Dále byla namítáno, že ústavodárné Národní shromáždění samo již určilo způsob, jakým bude ústava pracována, tím, že schválilo vládní prohlášení učiněné dne 8. července 1946, v němž je uvedeno, že vláda povazuje za svoji povinnost navrhnouti ústavodárnému Národnímu shromáždění takovou ústavu, která zaručí, že lid bude vskutku zdrojem veškeré moci. Mám za to, že ve schválení tohoto prohlášení nelze spatřovat nic jiného, než uznání, ostatně samozřejmého, práva vlády, aby také ona se své strany učinila všechno, čeho je třeba, aby se ústavní dílo stalo skutkem. Mám za to, že nelze ze schválení tohoto prohlášení dovozovat, že by snad sněmovna chtěla resignovati na účast na kterékoliv fázi tvorby ústavy. Článek 1 ústavního zákona čís. 65 z roku 1946 výslovně stanoví, že ústavodárnému Národnímu shromáždění přísluší, aby Československé republice dalo novou ústavu. Tedy i podle tohoto znění zákona, kterým bylo naše ústavodárné Národní shromáždění uvedeno v život, je nejen jeho právem, nýbrž, mám za to, i povinností, aby ústavu dalo a neomezilo se jenom na její schválení.

Tyto důvody vedly klub poslanců čs. strany národně-socialistické k tomu, aby trval na tom, aby práce s přípravou ústavy byly přeneseny na půdu parlamentní a aby ústava byla vypracována ústavodárným Národním shromážděním od jejích prvých počátků. Klub bude samozřejmě hlasovat pro prohlášení pana předsedy vlády, a chtěl bych pouze zdůrazniti, že se tímto hlasováním nevzdává stanoviska, pokud jde o otázku vypracování nové ústavy, a věřím, že se najde i po stránce formální schůdná cesta, která umožní, aby ta dobrá a jistě ocenitelná vůle vlády učinit vše, aby se ústava stala brzy skutkem, byla uvedena v soulad s přáním, které tady tlumočím. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Uděluji slovo p. posl. Holdošovi.

Posl. Holdoš: Panie a pánovia!

V poslednom prejave predsedu vlády Klementa Gottwalda bolo jednoznačne konštatované, že napriek chybám a nedostatkom spejeme k lepšiemu. V jeho zpráve o niektorých výrobných číslach v najdôležitejších sektoroch nášho podnikania, ako aj v číslach znamenajúcich ďalšie podstatné zlepšenie vo výžive nášho ľudu, zračia sa naj novšie naše úspechy na poli riešenia otázok súvisiacich s výrobou, zásobovaním, pracovnou morálkou a i. Napriek existujúcim ťažkostiam starým alebo aj novším, cítime v našom dennom živote trvalý vývoj smerom k lepšiemu. U nás na Slovensku si toho plne uvedomujeme, a keď sa zastavíme u zpráv svedčiacich o stúpajúcich výkonoch slovenských robotníkov alebo roľníkov, musíme súhlasiť s tým, že snahy o vyriešenie najdôležitejších otázok našej rekonštrukcie a obnovy, všeobecné a veľké vypätie síl v tomto smere, vykonané dosiaľ, prinieslo všetkému nášmu ľudu svoje ovocie a postavilo ho na istý existenčný základ. Pretože každý nás občan pri všetkých starostiach, čo ešte má, a je ich stále ešte mnoho, cíti vzrastajúcu konsolidáciu, oslobodzujúcu ho od najväčších existenčných starostí, díva sa s dôverou do budúcnosti. Dvojročný program vlády, industrializácia Slovenska, zveľadenie jeho zaostalého pôdohospodárstva, celková premena doterajšej nesprávnej hospodárskej štruktúry našej zeme, to sú dnes už dosť známe pojmy aj v celkom zapadlých krajoch, pokiaľ v minulosti aj v dôsledku pestovaného nezáujmu shora, každá nová myšlienka alebo program kliesnily si cestu len veľmi pomaly s veľkým oneskorením. Od splnenia dvoj ročného plánu naše mestá a vidiek očakávaj ú vyriešenie svojich miestnych problémov, no celé Slovensko ako také je presvedčené, že len jeho splnením si vytvorí základňu pre svoj budúci blahobyt. A preto na prejav predsedu vlády dívame sa my na Slovensku s nevšedným záujmom a pozornosťou, aby sme si overili naše dohady a predpoklady a tiež, aby sme sa na základe jeho konkrétnosti utvrdili v dôvere, že sa nám plán plne podarí.

Je potešiteľným zjavom, že na Slovensku myšlienka novej viery, viera v lepšiu, krajšiu a šťastnejšiu budúcnosť nášho ľudu, nachodí vždy viac a viac nových priekopníkov a vyznavačov. To nás utvrdzuje a uisťuje vo správnosti základných zásad postupu, ktorý sme si stanovili pre najbližšie dva roky, ale nám aj pripomína, aby sme dbali všetkého, čo je treba pre podchytenie a využitie všetkých síl materiálnych a mravných prostriedkov a možností, ktoré sa zjavne prejavujú a ktoré sme vstave nesmierne zväčšiť volaním na občiansku a vlasteneckú povinnosť každého príslušníka nášho národa, aby v dennej práci podal dôkaz pevnej vôle účinne pracovať spolu s celým národom na usporiadaní ďalšieho svojho osudu. Keď zvážime to, čo sa nám dosiaľ podarilo vykonať, a keď si uvedomíme naše nedostatky, ktoré nesmieme nijako zakrývať, a keď si uvedomíme tiež veľké ťažkosti, ktoré stoj a. pred nami, môžeme povedať, že na zvládnutie týchto ťažkostí Slovensko je do značnej miery pripravené. Tým ale priznávame súčasne, že do istej miery pripravení nie sme. Záleží v prvom rade na Sbore povereníkov, aby si našich nepripraveností, nedostatkov a slabostí veľmi zblízka a bedlivo všímal a postaral sa v záujme Slovenska a republiky o také rýchle zlepšenie, ako to vyžaduje rýchlosť prípravných prác pre prevádzanie budovateľského plánu. Sbor povereníkov bude prevádzať na Slovensku dvojročnicu, a je preto na ňom, aby uviedol v súlad cely náš hospodársky život, odstránil existujúce rozpory v ňom, ktoré sú na Slovensku tiež, a aby uvádzal v súlad potreby a požiadavky oboch našich častí republiky.

Celú našu verejnosť bude zaujímať práve s hľadiska úspešného budovania okolnosť, že pokiaľ v Čechách výnos daní je vyšší o 15 %, než bolo v rozpočte preliminované, na Slovensku je tento výnos o 5 % pod preliminovanú výšku. Keď je tomu tak, je treba hladať príčinu a nájsť opatrenie, ako priviesť vec na pravú mieru. Nechcem byť precitlivelý, ale musím mať, a nazdávam sa, že musíme mať aj v Čechách, aj na Slovensku jemný cit pre všetko, čo by bolo vstave brzdiť činnosť smerujúcu práve k odstráneniu tých rozdielov, ktoré dnes ešte medzi Slovenskom a českými zemiami sú.

Keď mám hovoriť o tom, v čom vidíme naše problémy, povedal by som to pár slovami. Vzhľadom k tomu, že pre Slovensko sa rysujú teraz veľké možnosti, je treba, aby v prvom rade sektor znárodneného priemyslu plne nasadil, kde pracovná morálka, aj keď je želateľné ju zlepšiť, je dobrá. Je treba rozlíšiť otázku pracovnej sily, kde máme silný nedostatok kvalifikovaných síl a veľký prebytok síl nekvalifikovaných. Je treba si všímať rezortu našej techniky, ktorá stojí pred veľkými úlohami a od toho, ako ich zvládne, podstatne závisí aj ďalšie naše budovanie.

Je treba ďalej, aby naša administratíva, a v tomto počúvame určité sťažnosti, si osvojila potrebnú operatívnosť, aby sa stala veľmi pohyblivou, tak pohyblivou, ako sú ústredné orgány riadiace prípravy plánu.

Chcel by som tiež povedať niekoľko slov k stati, kde predseda vlády sa zmienil o sabotážnej a demagogickej činnosti niektorých živlov. U nás na Slovensku práve teraz, keď aj tí nedôveriví sa presviedčaj ú o stabilite nášho režimu, o veľkej jeho zásluhe na dnešnej konsolidácii, sú nezodpovední ľudia a darebáci, ktorí púšťajú zprávy, že bude prevedená vraj nová menová reforma, že sa budú kolkovať znovu peniaze a pod. Niet sa čo diviť, že verejnosť na tieto veci je citlivá. Sú ľudia, čo začínajú jedni thezaurovať kovové mince, a ktosi si z nich strieľa, keďže pustil zprávu, že vraj v jednokorunových minciach, vydaných v roku 1943 ešte Tisom, vnútri je vraj zlato, o čom sa vraj dá presvedčiť, keď tie mince zláme. Alebo sú takí, čo začínajú prekotne nakupovať tovary. Obchodníci sú znepokojení, a hlási sa nám, že začínají ukrývať tovary. Toto sa deje v dobe, keď sme konsolidovaní už natoľko, tak ďaleko, že máme stále viac a viac tovarov, čo šmelinárom sa zmenšily možnosti využívať bývalého nedostatku tovarov. Sú to práve oni, ktorí púšťaj ú tieto chýry, ktorí chcú spôsobiť paniku, aby znova mohli prevádzať svoje nekalé remeslo. Zanedlho sa uvidí, ako šmelinári a panikári poškodili tých, čo ich navádzajú k nesmyselnému nakupovaniu tovarov, ktorých zo dňa na deň bude viac, a ktorého ceny pôjdú predsa dole, a doplatia na to aj tí naivní obchodníci, ktorí by dnes tovar ukrývali. Aj jedni, aj druhí boli by obeťami šmelinárov, a proti týmto rozvratníkom je treba zakročiť so všetkou ostrosťou aj preto, že podrývajú občiansku morálku a dôveru v celú našu budúcnosť. Tým ostrejšie sa vyžaduje proti nim zákrok preto, že celá vec je využívaná štátu nepriateľskými živlami, ktorým každý prostriedok je dobrý, len aby marily konsolidačné úsilie republiky. Je treba tiež všimnúť si okolnosti, že maďarské obyvateľstvo, ktoré má byť odsunuté, dnes zháňa sa po maďarskom forinte a odmieta československé platidlá.

Keď je reč o maďarskom obyvateľstve, nemôžem nespomenúť otázky výmeny Maďarov. Naša nedôvera, ktorú sme mali k Maďarom nielen u nás doma, ale aj k tým Maďarom za Dunajom, ukázala sa byť na mieste. Nás nemohol a nemôže nijako uspokojiť argument o demokratickom sriadení Maďarska. Nás nezaujíma, čo si oni robia so svojimi Maďarmi. To je ich vec, aj vtedy, keď Maďari sami vyhadzujú na ulicu, alebo do Dunaja, niektorých svojich tzv. demokratov, akí sú napríklad vo strane samotného maďarského ministerského predsedu. My ale vieme, že Maďari sa schovávajú za taký alebo onaký režim aj dnes a sú ešte stále revizionistami. Tak ako Nemci podľahli nacizmu, tak aj Maďari podľahli revizionismu a pre toto už mali dobrú prípravu v ich do krajnosti vybičovanom šovinizme oddávna. Dnes napriek tomu, že sú štátom a národom porazeným, dvíhajú drzejšie čelo než tomu bolo v rokoch po prvej svetovej vojne. Aké sú ich pravé úmysly, aké sú plány maďarskej demokracie, najlepšie ukazuje včerajšie vystúpenie maďarského delegáta v Paríži. Ešte dnes bránia sa transferu, stavajú neslýchanú požiadavku, pričlenenia južného Slovenska obývaného Maďarmi k Maďarsku. Nijako neváham vysloviť svoj názor, že dnešní reprezentanti Maďarska v Paríži podávajú dôkaz o tom, že úskočnosť starých maďarských politikov je v nich zosobnená ešte aj s drzosťou a prehnanosťou, vlastnou skutočne len dobrým žiakom goebbelsovskej školy. Takzvaná maďarská demokracia operujúca prekrútenými a falošnými štatistikami, aj dnes znovu ako Hitler povýšila lož na princíp politiky. V dobe, kedy sme dojednávali dohodu o výmene, už mysleli na to, ako ju nebudú prevádzať. Dôkazom toho je to, že pokiaľ na našej strane sme plne pripravení poslať im ich krajanov, v Maďarsku seba menší krok nie je hotový pre ich prijatie. Týmto sa znemožňuje prevádzanie plánu výmeny, kde každý vagón a každý presídlenec má určený aj čas aj miesto. Nepretržité a rafinované šikanovanie tých Slovákov, čo sa prihlásili k presídleniu, je denným zjavom len aby represáliami a terorom odradili. Slovákov od návratu do ich vlasti. Na druhej strane maďarská vláda robí všetko, aby Maďari na Slovensku zostali, aby sme mali tuná parenište budúcich nepokojov v strednej Europe.

Naše stanovisko je známe. My neupustíme od našej snahy zbaviť sa Maďarov a budeme dôsledne realizovať myšlienku slovanského charakteru nášho štátu bez Nemcov a Maďarov. S tohoto miesta ďakujem pánu ministrovi zahraničia Masarykovi, pánu štátnemu tajomníkovi dr Clementisovia všetkým členom našej delegácie na mierovej konferencii v Paríži za ich pohotovosť a pevnosť v hájení našich požiadaviek. (Potlesk.) Verím, že ich jednanie s reprezentantami iných štátov bude mať úspech, že ich presvedčia, že my v riešení maďarskej otázky vychádzame aj z požiadavky trvalého mieru v Europe, že v tomto smere musíme si dať na Maďarsko pozor, že naša nedôvera je odôvodnená a verím, že nakoniec naše stanovisko zvíťazí.

Nakoniec, panie a pánovia, dovoľte, aby som sa zmienil aspoň pár slovami o situácii jednej časti našich tak zaslúžilých občanov, akými sú príslušníci zahraničného odboja. Na zahraničných vojakov sa aj vláda, aj parlament, Národný front, celá naša verejnosť díva ako na tých, čo sa vo veľkej miere zaslúžili o našu slobodu a tiež ako na tých, na ktorých náš režim sa môže plne opierať. Aj na nich sa apeluje, aby išli vo svojich krásnych tradíciach boja za národnú slobodu a aby dali svoje vedomosti, schopnosti a sily do služieb výstavby našej vlasti. Nech nie je pochyby o tom, že ich morálka je taká, že plnenie svojich povinností by podmieňovali privilegovaným postavením. Nie! Oni nežiadajú privilégia, ale len to, čo im patrí po práve a spravodlivosti. Ich požiadavky sú úmerné ich naliehavým potrebám, ich zásluhám a aj tým možnostiam, ktoré naša republika má ešte aj ako štát, ktorý vyšiel z vojny skutočne chudobný.

Nuž zahraničným vojakom boly učinené mnohé prísľuby, ale dovoľte mi, aby som konštatoval, že neúmerne málo bolo z toho splnené. Keď som bol na slučovacom sjazde v Prahe, z rečí predstaviteľov niektorých politických strán mal som presvedčenie, že ide o predvolebnú propagandu. Zdá sa mi, že som sa nemýlil. Pokiaľ ide o mňa, mám čisté svedomie. Nič som nesľuboval, len toľko, že budeme ich požiadavky presadzovať. Len preto tu dnes v ich mene hovorím, aby boli uspokojení, a síce nie almužnou, ale tak, ako je to úmerné ich cti bojovníkov.

Dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor, že niektorí nás síce pri príležitostiach veľmi chvália, keď ide na skutky, tak nás nepoznajú a my máme k tým slávnostným rečiam už nedôveru. Je treba jednať zodpovedne, aby nevznikol dojem, že sú takí, čo sa predstihujú v našej chvále, len preto, aby zakryli svoju ľútosť nad tým, že sme nezostali všetci ležať či už vo Španielsku, pri Sokolove, na Dukle, v Afrike alebo vo Francii. Vítam preto ochotu vlády, keď ide teraz prejednávať osnovy zákonov a vyhlášok, týkajúcich sa našich potrieb, a verím, že napriek tým veľkým starostiam s dvojročným plánom aj naše naliehavé otázky sa rozrešia. Verím, že u nového pána ministra financií nájdeme príslušné porozumenie. Vieme, že sme vo vojne schudobneli, ale apelujeme na pána ministra, aby našiel možnosti zaokrytia našich potrieb. Možnosti sa nájdu, lebo pokiaľ sme v zahraničí bojovali, máme ešte u nás ľudí a inštitúcie, ktoré zbohatli na krvi preliatej vojakmi Červenej armády, vojakmi spojencov a vojakmi od Sokolova a Dukly. Majetky týchto neboly často ešte dotknuté. Nazdávam sa, že onedlho budeme mať príležitosť obšírnejšie a do detailu zmieniť sa o našich potrebách, ale tiež verím, že do tej doby naša vec bude sa nachádzať na najlepšej ceste.

Za Klub komunistickej strany Slovenska prehlasujem, že slovenskí komunisti s pozornosťou vypočuli prejav predsedu vlády, schvaľujú ho, súhlasia s ním a budú zaň hlasovať.

Předseda (zvoní): Uděluj i slovo panu posl. Hornovi.

Posl. Horn: Slavná sněmovno, paní a pánové!

Prohlášení pana předsedy vlády Klementa Gottwalda vycházelo ze zjištění, že i přes chyby a nedostatky jde to u nás k lepšímu. V tom je rozhodující síla lidově demokratického režimu, který neslibuje, ale dané slovo plní a tak maří naděje zpátečníků, spekulujících na nezdar a zmar našeho úsilí o hospodářskou obnovu a výstavbu republiky.

Reakce spekulovala především na střední vrstvy měst a venkova. Na venkově ztroskotala, jak se to projevilo již ve volbách, ve kterých se také projevil pronikavý obrat ve smýšlení středních vrstev městských. Živnostníci, řemeslníci a solidní obchodníci nechtějí být chudým příbuzným u stolu velkokapitálu a rvát se navzájem o drobty po jeho lukulských hodech, nýbrž chtějí být s ostatním lidem rovný s rovným, jako byli v boj i a obětech za okupace, v nadšení z osvobození i v práci na obnově a plodech našeho budování. Ještě dříve než byl souzen a odsouzen představitel proradné t. zv. středostavovské spolupráce s bankéři a karteláři, bývalý tak zv. živnostensky vůdce Chalupa, za své zločiny národní zrady, odsoudilo drobné živnostnictvo chalupovštinu, politikaření se zájmy drobného podnikání.

Definitivní rozchod s chalupovštinou umožňuje drobnému podnikání zejména poctivá politika vlády Národní fronty a výsledky její úsilovné práce, čili to, že přes chyby a nedostatky jde to u nás k lepšímu. Tuto skutečnost vidíme především v živnostech, našich dílnách a krámech. Jestliže ještě loni na podzim mohli leckteří nohsledi chalupovštiny harašit mezi živnostníky známými strašáky Goebbelse a Moravce tím, že je zle, že nastává doba sociálních bouří, neklidu a nejistoty a že hrozí živnostníkům zestátňování, vyvlastňování a združstevňování, mohlo-li jimi být demagogicky zneužíváno některých opatření měnových, mzdových, pracovních a jiných, která těžce doléhala na všechen lid a zvlášť tvrdě na živnostnictvo, jež však byla nezbytná k odčinění škod, napáchaných našemu národnímu hospodářství cizáckou okupací a národní zradou, pak je dnes radostnou skutečností, že tato zpátečnická demagogie se zhroutila tím prostým faktem, že to jde u nás k lepšímu především v našich živnostech. To je dobrou hřivnou vlády Národní fronty mezi drobným a středním podnikáním, hřivnou, z níž pramení důvěra řemeslníků a obchodníků k vládě, neboť na skutcích poznávají, že přes všechno sýčkování, přes všechny chyby a nedostatky teprve teď i pro ně nastává éra skutečného klidu a pořádku, jistoty a bezpečnosti, podpory a ochrany proti velkokapitálu, který je ničil a suchou cestou vyvlastňoval.

A to je také dobrým předpokladem pro zapojení našich řemeslníků a obchodníků do velikého díla budovatelské dvouletky naší vlády. Živnostnictvo pochopilo, že zásada budovatelského programu "vyrábět více, lépe a levněji" znamená také distribuovat více, lépe a levněji a také více, lépe a levněji konsumovat, čili žít spokojeněji a šťastněji pro všechen pracující lid, i pro živnostnictvo.

Tak se stává budovatelský program programem vskutku všenárodním, programem i drobného a střední podnikání. Zároveň si toto uvědomuje, že bylo by počínání blouznivce, který by místo od základů chtěl začínat stavět dům zasklíváním oken, kdybychom začínali naše plánování nikoliv od průmyslu, stavebnictví, zemědělství a dopravy, ale od řemesla a obchodu. Nebylo by s čím ani okna zasklít, natož dům postavit. Chceme-li řemeslo a obchod dostat na opravdu solidní základ našeho národního hospodářství a zajistit mu spravedlivý podíl na jeho plodech tak, jak to odpovídá jeho podílu na tomto hospodářství vedle průmyslu a zemědělství, pak musíme obnovit a vybudovat především tyto základy: průmysl, stavebnictví, zemědělství a dopravu. V tom spočívá také zapojení řemesla a obchodu do dvouletky, a kdo to nevidí nebi vidět nechce, je buď slepý - nebo úmyslně zlovolný. Živnostníci sami dobře vědí, že i když řemeslo bude ve dvouletém plánu zachyceno v celku jen rámcově, totiž stanovením celkového přídělu pracovních sil, surovin a energie, přece řada řemeslných odvětví bude zapojena do plánu automaticky.

Řemeslo bude se družit k základním výrobním odvětvím dvouletého plánu jako pomocná výroba, bude průmyslu dodávat součástky a pomocné výrobky a nemalou měrou se uplatní v těchto základních výrobních odvětvích i při provádění stanovených investic.