Předseda Jos. David.

Místopředsedové: Hodinová-Spurná, Petr, dr. Ševčík, Komzala.

Zapisovatelé Smejkal, Sova.

204 poslanců podle presenční listiny.

Z kanceláře NS: tajemník NS dr. Madar; zástupci tajemníka NS dr. Záděra, dr. Ramajzl.

1. Zpráva výborov soc.-politického a rozpočtového o vládnom návrhu zákona (tlač 527) o sjednotení niektorých predpisov o platových a služobných pomeroch štátnych a iných verejných zamestnancov (tlač 703).

2. Společná zpráva výborů zemědělského, právního a rozpočtového (podle § 35 jedn. řádu) o vládním návrhu zákona (tisk 542) o rozdělení pozůstalostí se zemědělskými podniky a o zamezení drobení zemědělské půdy.

Místopředseda Petr (zvoní): Zahajuji 64. schůzi ústavodárného Národního shromáždění.

Posl. Brukner žádá o zdravotní dovolenou na 14 dnů. Lékařské vysvědčení předložil.

Posl. Ulrich žádá o dovolenou na dobu 14 dnů vzhledem ke studijní cestě do Anglie.

Posl. Skokánek žádá o zdravotní dovolenou na 6 týdnů. Lékařské vysvědčení předložil.

Navrhuji udělení těchto dovolených.

Kdo s těmito dovolenými souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Dovolené se udělují.

Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž je

1. Zpráva výborov soc.-politického a rozpočtového o vládnom návrhu zákona (tlač 527) o sjednotení niektorých predpisov o platových a služobných pomeroch štátnych a iných verejných zamestnancov (tlač 703).

Zpravodajem za výbor soc.-politický je p. posl. dr. Linczény, dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. dr. Linczényi: Panie a páni!

Nie je práve príjemné byť zpravodajcom predloženého zákona o sjednotení niektorých predpisov o platových a služobných pomeroch štátnych a iných verejných zamestnancov. Hádam práve preto za obidva výbory boli sme zvolení Slováci za zpravodajcov. Dokonca som rozmýšľal nad tým, či bolo únosné tak dlho sa trápiť s provizóriom, ktoré nie je ani rybou ani rakom. Nerieši totiž problém základný: Zvýšenie životnej úrovne odstrkovanej a na vedľajšiu koľaj postavenej triedy bedárov štátnych a verejných zamestnancov.

Osnova, ktorá je unifikačnou, má sjednotiť platové a s nimi súvisiace služobné pomery v celej republike a vytvoriť tak rovnaké predpoklady pre novú platovú úpravu. Totiž platové pomery za okupácie vytváraly sa odchylne v Čechách a ináč na Slovensku. Kým v Čechách po prechodnom štádiu drahotných prídavkov prikročilo sa k definitívnej úprave vládnymi nariadeniami č. 15-19/1944 Sb., a to s účinnosťou od januára 1944, na Slovensku ostal v platnosti nezmenene zákon 103/26 Sb. z. a n. a drahotné pomery za vojny boly vyrovnávané drahotnými prídavkami, a to zákonom č. 40/41, 129/1942, 232/42, 139/43 Sl. z. Stúpajúca tendencia cien služobných potrieb po vojne vynútila si ďalšie prídavky. v Čechách platový prídavok podľa dekrétu prezidenta republiky č. 58/1945 Sb. a na Slovensku drahotný prídavok podľa nariadenia č. 59/1945 SNR. Prvú spoločnú platovú úpravu na území celého štátu priniesol až zákon č. 159/45 Sb., ktorým bol zavedený zvláštny prídavok pre štátnych a verejných zamestnancov a penzistov na vyrovnanie cenového indexu.

Keď si predstavíme, že celkové platy na Slovensku sú vyššie, pochopíme, že toto unifikačné úsilie bolo a je chúlostivou otázkou politickou. Nie je teda div, že mal s ním ťažkosti Národný front. S českej strany nemôžu súhlasiť s vyššími platmi Slovákov a so slovenskej zas ťažko čakať radosť nad vyrovnávaním platov. Sjednotenie, ako som už povedal, neznamená fakticky ani sníženie, ani zvýšenie platov, ale odstránenie nejednotnosti v honorovaní a povyšovaní štátnych zamestnancov. Vláda bola postavená pred alternatívu: buď dať všetkým štátnym a verejným zamestnancom v Čechách slovenské platy, ktoré sú vyššie, alebo dať zamestnancom na Slovensku české platy. Ani jeden, ani druhý prípad nebol politicky ani finančne únosný a preto sa vláda rozhodla pre kompromis. Praktické dôsledky sú také, že osnova navrhuje slovenským zamestnancom české platy, ktoré sú nižšie až o 7.500 Kčs. Do úvahy pritom prichádza vyrovnávací osobný prídavok oslobodený od dane dôchodovej. To znamená, panie a páni, že slovenskému zamestnancovi zostane doterajší plat, bude mať platový postup, alebo bude menovaný, ale v skutočnosti buď platove nič nezíska, alebo len veľmi málo.

Panie a páni, aby sme hovorili o príjemnejších veciach, nakrátko uvediem výhody zákona pre obidve strany. Pre Čechov zvyšuje vekovú hranicu pre priznanie výchovného z 16 na 18 rokov, a to so zpätnou platnosťou od 1. decembra 1945. Zvyšuje hranicu nezaopatrenosti zo 4.800 na 7.200 Kčs. Ruší krátenie činovného slobodným zamestnancom od 1. januára 1947. Sudcom a právnym úradníkom verejnej žaloby dáva lepšiu systematizáciu, lepšie funkčné služné a automatický postup do 6. a 5. stupnice. Odstraňuje drahotné prídavky a zvyšuje základné platy, čím vytvára vyššie penzijné základne.

Učiteľkám materských škôl dáva rovnaký plat, aký majú ostatné učiteľské kategórie, správkyniam priznáva riaditeľský prídavok od 1.000 do 1.960 Kčs ročne.

Slováci zas nebudú platiť 8% penzijný príspevok. Zvyšuje sa tu základňa pre výmer výslužného, odstraňuje dualizmus služobných a platových pomerov zamestnancov. Konečne odstraňuje sa pocit krivdy penzistov na Slovensku, keď platnosť zákona č. 39/1946 Sb. sa rozširuje na Slovensko zpätne od 1. augusta 1945. Zvyšuje sa drahotný prídavok penzistom zo 4.200 Kčs na 7.800 Kčs, vdovám z 3.300 na 6.000 Kčs, sirotám z 3.000 na 4.200 Kčs. U darov a penzií z milosti zvyšuje sa drahotný prídavok z 2.100 na 2.400. Kčs.

Panie a páni, neškodí zamyslieť sa nad faktom, že náklady na osnovu, ktoré v Čechách značia 202.900.000. na Slovensku 220.500.000 Kčs sa majú hradiť z úspor, ktoré vzniknú snížením počtu štátnych a verejných zamestnancov, pravda, ako zdôrazňujem, ak sa podarí chystaná národná mobilizácia pracovných síl u štátnych a verejných zamestnancov. Slovom, zatiaľ staviame na piesku. Aj ináč osnova, ktorá je síce významným pokusom o vyrovnanie platov odbúravaním osobného vyrovnávacieho príspevku, môže zvýšiť roztrpčenosť českých zamestnancov, že Slováci naďalej budú mať vyššie platy. U Slovákov zas obavu z finančného poškodenia, keďže vyrovnávací prídavok teraz nič nepridá a pozdejšie uberie.

Panie a páni, to znamená toľko, že tento zákon musí byť naozaj provizóriom, a to veľmi krátkym. Uvedomil som si to ako zpravodajca už pri prejednávaní tohto zákona vo výbore soc.-politickom. Preto som navrhol, aby p. min. financií čím skorej podal zprávu o priebehu prác okolo nového platového zákona. Je nutné čím skorej ho dať do kopy. Finančné pomery štátnych a verejných zamestnancov sú totiž tak dezolátne, že keď navrhujeme menom soc.-politického výboru prijať tento zákon s príslušnými zmenami, žiadam menom statisícovej spoľahlivej, zakriknutej, znevažovanej armády československých štátnych a verejných zamestnancov, aby ešte toto slávne ústavodarné Národné shromaždenie zamenilo ich žobrácku palicu novým spravodlivým platovým zákonom. (Potlesk.)

Místopředseda Petr (zvoní): Zpravodajem za výbor rozpočtový je p. posl. Levkanič. dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. Levkanič: Slávne ústavodarné Národné shromaždenie!

Predložený vládny návrh zákona o sjednotení niektorých predpisov o platových a služobných pomeroch štátnych a jiných verejných zamestnancov je ďalším významným krokom k sjednoteniu právneho poriadku v oboch častiach republiky, kde sa vývoj platových pomerov za okupácie uberal rozličným smerom. Tento vládny návrh zákona nie je definitívnym riešením sociálneho a služobného postavenia štátnych a verejných zamestnancov. Ide o návrh rámcového zákona, ktorým sa má získať len nejaký spoločný základ a predpoklady pre definitívne riešenie platových a služobných pomerov štátnych a verejných zamestnancov. Preto musím vopred zdôrazniť, že predmetný návrh zákona možno posudzovať len s tohto hľadiska, pretože až na ojedinelé výnimky nemožno o ňom vo všeobecnosti tvrdiť že by meritórne riešil pálčivý problém štátnych a verejných zamestnancov.

Účelom zákona je materiálne i formálne sjednotiť platové pomery v českých krajinách a na Slovensku. Toho sa má dosiahnuť odstránením doterajšieho platového systému na Slovensku z čias neslobody a zavedením platového systému platného v českých krajinách. Z toho vyplýva, že väčšina ustanovení zákona bude sa dotýkať štátnych a verejných zamestnancov na Slovensku, kde vo všeobecnosti osnova zákona prináša na jednej strane určité zlepšenie platov, na druhej strane však vykazuje značné mínus pre štátnych zamestnancov ženatých a sociálne najslabších.

Odlišný vývoj úpravy platových pomerov štátnych a verejných zamestnancov v oboch častiach štátu v čase neslobody, ako i rozdielne platové úpravy v českých krajinách a na Slovensku v prvých mesiacoch po oslobodení - nar. č. 39/45 Sb. n. SNR zák. č. 58/45 Sb. a zák. č. 103/45 Sb. - spôsobil značnú platovú disparitu. Dnešný stav je v podstate ten, že pokiaľ platy aktívnych štátnych zamestnancov slobodných sú približne na tejže úrovni, platy ženatých zamestnancov na Slovensku sú vyššie. Najvyššia disparita je u nižších zamestnaneckých kategórií, u ktorých čistý mesačný príjem je vyšší okrúhle o 500 Kčs, čo je tiež dôsledkom prevádzanej platovej nivelizácie pri úpravách drahotných prídavkov na Slovensku.

Platová unifikácia má sa podľa osnovy zákona vykonať po stránke materiálnej rozšírením platového systému na územie Slovenska zavedeného v čase okupácie a doteraz platného v českých krajinách; po stránke formálnej má sa sjednotenie vykonať jednak cestou nariaďovacou zmocnením obsaženým v čl. I § 1 osnovy, jednak priamym rozšírením právnych predpisov, uvedených v čl. I, § 2, na územie Slovenska.

K dôslednej parifikácii platov odo dňa účinnosti zákona dôjde len u tých zamestnancov na Slovensku, ktorých služobné príjmy boly nižšie alebo na tejže úrovni ako v českých krajinách. Naproti tomu u zamestnancov, ktorých príjmy na Slovensku sú podstatne vyššie, osnova zákona ponecháva doterajšie ich služobné príjmy priznaním t. zv. vyrovnávacieho osobného prídavku - podľa čl. I, § 3, ods. 1 a 2, ktorý sa má platovými postupmi odbúravať. U týchto zamestnancov dospeje sa teda k platovej parifikácii len postupne. Do prvej skupiny možno vo všeobecnosti zahrnúť zamestnancov slobodných, ktorí novou platovou úpravou na Slovensku vo veľkej väčšine platove postúpia, i keď len nepatrne. Do druhej skupiny však treba zahrnúť tých zamestnancov ženatých, pre ktorých nová platová úprava na Slovensku bude mať za následok zastavenie platového postupu, a to u prevažnej väčšiny po dlhý rad rokov. Hoci ich služobné príjmy budú i za zastavenia platového postupu stále vyššie, ako u zamestnancov tých istých služobných kategórií a platových stupníc v českých krajinách, skutočnosť, že po uplynutí príslušných trienálok sa ich služobný plat efektívne nezvýši, bude mať nepriaznivý vliv na týchto zamestnancov, ktorých je väčšina.

Tento spôsob postupnej platovej parifikácie možno v zásade prijať len ako unifikačnú normu, ktorá bude podkladom pre čím skoršie definitívne vyriešenie otázky hmotného postavenia štátnych a verejných zamestnancov v shode s dnešnými cenovými pomermi. Primeraným zvýšením platov štátnych a verejných zamestnancov, ktoré je pri dnešnej cenovej hladine odôvodnené a žiadúce, bude možno uspokojive odstrániť aj dnešnú platovú disparitu, ako aj jej následky.

Pri uvedených nedostatkoch prevzatia platového systému českých krajín na Slovensko treba zdôrazniť aj jeho kladné stránky. Predovšetkým ide tu o zvýšenie penzijnej základne štátnych a verejných zamestnancov na Slovensku temer o 100%. Ďalej zrušenie platenia penzijných príspevkov a konečne i čiastočné zlepšenie sociálneho postavenia slobodných zamestnancov, ktorým sa služobné príjmy zvýšia asi o 1.000 Kčs ročne.

Pre štátnych a verejných zamestnancov v českých krajinách novelizovaním niektorých platných ustanovení platových predpisov osnova odstraňuje srážky z činovného, adjuta, remunerácie a denných platov slobodných zamestnancov podľa čl. III, § 1, zlepšuje sociálne postavenie suspendovaných zamestnancov podľa čl. III, § 2, a obnovuje vekovú hranicu 18 rokov pre nárok na výchovné, ktorá bola v českých krajinách za okupácie snížená na 16 rokov. Tým osnova dospela k celoštátnej úprave týchto otázok, ako platia dnes na Slovensku.

Pokiaľ ide o platové otázky sudcov, preberá osnova v podstate tiež systém platný v českých krajinách, ktorý sa však dáva do súladu s niektorými novšími ustanoveniami platnými dnes na Slovensku, najmä o časovom postupe sudcov do 6. a 5. stupnice funkčného služného, čo je zlepšením platového postavenia pre sudcov v českých krajinách. Z dôvodov uvedených v § 97, ods. 2 ústavnej listiny bolo treba pojať ustanovenia o sudcovských platoch do predmetnej osnovy zákona, aby nemusely byť pre Slovensko vyhlasované vládnym nariadením podľa čl. I, § 1 osnovy, a zmeny, ktoré bolo potrebné previesť pre české krajiny, nemusely byť upravované osobitným zákonom.

Prijatím navrhovanej vládnej osnovy veľké zaťaženie pre štátnu pokladnicu nevznikne, nakoľko u aktívnych štátnych zamestnancov nedôjde vo skutočnosti k zlepšeniu platov a toto zlepšenie sa prejaví jedine u štátnych zamestnancov slobodných a u penzistov, čo nečiní príliš veľké zaťaženie štátnej pokladnici.

Ako to už aj dôvodová zpráva uvádza, celkové zaťaženie podľa tejto osnovy bude kryté rozpočtom na rok 1947 a uhradí sa z úspor v tomto roku, a to obzvlášť z úspor, ktoré vznikly z osobných výdavkov, a to zvlášť snížením počtu štátnych zamestnancov. v mene rozpočtového výboru navrhujem, aby vládna osnova bola prijatá so zmenami a doplnkami, ktoré boly prevedené v soc.-politickom výbore. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: K této věci jsou přihlášeni řečníci. Zahájím tedy rozpravu. Řečníky jsou pp. posl. Jura, Jirásek, Matýsek, Žiak a Komzala.

Uděluji slovo prvnímu z nich, p. posl. Jurovi.

Posl. Jura: Paní a pánové!

S povděkem možno kvitovat, že v tomto předprázdninovém zasedání ústavodárného Národního shromáždění se předkládá návrh unifikačního zákona. Státní a veřejní zaměstnanci, kteří na tento zákon po měsíce čekali a obávali se nových průtahů, budou uspokojeni jeho schválením.

Návrh zákona přináší mnohá zlepšení služebních a platových poměrů veřejných zaměstnanců. Svobodným zaměstnancům se přiznává činovné. S platností od 1. ledna 1947 zavádí se výchovné do 18 let bez ohledu na vlastní příjem dítěte. Zvyšuje se drahotní přídavek k darům a pensím z milosti. Upravují a unifikují se platové poměry soudců. Učitelkám mateřských škol dostává se platového vyrovnání. Hlavní význam tohoto zákona spočívá však v tom, že formou vyrovnávacího přídavku odstraňuje dosavadní platové rozdíly, vzniklé v době okupace mezi platy zaměstnanců v historických zemích a na Slovensku, a že sjednocuje zaměstnanecké platy v celostátním měřítku. Toto platové sjednocení je důležitou základnou, jakož i předpokladem k provedení chystaného nového platového zákona. S tohoto hlediska je zákon velkým přínosem a pokrokem na cestě k definitivní úpravě platových poměrů veřejných zaměstnanců.

Celkový finanční náklad spojený s provedením osnovy zákona si podle důvodové zprávy vyžádá částky asi 420 mil. Kčs. I když některé výplaty podle tohoto zákona budou mít zpětnou účinnost za léta 1945 a 1946, přece jen pro běžný rok bude to velmi značná částka, o kterou se zlepšují dosavadní poměry veřejných zaměstnanců. Podíváme-li se v souhrnu na dosud provedené sociální úpravy, které pro veřejné zaměstnance do roku 1946 si vyžádaly částky téměř 10 miliard Kčs, není jistě nadsázkou tvrzení, že nikdy před tím v tak krátkém období nebylo pro veřejné zaměstnance tolik vykonáno, jako se stalo za vlády Fierlingrovy a Gottwaldovy. Je proto třeba jako prázdnou a demagogickou frázi odmítnout paušální a ničím nedoložená tvrzení, že na veřejné zaměstnance se zapomíná, že Revoluční odborové hnutí veřejné zaměstnance přehlíží a že se pro zlepšení poměrů veřejných zaměstnanců nic neudělalo. Před půl rokem byla rozpoutána tak zvaná kampaň o definitivu. Tehdy se chtělo veřejným zaměstnancům namluvit, že jejich definitiva je ohrožena, že Ústřední rada odborů nebo její předseda zamýšlí definitivu státních zaměstnanců odbourat. Jak záměrná a nepodložená byla tato kampaň, svědčí nejlépe skutečnost, že nikdy dříve ve stejném období nedosáhlo tolik zaměstnanců definitivy, jako právě v době po našem osvobození. Zatím co ve čtyřech letech od roku 1934 do 1938 byla definitiva poskytnuta 26.000 zaměstnancům, bylo do konce roku 1946, tedy za necelého půldruhého roku. definitivně ustanoveno 81.000 zaměstnanců. Také v povyšování zaměstnanců nebyla pro veřejné zaměstnance nikdy taková konjunktura, jako tomu bylo v dosavadním období od osvobození. Tak na příklad na železnicích za dvě léta po osvobození bylo okrouhle 150.000 jmenování a povýšení, zatím co za osm let, t. j. od roku 1930 do roku 1938, bylo povýšeno 45.000 zaměstnanců. Tedy za dvě léta po skončení druhé těžké války bylo povýšeno třikrát tolik zaměstnanců, co za osm let předmnichovských. Stejně tak je tomu i v ostatních resortech. Každý, kdo je nezaujatý, kdo nemá agitační a oposiční záměry, kdo z dnešní situace veřejno-zaměstnanecké nechce politicky těžit, musí doznat a konstatovat veliké úpravy uskutečněné pro veřejné zaměstnance, zvláště v období Gottwaldovy vlády.