Domnievam sa, že toto je pravý smysel novej slovanskej politiky, že toto všetci spolu chceme. Ale nestačilo by, ak by sme len my takto chápali svoje poslanie. Celému ostatnému svetu musí byť jasné, že nadväzujeme a upevňujeme svoje priateľské sväzky na to, aby sme pomáhali zabezpečiť mier a pokoj nielen pre seba, ale i pre ostatných. Slovanská politika je a musí byť politikou pre mier. Nie je slovanskou preto, že ju chceme mať len a výlučne slovanskou. Je slovanskou hlavne preto, že slovanské štáty žijú v priamom susedstve alebo úplnej blízkosti, žijú v zemepisnej súvislosti. A je niečo prirodzenejšieho a želateľnejšieho ako priateľstvo medzi susedmi a blízkymi?

Musíme si byť vedomí toho, že slovanská politika nenašla ešte potrebného porozumenia v povojnovom svete. A treba otvorene povedať, že je to chyba slovanských národov samých, že doposiaľ nechápaly svoju históriu ako stály boj o svoju národnú existenciu a nevedely ju ozrejmiť medzinárodnej verejnosti. Isteže znalosť histórie slovanských národov a pochopenie pre to, že trpké skúsenosti sa nesmú v nijakej forme opakovať, by rozhodne prispely k získaniu dôvery pre slovanskú politiku a vyňaly by ju z rámca čírej mocenskej a záujmovej konštelácie, v akej ju dnes vidí časť svetovej verejnosti, a daly by jej trvalý a odôvodnený základ, ktorý by Slovanstvo postavil ako významného a konsolidačného faktora v europskej politike na všetky časy.

Kvitujem preto s potešením, že štátny tajomník dr Clementis nedávno odmietol označenie "slovanský blok". Nič by nebolo nebezpečnejšieho práve pre politiku mieru, ako keby sa svet sdružoval do blokov a keby sme my dávali zámienku k tomu, aby svojou výlučnosťou slovanská politika priateľstva vyvolávala do života blok protislovanský. Tvorenie blokov sa pochopiteľne a právom vysvetľuje ako vymedzovanie záujmových sfér, ktoré nemajú len funkciu pasívnu, ale sledujú tiež egoistické ciele mocenské a výlučnosť tak na poli politickom, ako hospodárskom. Keď vychádzame z tejto skutočnosti, porozumieme zdržanlivému postoju, ktorý sa prejavuje v západnom svete voči slovanskej politike. Nemožno ani s dostatočnou naliehavosťou zdôrazňovať a na všetky strany jasne vyhlásiť, že svojou politikou sledujeme len jeden cieľ- prispieť k mieru vo svete.

Môžeme so zadosťučinením konštatovať, že smluva o priateľstve a vzájomnej pomoci, ktorú vláda predkladá Národnému shromaždeniu na schválenie, veľmi jasne formuluje jej obranný charakter, ako i presvedčenie, že spoločná obrana proti útočnej politike Nemecka je v záujme udržania obecného mieru a medzinárodnej bezpečnosti, ktorá je najvyšším cieľom Organizácie Spojených národov, ku ktorej obe smluvné strany prináležia. Smluvné strany sa súčasne zaväzujú, že budú dbať svojich záväzkov, ktoré vyplývajú z členstva v Organizácii Spojených národov.

Smluva o priateľstve a vzájomnej pomoci uzavretá s Poľskom bola československou verejnosťou prijatá s porozumením ako prirodzený a logický dôsledek zahranične - politickej línie československej vlády. Bolo by však zbytočné zapierať a prejsť mlčky tú skutočnosť, že pred uzavretím smluvy - ani smluvou samotnou - neboly vyriešené otvorené a sporné otázky územné medzi nami a Poľskom. Radosť z toho, že Československo a Poľsko po trpkých skúsenostiach v minulosti nastupujú konečne do priateľskej spolupráce a sdružujú sa na obranu proti spoločnému nebezpečenstvu, by bola úplná a ničím nerušená, keby i táto prekážka bola odstránená s cesty. V očakávam, že behom dvoch rokov sa podarí vzájomnou dohodou vyriešiť problém, ktorý tak nepriaznivo ovplyvňoval rozvoj poľsko-československého priateľstva, chceme vidieť prejav dôvery v pevnosť a úprimnosť našich vzťahov v prítomnosti a budúcnosti.

Vo spôsobe, ktorý prijaly vlády oboch štátov, vidíme novú metódu riešenia sporných otázok, metódu, ktorá môže byť použitá s úspechom len medzi tými, ktorí veria v úprimnosť a trvalosť svojho priateľského vzťahu, ktorí veria v šťastný jeho rozvoj a prehĺbenia na všetkých poliach svojich stykov.

Chcem pred týmto slávnym sborom pri tejto príležitosti vyzdvihnúť politickú rozvážlivosť a umiernenosť, ktorú slovenská verejnosť spolu so zodpovednými politickými činiteľmi preukázala v otázke územia Hornej Oravy a Spiša. Myslím, že nebolo ani jediného slova, ani jediného gesta so strany slovenskej, ktoré by v tejto súvislosti bolo akýmkoľvek spôsobom rušivo zasiahlo či už do našich vzťahov k Poľsku alebo do diplomatických rokovaní, ktoré sa o územných otázkach konaly v nedávnej minulosti. A treba tu konštatovať, že práve pomerná nepatrnosť tejto časti územných otázok medzi nami a Poľskom spôsobuje, že nie je ľahkou vecou vysvetliť priemernému občanovi, prečo toto malé územie, etnicky nesporné, bez hospodárskeho a geografického významu, je ešte stále problémom.

Očakávame, že otázka Hornej Oravy a Spiša bude predmetom rokovaní, len čo bude vhodný čas, aby sa k nej podľa intencií dodatkového protokolu pristúpilo.

Ťažko je pochopiť, prečo s poľskej strany sa doteraz nevyšlo v ústrety našim žiadostiam, aby slovenským obyvateľom tohto územia bola poskytnutá ochrana ich majetku a života. Sme si vedomí toho, že v prvých mesiacoch po oslobodení v povojnovom zmätku a revolučnom kvase nezodpovedné živly podnikaly na svoju päsť akcie, s ktorými akiste nesúhlasila poľská vláda ani žiadny zodpovedný činiteľ. No, po dvoch rokoch vnútornej konsolidácie možno iste právom očakávať, že nielen tieto základné a samozrejmé nároky budú v plnej miere splnené, ale že v duchu smluvy a podľa výslovného ustanovenia Dodatkového protokolu budú Slovákom na Hornej Orave a Spiši dané možnosti národného, politického, kultúrneho a hospodárskeho rozvoja.

Aby náš predpoklad, že dôvera v pevnosť a trvalosť priateľstva poľsko-československého nám umožní v krátkej budúcnosti vyriešiť spoločné problémy, bol splnený, je bezpodmienečne potrebné, aby sa na obidvoch stranách postupovalo s krajnou ohľaduplnosťou a porozumením a lojálnosťou na všetkých poliach našich vzájomných stykov; je bezpodmienečne potrebné, aby záväzky, stanovené v Dodatkovom protokole, boly vskutku obapolne a v čase čo najkratšom splnené. (Potlesk.) V tomto duchu treba s priateľskou otvorenosťou konštatovať, že nateraz nebadať bohužiaľ nápravu pomerov na Hornej Orave a Spiši. Slovenské školy hoci viac razy prisľúbené, dosiaľ nejestvujú a slovenským žiakom, ktorí chcú navštevovať školy na československom území, sú kladené prekážky pri prekračovaní hraníc za účelom dochádzky do školy.

S uspokojením berieme na vedomie vyhlásenie ministra zahraničných veci, že poľská vláda začiatkom školského roku otvorí slovenské školy a internáty.

Nie sú tiež dodržované ustanovenia krakovského protokolu o malom pohraničnom styku, čo spôsobuje hospodárske škody tým, ktorí majú svoje poľnosti na druhej strane hraníc. Pocit zodpovednosti ako i výzva zahraničného ministra, že by bolo lepšie mať kratšiu pamäť a viac dobrej vôle, mi bráni vracať sa k udalostiam, ktoré sa ešte v nedávnej minulosti na tomto území odohrávaly. V predpoklade, že poľská vláda podnikne všetko, aby tak, ako iste v ostatnom Poľsku, i na tomto území vládlo právo a spravodlivosť a bola zaistená osobná a majetková bezpečnosť, zmieňujem sa len o tých potrebách, ktoré pre Slovákov v Poľsku zabezpečuje smluva, s tým, že Slováci očakávajú od svojich poľských bratov, že nielen litera, ale i duch tejto smluvy budú splnené v záujme nášho vzájomného priateľstva a vzájomnej slovanskej politiky. (Potlesk.)

Vedomie spoločných záujmov a slovanskej spolupatričnosti, prenesené zo sveta citového do sveta skutočnosti na podklade demokracie a sociálnej spravodlivosti, sú tie predpoklady, ktoré priateľskú smluvu formálne uzavretú premenia na živú skutočnosť, ktorá - dúfajme - v budúcnosti bude spojovať nielen Československo a Poľsko, ale i ostatné slovanské národy i bez formálnych záväzkov k priateľskej spolupráci pre rozkvet ich krajín a pre mier medzi národmi.

Preto z poverenia Klubu poslancov Demokratickej strany mám česť ohlásiť, že poslanci Demokratickej strany budú hlasovať za súhlas s predloženou smluvou, a želám si úprimne, aby tento nový sväzok v slovanskej politike slúžil našim národom, dal im istotu pred nebezpečenstvom a priviedol nás v svornej spolupráci k lepším životným podmienkam, blahobytu a rozkvetu obidvoch našich štátov. (Potlesk.)

Místopředseda Tymeš (zvoní): Posledním přihlášeným řečníkem je pan posl. Kaleta. Dávám mu slovo.

Posl. Kaleta: Szanowny parlamencie !

W dniu dzisiejszym ma sie odbyc glosowanie nad ukladem czechoslowacko-polskim, który zostal podpisany 10. marca b. r. w Warszawie. Ja jako przedstawiciel pracujacego ludu polskiego na Šlasku Cieszynskim w jego imieniu pozwole sobie zabrac glos w sprawie uksztaltowania sie przyszlego zycia kulturalnego, politycznego i gospodarczego tego ludu.

Lud Cieszynski w ciagu ostatnich trzydziestu lat przezyl piec przewrotów, przezyl piec zmian o charakterze ogólno panstwowym. Nic wiec dziwnego, ze lud ten teskni dzis za spokojem, za unormowaniem sie stosunków na tym terytorjum, chce podjac sie konstruktywnej pracy nad uksztaltowaniem swojego zycia a przy tem zycia tego państwa, w którym zyje.

Jest rzecza wiadoma, ze przy takich przewrotach malo który naród tyle ucierpial, co lud na Cieszyńskim. Niema bowiem w naszym kraju zakatka, gdzie by w ciagu tak krótkiego odcinka czasu do takich dochodzilo zmian politycznych i gospodarczych. My Polacy na Ślasku Cieszynskim naj bolesniej odczuwalismy okres dlugotrwalych nieporozumien i sporów miedzy dwoma sasiadujacymi ze soba bratniemi narodami polskim i czeskim.

Nie byla to jednak wina tego Cieszynskiego ludu, ze nie moglo dojsc do porozumienia sie obu narodów, lecz wine ponosza ówczesne systemy kapitalistyczne w obu krajach a w szczególnosci jezeli chodzi o strone polska, krótkowzroczna polityka ówczesnego faszystowskiego rzadu Becka. Kapitalisci wówczas celowo dazyli do tego, by oba bratnie narody polski i czeski pozostawaly w stalej nieprzyjazni, by stale dzielily ich jakies meporozumienia, kdyz z tego odnosili kapitalisci osobiste korzysci gospodarcze i polityczne.

Na Cieszynskim byliśmy to my górnicy i hutnicy polscy, którzy niejednokrotnie rozbili zgromadzenia wolfowskie, na których nawolywano do niezgody miedzy ludnoscia polska i czeska na Cieszynskim. Robotnik polski na Ślasku dazyl do pojednania sie ówczesnej klasy pracujacej bez wzgledu na przynaleznosc narodowa, gdyz wszystkich laczyla wspóln.a niedola, wspólna walka o prawa i lepsze jutro ludu pracujacego.

Robotnik i pracownik polski na Cieszynskim, zorganizowany wówczas w partii komunistycznej przewidywal nadchodzace niebezpieczenstwo dla calego slowiaństwa ze strony hydry germanskiej. Dopiero dzisiaj wszyscy uznaja, ze ówczesna polityka klasy pracujacej na naszym terenie byla ta wlasciwa i mogla, gdyby byla wtedy zrozumiana, ochronic lud od wielu nieszczesc.

Panie i panowie. Jezeli cofniemy sie myslami wstecz, to przypomna nam sie wszelkie te cierpienia, jakie caly naród czeski przezyl w okresie najstraszniejszej w dziejach swiata okupacji hitlerowskiej. Ludność Ślaska Cieszynskiego a wiec tego terenu, który Niemcy przylaczyli odrazu do Rzeszy Niemieckiej, przezywala w okresie okupacji niemieckiej nie mniejsze cierpienia od reszty kraju, pozostalego pod t. z. Protektoratem. Lud Ślaski, który wtedy rekrutowal sie na Cieszynskim przewaznie z zywiolu polskiego, znosic musial szescioletnie tortury faszyzmu germanskiego. Tysiace ludnosci polskiej Cieszyňskiego zginelo w obozach koncentracyjnych, tysiace z nich zginelo pod razami gilotyny lub na szubienicach, setki ludzi zginelo od kuli zbirów hitlerowskich.

Dla stworzenia szanownym poslom przynajmniej czesciowego obrazu z ofiar na zyciach ludzkich, jaki poniósl lud mej ziemi rodzinnej, tylko w tych dwóch powiatach, t. j. frysztackim i cieszynskim, podaje kilka cyfr: W obozach koncentracyjnych przebywalo 1316 osób, w tej cyfrze 109 obywateli narodowosci czeskiej, w celach gestapowskich lub w drodze do nich zamordowali gestapowcy Polaków 549., Czechów 18. Z obozów koncentracyjnych nie powrócilo 700 osób, z tego 39 Czechów. Wysiedlono z posiadlosci rolniczych na Ślasku Cieszynskim 1151 Polaków i 24 Czechów. Do robót przymusowych wypedzono 4020 osób. Z tego zestawienia wynika, jakie olbrzymie ofiary w zyciach ludzkich zlozyl tenznikomy skrawek ziemi na oltarzu wolnosci.

Prawda zwyciezyla, zwyciezyla demokracja nad faszyzmem. Narody europejskie wydostaly sie spod jarzma hitlerowskiego a sród nich takze nasz naród. Lud Ślaska Cieszyń do wspólnego wysilku nad odbudowa kraju, chwycil sie pracy nie chcac pozostac w tyle za reszta kraju. Robotnik polski, górnik i hutnik odrazu po wyzwoleniu sie poszedl do pracy, by utrzymac w ruchu przedsiebiorstwa i kopalnie i uchronic je od zniszczenia, by zaoszczeddzić Republice miliardowych kosztów. Dlatego tez Republika Czechoslowacka oceniajac zaslugi robotnika na Ślasku Cieszynskim daje mu, co tylko moze i chce mu dac upragnione od dawna lepsze warunki bytu. Wszyscy wiemy, ze te lepsze warunki bytu osiagniemy przedewszystkiem przez planowa gospodarke państwowa, dlatego tez kraj nasz ma spelni jedno z najcvazniejszych zadań gospodarczych, ma wykonac dwuletni plan gospodarczy. Robotnik polski w zaglebiu karwiňskiem w calej pelni spelnia wszelkie zakreslone mu zadania w stu procentach a zarazem zapewnia, ze nie spocznie, dopóki nasza dwulatka nie zostanie nie tylko spelniona, ale przekroczona.

Również tak jako czeski pracujacy lud nie beda równiez robotnicy polscy na Cieszyńskiem trzymac pomiedzy soba reakcjonistów, azeby przeszkadzali rozwoju ludowo demokratycznego ustroju i przyjacielskim stosunkom czeskoslowacko-polskim.

Waznym warunkiem udania sie dwulatki, to pewnosc, ze nikt nie bedzie nam zaklócal spokojnego wspólżycia w państwie, nie bedzie zaklócal wspólzycia naszego i na naszym Ślasku Cieszynskim.

Czechoslowacja oraz Polska zawarly pomiędzy soba uklad o sojuszu i wzajemnej pomocy. Uklad ten stwarza definitywnie przyjazne stosunki na naszej najdluzszej gramcy obu państw, t. j. granicy czeskopolskiej, która wynosi 1846 km. W ten sposób przewazajaca czesc naszych granic jest upewniona dwoma umówami o przyjazni i wzajemnej pomocy z ZSRR i Polska. Od Szczecina po Odrze i Nysie i wzdluz naszych granic zachodnich ciagnie sie wspólny pewny mur ciagnie sie jedna granica slowianska.

Ludność narodowości polskiej na Ślasku Cieszynskim przyjela wiadomosc o zawarciu układu czeskosłowacko-polskiego z wielkim zadowoleniem. Poda ona swa przyjaznaa. Dłon z cała ochota do wspólpracy i wspołzycia z ludnoscią czeska, jako równy z rownym, obywatel z obywatelem. Nie powinno byc wiecej róznic miedzy nami, bo wszyscy pracujemy dla dwulatki, wszyscy razem chcemy podniesc gospodarke panstwowa. Nie będzie wiecej między nami uprzedzeň. O ile chodzi o wysilek. ČSR, pracować będ.ziemy ramię przy ramieniu bez zastrzeżeń. o ile chodzi o kulture, pielęgnować chcemy kulturę nasza rodzima, lecz nie chcemy zapomnieć o kulturze ogólnoslowiańskiej.

Ponieważ my ludność polska i czeska na Ślasku Cieszyńskim posiadamy przed soba wspólne cele na przyszlośc. lacza nas w.spólne zainteresowania, oświadczamy, ze braterstwu czeskoslowacko-polskiemu nie sto ji w drodze żadnej prze.szkody. Dla nas istnieje. tylko braterstwo czechoslowacko-polskie. (Potlesk.)

Místopředseda Tymeš: Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Poněvadž v debatě nebyly předneseny žádné námitky a všichni řečníci vyslovili s navrhovanou smlouvou jednomyslný souhlas, oznámili mi zpravodajové posl. dr Loubal a Bašťovanský, že se vzdávají závěrečného slova.

Přistoupíme k hlasování.

Schvalovací usnesení má 1 odstavec a dám o něm hlasovati podle zprávy výborové. (Námitek nebylo.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celým schvalovacím usnesením podle zprávy výborové, nechť pozvedne ruku! (Děje se.)

Konstatuji, že ústavodárné Národní shromáždění jednomyslně přijalo toto schvalovací usnesení, jímž Národní shromáždění republiky Československé souhlasí se smlouvou o přátelství a vzájemné pomoci mezi republikou Československou a republikou Polskou, podepsanou ve Varšavě dne 10. března 1917, podle zprávy výborové ve čtení prvém.

(Poslanci povstávají! - Bouřlivý, dlouho trvající potlesk. - Poslanci usedají.)

Předsednictvo se usneslo podle §. 54, odst. 1 jedn. řádu, aby o tomto schvalovacím usnesení bylo čtení druhé provedeno v téže schůzi.

Vykonáme proto ihned druhé čtení.

Druhé čtení schvalovacího usnesení, kterým se schvaluje smlouva o přátelství a vzájemné pomoci mezi Československou republikou a republikou Polskou, podepsaná ve Varšavě dne 10. března 1947 (tisk 552).

Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. dr Loubal: Nejsou.

Zpravodajca posl. Bašťovanský: Nie sú.

Místopředseda Tymeš: Kdo ve druhém čtení souhlasí se schvalovacím usnesením tak, jak je ústavodárné Národní shromáždění přijalo ve čtení prvém, nechť pozvedne ruku! (Děje se.)

Tím ústavodárné Národní shromáždění přijalo jednomyslně schvalovací usnesení, jimž Národní shromáždění republiky Československé souhlasí se smlouvou o přátelství a vzájemné pomoci mezi Československou republikou a republikou Polskou, podepsanou ve Varšavě dne 10. března 1947, také ve čtení druhém.

Tím je vyřízen pořad schůze.

Dovolenou podle § 2, odst. 4 jedn. řádu dal jsem na tento týden posl. Matulovi.

Posl. inž. Sochorec žádá o dovolenou do 23. května t. r. z důvodu zájezdu do Holandska. Posl. dr Hřebík žádá o dovolenou od 29. května do 10. srpna 1947 vzhledem k své cestě do Ameriky.

Navrhuji udělení těchto dovolených.

Kdo s mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Dovolené se udělují.

Na žádost výboru technického přikazuji dodatečně výboru rozpočtovému vládní návrh zákona, jimž se mění a doplňuje zákon ze dne 12. dubna 1946, č. 86 Sb., o stavební obnově (tisk 522).

Kdo s tímto dodatečným přikázáním uvedeného vládního návrhu zákona (tisk 522) též výboru rozpočtovému souhlasí, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím je vládní návrh zákona (tisk 522) podle § 20, odst. 3 jedn. řádu přikázán též výboru rozpočtovému.

Sděluji, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala dnes, t. j. 14. května 1947, za 30 minut po této schůzi, t. j. o 18. hodině,

1. Zpráva výborů soc.-politického, právního a průmyslového o vládním návrhu zákona (tisk 515) o přechodné úpravě placené dovolené na zotavenou (tisk 578).

2. Zpráva výborů branného, právního a rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 484), kterým se stanoví náhrady a srážky při přechodném ubytování podle zákonů o ubytování vojska (tisk 577).

3. Zpráva výborů právního, rozpočtového a zdravotnického o vládním návrhu zákona (tisk 373) o mimořádných ošetřovatelských diplomových zkouškách a o doplňovacím výcviku ošetřovatelského personálu (tisk 579).

Končím schůzi.