Bývalá maďarská vláda se projevila jako vláda jasně protičeskoslovenská. O nové maďarské vládě víme zatím jen to, že její nový program obsahuje mimo jiné také požadavek plného zabezpečení demokratických práv pro maďarskou menšinu v Československu, to znamená požadavek, o kterém tato maďarská vláda musí dobře vědět, že je v rozporu nejen s možností jakékoli maďarsko - československé dohody, ale dokonce i v rozporu s onou mírovou smlouvou, kterou jsme právě ratifikovali. Jestliže tento podnět maďarské vlády má být začátkem nových vztahů vůči Československu, pak je to začátek nejhorší. V celé této věci jde totiž o víc než o maďarskou menšinu. Jde o jeden ze základních požadavků našeho vládního programu, o požadavek, aby nová osvobozená republika byla národním státem Čechů a Slováků, aby byla státem bez menšin, které, jak víme ze zkušenosti, představují nebezpečí páté kolony. (Potlesk.) Tento požadavek je doslova požadavkem základním. Není Čecha ani Slováka, který by po dobu války a okupace nebyl věřil v jeho splnění a který by za jeho splnění nebyl bojoval. Ale je stejně v zájmu našich spojenců a jmenovitě našeho sovětského spojence, aby z Československa konečně zmizel tento doslova dějinný pramen vnitřního rozvratu a zahraničního neklidu. (Potlesk.) Bylo by proto zlou službou národu a republice, kdyby kdokoliv, ať z důvodů stranicko - politických anebo z důvodů daných příbuznou ideologií, jakkoli oslaboval tento požadavek a kdyby jakkoli přispěl k zameškání historické příležitosti, kterou si vybojoval náš lid svým utrpením a která by se nevrátila, kdybychom ji promeškali.

V závěru, paní a pánové, bych se chtěl připojit k realistickému, ale přece jen optimistickému výhledu pana státního tajemníka. Cesta, po které se poválečný svět ubírá k míru, je dlážděna rozpory. Ale skutečnost sama, že řada těchto rozporů už byla překlenuta a že žádný z nich, byť sebevážnější, nepřivodil konečnou roztržku, tato skutečnost sama nás jistě opravňuje k nadějím, že se lidstvo z dnešního přiměří přece jen propracuje k míru, který bude o to pevnější, oč pracněji je budován. Československo může k tomuto společnému úsilí přispět jen podle svých slabých sil. Ale chce-li zůstat věrno své slavné tradici, pak je povinno všech těchto svých sil užít. Nikoli rozdmychávat spory, štvát a zneužívat zahraniční politiky k vnitrostranickým agitačním účelům, ale smiřovat a napomáhat k dohodě rozladěných stran tak, jak to dělala naše úřední delegace na pařížské mírové konferenci. (Potlesk.)

Máme za sebou prvou část mírových jednání, ale druhá a důležitější část, to znamená jednání o mírovou smlouvu s Německem, je teprve před námi. Jestliže chceme těm, kdo nás na tomto příštím jednání budou zastupovat, poskytnout účinnou pomoc, a jistě to všichni upřímně chceme, udržme svoji jednotu, která v poměru k vnějšímu světu zachovává nezlomnou věrnost spojencům, ale která se také zbytečně nezbavuje přátel a která se uvnitř neštěpí ani na zájmové skupiny, ani na bloky, ale usiluje ve společné Národní frontě o splnění společných československých cílů. (Potlesk.)

Podpředseda Komzala: Ďalším rečníkom je p. posl. Novomeský. Udeľujem mu slovo.

Posl. Novomeský: Pán predseda, panie a páni!

Schvaľovanie mierových smlúv so satelitmi Nemecka za druhej svetovej vojny, ako ich koncipovala parížska konferencia pred rokom, je iste vhodnou príležitosťou, aby sme zvážili prínos týchto smlúv pre upevnenie bezpečnosti republiky, menovite však okolnosť, či vývoj medzinárodných a medzištátnych vzťahov podopiera uzavretia parížskej konferencie, t. j. či mierové smluvy, ktoré dnes máme schváliť, sú skutočne úmluvami o pokojnom živote medzi jeho signátormi. Právom sa staviame k týmto dokumentom s týmito otázkami. Naša generácia už po druhý raz v krátkom tridsaťročí je svedkom uzavierania mierových smlúv, no prichodilo jej medzi týmito dvomi aktami prežiť vojnu zo všetkých najhroznejšiu.

Pred necelými triciatimi rokmi pri podobnej príležitosti nazdávala sa väčšina ľudí, že sa uzaviera mier naveky alebo aspoň na sto rokov, hoci už vtedy mnohým predvídavým ľudom bolo zjavné, že samotná smluva o mieri ukrýva v sebe zárodky novej vojny. A tá nás neminula ešte za nášho života. Po takýchto skúsenostiach s mierovými smluvami sme povinní sa opýtať - keď nové uzavierame - či budú mať osud iný, blahodarnejší pre nás, pre národy našej republiky a pre všetko ľudstvo. Otázku, ktorú si takto kladieme a ktorá pochopiteľne zaujíma nášho človeka, túto otázku nepodarí sa nám dešifrovať v úplnosti pri rozbore mierových smlúv s piatimi bývalými spojencami Nemecka za vojny, pretože plnú a jednoznačnú odpoveď na ňu s nášho stanoviska a so stanoviska Europy môže dať iba mierová smluva so samotným Nemeckom. Hoci nie sú ani tieto smluvy bezvýznamné, nemôžeme ich považovať za smluvy o europskom mieri jednoducho preto, lebo ide o smluvy dielčie a mier ani len v úmluvách nie je dnes už deliteľný.

Smluvy, ktoré ležia pred nami, sú dielom kompromisov. Boly často koncipované s ohľadmi na také záujmy, ktoré medzi spojencami za vojny neprichádzali do úvahy, alebo nie v takých vyhranených formách, ako teraz. Nie sú, bohužiaľ, chartami takými jednoznačnými a jasnými, ako boly proklamácie spojencov za vojny. Napriek tomu treba povedať, že dvomi vojnami v tomto storočí mučené národy a v neistotách tápajúce ľudstvo by sa s väčšími nádejami mohlo dívať v ústrety budúcnosti, keby aj mier s Nemeckom bol konštruovaný aspoň v duchu tých zásad, aké boly vodítkom parížskej konferencie pri koncipovaní mierových smlúv so spojencami Nemecka. Keby aspoň taký diel tých princípov, na ktorých spočívala jednota Spojených národov za vojny a tesne po vojne, určoval počínania strojcov mieru s Nemeckom, aký ešte viedol autorov mierovej smluvy s piatimi spojencami Nemecka, hoci už tu sa začal popierať duch Jalty i Postupimi, s oveľa väčšou istotou by sme mohli dnes povedať, že sa nám možno pokojne oddať rozmanitým povojnovým povinnostiam, lebo je mier predsa len ako tak zaistený.

Hoci - ako vravím - ťažisko rozhodnutia o našom pokoji a o pokoji v Europe leží na mierovej smluve s Nemeckom, o ktorom sa ešte nerozhodlo, nemajú malý význam ani tieto dielčie úmluvy pre pokojné spolunažívanie národov v Europe, pretože, ako známo, Nemecko získavalo spojencov pre svoju vojnu proti svetu využívaním a zneužívaním rozporov a nedorozumení medzi druhými štátmi a národami. A preto je nemálo významné usporiadanie vzťahov i medzi víťaznými spojencami a včerajšími druhoradými nepriateľmi.

Nás sa najbližšie dotýkajú smluvy s tromi štátmi z piatich, s ktorými sa na parížskej konferencii mierové smluvy koncipovali. Mierové smluvy s Bulharskom a Rumunskom bezpochyby možno považovať na základe všetkých doterajších skúseností už iba za formálne zavrhnutie nepriateľského stavu, ktorý bol triumfálne prekonaný medzi našimi národami ešte za vojny. Nad mierovými smluvami s Bulharskom a Rumunskom stojíme dnes bez akýchkoľvek pochybností jednoducho preto, lebo ani s rumunským ani s bulharským národom necítili sme sa byť vo vojnovom - stave a keď nadišla vhodná chvíľa, ocitli sme sa v jednom spoločnom bojovom šíku proti nacistickej agresii, ba, konkrétne, za obnovenie Československej republiky. Naša krajina je posiata hrobmi rumunských vojakov, ktorí padli v boji, vedenom po boku sovietskych armád proti Nemcom i Maďarom a s neobyčajnou vďačnosťou si spomíname na desiatky a desiatky bulharských študentov, prihlasujúcich sa bez rozpakov do partizánskych oddielov i do I. československého armádneho sboru za slovenského národného povstania. Pri slovanskej orientácii našej štátnej politiky i našich úsilí kultúrnych automaticky sme sa museli v priateľstve a dorozumení stretnúť s Bulharmi, zaujímajúcimi dnes už zvlášť významné miesto v pestrej mozaike slovanského života. Ba na pozadí našich spoločných vzájomných skúseností z čias vojny i povojnovej výstavby sa nám tak zdá, že ustanovenia mierovej smluvy neprizeraly sa k tým obetiam, ktoré priniesli Bulhari spoločnej veci demokratických národov. A naposledy pri návšteve rumunskej vládnej delegácie na čele s predsedom vlády Grozom sme si uvedomovali, ako prestávajú byť slová "o dobrých priateľských vzťahoch medzi národami" prostou diplomatickou frázou a ako sa stávajú živým a životným činiteľom, keď sú podložené vzájomnou úctou a vzájomnou ochotou pomôcť si v núdzi. Bez tlmočníkov porozumeli Rumuni - a myslím na Rumunov v najširšom slova smysle - že naša skromná pomoc v ich ťažkých chvíľach vlani bola predovšetkým dobrým susedským gestom a my tohto roku nemôžeme nerozumieť rumunskej pomoci pre náš vyživovací sektor inak, než aktu priateľskému, zálohujúcemu pre budúcnosť vzťahy ešte tuhšie a ešte užšie.

Boli by sme šťastní, keby sme o takomto vývoji vzťahov mohli hovoriť i pri našej smluve s Maďarskom. Tu nám však prichodí povedať - a to na základe skúsenosti až do posledných dní - že smluva k našej spokojnosti ustaľuje podmienky pokojného spolunažívania nášho štátu s Maďarskom, žiaľ, nie je ešte výrazom takej samozrejmej a takej všeobecnej mienky o nevyhnutnosti priateľského spolunažívania oboch štátov pri podmienkach v smluve určených, ako je k tomu v relácii československo-rumunskej alebo v relácii československo - bulharskej.

Mierová smluva s Maďarskom v podstate priznáva právo Československu v jeho pôvodných hraniciach organizovať sa ako štát národný bez menšín a bez menšinových práv a Maďarsku zakazuje akúkoľvek revizionistickú propagandu. Hlavné punkty smluvy s Maďarskom realizujú túto zásadu alebo dávajú do výhľadu jej praktické uskutočnenie. Keby sme mohli povedať na základe doterajších skúseností, že vidíme dobrú vôľu na maďarskej strane splňovať tieto predpoklady našich priateľských susedských vzťahov, mohli by sme tým samým dychom hovoriť o smluve s Maďarskom, ako sme hovorili o smluvách s Bulharskom a Rumunskom. Žiaľ, maďarský pomer k týmto predpokladom dobrých vzťahov k Československu nie je taký priaznivý, nie je priateľský a nie je ochotný. Možno, že v Maďarsku neodzneli ešte verejné výroky o nanútených mierových podmienkach a o ponižujúcom mieri, ale v jednotlivostiach sú neprestajne porušované predpoklady pokojného spolunažívania medzi obomi štátmi a rozliční predstavitelia maďarského verejného života netaja svoj odpor k týmto nevyhnutným podmienkam dobrých vzťahov medzi nami a medzi Maďarskom.

Hoci pri každej príležitosti zdôrazňujeme, že predsavzatie obnovenej republiky organizovať sa ako štát národný, bez menšín, vyplýva bezprostredne z trpkých skúseností Československa s menšinami v tragických rokoch 1938 a 1939, je treba ešte aj teraz povedať, že sa neusilujeme o vybudovanie národného štátu Čechov a Slovákov z nejakých šovinistických pohnútok, ale predovšetkým s ohľadom na našu bezpečnosť. Zo všetkých nových štátov po prvej svetovej vojne Československo poskytovalo pomerne najďalekosiahlejšie práva menšinám, ale Československo pričinením týchto menšín práve najďalekosiahlejšie bolo postihnuté katastrofou pod dojmom expanzie nemeckého nacizmu.

Ak ktorýkoľvek iný štát, susediaci s Maďarskom, môže si na inom podklade utvárať svoj pomer k nemu a svoj pomer k maďarskej menšine v svojich hraniciach, je treba vedieť, že maďarská menšina na Slovensku ako kompaktný celok poskytla vynikajúcu pomoc maďarskej a medzinárodnej reakcii v krušných dobách mníchovských. Tiež je treba vedieť, že maďarský revizionismus je oveľa expanzívnejší smerom k Slovensku a k Československu, než ku ktorémukoľvek inému susedovi. A preto je tiež samozrejmé, že československá obrana musí byť iná, než je kdekoľvek inde proti takýmto zámerom.

Hoci parížska konferencia nebola jednotná v názore na riešenie maďarského problému v Československu, hoci sa nesjednotila v názore na všetky nami navrhované spôsoby riešenia maďarského problému u nás, dôležité je, že jednotná bola v názore na to, že Československo pre svoju bezpečnosť právom sa chce organizovať ako štát jednoliate národný. Ani Američania, ani Angličania, ktorí odporovali našej požiadavke odsťahovať od nás Maďarov, nepožadovali, ako na to maďarskí predstavitelia naliehali, menšinové právo pre nich, naopak, namiesto transferu doporučovali asimiláciu. Je teda počiatkom popierania samotných mierových smlúv i ducha parížskej konferencie, že sa Maďarsko pokúša mariť ich uzavretia, ba dokonca vymáhať menšinové práva pre Maďarov v Československu. A tu treba zdôrazniť, že menšinové práva nie sú po druhej svetovej vojne požiadavkou ľudskosti a vyspelejšej konštrukcie politického života, ako sa to s maďarskej strany predstiera, ale vo svoj ich konzekvenciách požiadavkou v podstate revizionistickou.

Menšinové práva pre Maďarov v Československu dnes nevyhnuteľne znamenajú pokus o rozkúskovanie Československa zajtra. Menšinové práva sú dnes len iným menom pre snahy o expanziu územnú. Ako príklad dovoľte mi uviesť jedinú, ale príznačnú okolnosť, ktorá sa tejto témy dotýka. Katolícka cirkev v Maďarsku energicky a nie bez vplyvu zasadzuje sa za to, aby maďarské kňažstvo ostalo u nás na svojich miestach s právami a povinnosťami maďarskému kňazovi prislúchajúcimi, teda s istými právami menšinovými. Z Maďarska sa svojho času hrozilo exkomunikáciou každému, kto by sa pričinil o poslovenčenie náboženského života tým, že pohne maďarskými a maďarónskymi kňazmi. Avšak v obšírnom liste veriacim, ktorý se čítal 17. augusta t. r. vo všetkých katolíckych kostoloch v Maďarsku, hlása sa výslovne, že "Regnum Marianum - ríša Máriina, je Kristovým kráľovstvom s historickým maďarským úzadím, s maďarskými tradíciami". A túto myšlienku usilujú sa vštepovať do duši veriacich celý maďarský biskupský sbor na čele s ostrihomským primasom Jozefom Minszetim.

Keď sa dnes Československo borí za to, aby si raz navždy vyriešilo maďarskú otázku a mohlo sa definitívne konštituovať ako národný štát Čechov a Slovákov bez menšín a bez menšinových práv, sjednáva predovšetkým predpoklady pre pokojné a priateľské spolunažívanie s Maďarskom, ale sjednáva súčasne tiež predpoklady pokojného života v Europe. Iniciálkou vojnovej kroniky z r. 1939 - 1945 je tragický obraz Československa z r. 1938. Tragédiou Československa začala sa bezprostredne tragédia europská a tragédia svetová. A jednou z mocných pružín československej tragédie bola existencia menšín v republike. Keď my dnes zlikvidujeme tento problém, zlikvidujeme súčasne jednu z pohnútok všeobecného konfliktu, pretože, ako vieme, konflikty neostávajú dnes osamelé.

Maďarský problém v Československu rieši sa toho času výmenou obyvateľstva a reslovakizačným procesom, ktorý nechce Maďarov poslovenčiť, ale pomaďarčeným Slovákom umožniť dobrovoľne návrat do slovenského národného etnika. Obidve akcie sú v prúde. Čím skoršie, čím úspešnejšie sa skončia, to je čím skôr sa skonsolidujú pomery na južnom Slovensku tak, že sa vylúčia akékoľvek predpoklady čo i len pre diskusiu o režime na južnom Slovensku, tým lepšie pre nás, pre bezpečnosť republiky, pre vývoj dobrých vzťahov maďarsko - československých a tým lepšie pre pokoj okolo nás.

Netreba zatajovať, že sa stretávame s mnohými ťažkosťami, s mnohými nedorozumeniami i s mnohým neporozumením pri konsolidovaní pomerov na južnom Slovensku. Maďarskej propagande samozrejme záleží na tom, aby živila medzi obyvateľstvom na južnom Slovensku predstavy o provizórnom stave, nech už o provizórnom stave v tom smysle, že južné Slovensko neostane pri Československu, alebo v tom smysle, že bude voľajakou menšinovou okrajinou Československa. Ani jedno ani druhé nebude, pretože byť nemôže. A tu by bolo potrebné, aby ani nijaká strannícka agitácia nevyslovovala pochybnosti o týchto predsavzatiach a o tejto línii československej politiky. A to ani špekuláciou na vymáhanie práv pre Maďarov, ani rozširovaním nepodložených povestí, že vedúce kruhy v Československu nezamýšľajú túto líniu našej politiky do dôsledkov uskutočňovať.

Panie a páni, slovenský element na južnom Slovensku pospolu dnes už s veľkým počtom presídlencov tvorí jadro dobrej a bezpečnej hrádze pre Československo, žije a zápasí v podmienkach často veľmi ťažkých. Zasluhuje si mimoriadnu pozornosť a všetku podporu verejnosti celej republiky. Presídlenci zaistenie právne, hmotné i morálne; úrady do posledného človeka takých príslušníkov, ktorí sú presvedčenými stúpencami novej národnej politiky Československa; kostoly slovenských kňazov, školy slovenských učiteľov, ako už aj tam sú zväčša umiestení, aťd, aťd.

Pri starostlivosti tohto druhu niet pochybností o tom, že južné Slovensko organicky splynie so Slovenskom ostatným napriek tomu, že šesťročná maďarizácia za okupácie vykonala na južnom Slovensku zhubnejšie dielo než desaťročia príslovečného appónyiovského režimu na prelome storočí. Po odsune Nemcov z Československa je prvoradou úlohou republiky - opakujem, celej republiky - starostlivosť o južné slovenské pohraničie. (Potlesk.)

V niektorých úsekoch - mám tu na mysli predovšetkým školstvo - dosiahly sa už aj doteraz, pri ťažkých podmienkach, veľmi pekné výsledky. Spomínam ich preto, lebo dávajú právo predpokladať, že sa nám podarí pri organickom a jednotnom postupe v štátnej a verejnej správe, pri zasluhujúcej starostlivosti o presídlencov a pri skončení reslovakizačnej akcie a niektorých ďalších opatreniach, južné Slovensko vteliť do slovenského a československého územia bez jazvy, ktorá ešte dnes je viditeľná a živá, pretože následky maďarského okupačného režimu nie sú tam ešte úplne odstránené.

Konsolidovane pomerov na južnom Slovensku, zabezpečovanie celého slovenského územia i s južným Slovenskom pre slovenský národ a pre slovenský štátny život, je, panie a páni, vnútropolitický predpoklad pre mier s Maďarskom. Dokiaľ sa tak nestane, vždy budú žiť v Maďarsku nádeje na získanie tohto územia či už hneď, alebo najskoršie prostredníctvom menšinovej politiky smluva, ktorú dnes schvaľujeme, ustaľuje predpoklady mieru s Maďarskom: Veľkú časť týchto predpokladov môžeme sami uskutočniť, a to cieľavedomou a priamou slovenskou a československou politikou na južnom Slovensku. Táto naša cesta, ktorú akceptovala v podstate i parížska konferencia, je - ako som už povedal - základom našej bezpečnosti, ďalej je základom dobrých susedských vzťahov medzi nami a Maďarskom a konečne základom pokoja v strednej Europe. Na jej podrobnosti považoval som za potrebné upozorniť slávnu snemovňu, keď má pred sebou na schválenie mierove smluvy so spojencami Nemecka, medzi nimi i mierovú smluvu s Maďarskom, s ktorými komunistická strana Slovenska, za ktorú mám česť hovoriť, vysloví svoj súhlas. (Potlesk.)