S díky kvituji kroky, které ministerstvo zdravotnictví podniklo v r. 1947 v otázce ochranného očkování proti tuberkulose, opírajíc se o úspěšné výsledky, kterých s touto ochrannou metodou bylo dosaženo za války, zejména v Anglii, Dánsku, Norsku a Švédsku. Již na jaře r. 1947 zřídilo ministerstvo zdravotnictví 4 pokusná očkovací centra v Praze, v Brně, v Plzni a ve Slezsku a právě před měsícem skončila rozsáhlá očkovací akce v okrese náchodském, při níž bylo provedeno očkování všech školních dětí a značného počtu osob dospělých, které dosud neprodělaly nákazu tuberkulosou. Celá náchodská akce byla provedena zvláštní misi dánského Červeného kříže, vyslanou do Československa na pozvání ministerstva zdravotnictví za spolupráce Státního zdravotního ústavu v Praze a místních činitelů samosprávných i úředních a dobrovolných korporací sociálně zdravotních. Úspěch očkovací akce byl velmi dobrý a proto ministerstvo zdravotnictví vysílá v současné době do Dánska 4 úřední lékaře, aby se s metodikou této práce obeznámili. Po skončení jejich výcviku bude postupně očkovací akce prováděna i v řadě dalších okresů.

Ke všem starostem o chléb, které v nynější době máme a které pro nás i pro člověka zdravého jsou dnes velmi tíživé, je zde i vážná snaha o poskytnutí potřebných léčiv člověku nemocnému. Po této stránce není nynější stav zásobení léčivy pouze neuspokojivý, ale vzbuzuje dokonce vážné obavy z naprostého nedostatku základních léčiv vůbec. Náš farmaceutický průmysl, lhostejno, zda znárodněný či soukromý, zaměřil se zcela převážně na pouhou konfekci léčiv, t. j. na léčivé speciality. Nutno se právem obávati, že nejsou ani tak sledovány vyšší cíle v zásobení nemocného vhodným lékem, jako spíše co nejsnadnější výnosnost výroby. V denním tisku čteme sice čas od času honosivé články o domácí výrobě léčiv, ale veřejnost sama si utvoří nakonec trapný úsudek, když rozhlas teprve hledá to, co má být k okamžité potřebě pacienta na životě ohroženého v dostatečné míře předem připraveno. A nakonec to musela být katolická Charita, která s tímto lékem první přišla.

Jako v jiných odvětvích, tak i zde musíme přiznati obtíže. Tím však nelze jen všechno stále omlouvati a nepostarati se o radikální nápravu. Zdravotní výbor ÚSN podrobil již před rokem kritice tento stav v zásobení léčivy. Je to následek nedostatečného kompetenčního vlivu ministerstva zdravotnictví na výrobu i prodej léčiv, o nějž se podílí několik ministerstev, z nichž ovšem ministerstvu zdravotnictví se přisuzuje pouze zdravotní dozor. Není potom divu, že léčiva se vymykají rozhodujícímu vlivu jedině povolaného nejvyššího orgánu veřejné zdravotní péče - ministerstva zdravotnictví.

Aspoň jako charakteristiku musím uvést i způsob uvolňování lihu státním lihovým monopolem k účelům léčebným. Státní monopol lihový má dnes jistě obtížné postavení, když jest přirozený nedostatek lihu, avšak v tomto případě budiž vedoucí zásadou, že nejdříve musí být líh pro účely přednostní, z nichž opět na prvém místě stojí veřejná léčebná péče. Nemáme-li již dostatek léčiv cizích, musíme si vypomoci alespoň surovinami domácími, k nimž ovšem patří i líh. Je přitom zcela lhostejno, jde-li o léčivo jen v užším slova smyslu, anebo třeba i o prostředky zlidovělé léčebné péče, jako francovky. Je přímo trapné, nemá-li státní monopol lihový porozumění ani pro výrobu nezbytného preparátu narkotisačního, po němž usilovně volají naše nemocnice, ale pro jehož výrobu uvolnění lihu odmítly. V době, kdy v zájmu národního zdraví přichází ministerstvo zdravotnictví s osnovou zákona na potírání alkoholismu a opilství, bude jistě logické, když k pití bude uvolněno jen to množství lihu, které zbude po krytí potřeby na léčiva a přípravky zdravotnické péče a nikoliv naopak.

Zmiňuji se o některých akcích ministerstva zdravotnictví hlavně z toho důvodu, abych názorně ukázala, že ministerstvo zdravotnictví nejen studuje všechny moderní poznatky lékařské vědy, nýbrž je u našeho obyvatelstva skutečně také aplikuje. Stejně bych chtěla zdůrazniti, že ministerstvo zdravotnictví ve svých poradních sborech soustředilo kolem sebe výkvět naší lékařské vědy a že má velmi živé styky mezinárodní, jichž účinně používá ve prospěch našeho obyvatelstva. Ministerstvo zdravotnictví činí ovšem jednu velkou chybu, že totiž pracuje tiše, bez propagandy. Ministerstvo zdravotnictví pro rozsáhlost svých úkolů a pro své nedostatečné vybavení nemá prostě na žádnou propagandu času. Proto není jeho práce vždy oceňována tak, jak si zaslouží. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dalším řečníkem je pan posl. Holdoš. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. Holdoš: Panie a pánovia!

V rozprave o práve prejednávanom rozpočte dotkli sa predrečníci mnohých všeobecne politických otázok a medziiným tiež otázok našej bezpečnosti. Nazdávam sa, že jedna otázka zasluhovala by ešte zmienky, keď je reč o rozpočte. Je to otázka, ako je zabezpečené vnútri budovateľské úsilie československého ľudu proti snahám tých, ktorí sa ešte vždy nevzdali plánu vyrvať moc nášho ľudu z jeho rúk, pozbaviť ho výsledkov získaných v boji za obnovenie našej samostatnosti v novej, sociálne spravodlivej republike, prenášať na jeho plecia ťažkosti, vyplývajúce z povojnových pomerov. Nazdávam sa, že náš ľud ma plné právo pýtať sa: Sú výsledky nášho bojového úsilia a pracovného snášania zaistene tak, že ochrana našich vymožeností je v rukách spoľahlivých? Má naša vláda potrebnú podporu v štátnom aparáte, najmä v jeho bezpečnostnej složke a armáde, aby náš pracujúci človek kľudne sa mohol venovať svojej práci a neobávať sa budúcnosti? Tieto otázky, ktoré si kladie pred seba tak Čech, ako Slovák, vystúpily nám nedávno do popredia, predovšetkým na Slovensku. Myslím, že dve okolnosti presvedčivo potvrdzujú naše predošlé uisťovania, že totiž aj keď v politickom živote - a to nielen na Slovensku, ale aj v Čechách - vyskytujú sa daktoré neželateľné zjavy s veľmi vážnym dosahom, keď by neboly zažehnané, bezpečnostné orgány sú schopné sa s nimi vyporiadať bez rozpakov a dsledne. Dve okolnosti to potvrdzujú. Vpád banderovských bánd na naše územie a odhalené protištátne sprisahanie. Keď rozoberáme tieto dva negatívne zjavy, ktoré v posledných mesiacoch rozvírily hladinu politického života a okolo ktorých aj medzi stranami Národného frontu došlo k ostrému stretnutiu medzi pokrokovými tendenciami na jednej strane a konzervatívnymi, v svojej reakčnosti záujmu štátu škodlivými na druhej strane, shľadáme, že v oboch prípadoch náš bezpečnostný aparát obstál čestne, že slúži záujmom ľudu ako bezvýhradne oddaný strážca ľudovodemokratického štátneho zriadenia. Keď takto vyzdvihujem pochopenie nového bezpečnostného aparátu pre potrebu istoty nášho ľudu, kľudu v štáte a poriadku, v ktorom sa musia uplatňovať nekompromisne zmeny, nastalé v dôsledku revolúcie, chcem podtrhnúť, že rozhodný postup bezpečnostných orgánov v potieraní rozvratníctva dial sa v ovzduší politicky nie najpriaznivejšom. O to viac si zaslúži náš SNB, rezort vnútra a jeho siedmy odbor, ako aj príslušní zodpovední činitelia uznanie, lebo nepodľahli ani siláckym slovám poniektorých politických predstaviteľov, ani sa nedali morálne korumpovať.

Keď na naše územie vnikli banderovci a začali predstavovať na našom území ozbrojenú základňu protištátnej reakcie, či už tendencií separatistických alebo prejavujúcich nepriateľstvo voči novej republike pre stranu bývalých triednych výsad, naša bezpečnosť a armáda, za ochotnej podpory najpokrokovejších vrstiev ľudu, tieto bandy do vytýčenej lehoty zlikvidovala.

Keď naše bezpečnostné orgány, idúc po stope agentov Ďurčanského a Sidora, získaly dostatočné predpoklady pre účinný zásah, odhalily všetky existujúce skupiny sprisahancov a spolu s nimi aj usvedčujúci materiál.

Tieto docielené výsledky - opakujem, že za neustále vedených útokov proti najaktivnejším složkám štátnej bezpečnosti - oprávňujú nás konštatovať, že v srovnaní so starými pomerami bezpečnostné orgány ľudovo-demokratickej republiky lepšie hája bezpečnosť, majetok a pokoj nášho ľudu, než tomu bolo v minulosti.

A prečo je to? Nielen pre správny výber osôb, ale aj preto, že naša bezpečnosť má svoju pevnú morálku. A je tomu preto, že na rozdiel od minulosti dnes nie sú dirigovaní chrániť henleinovcov, Esterházyovcov a ľudáckych separatistov a prenasledovať komunistov. Dnes chránia záujmy ľudu. A preto práve podaktorí páni idú sa uplakať za políciou predmníchovskej republiky a nevedia prísť na meno nášho SNB alebo siedmemu odboru a v svojej bezmocnosti strácajú nervy označujúc každého, kto stráži bezpečnosť nášho štátu, za komunistu. (Výborne!) My komunisti považujeme ČSR za svoj štát a ľudovo-demokratické zriadenie za cestu k naplneniu všetkých túžob nášho ľudu. A preto celou svojou silou ho hájime.

Negatívne stanovisko k bezpečnosti republiky netrúfa si nikto povedať otvorene. Ústne je každý pre potrestanie zločincov. Keby to ale záviselo od prázdnych slov, sprisahanie by ešte nebolo odhalené. Rozhodujú teda nie reči, ale skutky. A tieto dve veci bolo by treba uviesť v súlad u tých zodpovedných a nie dosť odpovedných činiteľov, ktorí zľahčujú činnosť bezpečnostných orgánov.

Som rád, že bezpečnostný a branný výbor ÚNS vyslovil nedávno svoje zadosťučinenie ako bezpečnostnej složke, tak armáde, ako aj dobrovoľne prihlásiacim sa partizánom.

Záverom k tejto veci chcel by som povedať, že popri všetkej pomoci z Čiech naše orgány slovenské ukázaly vernosť ľudu a jednotnej republike a tiež schopnosť, urobiť si vo vlastnom dome poriadok. Môžem teda nášmu ľudu povedať, že náš bezpečnostný aparát je silný a schopný vyporiadať sa s nepriateľmi republiky a jeho lepšej budúcnosti a že ľud môže mať k nemu plnú dôveru.

Ľutujem, že nemôžem to isté povedať o našom súdnictve. V justičnom aparáte sa nachodí na Slovensku mnoho sudcov republike oddaných. No nemožno sa ubrániť konštatovaniu, že justícia u nás nie dosť dsledne háji záujmy bezpečnosti republiky. Dokladom toho je zlyhanie prevádzania očisty, nedôsledné stíhanie deliktov proti zákonu na ochranu republiky a konečne i súdne vyšetrovanie sprisahania.

Za veľké medzery a nedostatky v justícii nesie nesporne zodpovednosť Demokratická strana, lebo tento rezort bol až donedávna v jej správe, resp. zlo spočívalo v tom, že tento rezort mal slúžiť jej úzkym straníckym záujmom, a čo je najhoršie, záujmom nebezpečne v rozpore so štátnymi záujmami. Nazdávam sa, že naši sudcovia až na výnimky chápu správne sudcovskú neodvislosť a nevysvetľujú si ju ako neodvislosť na koncepcii československej štátnosti a na novom právnom poriadku. Je to bohužiaľ Demokratická strana, ktorá sa pokúšala sudcovskú neodvislosť porušovať ovplyvňovaním sudcov.

Pre tieto pomery vo vedení rezortu justície, pre nebezpečie, ktoré z toho vyplývalo pre bezpečnosť štátu, slovenské odbojové složky a celá pokroková verejnosť prijala so zadosťučinením zprávu a vzala na vedomie tú okolnosť, že nie je to viac Demokratická strana, ktorá spravuje rezort justície. Je tam hodne čo napravovať a práca bude nie malá, ale dá sa zvládnuť, keď sa nebudú klásť justičnému aparátu aj politicko-psychologické prekážky v jeho činnosti pri hájení bezpečnosti štátu.

Veľké nedostatky ukázaly sa najmä v spojitosti so súdnym vyšetrovaním sprisahania. Prenikly zprávy, že vyšetrujúci sudca porušil zákon, že navádzal svedkov k výpovediam nepravdivým, že navádzal obžalovaného, aby orgánom bezpečnostným odoprel vypovedať. Vyšetrovancom v súdnej väzbe bol umožnený vzájomný styk ako aj styk navonok. Pritom všetkom pomer medzi súdnymi orgánmi a bezpečnostnými orgánmi v tomto súvise je naďalej neúnosný; konštatujem, že z viny nie na formálnostiach lpiacich orgánov, nie s úprimným úmyslom dodržať zákon, ale s úmyslom mariť účinné stíhanie previnilcov. Keď došlo k zmene vo vedení tohto rezortu, priali by sme si, aby tieto vážne nedostatky boly odstránené a viac sa neopakovaly.

Viem, že sa nájde na Slovensku dosť spravodlivých sudcov - príslušníkov odboja, ktorým bude súdenie sprisahancov vo smysle usnesenia Národného frontu sverené. Títo nech prisluhujú spravodlivosti v tých čo do počtu z roka na rok rastúcich deliktov trestných podľa zákona na ochranu republiky.

Panie a páni, reakcia u nás sa snaží nám tiež vnikať do armády a túto rozvracať. Využíva k tomu celý rad okolností menovite neupravené medzinárodné pomery. Odhalené pikle v ľudovo-demokratických štátoch, ako v Juhoslávii, Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, atď., ukazujú, do akej veľkej miery reakcia počíta práve s jednou časťou dôstojníckeho sboru. Účasť niektorých dôstojníkov na sprisahaní na Slovensku a potom na špionážnej afére v Čechách je najlepším dkazom, ak sa táto vec stáva aj keď v malej miere, ale predsa len skutočnosťou. Konečne výsledky pri prejednávaní pred národným súdom v Bratislave ukazujú ďalšie slabiny našej armády. Ukazujú na to, že boli do armády prevzatí dôstojníci, ktorí svojím počínaním v minulosti pre dnešné funkcie do armády už nepatria. Pred národným súdom boli preverení pred očami verejnosti ľudia, ktorí verne slúžili Tisovmu režimu, verne slúžili Nemcom, slúžili každému ako žoldnéri a ani dnes nedávajú predpoklady a záruky pre to, že sa úprimne preorientovali, a u niektorých vina je tak veľká, že nemôže byť ani rehabilitovaná.

Ak si Ďurčanský vo svojich pokynoch všíma dôležitosti armády, je treba, aby sme tiež v tomto smere išli hlbšie na koreň veci. Aj my musíme venovať väčšiu pozornosť armáde než dosiaľ. Musíme venovať pozornosť, o čo sa snaží reakcia v armáde. Reakcia chce u nás znekľudňovať dôstojnícky sbor a stavať Slovákov proti Čechom a naopak, hlásajúc heslo, že očistu chceme prevádzať na Slovensku do konca a že táto sa má prevádzať na úkor Slovákov. Reakcia chce dezorientovať dôstojníkov, najmä v oblasti politickej výchovy, a to nebezpečným stavaním tézy, že rovnako ako naša zahraničná politika sa orientuje na východ, tak isto má sa orientovať aj na západ; že rovnako ako svoju bezpečnosť opierame o spojenectvo so Sovietskym sväzom a ľudovo-demokratickými slovanskými štátmi, máme hľadať podobnú orientáciu aj na západ. Tuná pokúšajú sa vniesť zmätok tým, že stavajú na roveň Sovietskeho sväzu bývalých vojnových spojencov.

Reakcia chce podkopávať bojaschopnosť armády, hovoriac o jej zbytočnosti v dôsledku existencie atomových bômb a iných zázračných zbraní. Reakcia nám chce v armáde propagovať kapitulantstvo, ospravedlňujúc systematicky poslednou dobou kapituláciu a zradu v Mníchove. Cieľ reakcie v armáde je jasný. Chceli by armádu predmníchovského typu, armádu predmníchovskú, ale nie s jej silnými, ale naopak všetkými slabými stránkami, chceli by armádu s duchom nepolitickým, armádu s kapitulantskými tendenciami, armádu, v ktorej ľudový prvok sa nie dosť uplatňuje. Musíme si byť vedomí, kam by sme takouto cestou došli. Skončilo by to tam, kde to skončilo roku 1938, skončilo by to v Mníchove.

Naša armáda sa buduje preto, aby bojovala, a preto, ak má bojovať, je treba v nej urobiť viacero opatrení. Je to v prvom rade, aby očista bola prevedená dôsledne.

Ak hovorím o očiste, chcem povedať, ako si očistu na Slovensku predstavujem. Ak sa zatajením určitých okolností podarilo pár desiatkam dôstojníkov prekĺznuť preverovacím pokračovaním a dostať sa do armády a dokonca aj na kľúčové pozície, je potrebné, aby z nich boli odstránení a aby boli odstránení tiež z armády. Vítam okolnosť, že pán minister národnej obrany vyšiel v ústrety námietkam, ktoré tlmočily odbojové složky na Slovensku, a námietkam, ktoré tlmočili naši členovia branného výboru, a že táto akcia, ktorá koriguje protizákonné riešenie preverovania, bude vedená dôsledne. Je nám treba ďalej posilovať myšlienku političnosti armády, presadzovať myšlienku nadstraníckosti armády - nie v tom smysle, že by sme v armáde mali propagovať bezzásadnú tzv. nadstraníckosť, ale učiť príslušníkov armády osvojovať si novú československú štátnu ideologiu a byť jednoznačne pre naše nové ľudovodemokratické štátne zriadenie. Je ďalej potrebné pokračovať dôsledne v ceste zľudovenia dôstojníckeho sboru. Vítame preto v tomto smysle posledné opatrenie vojenskej správy, menovite to, že i nematurantom z poddôstojníckej školy umožňuje sa prístup do škôl dôstojníckych. V tejto ceste je treba pokračovať, aby cesta do armády demokratickým Slovákom bola otvorená a aby v rámci únosnosti existujúci nepomer medzi počtom slovenských a českých dôstojníkov bol vyrovnaný. V našej armáde je ďalej treba pokračovať v tvorivej práci na osvojení si vojnových skúseností. Každý štáb nech je dielňou československej vojenskej teórie. Konečne je treba, aby sa v armáde presadzovala dôsledne zásada - čím bližšie k ľudu, a najmä aby bol dôsledne plnený a splnený Košický vládny program.

Panie a pánovia! Záverom by som chcel povedať o určitých negatívnych zjavoch, o ktorých som hovoril v súvise s armádou, v súvise so Sborom národnej bezpečnosti a v súvise so stíhaním protištátneho sprisahania. Za neželané zjavy robíme zodpovedné vedenie Demokratickej strany. Vedenie Demokratickej strany v honbe za hlasmi z úzkeho straníckeho politického záujmu pripustilo do nášho politického života tieto negatívne zjavy a umožnilo reakčným elementom dostať sa i do armády. Tie tam prevádzajú chaos, rozvrat - a táto činnosť je dnes nami označovaná za velezradu. Varujeme pred takouto cestou. Takáto cesta poškodzuje záujmy republiky a poškodzuje v prvom rade slovenský národ samotný. Rozvratníctvo a velezradu trpieť nemôžeme. S týmto problémom sa budeme musieť vyporiadať s najväčšou rozhodnosťou práve v armáde. Je treba si uvedomiť, že ľudovo-demokratický režim je silný dosť, aby v krátkej budúcnosti nepriateľov slovenského národa rozdrtil. Sledujeme, akou cestou sa ubiera ďalej Demokratická strana. Podľa toho utvoríme si aj k nej svoj pomer. Želali by sme si, aby konečné separovanie a dištancovanie od usvedčených protištátnych spiklencov bolo nie otázkou slov, nie otázkou slovných hračiek, ale aby sa stalo skutkom v dennej politike nášho partnera v slovenskom Národnom fronte. (Potlesk.)