4) Aký pomer v zásobovaní surovinami v kožiarskom priemysle a národného podniku a u súkromných podnikov? Nech sa vyčísli, koľko koží sa pridelilo národnému podniku a koľko súkromným podnikom.
5) Bude v roku 1947 slovenský kožiarsky priemysel zapojený do vývozu a v akom rozsahu?
6) Ako bude postarané o to, aby slovenský kožiarsky priemysel dostával primeranú kvótu z chemikálií a surových koží, a to rovnako sektor znárodnený ako sektor súkromný?
Slávna Slovenská národná rada!
Je pravda, že v zásobovaní textilom a obuvou sú najužšie profily, ktoré najviac postihujú široké vrstvy obyvateľstva. Platí však rovnako u ostatných priemyselných výrobkov, kde distribúcia je bez pevnej organizácie a takto sa umožňuje jednak nespravodlivý prídel, jednak odčerpávanie pre čierny trh. Ako typický uvediem prípad mydla, kde sú niekedy celé kraje mesiace bez prídelov mydla, čo má ďalekosiahle následky, najmä pokiaľ ide o hygienu a vôbec zdravotné pomery.
Dozvedám sa z novín, že Najvyšší kontrolný dvor robí revíziu na Povereníctve priemyslu a obchodu. Zaujímalo by nás, aké sú výsledky tejto revízie, aby plénum Slovenskej národnej rady bolo o tomto načas informované.
Vyriešenie základných otázok distribúcie priemyselnými výrobkami je potrebné v najkratšom čase, lebo spolu s vyživovacími potrebami tu treba hľadať podmienky pre úspešnú budovateľskú prácu. (Potlesk).
Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:
Nasleduje pán člen Národnej rady Jozef Malík. Uďeľujem mu slovo.
Člen SNR Jozef Malík:
Slávna Slovenská národná rada!
Z prehľadnej zprávy pána povereníka priemyslu a obchodu o stave a výsledkoch našej priemyselnej výroby plynú pre nás radostné uzávery, že v priemyselnom sektore dostávame sa veľmi rýchle k stavu predvojnovej výroby a že slovenský pracujúci ľud bude môcť v krátkom čase uspokojiť i svoje potreby na priemyslové výrobky. Rekonštrukcia podnikov bola dokončená, strojový park sa neustále zväčšuje a vďaka vysokej pracovnej morálke robotníctva a vzrastajúcemu výkonu v továrni, doháňame, a preháňame predvojnovú úroveň v priemyselnej výrobe.
Výrobné výsledky, ako sme sa o nich dozvedeli z expozé p. povereníka priemyslu a obchodu, sú dôkazom, že náš hospodársky život ide správnou cestou, a je v správnych koľajach. A keď k nim pripočítame prvé výsledky plánovaného hospodárstva našej dvojročnice, musíme dôjsť k záveru, že znárodnením veľkej časti priemyslu a podriadením výroby jednotnému plánu volili sme správnu cestu a že pre nás inej cesty niet, ak zlepšovanie životnej úrovne pracujúceho ľudu nemá ostať len planým heslom.
Pre nás je radostná tá skutočnosť, že už v treťom mesiaci plánovitej výroby môžeme prikročiť k podstatnému snižovaniu cien priemyslových výrobkov. Naša vďaka platí všetkým pracujúcim, robotníkom a zamestnancom, technikom a riaditeľom, ktorí sa pričinili o to, že ku sníženiu cien dôležitých potrieb môžeme prikročiť oveľa skôr, ako sa pôvodne predpokladalo.
Revíziu cien priemyselných výrobkov, ohlásenú p. predsedom vlády Clementom Gottwaldom, nemôže vari žiadna složka nášho ľudu privítať s väčším uspokojením, ako roľníctvo, lebo bezosporne z cenového sníženia bude mať najväčší osoh roľník. Myslím tu na na cenovú disparitu medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov a priemyselných výrobkov, ktorá dozaista je veľmi boľavým problémom poľnohospodárskej výroby. Ohlásenie cenového sníženia je ďalším úspechom našej hospodárskej politiky, lebo je jedným z najúčinnejších prostriedkov likvidovania cenovej disparity.
Treba otvorene povedať, že v cenovej politike môžeme sa vybrať len dve cesty: Buď budeme zvyšovať i ceny poľnohospodárskych výrobkov, čo bude znamenať, že sa okamžite budú zvyšovať i mzdy v priemysle, dôjde k novému hnutiu za zvyšovanie platov a miezd, k nespokojnosti v meste a na dedine, miesto hodnotného obeživa museli by sa tlačiť bezcenné papiere. To by bola cesta k rozvratu, začiatok hospodárskej dezorganizácie a menových neporiadkov a koniec hospodárskej konsolidácie a dvojročného plánu pri jeho počiatku, alebo budeme postupne budovať solídne základy národného hospodárstva, zvyšovať produktivitu v priemysle i v poľnohospodárskej výrobe, vyrovnávať cenový nepomer zdedený po 20 ročnom vladárení agrárnych pánov a stláčať disparitu medza priemyslom a poľnohospodárstvom. Táto cesta kladie, pravda, veľké požiadavky na náš pracujúci ľud, lebo len pracia poriadok vo výrobe, či už v poľnohospodárskej a priemyslovej, je zárukou snižovania cien priemyslových výrobkov a výrobných nákladov v poľnohospodárstve. Trvalé môže vyriešiť cenové a dôchodkové problémy nášho roľníka nakoniec iba zvýšenie výroby v dvojročnom pláne a zvýšená produktivita jeho práce. Preto dvojročný budovateľský plán je hlavnou zárukou, že pri plán hospodárení bude sa venovať vyššia pozornosť najmä tým úsekom, kde je výroba najviac zanedbaná a to je v poľnohospodárstve. Plánovaná mechanizácia predovšetkým a všestranné zveľadovanie poľnohospodárstva sú najistejším prostriedkom na odstránenie disparity medzi priemyslovými a poľnohospodárskymi výrobkami.
Máme sa teda rozhodnúť pre jednu z týchto dvoch ciest. Nepochybujem, že každý, kto nemieni hazardovať s osudom tohto štátu a slovenského národa a komu záujmy a bezpečnosť, budúcnosť slovenského roľníka vážne leží na srdci, vyberie si cestu druhú, cestu zdravého, premysleného budovania nášho hospodárstva, cestu práce. Náš ľud sa už jednoznačne vyslovil za túto cestu a prvé výsledky dvojročného plánu sú dôkazom, že robil správne. Toto zaväzuje aj nás, politických predstaviteľov vôle slovenského národa, aby sme na tejto ceste vytrvali, aby sme nerozmyslenými pokusmi nehazardovali s osudom tohoto ľudu a nemárnili jeho dôveru.
Musím s ľútosťou konštatovať, že cenová disparita od istého času stáva sa vďačným poľom politicko-staranníckej demagógie a nezodpovedných útokov na vládnu politiku v hospodárstve. Tu treba povedať jasné a otvorené slová: disparita medzi cenami priemyslových a poľnohospodárskych výrobkov nie je dielom tohoto štátu a tejto vlády a preto môžeme o nej hovoriť s pokojným svedomím. Tým, ktorí tento problém by chceli zneužívať na znepokojenie roľníkov, treba vrelé doporučiť, aby svoje výtky adresovali na tých pánov, ktorí v minulosti dirigovali našu poľnohospodársku politiku a ktorí sú zodpovední za dnešné položenie slovenského roľníka.
Každý, kto sa s poľnohospodárskymi problémami vážnejšie zaoberá, môže potvrdiť, že k trvalému vyriešeniu roľníckeho dôchodku, ku ktorému koniec-koncov má stlačovanie cenovej disparity smerovať, nesúci zvyšovanie cenových čísiel, ale že je treba radikálne odstraňovať úžasnú zaostalosť poľnohospodárskej výroby, zaostávajúcej za rozvojom priemyslu. Cieľavedomou politikou podarilo sa nám pomerne v krátkej dobe zredukovať disparitu na predvojnovú úroveň, v repárskych oblastiach dokonca klesla o 8% pod predvojnovú mieru. To je nesporný úspech našej dobrej cenovej politiky. Je hospodársky a sociálne odôvodnené, že cenová politika sa orientuje predovšetkým na malého a stredného roľníka. Vyšlo sa tu z nepopierateľnej skutočnosť, že sa príjem malého roľníka zo 65% tvorí odpredajom živočíšnych výrobkov. A práve v živočíšnej výrobe bola disparita, no vďaka neslávnej maloroľníckej politike vždy vyššia ako u výroby rastlinnej. Preto nová poľnohospodárska politika vzala si za cieľ odstraňovať cenovú disparitu najprv tam, kde sú poškodzovaní malí a strední roľníci, teda v živočíšnom odvetví poľnohospodárskej výroby. Nedá sa poprieť, že v tomto smere sme urobili obrovský pokrok proti minulosti, keď ceny živočíšnych výrobkov boly zúfale nízke, ruinovady našich drobných roľníkov. V záujme našich malých a stredných roľníkov boly zavedené trojité ceny u pšenice a žitia, lebo tým sa snížila disparita predovšetkým u tých roľníkov, ktorí disparitou najviac trpeli.
Ale koniec-koncov cenové zásady nestačia odstrániť jestvujúcu cenovú disparitu v celom jej rozsahu, ak sa má udržať rovnováha medzi cenami, mzdami a menou. A k tomu je treba - ako som už spomenul - zvýšiť výrobnosť roľníckej práce. Práve v tom treba vidieť trestuhodnosť poľnohospodárskej politiky minulých režimov, že pre nedostatok mechanizácie a racionalizácie a pod. je výrobnosť roľníckej práce nízka aj napriek jeho až neľudsky ťažkému lopoteniu. Snížiť disparitu znamená teda zvýšiť výrobnosť roľníckej práce. Za tým cieľom treba poľnohospodársku výrobu zhospodárniť, zmechanizovať zaobstarať plemenný dobytok, šľachtené osivá a sadivá, previesť komasáciu, starať sa o odborné vzdelanie roľníckej mládeže. To sú úlohy nie malé, ale dvojročným plánom sme sa zaviazali, že ich stoj čo stoj prevedieme a musíme previesť.
Stručne shrniem úlohy dvojročnice, ktoré súvisia s odstránením cenovej disparity:
1) Snížiť ceny priemyselných výrobkov, najmä tých, ktoré sú životne dôležité pre roľníka: ceny strojov, pohonných hmôt, textilu a ostatných spotrebných tovarov, ďalej zrevidovať tiež ceny remeselných prác a výrobkov.
2) Pri snížených cenách priemyselných výrobkov udržať ceny v poľnohospodárskej výrobe a predovšetkým udržať ceny živočíšnych výrobkov a snižiť spotrebiteľské ceny výlučne na úkor obchodných složiek.
3) Celým radom opatrení zhospodárniť poľnohospodársku výrobu, zvýšiť produktivitu práce a stlačiť výrobné náklady na najnižšiu možnú mieru. Previesť tieto opatrenia znamená uskutočniť dvojročný plán v poľnohospodárstve.
4) Konečne urobiť poriadok vo výkupe a obchode či už s poľnohospodárskymi alebo priemyslovými výrobkami, skrátiť cestu od výrobcu ku spotrebiteľovi v prospech roľníkov a konzumentov a na úkor neprimeraných ziskov veľkoobchodníkov, špekulantov a čiernych obchodníkov.
Z uvedených skutočností, ako na poslednom zasadnutí boly vyčíslené v expozé p. povereníka obchodu a priemyslu, je vidieť, že naši robotnici pochopili, čo je ich povinnosťou pri výstavbe našej ľudovodemokratickej Republiky, že len vypätím síl pri práci môžu zvýšiť svoju životnú úroveň a tak ako robotníci sú si vedomí svojho historického poslania, tak aj my roľníci vynaložíme celé úsilie, aby sme naše polia obrobili a takto zabezpečili a zaistili výživu národa. (Potlesk).
Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Karel Šmidke.
Podpredseda SNR Karol Šmidke:
Týmto je menoslov rečníkov o expozé povereníka priemyslu a obchodu Dr. Jana Púlla vyčerpané. Nasleduje rozprava o expozé povereníka pôšt Jozefa Lukačoviča. Otváram rozpravu, prvým rečníkom je pán člen Rady Martin Kulich. Prosím, aby sa ujal slova.
Člen SNR Martin Kulich:
Slávna Slovenská národná rada! Keď chceme zhodnotiť dosavádnu činnosť Povereníctva pôšt - ako to z predneseného expozé p. povereníka profesora Lukačoviča vysvitá a čo môžeme aj okolo seba pozorovať - musíme povedať, že poštový rezort plne pochopil svoju funkciu a že sa takmer stopercentne zhostil svojich úloh, vzhľadom na krátkosť času a na vážne prekážky, do cesty postavené. Treba sa nám všetkým úprimne tešiť z toho, že Povereníctvo pôšt dokázalo sa byť pohotovým a pružným v každom ohľade. Lebo na všetkých úsekoch jeho pracoviska stretávame sa s krásnymi výsledkami, ktoré nech sú príkladom aj pre ostatné orgány vládnej moci na Slovensku. Bez týchto výsledkov by sme si sotva vedeli predstaviť v takom svetle a súlade rôzne sektory nášho verejného života, lebo veď práve poštový rezort v každom štáte z veľkej čiastky slúži ku konsolidácii pomerov a najmä pomerov hospodárskych.
S radosťou konštatujem tú skutočnosť, a to tým viac preto, že na základe už dosiaľ vykonanej práce Povereníctvo pôšt bude sa zaiste i naďalej usilovať o to, aby vyšlo v ústrety všetkým oprávneným požiadavkám, ktoré v rámci dvojročného hospodárskeho plánu budeme naň klásť. (Potlesk).
Tak, ako z celého expozé p. povereníka vysvitá zrejmý úspech poštovej správy na Slovensku, tak aj v jednotlivych pracovných úsekoch treba s uspokojením vyzdvihnúť tú skutočnosť, že nás milo prekvapujú výsledky práce dosiahnuté v časovom rozpätí od skončenia svetovej vojny až podnes.
Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte mi, aby som aspoň v krátkosti poukázal na činnosť Povereníctva pôšt, konkrétne v oblasti poštovej prevádzky a rozhlasu.
Boje na Slovensku a ustupujúce nemecké vojská spustošily a previedly takmer úplný rozvrat nášho hospodárskeho života. Preto ťažkosti v obnovení poštovej prevádzky boly obrovské a neobmedzovaly sa len na jednotlivé kraje, ale boly rovnaké na území celého Slovenska. Len najväčšiemu vypätiu síl poštových zamestnancov možno ďakovať, že za pomerne krátky čas pošta započala uspokojivo fungovať, i keď nie v normálnom rozsahu. Rovnomerne s rekonštrukciou železničných zariadení bola postupne obnovená aj poštová doprava. Ba čo viac, poštová správa sa usilovala obnoviť poštovú dopravu aj do tých miest, kde nebolo výhľadu na skoré obnovenie železničnej dopravy. A tak boly zriadené cestné kurzy s koňskými záprami, motorovými vozidlami, ba aj pešími poslami. Stále sa javiaci nedostatok motorových vozidiel, pohonných hmôt i koňských záprahov síce do istej miery hatil túto prácu, ale prekážky sa postupneodstraňujú a dnes už môžeme s potešením pozorovať, ako pomaly, ale systematicky sa rozrastá sieť dokonalých motorizovaných poštových spojov.
Na tomto mieste treba sa dotknúť a poukázať na, s jednocovacie snahy predstaviteľov poštovej správy v obore poštovej legislatívy. Nový jednotný poštový zákon a nové upravenie poštových prevádzkových predpisov, ktoré sú zatiaľ v štádiu príprav, majú vo svojom reformnom a sjednacovacom účinku ďalekosiahly význam: urýchli a zjednoduší sa výkon poštovej administratívy, v celej Republike sa, jednotne upraví vzájomný styk mezi poštou a verejnosťou a odstránia sa zastaralé ustanovenia a predpisy zákonné, z ktorých mnohé dnes už nezodpovedajú novým pomerom jednak štátoprávnym, jednak národohospodárskym.
S radosťou prijímame oznámenie zavedenia bezpečnostnej kontroly v poslovej prevádzke. Poštová sprava, prevezmúc zásielky k doprave, preberá na seba zároveň zodpovednosť za bezpečnosť týchto zásielok. Musí jej preto záležať na tom, aby v tomto smere činnosť jej orgánov bola bezchybná a nezadávala podnet k prípadným sťažnostiam so strany používateľov poštových služieb. Bezpečnostná kontrola je jedným z opatrení na docielonie tohoto stavu. Ako inde, tak aj do radov poštového zamestnanectva dostali sa ľudia slabšieho charakteru, ktorí všeobecnej zlej hospodárskej situácie chceli využitkovať vo svoj vlastný prospech tým, že siahli na obsah zásielok, poštovej spráev severných k doprave. Verím, že zavedením poštovej bezpečnostnej kontroly tieto nepekné zjavy budú zredukované na najmenšiu mieru a že pristihnutí delikventi budú podľa stupňa svojho previnenia náležite potrestaní. (Potlesk). Dobre by bolo mená týchto záškodníkov našej verejnosti zverejniť, aby to poslúžilo ako odstrašujúci príklad pre tých, ktorí prejavujú podobné sklony ako dôsledok mravného defektu. V súvislosti s týmto treba sa mi ešte zmieniť aj o balíkoch zasielaných našimi krajanmi v Amerike príbuzným u nás. Ako vieme, i tieto častokrát boly vykradnuté počas dopravy k nami, alebo sa mnohé z nich k nám vôbec ani nedostaly. Tieto skutočnosti sa, často neprávom pripisovaly a pripusujú poštovej správe, ako by ona jediná bola za to zodpovedná. Naproti tomu je dokázané, že tieto balíky boly v prevážnej miere poškodzované ešte pred príchodom na územie našej Republiky, teda mimo našich hraníc. Treba ešte podotknúť, že balíky z Ameriky prichádzajú nielen prostredníctvom poštovej správy, ale aj cestou rôznych súkromných firiem. Preto straty a poškodenia dárkových balíkov nesmieme neprávom pripisovať len nasej pošte.
Vo všeobecnosti možno povedať, že poštová služba dobre funguje, až na nepredvídame okolnosti a rušivé poveternostné zásahy, ako fujavice, záveje, veľký sneh, ktoré najmä v poslednom čase podstatne zhoršily železničnú dopravu a tým aj poštovú premávku a že plne urobila zadosť svojim povinnostiam, pokiaľ ide o prepravu tovarov.
V oblasti rozhlasu činnosť Povereníctva pôšt je taktiež plne uspokojúca. Povereníctvo pôšt hneď po fronte dalo sa do práce, aby umožnilo čo najväčšiemu počtu nášho obyvateľstva dobré poslúchanie rozhlasu. Vieme, že ustupujúce nemecké vojská zničily, respektíve odmontovaly naše vysielače. Namiesto týchto boly inštalované menšie provizórne vysielače.
Tak v auguste minulého roku pri výročí Slovenského národného povstania bol do prevádzky odovzdaný v Banskej Bystrici vysielač o výkone 25 KW a nim nahradený pôvodný povizórny vysielač 1/2 KW. Tento nový vysielač pracuje približne s tým istým výkonom ako vysielač, ktorý bol v službách v prvých časoch povstania a neskôr Nemcami zničený a odvlečený. V danom prípade ide ešte tiež o provizórny vysielač malej výkonnosti. Preto si ľahko vysvetlíme, že v určitých oblastiach stredného Slovenska dochádza občas k poruchám, ktoré sú zapríčinené inými vzdialenými vysielačmi, slúžiacimi rôznym špeciálnym účelom. Treba dúfať, že nový medzinárodný vlnový plán bude do dvoch rokov schválený a že potom dojde aj k náprave, spomenuté poruchy budú odstránené, čo možno očakávať. Ale treba podotknúť, že Povereníctvo pôšt nespolieha sa len a načaká na tento medzinárodný vlnový plán, ale už v roku 1946 objednalo nový 100 KW vysielač pre Banskú Bystricu. Dúfame, že bude vybudovaný v roku 1948 a že bude vysielať už na novej vlnovej dĺžke. (potlesk). Myslím, že potom stredné Slovensko bude v tomto ohľade dostatočne saturované, posluch rozhlasu dokonalý a abonenti plne spokojní. Podľa expozé pána povereníka pôšt zakrátko má byť do prevádzky uvedený nový 2 KW vysielač "Tatry" vo Veľkom Slávkove pre rozhlasové poslucháčstvo v hornatej oblasti Vysokých Tatier. Zaiste sa tomu najviac potešia návštevníci a hostia v tejto najfrekventovanejšej turistickej čiastke Slovenska.
Je správne, že Povereníctvo pôst hlavný dôraz kladie na urýchlené vybudovanie nového 100 KW vysielača Košice, ktorý má s vysielaním započať ešte v tomto roku. Bude umiestnený v novej reprezentačnej prevádzkovej budove v blízkostí Prešova. Tento vysielač, objednaný ešte na začiatku minulého roku, bol už poštovou správou prevzatý a bude v apríli dodaný na miesto stavby. Tento krok poštovej správy prinesie mnoho pre povznesenie nášho východu vo smere kultúrnom, politickom i národnom. (Potlesk). Ale aj pre oblasť Oravy, Turca a Žiliny plánuje sa s vybudovaním 2 KW regionálneho vysielača. Sme povďační Povereníctvu pôšt za porozumenie, ktoré venuje severozápadnej čiastke Slovenska a chce aj tu umožniť dobrý posluch nášho rozhlasového programu. Aj tieto kraje zaslúžia si našej podpory a pomoci. A okrem týchto vysielačov je na programe stavba miestnych vysielačov Bratislava II. a Košice II., ktoré budú slúžiť k zlepšeniu posluchu menovite v týchto najväčších mestách. Veríme, že na medzinárodnej vlnovej konferencii bude pamätané aj na potreby Slovenska pridelením dostatočného počtu vhodných rozhlasových vín a že vybudované diela, o ktorých som hovoril, budú dokonale slúžiť svojmu účelu.
Na tomto mieste treba sa mi ešte krátko zmieniť aj o rozhlasovom poslucháčstve. Odtrhnutím časti územia južného Slovenska v roku 1938 stratila prsta, na tomto území takmer 50.000 poslucháčov rozhlasu. Prinavrátením týchto častí zpäť k Československej republike získala sotva 1800 poslucháčov, takže sa tu javí úbytok asi 32.000 poslucháčov, nehovoriac ani o veľkých stratách na poslucháčoch spôsobených vojnou na starom území Slovenska cca 85.000. Zaiste je správne, že Povereníctvo pôst prísne pokračuje i proti takzvaným čiernym poslucháčom rozhlasu. Ďalšou kontrolou iste sa podarí vedľa 10.000 poslucháčov, predtým čiernych, získať ešte veľké množstvo nových riadnych poslucháčov.
Pokiaľ sa týka veľkého rozdielu jednej rozhlasovej koncesie na Slovensku a v zmiach českých, treba mať na mysli, že hlavnou príčinou, tiež dôkazom tohoto je iný životný štandart u nás na Slovensku a iný v zemiach českých, ako aj v dnešnej dobe do úvahy prichádzajúce nepriaznivé hospodárske pomery zapríčinené vojnovými udalosťami, ktoré na Slovensku spôsobilý omnoho väčšie škody. Dúfame však, že hospodárska stabilizácia prenesie aj v tomto ohľade nápravu v prospech Slovenska, že počet obyvateľov, na ktorý pripadá jedna rozhlasová koncesia, bude oveľa menší, a že to nebude 20 obyvateľov, ale že sa priblížime hodne blízko koncesii v zemiach českých, ktorá činí 4½ obyvateľov. Za hlavnú príčinu, prečo pomerne málo stúpa počet rozhlasových poslucháčov u nás na Slovensku, považujem tú skutočnosť, že na, trh dostávajú sa rozhlasové prijímače len vo veľmi malom kvante, takže nemôže byť krytá domáca potreba. Myslím, že príde náprava čo do distribúcie týchto rádioaparátov aj so strany Povereníctva priemyslu a obchodu, že sa o to postará, aby naši rádioobchodníci dostali väčšie prídely, a aby aj kvalita bola, lepšia a na druhej strane, aby aj cenová hladina mala tendenciu klesajúcu, lebo len vlastný ľudový rádioaparát môže preniknúť do najširších vrstiev ľudu. A ešte spomeniem jeden významný faktor rozvoja rozhlasového posluchu a ten je v elektrizácii našich obcí. Bez tejto bude ťažko propagovať myšlienku rozhlasu, keď nebude daný primárny predpoklad: zavedenie elektriny i do tých najzapadlejších kútov nášho Slovenska. Verím, že všetky v tomto zainteresované miesta budú ruka v ruke pokračovať a že tak umožnia poslúchanie rozhlasového programu aj tým sociálne najslabším občanom, aby sa aj oni mohli po kultúrnej stránke vzdelávať (potlesk).
Keď už hovorím o rozhlasovom poslucháčstve tu u nás na Slovensku, dovoľte mi, aby som sa v tejto súvislosti zmienil aj o našich krajanoch, v Amerike. Ak chceme, aby títo nestratili živý záujem o všetky udalosti u nás, ktoré ich môžu interesovať, musíme sa v prvom rade starať o to, aby sa im zprávy od nás doslávaly prostredníctvom rozhlasu a to vo zvýšenej miere, pravidelnejšie a formou dokonalejšou, než doteraz, lebo je isté, že v prítomnej dobe naše relácie nie je vôbec počuť v niektorých krajoch Ameriky. Musíme tomuto problému venovať zvýšenú pozornosť, verím, že Povereníctvo pôšt a Ministerstvo pôšt porobí za týmto účelom patričné kroky a že nebudeme dlho čakať na radostnú zprávu o plánovaní stavby dokonalého krátkovlnného vysielača, lebo v rozhlase vidím najlepší prostriedok, ako udržať a prehlbovať styky s veľkou časťou nášho národa za morom. Pre mnohých našich krajanov rozhlas vedel by mnoho vykonať v ich svetovej orientácii a vytvoril by kladnejší vzťah k nášmu Slovensku a k našej Republike.
Slávna Slovenská národná rada! Keď končím svoje pripomienky k expozé prednesenému pánom povereníkom pôšt prof. Jozefom Lukačovičom, nemôžem nepoďakovať sa menom Klubu členov SNR za Demokratickú stranu, za ktorú hovorím, - pánu povereníkovi pôšt, jeho obetavým spolupracovníkom a vôbec celému zamestnanectvu poštového rezortu za výsledky zdarnej práce, dosiahnuté v tak krátkom čase. Svedomitým plnením svojich povinností, príkladnou a obetavou prácou prispeli vo veľkej miere ku konsolidácii našich slovenských pomerov (potlesk).
Súčasne všetci veríme, že aj nové problémy, ktoré rezort poštový čakajú, budú takisto zdolané a že nová bilancia práce bude zaiste ešte lepšia, než tá, ktorú dnes na tomto mieste hodnotíme. V tomto im zo srdca želáme mnoho zdaru! (Potlesk).
Podpredseda SNR Karol Šmidke:
Ďalším rečníkom je pán člen rady Arnošt Pšenička. Dávam mu slovo.
Člen SNR Arnošt Pšenička:
Slávna Slovenská národná rada!
Na plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 24. februára 1947 pán povereník pôšt v prednesenom expozé zaoberal sa prevedenými rekonštrukčnými prácami a hlavne ťažkosťami, ktoré sa pri rekonštrukcii vyskytly. Z prehľadu vykonaných prác, uvedených pánom povereníkom, je nutné konštatovať, že snaha poštovej správy čím skôr uviesť do chodu poštové zariadenie, vďaka poštovým zamestnancom bola zväčšej čiastky uskutočnená. Zvlášť pri tejto príležitosti je potrebné zhodnotiť usilovnú prácu robotníctva a úradníctva pri opravách telefónnych a telegrafných tratí, čím nemalou mierou prispeli k urýchlenej konsolidácii povojnových pomerov.
Pán povereník kvôli prehľadnosti v expozé rozobral vykonanú prácu v svojom rezorte na jednotlivé odbory.
V odbore bezpečnostnom poznamenal, že medzi poštovými zamestnancami našli sa jedinci, ktorí neodolali pokušeniu siahať na cudzí majetok. Proti týmto poštová správa urobila rôzne opatrenia, aby sa v budúcnosti podobné prípady neopakovaly, bohužiaľ sme svedkami toho, že týmito opatreniami neprístojnostiam sa úplne nezamedzilo. Jednou z hlavných príčin, že sa tomu úplne nezamedzilo, je aj to, že poštová správa proti zisteným páchateľom pokračovala príliš benevolentne. Prevedené vyšetrovanie u páchateľov nebolo vedené do dôsledkov. Tak napr. v Prešove zamestnanec poštovej správy, ktorý sa k činu priznal, bol zo služby prepustený, ale nebolo proti nemu podané trestné oznámenie. Podobný prípad bol aj v Košiciach u poštového úradu č. 2, kde taktiež postihnutý poštový elév bol prepustený zo služieb a trestné oznámenie podané nebolo. Je nutné, aby zistení páchatelia boli potrestaní čo najprísnejšie, aby boli v budúcnosti odstrašujúcim príkladom. Neviem, či je pánu povereníkovi známe, že napr. v Košiciach pri čistení kanálov bolo nájdených mnoho amerických dopisov, z ktorých sa dalo ešte zistiť, že patrily občanom z východného Slovenska.
Pri vydávaní známok zvlášť filatelisti nie sú uspokojení s neriadenou kontrolou pri ich vydávaní. Už za tak zv. slovenského štátu vyskytly sa rôzne neprístojností s vydávaním známok a zamestnanej poštovej správy, ktorí boli do aféry zapletení, konajú dnes znova službu. Z uvedených dôvodov nespokojnosť filatelistov je aj opodstatnená. Zvlášť kolujú rôzne zprávy okolo provizórnych známok košického vydania. Úradníci poštovej správy z Košíc chodili s celými archami do Prahy a predávali sériu po 1. 800. - Kčs. Prosíme pána povereníka o vyšetrenie týchto neprístojností a zvlášť, či sú známky košického vydania presne vyúčtované.
V odbore rekonštrukčnom podľa podaného prehľadu pánom povereníkom pracovalo 1.650 robotníkov a technických zamestnancov, ktorí za rok 1946 opravili pri veľmi ťažkých pracovných podmienkach vyše 40.000 km vedenia. Tento výkon dosvedčuje skutočne, že robotníctvo pochopilo program vlády a Slovenskej národnej rady a tak svojou prácou prispelo k rýchlej obnove tak dôležitého sektoru. Pri nových vzdušných vedeniach je potrebné, ako to aj samé Povereníctvo má v svojom programe, aby sa zvlášť prihliadalo na, obce, kde niet iného dopravného spojenia. Zvlášť na východnom Slovensku, kde je obrovské percento obcí bez akéhokoľvek dopravného spojenia, sú časté smrtné prípady len z dôvodov, že rýchla lekárska pomoc nemôže byť včas privolaná. Pre veľký nedostatok autobusov nedá sa predpokladať, aby tieto obce boly zapojené do normálnej dopravy a preto je nutné, aby boly aspoň telefonicky spojené. Vieme, s akými materiálnymi ťažkosťami pracuje Povereníctvo a preto žiadame, aby aspoň sídla notariátov ešte v roku 1947 na východnom Slovensku boly pojaté do programu telefonizácie.
Pán povereník zmienil sa o zničených, poprípade odvlečených automatických ústredniach. So zaopatrovaním nových automatických ústrední sú veľké technické prekážky a preto je nutné, aby odvlečenie automatických ústrední z Košíc a z Prešova bolo prísne vyšetrené. Tak napr. automatická ústredňa v Košiciach bola odvlečená tesne pred oslobodením Košíc dodnes na neznáme miesto. Je nepochopiteľné, prečo vyšetrovanie vedené v tomto smere je bez kladných výsledkov, keď u poštovej správy v Košiciach sú už dnes zamestnaní úradníci, ktorí boli pri odmontovaní ústredne prítomní.
Podľa programu Povereníctva pôšt majú byť rozhlasové vysielače na Slovensku zdokonalené a rozšírené V programe je tiež uvedená výmena provizórneho vysielača v Košiciach s novým 100 KW vysielačom, inštalovaným v novej budove pri Prešove. Stavebné práce predmetnej budovy sú pred dokončením. Nutne je však sa zmieniť, že v novovybudovanej poštovej budove priamo v Prešove pamätalo sa pri výstavbe so zvláštnym traktom pre rozhlasové štúdia, ktoré toho času nie sú využité. Povereníctvo rozhodlo rozhlasové miestnosti adaptovať na iné účely. Myslím, že mesto Prešov ako stredisko Šariša si zaslúži, aby rozhlasové štúdia s príslušenstvom slúžily svojmu pôvodnému účelu. Prešov je kultúrnym strediskom celého Šariša, má stálu divadelnú scénu a mnoho škôl. V dvojročnom vládnom programe bolo pre mesto Prešov počítané s viacerými priemyselnými podnikmi s počtom vyše 3.000 robotníkov. Z uvedených dôvodov sú dané všetky predpoklady k tomu, že v prípade umiestenia stáleho rozhlasu v Prešove bude si môcť mesto zapojiť hodnotným programom do celoštátneho rozhlasu. Rýchlu opravou zničenej poštovej budovy v Prešove sme sa presvedčili, že Povereníctvo napomáha východnému Slovensku a preto myslím, že aj v tomto prípade pán povereník učiní nápravu. Bude to len ďalším dokumentom, že máme záujem na kultúrnom povznesení východného Slovenska.
V súvislosti s rekonštrukčnými prácami, spojenými s opravami poštových budov, chcel by som pána povereníka upozorniť na neriadny postup pri oprave poštovej budovy v Bardejove. Za slovenského štátu Ministerstvo pôšt adaptovalo na účely poštovej správy budovu, ktorá bola židovským majetkom obnosom vyše pol milióna korún. Hoci bola adaptovaná tak vysokým nákladom, nevyhovovala riadnej poštovej prevádzke. Prechodom frontu bola budova z veľkej čiastky silne poškodená. Po oslobodení Povereníctvo pôšt opravilo znovu budovu s nákladom vyše 1 miliónu bez predbežného jednania s bývalým majiteľom, poťažne dedičom. Dedičia sa domáhajú vrátenia ich obytnej budovy. Bol to nesprávny postup, nakoľko Povereníctvo nemalo ani len smluvou zaistenú budovu, takže do cudzieho majetku investovalo tak vysoký obnos, 1 milión korún. Poznamenávam pritom, že aj v prípade, keď sa Povereníctvo stane majiteľom budovy, insvestícia nebola prevedená premyslene, nakoľko ani t. č. budova nevyhovuje poštovej prevádzke. Bolo by bývalo účelnejšie umiestiť poštový úrad v Bardejove provizórne a vybudovať novú modernú budovu pre poštový úrad. Podobný prípad, hoci menšieho rozsahu, vyskytol sa v Košiciach, úradníctvo pomocného úradu v Košiciach domáhalo sa menšej adaptácie v pridelených miestnostiach, čo by bolo umožnilo lepší chod služby. Pán prednosta riaditeľstva Molnár odvolával sa na nedostatok financií. V tom istom čase však na príkaz pána prednostu vybudoval sa na dvore skleník s nákladom 60.000.- Kčs, čo nebolo ešte nutné, zvlášť keď prihliadneme, že na východnom Slovensku je mnoho poštových úradov nevhodne umiestnených.