Za týchto okolnosti pristupujem dnes jednak s niektorými doplňujúcimi úradnými poznámkami k expozé pána ministra Ďuriša a jednak s určitými vysvetleniami s hľadiska stranníckopolitického. Ale chcel by som najprv pripomenúť vážnosť situácie, v ktorej sa naše roľníctvo nachádza. A aby som to dokumentoval, pomáham si určitými stanoviskami, predostretými našimi vládnymi činiteľmi.

Pán minister Majer začína svoje expozé konštatovaním, že máme pred sebou národnú katastrofu, že sucho zavinilo a spôsobilo nám totálnu hospodársku krízu, ktorú on nazýva národnou katastrofou a národným nešťastím. Pán minister pôdohospodárstva Ďuriš vyčísľuje dosah tohto národného nešťastia na 15 miliárd korún, to znamená na 25 % dôchodku nášho roľníctva. Prv než by som sa pustil do analýzy týchto dvoch základných téz, vyslovených v expozé obidvoch pánov ministrov, treba pripojiť ďalšie záväzné konštatovanie, a to nikoho nie menšieho, ako pána predsedu vlády Gottwalda, ktorý v rozhovore k zahraničným novinárom prehlásil, že Československá republika má najlacnejší chlieb v Europe a tuším na svete.

K týmto zásadným konštatovaniam chcel by som pripojiť to, čo azda pán predseda vlády Gottwald zabudnul dodať, že totiž zatiaľ čo máme najlacnejší chlieb v Europe, nemáme najlacnejšie životné potreby ostatné, hlavne životné potreby poľnohospodárskeho obyvateľstva, a hlavne nemáme najlacnejšie výrobné prostriedky pre poľnohospodárstvo potrebné. Chcem uviesť len príkladom, že nie sme najlacnejší v textíliách, nie sme najlacnejší v obuvi, nie sme najlacnejší v takom dôležitom výrobnom poľnohospodárskom prostriedku, ako sú umelé hnojivá. Po zásluhe a po pravde chcem konštatovať, že v mnohých potrebných článkoch, ktoré se dotýkajú podstatne aj poľnohospodárskeho obyvateľstva, nie sme najdrahší na svete. Ale akonáhle zdôrazňujem, že máme najlacnejší chlieb v Europe, tak je treba tiež po práve dodať, že nie sme najlacnejší v priemere cien spotrebných článkov a výrobných prostriedkov poľnohospodárskych. Toto konštatovanie je treba veľmi zvýrazniť, pretože ono musí nám byť vodítkom i k ďalším opatreniam, pokiaľ sa týkajú či už pomoci pre rekonštrukciu našej poľnohospodárskej výroby, práve vzniklú národným nešťastím, ako uviedol pán minister Majer, či už ďalších dôsledkov našej poľnohospodárskej politiky, či už v rámci výrobnom, alebo ešte viac v cenovom.

A tak s tohto hľadiska chcem doplniť určitými konkrétnymi údajmi situáciu tak, ako sa javí po nastalom suchu a ako sa javí tiež s hľadiska slovenského. Ja chcem pripomenúť, že to, čo budem vo svojich vývodoch uvádzať, som pripojil pánu ministrovi Ďurišovi, že som mu dodal k expozé, aby už jeho vývody vychádzaly z celoštátnych a krajových potrieb, resp. z celoštátneho poznania situácie, aká sa nám javí. A pán minister Ďuriš vo svojom expozé dotkol sa len paušálne záujmov lokálnych a regionálnych v tom smere, že spomenul, že neúroda, zavinená suchom, dotýka sa podstatne stredných Čiech, zvýraznene tiež južnej Moravy a katastrofálne Slovenska. Ja kvitujem aj tento poznatok, lebo je skutočne pravdivý, ako ďalšími svojimi vývodmi ukážem. Prv ale, než by som uviedol určité konkrétne cifry, chcem vyzdvihnúť, že pán minister Ďuriš vo svojom expozé o zisťovaní katastrofy a následkov sucha vychádzal zo srovnania poľnohospodárskej produkcie v roku 1946 a v roku 1947, že na základe tohto srovnania vychádza mu obnos 15 miliárd korún ako neúroda, v peniazoch vyjadrená. Chcem pripomenúť, že toto východisko je nesprávne. Nesprávne je preto, že rok 1946 je práve tak nedobrým rokom pre poľnohospodársku produkciu a pre zistenie dôchodku nášho roľníctva ako rok 1947. Ak v r. 1946 predsa len neboly následky tak trvalé, tak katastrofálne, tak veľké, neznamená to, žeby sme mali rok 1946 pokladať za normálny, že by sme mali rok 1946 pokladať za východisko v tejto situácii, pretože by sme veľmi skreslili obraz nielen poľnohospodárskych výrobných pomerov, ktoré sú základom pre stanovenie vyživovacieho plánu, ale najmä by sme si skreslili a zjednodušili sociálnu problematiku nášho roľníctva, ktorá je veľmi závažnou otázkou našich vnútroštátnych pomerov hneď od oslobodenia, to znamená od roku 1945.

A tu chcem poukázať, práve tak, ako pripomenul pán ministr Ďuriš s celoštátneho hľadiska, že bol plán poľnohospodárskej výroby, stanovený dvojročnicou nielen v celoštátnom merítku, ale hlavne v slovenskom merítku úplne dosiahnutý, ba že sme ho prekročili aspoň v niektorých základných kultúrach. Kultúry obilnín napr. presahujú rámec stanovený dvojročným plánom, avšak následky sucha, ktoré sú nedozierne, zapríčinily, že nemáme možnosť sobrať z celkového počtu obrábaných hektárov takú úrodu, aká bola plánovaná.

Vo všetkých kultúrach, až na olejniny, v ktorých sme tiež tak ako v celoštátnom merítku nedodržali stopercentne plán, sme ho viacmenej prekročili, a to je výrazom nielen vyspelosti a pracovnej morálky nášho roľníctva, ale predovšetkým uvedomenia si jeho veľkých povinností v budovateľskom diele dvojročného plánu.

A keď zisťujeme následky národného nešťastia, zavineného suchom, nemôžeme vychádzať len z tých konečných srovnávaní hektárových plôch jednotlivých kultúr, ako sa nám javia, to znamená, nemôžeme prepočítavať nedostatky úrody na hektáry, o ktoré konečné plochy úrody sú menšie, ale predovšetkým si musíme uvedomiť, že naši roľníci v českých zemiach práve tak ako na Slovensku, ba na Slovensku ešte ďaleko viac, museli značný počet hektárov dvakrát i trikrát obrobiť, a to znamená nielen fyzickú prácu, ale i investičný podiel do hospodárskeho podnikania, ktorý musel byť opakovaný, ba častokrát i trojnásobne prevádzaný, ako napríklad u cukrovky. V mnohých prípadoch všetky tieto aj trojnásobné investičné náklady a trojnásobne prevedená poľnohospodárska práca vyšly nakoniec predsa len nazmar.

Chcem pripomenúť, že napríklad len u cukrovky muselo byť znovu na Slovensku osiate približne 9.000 katastrálnych jutár pozemkov, a že určité množstvo pozemkov muselo byť osiate i tretíkrát. Okrom toho chcem pripomenúť, že na vyoraných plochách pšenice muselo byť znovu prevedené obrobenie a že prevažne zasiata kukurica prípadne vôbec nevzišla alebo len tak riedko a tak slabo, že prináša veľmi skromný výsledok. Keď chceme zistiť presný dôsledok tohto národného nešťastia, musíme všetky tieto okolnosti vziať do úvahy a musíme všetky vyčísliť.

Po analýze, ktorú som predbežne vykonal na Slovensku so svojimi expertami, nemyslím, že je správne tvrdenie pána ministra. pôdohospodárstva, že následky sucha možno odhadnúť na 15 miliárd korún, ale že to bude obnos ďaleko väčší, pretože len pre slovenské pomery vychádza tento obnos približne asi 7 miliárd korún. Ako už sám pán ministr pôdohospodárstva zdôraznil, dotkla sa Slovenska táto katastrofa zvlášť citeľne, lebo sa tu javí situácia tak, že približne asi 70.000 ha pšenice, ktorá bola na jeseň zasiata, bolo vyorané a teda nebolo svezené. Ďalej značný počet hektárov i strniskovej orby prišiel tiež v nivoč, pretože následkom sucha ani dodatočné náhradné kultúry sa nevyvinuly. Preto výsledky zisťovania neúrody treba rozdeliť a také, ktoré vznikly následkom presunov v osevnom pláne na iné kultúry, než pripúšťal dvojročný plán, a tieto kultúry sa väčšinou nevydarily, a potom na následky všeobecné, javiace sa v priemere hektárového výnosu jednotlivých kultúr. A tu je situácia veľmi poučná a veľmi výrazne nám demonštruje podiel následkov sucha v českých zemiach vo srovnaní so Slovenskom. (Predsedníctvo prevzala podpredsedníčka Hodinová-Spurná.)

Tak napríklad v obilninách vyzerala situácia takto: pšenica podľa zistených, ustálených a vo vyživovacom celoštátnom pláne prijatých priemerných hektárových výnosov zaznamenáva v Čechách o 39 % menší hektárový výnos než je normálny, na Slovensku o 61 %. Žito v Čechách a na Morave o 20¹/₂ % menší výnos, na Slovensku o 18 %. Ječmeň v Čechách a na Morave zaznamenáva 36,4 % poklesu, na Slovensku 38¹/₂ %, oves 33,8 % v Čechách a na Morave, na Slovensku 38,4 %.

Už z týchto základných štyroch obilných kultúr sa javí, že Slovensko až na žito má všade podstatne nižšie hektárové výnosy a že zvlášť u pšenice, u kultúry typicky slovenskej, ktorá v obilnárstve slovenskom zaujíma asi dve tretiny plochy, je pokles až skoro o 100 % väčší ako v Čechách a na Morave. Zkonštruovali sme si plán, podľa ktorého len asi v desiatich základných kultúrach na Slovensku javí sa skutočná škoda v hodnote 5¹/₂ miliardy korún proti úrode obvyklej. Prepočítané na iné kultúry, ktoré síce plochou nie sú tak významné, ale predsa len znamenajú značný prínos v prijme našich roľníkov, predovšetkým na papriku a tabak, javí sa nám vcelku situácia tak, že Slovensko má úrodu asi o 25 % horšiu než je úroda v Čechách a na Morave. Keď to prepočítame na tržbu a pripočítame k tomu i stanovené príplatky na jednotlivé už stanovené výkupné ceny, prichádzame k záveru, že Slovensko len v obilninách pri výkupe dostane následkom zvýšenej neúrody o spomenutých 25 % o 273,5 mil. Kčs menej na príplatkoch cenových, to znamená o 27 % menej na tržbe v obilninách, než dostanú českí roľníci na zavedených príplatkoch obilnín.

Pokladal som za dôležité pripomenúť túto skutočnosť preto, že je nutné, aby pomoc, ktorú sa vláda rozhodla dať v obnose 500 mil. Kčs k dispozícii pre roľníctvo, bola podľa spravodlivého kľúča, takého, ktorý odpovedá následkom škôd zavinených suchom, medzi naše jednotlivé zeme rozdelená; pritom samozrejme nemyslím len a Slovensko, ktoré má po tejto stránke najviacej reklamácií; ale iste i Morava, ktorá ďaleko viac bola postihnutá, uvíta takú snahu, aby rozdelenie týchto prostriedkov odpovedalo aj potrebám, resp. škodám zavineným suchom.

Ale i keby sme prijali inú zásadu, ktorú ovšem z vyššie uvedených dôvodov - že totiž rok 1946 nie je rokom normálnym, aby slúžil za podklad zisťovania neúrody následkom sucha - prijať nemôžem, a keby sme pristúpili na srovnávanie proti úrode v r. 1946, vyzerá situácia tak, že Slovensko v tých štyroch základných kultúrach, raži, pšenici, ječmeni a ovsi, utrží proti vlaňajšku o 325 mil. Kčs menej a vo srovnaní s normálnou úrodou až o 1.600 mil. Kčs menej.

Pokladám zvlášť v súvislosti so Slovenskom za nutné pripomenúť, že je treba zdôrazniť aj určité zjavy, resp. previesť analýzu príčin neúrody. Bolo tu už viacmenej s rôznych strán na to poukazované, a to viacmenej tiež s hľadiska politického a strannícko-politického v súvislosti s prevádzanou poľnohospodárskou politikou. Ja sa ani s týmito zámermi nechcem zaoberať, ale chcem zdôrazniť, že okrem tých katastrofálnych vplyvov, ktoré vsunujeme pod pojem katastrofálneho vývoja vegetačnej periody, zavinené suchom, mrazmi a záplavami, sú ešte i iné zjavy, nielen zjavy strannícko-politické, ktoré by mohly byť pripočítané na vrub politike poľnohospodárskej, ak ju prevádza či už Ministerstvo zemedelstva alebo Povereníctvo pôdohospodárstva, ale že sú to zjavy objektívne, súvisiace so štátnou politikou Československa, ktorá je nevyhnutná. Tieto zjavy si ovšem musíme pripomenúť a dať im aj s parlamentnej tribúny rázne výraz.

Nemôžem a nesmiem zamlčať, že do značnej miery výsledky neúrody odrážajú sa prevažne na južnom území Slovenska, nepripojenom území Slovenska, ktoré je komorou Slovenska a prebytkovým územím pre zásobovanie i českých zemi v dobe normálnej, a že tu je mimoriadny stav poľnohospodárskej výroby, ktorý sa nedá aplikovať a nedá úplne stotožniť s rámcom organizácie poľnohospodárskej výroby v ktorejkoľvek časti našej republiky, či už je dotknutá prevádzaním pozemkovej reformy alebo osídlovaním alebo inými zjavmi.

Maďarský problém Československej republiky je tiež jedným z tých zjavov, ktorý samozrejme vplýva na možnosť obrábania na južnom území Slovenska a má určitý reflex i na úrodu. I pri veľkých ťažkostiach, ktoré boly spojené s trvalým suchom, bolo predsa len dôležité, aby všetky poľnohospodárske práce boly vykonané jednak včas a jednak aby boly vykonané s opravdovou starostlivosťou riadneho hospodára. Ak do značnej miery sú tieto predpoklady nesplnené v niektorých prípadoch kolonistov a presídlencov, viacmenej z nedostatku výrobných prostriedkov a investičného kapitálu, nemožno toto aplikovať na maďarské obyvateľstvo, ktoré treba zvláštnym spôsobom ustavične nabádať, povzbudzovať a kontrolovať pri obrábaní pôdy.

Chcem konštatovať tiež to, že na túto prácu bolo treba sústrediť napr. na jar to najväčšie úsilie so strany Povereníctva pôdohospodárstva a že bolo treba zaviesť i iné opatrenia legislatívne, než aké máme v celoštátnom zákonodarstve, že konkrétne zákon č. 55 Sb. z., ktorý sme odhlasovali ešte na započatí jarných prác alebo v ich priebehu na jar, nemôže dostatočne slúžiť pre južné územie Slovenska, ale že tam je treba iných, ráznejších opatrení, ktoré sa do rámca celoštátneho zákona nedaly vsunúť, pretože by znamenaly určité dualistické legislatívne riešenie otázky obrábania pôdy v republike. Je treba, aby vláda, parlament a zemedelský výbor zvlášť venovaly tejto otázke pozornosť, aby sme so všetkých strán vyvinuli úsilie, rozhodujúce pre konečné likvidovanie maďarského problému na Slovensku, či už má byť vyriešený urýchleným presídlením, prípadným transferom, o ktorý naša vláda usiluje, alebo konečne reslovakizáciou obyvateľstva slovenského pôvodu a za dávnej doby pomaďarčeného, aby sme mali aké také stabilizačné základne poľnohospodárskej výroby aj na tomto území Slovenska. Vyriešenie tohto problému je predpokladom, že sa u nás pomery nezhoršia aj keď nastane neúroda následkom zlých vegetačných podmienok.

Je iste jednou z naliehavých požiadaviek, aby otázka reslovakizácie bola vyriešená čím skôr, a to takej reslovakizácie, ktorá by nám vrátila do lona nášho národného a štátneho tela ľudí, ktorí pochádzajú z našej krvi a ktorí majú plné právo užívať vymoženosti ľudovodemokratického zriadenia republiky a zapojiť sa do budovateľského diela tohto zriadenia, aby tak i oni boli pomocníkmi pri tvorení hospodárskeho a sociálneho poriadku, ktorý práve zavádzame.

Nemôžem ani dosť naliehavo a výrazne pripomenúť túto dôležitú skutočnosť, pretože sa v príliš veľkom merítku dotýka poľnohospodárskych výrobných objektov na južnom území Slovenska. Ak by sme aspoň vyriešili to, čo je v duchu výstavby nášho národného štátu a čo je v duchu nášho sociálneho programu, vzťahujúceho sa i na poľnohospodárstvo, poslúžili by sme vytvoreniu trvalých základov pokoja a konsolidácie práve reslovakizáciou na južnom území Slovenska i v poľnohospodárskej výrobe, aby sa mohla v plnej miere rozvíjať.

Chcem pripomenúť, že aj výrobné podmienky priebehom vegetácie, či už ide o srážky, záplavy, alebo o suchá, boly na Slovensku mimoriadne horšie ako v Čechách a na Morave. Medzi týmito predovšetkým treba spomenúť otázku srážok. Máme oblasti, ktoré takýto nedostatok srážok nevykazujú vôbec za posledné storočie. A keď si pripomenieme, že najrozhodujúcejší mesiac pre vegetáciu, máj, znamená najsilnejší pokles srážok od započatia hospodárskeho roku na jeseň r. 1946 a že tento mesiac nenapršalo ani lokálne na niektorom území Slovenska viac ako 35 % srážok normálu, ktorý na jednotlivých miestach na Slovensku naprší, vidieť, aké boly následky, ktoré spôsobilo práve sucho. Je teda priemer májových srážok na Slovensku veľmi nízky, zatiaľ čo v českých zemiach bolo dosiahnuté v priemere asi 36 % na celom území a na Morave 21 %.

Ale aj otázky mrazov, snehov a otázky záplav sa podstatne viac dotýkajú Slovenska ako územia Čiech a Moravy. Z toho dôvodu je samozrejmé, že tieto vlivy vo spojitosti s ostatnými pripomienkami nakoniec dávajú ten veľmi plastický obraz zvýšenia neúrody na Slovensku, tak ako sa javí. Otázky škody na živočišnej výrobe pripomenul pán minister Ďuriš, že sú ťažko vyčísliteľné. Ony koniec koncov nie sú tak markantné a výrazné práve dnes, ako skôr budú výrazné v budúcnosti. Ale predsa len je možná určitá konštrukcia. Stav dobytka na Slovensku klesá proti plánovanému počtu a nedosiahneme podľa dvojročného plánu stavu, aký mal byť k 1. januáru 1947.

Ale nielen to, klesá i kvalita. Podľa výsledkov minulého roku 1946 priemerná váha jedného vykúpeného kusa dobytka pohybovala se okolo 440 kg živej váhy. Za prvých 8 mesiacov výkupu t. r. je priemer jedného kusu vykupovaného dobytka 418 kg, to znamená o 22 kg priemerne každý kus dobytka je ľahší než minulého roku. Keď si vypočítame, že máme približne 800.000 alebo 700.000 kusov dospelého dobytka, ktorý nad to poklesol na váhe, vychádza nám len poklesom na váhe obnos asi 310 mil. Kčs, o ktorý poklesla hodnota živočišnej výroby, zavinená práve pre zlú vyživovaciu situáciu. Ale aj na tržbe sa javí situácia veľmi plasticky. Keď si pripomenieme, že toho roku vykúpime na Slovensku asi 150.000 kusov dobytka a že pokles jedného kusu je priemerne o 22 kilo, ako som spomenul, znamená to o 6,600.000 kg menej, než by na rovnakom počte kusov bolo bývalo odpredané v r. 1946, a keď počítame priemernú hodnotu 20 Kčs za 1 kg živej váhy, znamená to mínus 132 mil. Kčs na tržbe slovenských roľníkov v tomto roku pri vykúpených 150.000 kusov dobytka.

Situácia sa zdá veľmi naliehavá ďalej z toho dôvodu, že neúroda nepostihla len články, ktoré sú dôležité pre výživu obyvateľstva, ale práve tak je neúroda i v krmovinách, ktoré sú dôležité pre kŕmenie domácich zvierat. Krmný plán, ktorý Povereníctvo pôdohospodárstva za súčinnosti Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v Bratislave vypracovalo, má nedostatok 94.000 vagónov sena, 168.000 vagónov siláže a okopanín, 23.000 vagónov krmív, 18.000 vagónov jadrných krmív iných, 1400 vagónov rybej múčky, 4000 vag. krmnej slamy a 42.000 vagónov stelivovej slamy. To sú dosiaľ čísla, ktoré je treba nahradzovať akciami, aby sme pracovali pre živočišnú výrobu a aby sme zachránili aspoň to, čo sa zachrániť dá.

Opatrenia, ktoré sledujú záchranu živočišnej výroby, boly už vypracované v dohode s ústrednými úradmi Ministerstvom výživy a Ministerstvom zemedelstva a sledujú predovšetkým otázku riadneho dovozu krmív zo zahraničia, ktorej veci venuje Povereníctvo pôdohospodárstva i Povereníctvo výživy veľkú pozornosť, ďalej mobilizovanie všetkých zdrojov domácej produkcie, hlavne odpadov poľnohospodárskej výroby, ktoré v normálnych časoch sa nepoužívajú na kŕmenia, ale ako zbytky dávajú sa do kompostu alebo sa vôbec v hospodárstve nevyužijú. A tretie opatrenie sleduje odčerpanie určitého množstva dobytka ihneď ako prebytočného, ktorý za žiadnu cenu a po rekonštrukcii akéhokoľvek krmného plánu nemôžeme zachrániť.