v skutočnosti, a ako sa naň díva široká verejnosť spotrebiteľ a obchodník.
Pán povereník priemyslu a obchodu svoje expozé správne zahájil slovami, že rok 1946 uplynul v znamení rýchleho postupu slovenského priemyslu ku konsolidácii.
Je pravdou, že v zásobovaní potravinami vykonal roľník svoju povinnosť nad očakávanie. Robotník roztočil každé koliesko odsúdené na dlhú nečinnosť a to samé vykonal každý živnostník, tiež úradník a remeselník.
Pri tomto všeobecnom výkone, uznanom dosť často i v zahraničí, neni slovenská verejnosť spokojná s výrobou a distribúciou textílií.
Vojnou postihnuté štáty s najväčšou energiou bojujú proti zhubným živlom šmelinárov a čiernych obchodníkov, ktorí znemožňujú každú snahu reálneho obchodovania a hospodárenia.
Som presvedčený, že na Slovensku v sektore textilnom nebolo učinené opatrenie, ktoré by zabezpečilo každému občanovi to, čo mu právom patrí z domáceho výrobku.
Známa textilná aféra odhalila nesporne, že v distribúcii textíliami je na Slovensku neporiadok.
Po náležitom časovom odstupe, najmä po pokračovaniach predosobitnými policajnými trestnými súdmi možno konštatovať, že distribúcia textilným tovarom nebola prakticky upravená na Slovensku na podklade nijakej normy. Vysvitá to aj z výpovede zodpovedných funkcionárov Povereníctva priemyslu a obchodu, konkrétu p prednostu Padušického a prednostu Dr. Križana, ktorí sa priznali k týmto skutočnostiam.
Povereníctvo priemyslu a obchodu neupravilo výslovne distribúciu textilom v roku 1946 s výnimkou jedinej vyhlášky, a to v máji 1946, ktorá nebola riadne publikovaná a teda ju nemožno považovať za zaväzujúcu normu, ale len za intimát adresovaný národným podnikom textilného odboru. V tomto intimáte sa uvádza, že nie je dovolené predávať textilný tovar príslušníkom cudzích armád na Slovensku. Poznamenávame k tejto skutočnosti, že išlo o intimát, ktorý bol vydaný v máji a vzhľadom na časové obdobie bol vlastne prekonaný pomerami. Aj z tejto skutočnosti vysvitá, že Povereníctvo priemyslu nepokračovalo vôbec pružne a nevenovalo náležitú starostlivosť distribúcii textilu.
Pokiaľ ide o predaj textilného tovaru z tovární národného podniku, treba konštatovať, že jedine vyhláška povereníka priemyslu a obchodu zo dňa 26. októbra 1946 upravila dve základné etapy, a to predaj tovarov bez prídelových lístkov a kompenzačné obchody.
Tým, že Povereníctvo priemyslu a obchodu vydalo vyhlášku až koncom októbra, ktorá prakticky platila až do 1. novembra, 1946, sa priznalo k tomu, že najdôležitejšia časť distribúcie textíliami nebola vôbec upravená.
Na všetky námietky sa bráni Povereníctvo priemyslu a obchodu, aj policajné trestné súdy ako prvostupňové inštancie, že išlo o rámcovú normu, ktorá upravovala distribúciu na základe známej normy číslo 100/1942, ktorej platnosť bola predĺžená do 31. decembra 1946. Konštatujem výslovne, že ide o normu rámcovú, takže zbežný pohľad dostačí, aby sme si presvedčili, že nemôže mať nijakej úpravy o distribúcii textilu. Tento právny stav je vážnou obžalobou tej časti aparátu priemyslu a obchodu, ktorá má na starosti distribúciu priemyselných výrobkov.
Je iste správne, že sa konečne začína robiť poriadok s čiernym obchodom. Je správne, že sa budú trestať tí, ktorí chcú ťažiť na úkor celku v čase nedostatku.
Demokratická strana z tejto príčiny dala bezpodmienečný súhlas k tomu, aby sa uzákonila norma o stíhaní čierneho obchodu a ziskuchtivého shromažďovaniu, zásob. To nám je jasné a o tom nebudeme debatovať s nikým a tým menej s tým, ktorý sa zaoberá s čiernym obchodom. Sme však v demokratickom štáte, kde vládne právny poriadok.
Žiadame preto, aby sa náš občan trestal len vtedy, keď nesplní svoje povinnosti, keď poruší ustanovenia, ktoré sú dané, zákon. Musí tu byť závažná norma, s príslušnými trestnými sankciami, keď chceme občana trestať. Starať sa o to, aby tieto normy tu boly, je predovšetkým povinnosťou našich ústredných úradov. Keď túto zanedbávajú, dopúšťajú sa práve tak poklesku ako občan, ktorý nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zákona, alebo ináč porušil jeho ustanovenie. Konštatujem výslovne, že Povereníctvo priemyslu a obchodu sa v prípade textilu dopustilo zanedbania základných povinností ústredných úradov.
Tu nejde len o vec, ktorá sa, týka Povereníctva priemyslu a obchodu. To je vec veľmi vážneho obsahu, čo vyplýva aj z toho, že situácia s textíliami je na Slovensku katastrofálna.
V obchodoch tovaru niet. Tisíce poctivých občanov, živnostníkov, krajčírov nemajú práce a ešte väčší počet zamestnancov, lebo nevedia, od koho, kde, a kedy ďostanú prídel tovaru. (Či majú kupovať na čierno?) Pozrime na našich robotníkov, roľníkov a zvlášť štátnych zamestnancov, ako sú oblečení.
Mám po ruke rezolúciu konfekčných krajčírov z celého východného Slovenska, v ktorých títo drobní živnostníci márne sa obracajú na Povereníctvo priemyslu a obchodu, aby sa im pomohlo. V rezolúcii sa doslovne píše: ,,Situácia je taká, že Povereníctvo priemyslu nemôže potvrdiť, že by v sozname prídelov za minulé dva roky bol čo len jednomu krajčírovi pridelený do dnešného dňa aspoň 1 m textilu. Jasne a nedvojsmyselne sa rečnilo, že je prvoradým záujmom štátu upevňovať a zveľaďovať práve drobného živnostníka. Lenže to boly reči, lebo skutky dokázaly opak. Neni podniku, ktorý by si mohol udržať stav zamestnancov a postupne sme nútení živnosti zatvárať. Vidíme v tom ubíjanie súkromného podnikania a sociálne najslabších remeselníkov a trhovcov na úkor veľkovýroby. Sú však naopak jednotlivé nové firmy, ktoré práve pričinením Povereníctva priemyslu a obchodu stály sa takmer sa dňa na deň veľkovýrobcami. Bola vyslovená zásada, že z konfekčných výrobcov môže byť dotovaný Povereníctvom iba ten, kto zamestnáva viac ako 21 zamestnancov. Je logické, že z drobných krajčírov nikto nemohol splniť túto podmienku. A tak sa stalo, že z existenčných dôvodov boli nútení mnohí krajčíri hľadať si prácu tam, kde sa im dala možnosť. Toho využila na východnom Slovensku najmä firma Grünfeld z Medzilaboriec, ktorá využijúc finančnej tiesne najbiednejších živnostníkov, vyžiadala si od týchto dočasne nezamestnaných prehlásenie, že títo budú celým svojím zariadením výlučne pracovať pre spomenutú firmu. Je samozrejmé, že takto dosiahla firma počtu nad 20 a je od prvého dňa pravidelne dotovaná prídelom, aký potrebuje. Toto musíme kvalifikovať ako legálne vykorisťovanie samostatného živnostníka, lebo je jasné, že firma brala mu od úst nielen jeho prídel a každodenný chlieb, ale i štátu dane. (Potlesk). To sú výňatky z rezolúcií z východného Slovenska, ale stav je podobný na celom Slovensku. Je nám síce známe, že Povereníctvo chystá novú organizáciu distribúcie pre konfekčných krajčírov v dobe čo najkrajšej, ale bojíme sa, aby toto nebolo v budúcnosti pokračovaním nesprávností spáchaných dodnes. Je preto potrebné, aby budúce prídely neboly rozdeľované podľa počtu zamestnancov, ale podľa počtu dnes hrdzavejúcich strojov a aby do komisie, ktorá bude rozdeľovať prídely, bol na Povereníctvo pozvaný z tých aspoň jeden krajčírsky živnostník. Z úradného prameňa sa totiž dozvedáme, že v prvou štvrťroku 1947 sa rozdelí na Slov. 3,590.000 m bavlneného a 1,600.000 m vlneného tovaru slovenského pôvodu. Po krytí technického a verejného sektoru konfekcie, remesiel a potrebne j vývoznej kvóty ostáva z týchto množstiev pre obchod 6,000.000 m bavlneného a 100.000 m vlneného tovaru vedľa výrobkov pleteného a pančuchového druhu. K týmto množstvám pre obchod pristupujú ešte dodávky z českých krajín a to, asi 1,500.000 m bavlneného a umelohodvábneho tovaru v hodnote Kčs 52,000.000, pleteného tovaru v hodnote 32,000.000.-Kčs. vedľa nábytkových látok v cene 8,000.000.- Kčs. Celková hodnota slovenského a českého textilného tovaru predstavuje takto pre civilný trh v prvom 1/4 roku 1947 sumu okolo 160.000.000 Kčs okrem konfekčného tovaru. Hodnota tohoto, a to konfekcie vrchovej a bielizňovej odhaduje sa pre rok 1947 na 1 miliardu 500 miliónov Kčs pre slov. spotrebiteľov. Na nášho občana pripadne teda v prvom štvrťroku v obchodoch so strižným a módnym tovarom asi 50 Kčs. Keď počítame, že len jedna štvrtina obyvateľstva bude kupovať textílie, dôjdeme k výsledku, že na Slovensku bude si môcť občan kúpiť tovaru za 200 Kčs.
Slávna Slovenská národná rada!
Táto situácia bola, rovnaká v minulom roku, možno povedať, že ešte horšia. (Povereníctvo priemyslu a obchodu neurobilo nič užitočného pre zabezpečenie spravodlivej distribúcie textilu a vyše 1/3 vyrobeného tovaru v našich textilných podnikoch plynula pre čierny obchod. Pochopiteľné je, že tento tovar na čiernom trhu nemohol kupovať pre cenovú neprístupnosť ani roľník, ani robotník, a kde potom úradník. Nuž takto vyzerá naša, sociálna politika v praxi. Keďže výhľady v tomto roku sú rovnako katastrofálne, treba sa pýtať, čo vlastne urobilo Povereníctva priemyslu a obchodu, aby sa zabezpečila spravodlivá distribúcia v textíliách. Pre občianstvo je nepochopiteľné, že tí istí ľudia, ktorí sa v minulom roku tak okate neosvedčili, dnes sedia na Povereníctve priemyslu a obchodu ďalej, aby prípadne zapríčinili opätovne veľké škody pre národnú pospolitosť, akých sme boli svedkami v roku 1946. (Potlesk), žiadame preto pána povereníka, aby sa láskavé vyjadril na tieto okolnosti:
1.) Koľko textílií ušlo vôbec na čierny trh?
2.) Či Povereníctvo priemyslu a obchodu presne zistilo, a v kladnom prípade nech láskavé oznámi, aké percento predstavuje toto množstvo a celkovej výroby v našom znárodnenom textilnom pri mysle za rok 1946.
3.) Nech láskavé oznámi s akým množstvom textilu môže počítať náš občan v roku 1947 pri terajších výrobných podmienkach.
4.) V národnom podniku v Rybárpoli je nateraz uskladnené 4,000.000 m textilného tovaru. Pýtam sa, prečo je tento tovar uskladňovaný a prečo sa nedáva na trh, keď je teraz všeobecný nedostatok tovaru. S týmto zjavom sa stretávame i v iných továrňach.
5.) Pán povereník priemyslu a obchodu oznámil, že bolo treba prikročiť k revízii exportného plánu, lebo tento išiel na úkor domácej potreby. Ako si však vysvetliť tú skutočnosť, že podľa plánovaného vývozu 4. 000 m textílií za mesiac január 1947 sa vyviezlo v tomto mesiaci len 87.000 m a v mesiaci februári len 18.000 m textílii. Kde je teda rozdiel pripadajúci na exportné dodávky. Prečo nebolo toto množstvo určené pre domáci trh, keď sa hovorí o revízii exportného plánu.
6.) Naše textilky zasielajú na zušľachťovacie pokračovanie niektoré suroviny do tovární v českých krajinách, najmä do Náchoda. Potrebujeme vysvetliť, koľko surovín, poťažne polotovarov bolo expedovaných na zušľachťovacie pokračovanie a koľko sa nám vrátilo na Slovensko spracovaných textílií. Akým spôsobom je postarané o to, aby sme v tomto smere neboli poškodzovaní?
Prečo Nákupná ústredňa potravných družstiev "NUPOD", ktorá spočíta 1471 družstiev, bola z distribúcie tkacieho pamuku vylúčená? Ďalej prečo Veľkonákupná spoločnosť družstiev v Žiline pre Budúcnosti obdržala 40%, Slovenka 40% a niekoľkí súkromní obchodníci 20%? Ako vysvetlí pán povereník priemyslu a obchodu tento stav? Prečo sa tu obišiel "NUPOD", keď tento prichádza prostredníctvom svojich družstiev do styku s veľkou čiastkou nášho, obyvateľstva, ktorá je odkázaná na to, aby si sama zhotovovala domáce plátené výrobky, či chce Povereníctvo priemyslu a obchodu, aby si títo pamuk nakupovali za čierne ceny u tých nákupní, ktoré sú poverené distribúciou pamuku? Nemyslí Povereníctvo priemyslu a obchodu, že tým úmyselne poškodzujú práve tie najslabšie vrstvy nášho ľudu?
Slávna Slovenská národná rada!
Konštatujem, že rovnaká situácia, ako je v textile, je aj pri distribúcii iných priemyselných výrobkov, o ktorých sa dnes nechcem zmieniť pre ich početnosť, ku ktorým sa náš obchodník skôr dostane podplácaním, než reálnou cestou. Pán povereník priemyslu a obchodu uviedol vo svojom expozé, že sa v roku 1946 pridelilo Okresným národným výborom 885 tisíc kusov odberných lístkov na mužskú viazanú obuv. 674 tisíc kusov odberných lístkov na ženskú viazanú obuv a 213 tisíc kusov odberných lístkov na detskú viazanú obuv. Okrem toho sa vraj pridelilo niektorým kategóriám obyvateľstva 390.800 párov viazanej a 35 tisíc párov voľnej obuvi.
Dovoľte, aby som konštatoval, že ide o výdaj odberných lístkov a v niektorých okresoch až na 22 percent obyvateľstva dostalo síce odbemé lístky, ale nedostalo na ne obuv. Takýto stav je aj na začiatku roku 1947 po vydaní boteniek pre každého obyvateľa. Bez ohľadu na tuto skutočnosť ide o minimálne množstvo obuvi danej do distribúcie. Keď sa na jednej" strane hovorí o vrcholných výkonoch v národnom podniku BAŤA, radostne sa konštatuje, že dosahuje aj po stránke finančnej uspokojivých výsledkov, čo je znakom rentabilnej výroby. Je rovnako potrebné, aby sa vysvetlilo, aké množstvo výroby sa použilo pre export, aké množstvo sme dali pod titulom reprezentačných darov a nadovšetko, aké hľadiská rozhodovaly pri prideľovaní obuvi z titulu mimoriadnych prídelov jednotlivým vrstvám obyvateľov.
Náš kožiarsky a gumárenský priemysel - jeho reprezentanti sa vrátili práve z Ameriky, kde dohovorili vývozný kontigent dvoch až 3 mil. párov obuvi do Ameriky. Treba, sa preto pýtať, či sa počítalo v exportnom pláne obuvi v rámci dvojročnice s týmto množstvom a či nenastamú v domácom trhu komplikácie práve vzhľadom na výšku dohodnutého kontigentu. Ako protihodnotu za vyvezenú obuv máme dostať niektoré chemikálie a najmä surové kože vrchové i spodkové, lebo sme i pri terajšom stave dobytka na 40% závislí na dovoze koží zo zámoria. Akým spôsobom bude slovenská výroba participovať ma tomto dovoze a nadovšetko, akým spôsobom sa stane distribúcia koží, aby mal na tejto podiel tak národný ako súkromný sektor kožiarskeho priemyslu.
Pýtam sa preto pána povereníka priemyslu a obchodu:
1) Zabezpečí v roku 1947 botenka pre každého obyvateľa jeden pár celokoženej obuvi a jedno podbitie kožou? Je postarané organizačne o to, aby obuv aj koža bola včas v obchodoch a obuvníckych dielňach, alebo budeme svedkami sústavných odkladov?
2) Ako sa mieni Povereníctvo priemyslu a obchodu postarať o obuvníkov? Na celom Slovensku žijú dnes obuvníci z čiernych prídelov. Práve tak aj naši krajčíri a konfekcionári. Čo mieni urobiť Povereníctvo priemyslu a obchodu, aby naši obuvníci mohli mať zabepečené existenčné minimum z legálnych prídelov?
3) Aký bol pomer v zásobovaní roľníkov a robotníkov obuvou v roku 1946? Žiadame tento nepomer vyčísliť a zverejniť.