Dvojročnica znamená pre Slovensko industrializáciu, zvýšenie výrobného potenciálu Slovenska. Neboli by sme však dôslední, keby sme si neuvedomili, že táto skutočnosť ešte nezabezpečuje hospodárstvu na Slovensku patričný potenciál hospodárskej zdatnosti. Slovensko nemá byť len výrobcom. Hospodárstvu na Slovensku treba umožniť prístup k zahraničnému obchodu tak, aby sledovaním zahraničných trhov sa mohla riadiť výroba s hľadiska potrieb zahraničných i domácich. Z takejto hospodárskej línie sa dívajúc je potrebné, aby slovenský priemysel bol zapojený do priameho nákupu a do dovozu surovín a taktiež do priameho predaja a vývozu, ktoré faktory sú najdôležitejšie pre zachovanie iniciatívy vo výrobe a potrebnej pružnosti k udržaniu prosperity.

Zdôrazňujem, že v dobrej a úzkej spolupráci s Ministerstvom priemyslu a Ministerstvom zahraničného obchodu sa nám táto práca darí, i keď doteraz nie je problematika zahraničného obchodu pre hospodárstvo na Slovensku po každej stránke vyriešená.

Poznamenávam, že slovenský zahraničný obchod sektorov, ktoré spadajú do rezortu Povereníctva pre obchod, vykazuje proti celkovému dovoznému a vývoznému plánu československému priaznivejší obraz, než by sa dalo očakávať, keď vychádzame zo smerných čísel plánu pre rok 1948.

Za prvých sedem mesiacov tohto roku vyviezol znárodnený priemysel tovar v hodnote 839 mil. korún, neznárodnený sektor v hodnote 250 mil. korún, čo reprezentuje spolu 1,089 mil. korún. Keď k tejto cifre pripočítame 700 mil. korún za vývoz dreva, prevedený obchodnými manipulačnými firmami, dochádzame k cifre 1,789 mil. korún, ktorá je reálnym východiskom pre programový vývoz na rok 1948. Pritom musíme brať do úvahy stúpajúcu tendenciu vývozu sektoru kovorobného, kožiarskeho, textilného a sklárskeho, hlavne vzhľadom na dobrý postup investičných prác.

Dovoz znárodneného priemyslu v tom istom časovom období vykazuje spolu 897 mil. korún. Bilancia súkromného sektoru je približne vyrovnanou, to znamená, že vývoz obnáša cca 250 mil. korún, t. j. spolu znárodnený a neznárodnený priemysel vyviezol za 1,147 mil. korún. Javí sa tu pasívne saldo minimálne, len 57 mil. Kčs.

Vychádzajúc z číselných údajov, ktoré som uviedol, môžem konštatovať, že bilancia tých odvetví, ktoré rezortujú do Povereníctva priemyslu a obchodu, je aktívna sumou skoro 800 mil. korún. K tomu poznamenávam, že sa vyváža asi do 50 štátov. Podľa poradia zaujímajú najdôležitejšie miesto v našom vývoze tieto štáty: Švédsko, Sovietsky sväz, Juhoslávia, Maďarsko a Švajčiarsko. Pre nedostatok času nemôžem sa zaoberať výsledkom jednotlivých sektorov, ale rozhodne musím vyzdvihnúť veľmi pekné výsledky textilu, keramiky a kožiarskeho priemyslu.

Plnenie dvojročného plánu po stránke výrobnej a investičnej: Slovenský priemysel zúčastňuje sa na výrobe základných úkolov predovšetkým v tých odvetviach, ktoré majú svoju surovinovú základňu doma. Je to baníctvo, priemysel dreva, celulózy, papieru a keramiky. V prvých mesiacoch r. 1947 Slovensko zaostávalo za výrobou v českých zemiach, avšak od mája ju prevyšuje, takže od začiatku roku dosahuje priemer 101,4 %, proti 99,7 % v zemiach českých. Výroba musela prekonávať ťažkosti, spôsobené dlhotrvajúcou zimou, ktoré sa prejavily predovšetkým vo výrobe elektrickej energie v hydrocentrálach, v keramickom priemysle a v doprave uhlia. Zápasiť je treba s nedostatkom surovín, hlavne pre textil, kožu a chémiu, ďalej guľkových ložísk a zlomkovej liatiny pre kovopriemysel. Prejavuje sa nedostatok odborných síl, hlavne v baníctve a v kovopriemysle.

Výstavba priemyslu na Slovensku v rámci dvojročného budovateľského programu je vedená snahou jednak zmodernizovať zastaralé jestvujúce závody, jednak vybudovať nové podniky a založiť tak zdravé základy pre ďalší priemyselný rozvoj. Tým sa má priblížiť zanedbaný priemysel Slovenska k vyspelému priemyslu v českých krajinách a vyrovnať hospodárske a sociálne rozdiely životnej úrovne v oboch častiach republiky. Tento plán realizuje sa rozsiahlym investičným programom, zameraným predovšetkým na spomenutú výstavbu nových, rekonštrukciu jestvujúcich závodov a premiesťovaním priemyslu z českého pohraničia na Slovensko. Z celkovej povolenej investičnej čiastky 23,5 miliárd v dvojročnom pláne pre priemysel československý je určené pre priemysel na Slovensku 5,8 miliárd. Vyjadrené v pracovných príležitostiach predstavuje dvojročný plán zariadenie asi 50.000 nových zamestnancov do výrobného procesu. V rámci dvojročnice vybuduje sa na Slovensku 34 nových priemyselných závodov, ktorých väčšina je už vo výstavbe. Rekonštrukcia, poťažme modernizácia a rozšírenie prevedie sa v ďalších 28 závodoch.

Premiesťovanie konfiškátov z českého pohraničia na Slovensko predstavuje dôležitú súčasť industrializačného programu. Touto myšlienkou začali sme sa zaoberať už r. 1948, konkrétnych foriem nadobudla v prvej polovici roku 1946, keď sa vláda usniesla na prvom sozname závodov na premiestení. Premiestením strojného zariadenia z konfiškátu z českého pohraničia má sa získať okolo 26.000 pracovných príležitostí, z toho 2.000 v sektore výživy. Výber podnikov vhodných pre premiestenie dial sa po dohode s Ministerstvom priemyslu tak, aby tieto zapadly do celkovej výstavby Slovenska. Náplň pre 24.000 pracovných príležitostí, pripadajúcich na priemysel, bola vládou schválená v dvoch etapách, zahrňujúcich celkom 259 podnikov. Tam, kde nebolo možné určiť konkrétne podniky, boly stanovené rámce vyjadrené počtom strojov alebo pracovnými príležitosťami. V počiatočnom štádiu premiesťovania bola celá akcia určitou časťou tlače i niektorými verejnými činiteľmi zľahčovaná. Bolo treba prekonávať prirodzené ťažkosti, ako i ťažkopádnosť administratívneho pokračovania. Vláda vyšla v ústrety tým, že vymenovala vládneho zmocnenca, ktorého zásahmi sa akcia urýchlila.

Premiestené výrobné programy a strojné zariadenia boly zväčša pričlenené k jestvujúcim podnikom. Vznikly ale i početné nové továrne na miestach, kde sa nachádzaly objekty vhodné na továrenskú adaptáciu.

V mnohých prípadoch bolo treba stavať nové objekty, a to najmä v sektore kovopriemyslu, kde sa vybudujú závody asi pre 4.000 pracovných príležitostí, a to v Prešove, Krompachoch, Dolnom Kubíne, Liptovskom Hrádku, Holiči a v Kremnici, v sektore textilu v Revúcej, Malackách. Kútoch, Žiline, Kežmarku, v sektore drevárskom v Spišskej Novej Vsi. Všetky tieto závody majú prevážnu časť strojného zariadenia z premiesťovacej akcie.

Postupne, ako boly závody premiesťované, priberaly sa pracovné sily, ktoré v niektorých prípadoch prekročily predpokladaný počet zamestnancov. Pri všetkých týchto okolnostiach možno konštatovať, že k dnešnému dňu bolo premiestených 213 podnikov alebo ich častí a 1.351 jednotlivých strojov, čo predstavuje celkom asi 16.000 pracovných príležitostí. Mimo toho je konkrétne dohodnuté a presne terminované premiestenie ďalších 24 podnikov s celkovým počtom pracovných príležitostí asi 6.800. Dá sa teda predpokladať, že akcia premiesťovania konfiškátov v priemysle bude s plným úspechom skončená.

Slávna snemovňa, na tomto mieste vyžadoval by sa podrobný rozbor jednotlivých sektorov nášho priemyslu. Ja som si tento podrobný rozbor každého sektoru po stránke výroby, výstavby a po stránke zásobovania vypracoval. Pre nedostatok času nemôžem ho v rámci tohto referátu predniesť, dám ho však k dispozícii našej tlači.

V ďalšom by som chcel povedať pár slov o priemyselnom výskume. Pri organizovaní a budovaní priemyselného výskumu po oslobodení bolo nutné pridržiavať sa dvoch základných hľadísk: 1. uspokojiť okamžité potreby priemyslu, 2. sledovať vývojové perspektívy priemyslu a postupovať pri organizovaní tak, aby bola zaručené možnosť technického zdokonalenia výroby.

Slovenské priemyselné závody boly už za prvej republiky začlenené do koncernov, ktoré maly svoje vývojové, dokumentačné a výskumné strediská mimo Slovenska. Tento fakt, ktorý sa vystupňoval ešte za okupácie, nútil nás vybudovať vlastné intelektuálne centrá. Z vývinu priemyslu v posledných desaťročiach bolo jasné, že musíme dohoniť zameškané a držať sa na úrovni zahraničia.

Pokročilý stav priemyslu západnej čiastky nášho štátu, ako aj znárodnenie priemyslu viedlo nás k tomu, aby sme sa sústredili vo výskume na sektory, ktoré majú prirodzenú surovinovú alebo odbytovú základňu na Slovensku. Je to v prvom rade priemysel dreva a celulózy, ďalej priemysel chemický, keramický a čiastočne metalurgický.

Pri organizovaní priemyslu bolo treba zápasiť s rôznymi ťažkosťami, najmä s nedostatkom schopných výskumníkov; preto bola nastúpená cesta najužšej spolupráce s vysokými školami a pozvania niektorých českých odborníkov. Od oslobodenia vybudovaný bol v Bratislave pri národnom podniku Dynamit-Nobel výskumný ústav, ktorý je dobre personálne obsadený a ktorý už preukázal praktické výsledky.

V septembri t. r. položený bol základný kameň Výskumného ústavu drevárskeho v Bratislave, ktorý bude riešiť potreby priemyslu drevárskeho, celulózového a papiernického, ako aj chemickej technológie dreva. V metalurgii sa rokuje o ústrednom výskumnom ústave sváračskom v Bratislave.

Chemický výskum umelých a plastických hmôt sústreďuje sa na Slovensku provizórne v závodoch pre chemickú výrobu v Žiline, kde sa podarilo úspešne vyriešiť problém prevádzkovej výroby caprolaktamu.

Geologický výskum Slovenska prevádza Štátny geologický ústav v Bratislave, v niektorých oblastiach spoločne so Štátnym geologickým ústavom v Prahe. Pri tomto ústave vybudovali sme geofyzikálne oddelenie a snažíme sa ho dotovať najmodernejšími pomôckami. Geologický výskum Slovenska je vedený s ohľadom na okamžitú potrebu surovín a pracuje na sústavnom geologickom poznaní a zmapovaní Slovenska. Zvláštna pozornosť sa venuje geologickému a geofyzikálnemu výskumu možných naftonosných území.

Dovoľte, aby som v rámci tohto referátu povedal niekoľko slov o remeslách, ktoré taktiež rezortujú do môjho sektoru. Stav remesla sa v podstate proti minulému roku nezmenil. Pozorovať však určitú stúpajúcu tendenciu pri nastupovaní remeselných živností. Prírastok nových remeselných živností je väčší ako úbytok. To je len prirodzeným dôsledkom zvýšeného dopytu po remeselníckych službách a prácach, najmä v sektoroch, ktoré majú určitú súvislosť s prevádzaním stavebnej rekonštrukcie a pri prevádzaní nášho industrializačného plánu.

Práce pre remeslá je dosť. Konjunktúra na trhu práce v dôsledku úsilia vlády o znovu výstavbu štátu a potreba nahradiť spotrebné statky, o ktoré nás vojna pripravila, dáva pekné možnosti a vyhliadky pre naše remeslá ako v prítomnosti, tak v budúcnosti. To platí najmä pre remeslá stavebné, kovospracujúce a drevospracujúce.

Avšak napriek týmto dobrým zjavom badať v niektorých sektoroch remeselnej výroby aj určité zjavy nepriaznivé a pre naše národné hospodárstvo nežiadúce. V niektorých odvetviach remeselnej výroby prejavuje sa únik kvalifikovaných remeselníkov-majstrov od samostatného podnikania a odliv týchto, ako aj pomocníkov, učňov a odborných síl - najmä zo sektoru kovospracujúcich, odevných a stavebných, ale i drevoobrábacích odborov remesla - do iných hospodárskych sektorov, najmä do sektoru obchodného, kde vábi ich zdanlivá možnosť ľahkého a väčšieho zisku.

Aby naše remeslo mohlo zastávať primeranú funkciu v hospodárskom živote a mohlo plniť úlohy naň kladané, treba sa starať, aby aj po stránke technickej vyspelosti a zdatnosti kráčalo v duchu času a technického pokroku. Je to predovšetkým požiadavka čím intenzívnejšieho zmechanizovania remeselnej výroby. Slovenské remeslo po tejto stránke nestojí celkom na úrovni. V mnohých remeslách, ba môžeme povedať prevažne, sa pracuje ručne. Usilujeme sa preto pozdvihnúť remeslo aj v tomto smere prideľovaním remeselníkom rôzneho strojného zariadenia. Dosiaľ sme pridelili drobným živnostníkom-remeselníkom značný počet kovoobrábacích strojov.

Určitou brzdou pre riadny rozvoj remeselnej výroby je v mnohých prípadoch aj nedostatok potrebného prevádzkového kapitálu. Snažíme sa odpomôcť aj tomuto nedostatku tým, že pomáhame živnostníkom, aby v jednotlivých prípadoch mohli dostať výhodný úver so štátnou zárukou. Takéto úvery dostalo 182 remeselníkov v celkovej výške 20 miliónov korún.

Nie menej významným činiteľom pre pozdvihnutie úrovne nášho remesla je starostlivosť o učňovský dorast, ktorého odborná výchova je dôležitá nielen s hľadiska remesla, ale aj priemyslu. Učňovskej otázke venovali sme hneď od počiatku náležitú pozornosť mravným a hmotným podporovaním odbornej výchovy učňov, ako aj prispievaním na zvýšenie ich sociálnej úrovne. Pre tieto účely poskytli sme finančné prostriedky v takej výške, v akej sa doteraz učňovskému dorastu nikdy nedostalo.

V prvom rade, majúc na zreteli prípravu tejto pracujúcej vrstvy mládeže, podporovali sme zriaďovanie učňovských besiedok pri jednotlivých učňovských školách. Na zriadenie týchto besiedok bolo poskytnutých skoro 2 mil. Kčs. S porozumením sledujeme taktiež praktickú výchovu učňov zriaďovaním cvičných dielní a vybavovaním laboratórií odborných učňovských škôl strojmi, nástrojmi a prístrojmi. Na tento cieľ sme poskytli 11 odborným učňovským školám vyše 6 mil. Kčs. Treba poznamenať, že v tomto ohľade bolo pamätané vo zvýšenej miere na potreby východného Slovenska, kde odborné učňovské školy boly čo do vystrojenia cvičných dielní najslabšie zariadené.

Ďalej pamätali sme na pomoc učňovským útulkom, hoci táto povinnosť nespadá priamo do našej kompetencie. Na podnecovanie súťaživosti učňov podporili sme iniciatívu k zriaďovaniu okresných výstavok učňovských prác a prispeli aj k zriadeniu prvej celoslovenskej výstavy učňovských prác v Turč. Sv. Martine, i ktorá mala dobrú úroveň s hľadiska kvality učňovských výrobkov, z ktorých najlepšie boly aj odmenené.

Pre povznesenie úrovne slovenského remesla je dôležitá aj otázka všeobecnej propagácie remeselníckych výrobkov. Za tým účelom zriaďujeme výstavy, pri ktorých naši remeselníci získavajú nové poznatky vlastnej i cudzej remeselnej výroby a ktoré súčasne slúžia zdravej súťaživosti. Takáto remeselnícka výstava bola usporiadaná v Banskej Bystrici. Zaznamenala pekné ukážky najmä odboru remesla kovo, kože a drevozpracujúceho ako aj textilného.

Ujali sme sa aj úlohy postarať sa o vybudovanie stánku pre stálu remeselnícku výstavu v Košiciach. V tomto sme našli porozumenie všetkých hospodárskych ministrov a celej vlády, ktorá rozhodla výstavište vybudovať a tak umožnila realizovať túžbu slovenského remeselníctva, mať na Slovensku stálu celoštátnu výstavu remesiel.

O doškoľovanie a zdokonaľovanie odborných vedomostí živnostníctva stará sa aj Štátny ústav pre zveľaďovanie živnosti v Turč. Sv. Martine, ktorý mal moderne vybudované a zariadené dielne a laboratóriá. Tieto boly za vojnových udalostí čiastočne zničené alebo poškodené a čiastočne odnesené. Na obnovu zariadenia tohto ústavu bolo poskytnutých roku 1946 a 1947 2¹/₂ mil. korún. Zvýšené úkoly, ktoré sa kladú na ústav, vyžiadaly si založenie odbočiek v Bratislave a Košiciach.

Slávna snemovňa, týmto končím stručný prehľad terajšej situácie slovenského priemyslu a remesla s vypustením tých častí, ktoré nemožno pre krátkosť času predniesť. Vo svojom stručnom rozbore stavu slovenského priemyslu uviedol som podstatné charakteristiky a problémy, aby som tak podal jeho pravdivý obraz. Niet sporu o tom, že celkový výhľad na vývin slovenského priemyslu je optimistický, popri všetkých nedostatkoch. Ak sa nám podarí rozriešiť našu terajšiu hlavnú otázku, ktorá má momentálne prvoradý význam, otázku zásobovaciu, pôjde jeho vývin bez väčších porúch. Urobilo sa v slovenskom priemysle mnoho. Bolo by sa dalo urobiť ešte viac, keby retardačné politické sily nezasahovaly do vývinu rušive. Ak z terajšieho politického varu na Slovensku vyjde koncepcia naozaj budovateľská a pokroková, a ak ju všetky politické složky budú i v praxi presadzovať, i priemysel na Slovensku bude pracovať v priaznivejšom ovzduší a jeho vývin bude ešte rýchlejší. Náš ľud nadobudne istoty o cieľoch, ku ktorým spejeme. Bude pracovať svedomite, usilovne a dobre.

Apelujem i na českú verejnosť, aby toto úsilie slovenského ľudu za lepší život, za vyššiu životnú úroveň a industrializáciu s plným pochopením, tak ako doteraz, sledovala a podporovala a videla v ňom najspoľahlivejšiu cestu ku skutočnej, jednotnej, pevnej a šťastnej Československej republike; súčasne však ďakujem vláde, že sa dala na túto cestu, a som presvedčený, že po nej bude za súhlasu všetkého slovenského ľudu kráčať i naďalej. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Uděluji slovo panu posl. Nedomovi.

Posl. Nedoma: Slavná sněmovno, pane předsedo, paní a pánové!

Obsáhlé exposé pana ministra průmyslu, které jsme minulý týden v tomto váženém sboru vyslechli - a jistě s velikým zájmem - vrhlo na celou složitou problematiku našeho průmyslového podnikání řadu světel ne sice ostrých, ale přece jenom světel. Rád to konstatuji po tom všem oficiálním optimismu, který jsme tak do omrzení slýchávali z našeho rozhlasu a často také od oficiálních osobností. My jsme zvláštní národ, paní a pánové! Dovedeme navršovat buďto světla nebo stíny. Ale zapomínáme jedno - a to bychom si měli uvědomit především my poslanci - že jakmile mluvíme o soukromém nebo znárodněném podnikání, jakmile mluvíme vůbec o hospodářství, že bychom měli volit barvu mezi světlou a černou, tu barvu trochu šedivou, poněvadž musíme vždycky chápat, že v podnikání přijdou doby dobré a zlé a podle toho musíme také předvídat. Myslím, že také po této stránce budeme všichni v Národní frontě hodnotit exposé pana ministra Laušmana a budeme také podle toho uvažovat, do jaké míry ministerstvo průmyslu splnilo, pokud jde o průmyslové podnikání, všechno to, co jsme od ministerstva průmyslu očekávali.