Další pozoruhodnou novotou cedulové osnovy je normativní umožnění operací na volném trhu pro cedulovou banku. Liberalistické cedulové banky totiž ztrácely všude na světě v posledních desítiletích vládu nad peněžním trhem tím, že vedle nich mohla se tvořit kupní síla i u peněžních ústavů z poskytovaných úvěrů a že tedy vedle cedulové emise přicházela na trh též mimocedulová emise žirálná. Nová československá cedulová norma však zabezpečuje cedulové bance nadvládu nad peněžním trhem tím, že banka bude moci přílišný objem kupní síly na trhu snížit prodejem státních dluhopisů a naopak, kdyby na peněžním trhu měla nastati tíseň, může ji mírniti zpětným nákupem těchto titrů z volného trhu. Toto moderní opatření nejen že vyrovnává nežádoucí napětí a naopak nežádoucí plynulost peněžního trhu, ale má hluboký vliv i ve směru vyrovnání cenového vývoje a směrem k politice stálé kupní síly peněz, na niž jest jako na pilíři vybudováno naše hospodářské plánování. Netřeba připomínati, že stálá měna a klid v cenovém vývoji jsou ze základních předpokladů v boji proti konjunkturním krisím a ztrátám, jež při tom vznikají a jež doléhají zpravidla nejtíživěji na vrstvy sociálně slabé. Boj proti hospodářským krisím jest z hlavních úkolů československé lidové demokracie.

Ve stejném směru jako operace na volném trhu se nese i nové ustanovení cedulového zákona o t. zv. povinných reservách. Cedulová banka bude totiž moci se schválením vlády stanoviti peněžním ústavům výši povinného vkladu, jejž budou museti u ní udržovati na bezúročném účtě. I tak bude moci čs. cedulový ústav - arci za náležitých kautel, aby nebyla ohrožena hospodářská rovnováha toho kterého ústavu - udržovati volné prostředky v peněžnictví a tím i jejich úvěrové možnosti na výši, zdravé s hlediska měny. Při tom byla učiněna potřebná normativní opatření, aby tohoto instrumentu závažné důležitosti nemohlo býti nikde nedemokraticky zneužito.

Hlavní klad nového cedulového zákona vidíme však v jeho celkovém měnovém zaměření. Staví se bezvýhradně za požadavek zdravé a stálé měny. V našem národě, národě malém a hospodářsky ochuzeném činnosti okupantů, jest úzkostlivě třeba sledovati zdravou hospodářskou politiku podnětné produktivnosti a usilovné ekonomisace na všech úsecích. Tyto snahy nemohou nikde zdárně vésti k cíli, není-li i v oboru měny dbáno všemi prostředky o stálý vývoj kupní síly peněz, měnový klid a důvěru v měnu a nepodporuje-li i tak měnová politika se své strany hospodárnost a úspornost v jiných úsecích.

Jako jediný stát ve střední Evropě a daleko dále zachovali jsme československé měně dosud rovnovážný a zdravý vývoj a zajistili jsme svému území potřebný měnový klid. V návalu významných událostí, jimiž jsou prostoupeny dějiny Československa od osvobození v r. 1945, tato snad nejzávažnější hospodářská událost navenek jaksi zaniká. Ani si ji snad dnes dobře neuvědomujeme. Ale uvědomíme-li si, že tomu tak skutečně jest, vysvitne nám její nesmírný a příznivý význam pro Československo. Jestliže náš dosavadní příznivý vývoj měnový podepřeme i dále rozumnou, moderní a demokratickou cedulovou normou, přičiníme se významně na díle výstavby naší lidově demokratické republiky. (Potlesk.)

Místopředseda Hladký: Dalším řečníkem je pan posl. dr Loubal. Dávám mu slovo.

Posl. dr LoubaI: Slavné ústavodárné Národní shromáždění!

Vítám projednávanou osnovu o Národní bance Československé jako další socialisační opatření a budu proto pro ni také z přesvědčení hlasovati. Svým hlasováním pro prohlášení pana předsedy vlády Klementa Gottwalda dal jsem najevo svůj naprosto kladný poměr ke všem závazkům, které jsme na sebe vzali jako socialisté košickým programem a svým příslušenstvím k socialistickému bloku. Lituji, že socialistický blok nezůstal zachován vinou některých jednotlivců z řad naší strany, kteří nepochopili příkaz doby, ale věřím, že je možno v rámci obrozené Národní fronty splniti všechno, co bylo a je heslem květnové revoluce z r. 1945. Je mi úplně jasné a vždy jsem zastával názor, že nemůžeme v žádném případě obnoviti minulost, jako dobře nemůžeme zahodit sirky a vrátit se ke křesadlu, nýbrž musíme budovati věci nové. Vždy jsem si to uvědomoval v době největšího útlaku národa a v době, kdy se nad námi v koncentračním táboře denně vznášela smrt. V čem jsme se utvrzovali a co nás povzbuzovalo a posilovalo v utrpení, v tom také chceme dnes pokračovat ve spolupráci se všemi stranami obrozené Národní fronty.

Ze všech sil chci pracovat pro to, aby nedošlo k rozdvojení národa na dva tábory, jak před tím varoval pan president republiky a zabrániti tak pronikání každé nepřátelské propagandy z ciziny do řad československého lidu. Vím, jako jsem to viděl již dříve, že jen spojenectví se Sovětským svazem a ostatními slovanskými státy zaručuje našemu lidu samostatnost a hospodářskou prosperitu. Byl jsem a zůstávám upřímným vlastencem a socialistou a mým jediným přáním je, abych ze svých skrovných sil mohl přispěti k tomu, aby republika šla vpřed pokojnou a klidnou cestou k rozkvětu nejširších vrstev lidových. (Potlesk.)

Místopředseda Hladký: Dalším řečníkem je pan posl. Valo. Dávám mu slovo.

Posl. Valo: Slávna snemovňa!

Prejednávaný vládny návrh zákona o Národnej banke československej, ako aj osnova o platidlách čs. meny sú zákonmi mimoriadne dôležitými. Týmito zákonmi staváme na definitívny základ organizáciu našej meny a doterajšie provizórium, ktoré bolo riešené menovaním dočasnej správy na čelo Národnej banky, je týmto zákonom skončené. Na miesto dočasnej správy prichádza riadne menovaná správa na čele s guvernérom a jeho zástupcom. Zároveň sa ruší doterajšia forma akciovej banky a mení sa na riadnu štátnu banku, hoci pod starým názvom Národná banka československá.

Znárodnenie bánk, peňažníctva a znárodnenie priemyslu podľa dekrétu prezidenta republiky č. 102 netýkalo sa Národnej banky, ale bolo jasné, že keď znárodňujeme banky súkromné, akciové a pod., nie je možné, aby Národná banka, ktorá bola tiež bankou akciovou, zostala i naďalej takouto. Národná banka fakticky prestala byť akciovou bankou už vtedy, keď bola na ňu menovaná dočasná správa po oslobodení. Zmena celej našej hospodárskej štruktúry znárodnením priemyslu, baní a bánk a postavenie nášho hospodárstva a našej výroby na základe plánovania miesto starého liberalistického spôsobu výroby vyžaduje, aby týmto úkolom odpovedala aj naša organizácia a správa menová.

K prejednávaniu tohto zákona, ktorý kladie na nový zákonný podklad organizáciu a správu našej meny, dovoľte mi, aby som sa zmienil len niekoľkými slovami o našej mene a jej základoch.

Základným pilierom našej meny a jej medzinárodného postavenia je hodnota v pomere k iným menám, ako doma, tak i voči cudzine. Hodnotu našej meny sme stanovili zákonom č. 68/45 Sb., ktorým zákonom naša republika pristúpila k tzv. dohode brettonwoodskej. Spomenutou normou sme stanovili, že naša koruna, jej vnútorná hodnota rovná sa 17,773 mg zlata, t. j. dve stotiny amerického doláru z roku 1943, keď k brettonwoodskej dohode prišlo. Toto nijako neznamená, keď to uvádzam, že by naša koruna bola viazaná na dolár, ale to len ukazujem k znázorneniu pomer hodnoty. Spomenutou dohodou sa Československo zaväzuje udržovať našu menu na úrovni už hore spomenutej. Zaväzujeme sa, že nebudeme jednostranne meniť hodnotu našej koruny. Zároveň sa zaväzujeme, že neuzavrieme so žiadnym štátom obchodnú alebo platobnú dohodu, kde by sme stanovili iný kurz našej koruny, než sme sa v dohode zaviazali. My chceme a budeme brettonwoodskú dohodu dodržiavať, tak ako dodržiavame každé medzinárodné dojednanie, ku ktorému sme dali svoj súhlas. V dohode sa hovorí, že žiadny štát nesmie jednostranne túto organizáciu meniť. Dohoda brettonwoodská je medzinárodná dohoda nová tohto druhu. Je to vážny pokus o organizáciu meny v medzinárodnom merítku, je to pokus vytvoriť medzinárodnú stabilitu platobných možností so všetkými menami zúčastnených štátov. Je to snaha zároveň zabrániť veľkým menovým výkyvom, ktoré by rušivo pôsobily na svetových trhoch. Dodržiavanie tejto dohody by mohlo blahodarne pôsobiť na platobnú stabilitu v medzinárodnom merítku.

Žiaľ, my sme už dnes svedkami toho, že členské štáty síce k brettonwoodskej dohode pristúpily, ale túto jednostranne porušujú, keď to považujú za vhodné. Vo Francúzsku prišlo v posledných týždňoch k tak ďalekosiahlym opatreniam, ktoré naštrbily dohodu, že celý svet bol týmto krokom prekvapený. Ako je známe, vo Francúzsku prišlo k menovým opatreniam, Francúzsko zavádza dvojaký kurz franku, a to znehodnotením voči zahraničiu a deflačne vnútri Francúzska. Znehodnotenie franku prichádza v ďaleko širšom merítku, ako to dovoľuje dohoda brettonwoodská, t. j. o 10 %. Francúzsko tento krok urobilo úplne jednostranne, neopýtalo sa, ani neinformovalo členské štáty. Tieto sa to dozvedely len po prevedení zmeny. Toto je nebezpečné precedens, ktorý môže ohroziť spomenutú dohodu. Dnes, keď prejednávame zákon o Národnej banke a ceduľovom ústave, keď staviame organizáciu našej meny na nový zákonný podklad, je nutné o tejto veci hovoriť.

Neviem, do akej miery sme boli týmto krokom poškodení. Zodpovedné miesta z Národnej banky prehlásily, že sme poškodení neboli, lebo vraj sme nemali francúzske franky vo väčšej zásobe. Nemáme dôvodu o tomto pochybovať. Avšak nemôžeme sa predsa spokojiť s tým, že sme neboli poškodení krokom Francúzska. Neboli sme azda poškodení priamo, ale predsa aj tento krok môže mať zlý vplyv v zahraničnom obchode, a v tomto nás môže poškodiť. Nebezpečný precedens sa môže opakovať prípadne aj iným štátom, kde by sme mohli byť poškodení aj priamo. Dohoda v každom prípade bola porušená, a to nám nemôže byť ľahostajné. Dnes Francúzsko a kto zajtra? Kto zaručí, keď sme neboli poškodení hneď, že sa to nebude opakovať zajtra, keby sa podobný krok opakoval na inom mieste?

My sme sa pristúpením k dohode brettonwoodskej vzdali istého kusu svojej svrchovanosti v záujme medzinárodnej ochrany meny, teda v prvom rade s nášho hľadiska aj našej meny. Bolo by však škoda našej obeti, keby menová dohoda bola kedykoľvek porušiteľná, a nemalo by potom smyslu, aby sme zostávali naďalej členským štátom a obmedzovali sa, keby nám z toho žiadna ochrana nekynula.

A teraz k niektorým problémom a charakterom menovým. Je nutné o tom hovoriť zvlášť dnes, keď sa stretávame s rôznymi, ničím nepodloženými chýrmi. Šeptaná propaganda nepadla pádom jej oslavovateľov, ale bují ďalej. Nepriatelia nášho ľudovo-demokratického poriadku rozširujú rôzne poplašné chýry a ich najmilejším predmetom je naša koruna. Denne počujeme rôznych ľudí, ktorí s vážnou tvárou odborníka a dobre informovaného človeka a z "vierohodných" prameňov hovoria o novej výmene peňazí, o inflácii. Majú pre to argumenty, že príčina inflácie je, že sa katastrofálne dopláca na znárodnený priemysel; za druhé, že štát má neúnosné výdavky. Ale najobľúbenejším argumentom je, že inflácia je a bude nevyhnuteľná, lebo naša koruna nemá zlatého krytia.

Dovoľte mi, aby som sa zaoberal aspoň tým posledným argumentom pri tejto príležitosti. Názor, ako by bola pevná a neotrasiteľná tá mena, ktorá je plne krytá zlatom, je tak nesprávny a falošný ako ten, že mena je a priori zlá, keď nie je za ňou hromada alebo hora zlata. Podstata meny a jej pevnosť a hodnota však nespočíva len v jej zlatom krytí. Keby tomu bolo tak, potom by muselo byť pravda aj to, že štát, ktorý by nevyrábal iné hodnoty a len ťažil zlato, musel by mať najhodnotnejšiu menu a tiež najstálejšiu. Cena zlata môže klesať a stúpať, ale to nijako neznamená alebo nemusí znamenať, že tiež tak klesá alebo stúpa aj hodnota peňazí, či už krytých alebo nekrytých.

Dnes máme vo svete veľkú časť štátov, ktoré nemajú plné krytie peňazí zlatom. Ale to nijako neznamená, že už tým je ich mena zlá, a naopak u štátov, ktoré majú plné krytie, žeby už ich mena bola dobrá.

Prečo má naša koruna - ako už bolo povedané na začiatku - čiastočné krytie zlatom? Aj my sa snažíme, aby sme mali istú zásobu zlata na sklade. Aj keď vyslovujeme, že naša koruna je krytá takým a takým množstvom zlata, to nijako neznamená, že ktokoľvek môže prísť k Národnej banke a žiadať za peniaze, ktoré vlastní, aby mu bol obsah, ktorým je koruna krytá, vyplatený. A keby niekto takúto požiadavku vzniesol, bol by v Národnej banke odmietnutý.

Teda keď hovoríme o krytí našej koruny zlatom, vyslovujeme tým hodnotu našej koruny voči iným menám. Zásoby zlata, ktoré bude naša Národná banka vlastniť, sú a budú skôr regulátorom na vyrovnanie devízových výkyvov; čiže v dobe, keď by sme sa octli v nedostatku devíz, môže banka zlatom intervenovať, aby sme si mohli obstarať devízy alebo aby bola naša platobná schopnosť plynulá.

Za prvej republiky naša koruna tiež nebola plne krytá zlatom, a predsa za celú dobu trvania republiky bola naša mena dobrá, mala dôveru ako doma, tak aj v zahraničí.

Najlepším krytím pre každú menu je práca, jej kvalita, riadne hospodárstvo, sociálny kľud a sporiadané vnútroštátne pomery. To sú hodnoty, ktoré keď stoja za menou, tak je mena dobrá. Každý má k nej dôveru a každý v stálosť takejto meny dôveruje. A dôvera, vážení pánovia, v menu je ten najsilnejší a najlepší stĺp meny. A táto dôvera je vtedy, keď sú splnené vyššie uvedené podmienky. Teda prosperujúce hospodárstvo, dobrá práca, ubrániť sa hospodárskym krízam, to je cesta k hodnotnej a stálej mene. A celé naše snaženie od oslobodenia sa ubiera v tomto smere. Odpútavame sa od výrobnej anarchie, vlastnej kapitalistom. Staviame naše hospodárstvo na plánovací podklad. Zapojujeme naše medzinárodné hospodárstvo na štáty s plánovaným hospodárstvom, aby sme sa vyhli dosahu kríz, ktoré v kapitalistickom systéme sú nevyhnuteľné. Takúto cestu sme nastúpili, a to z dôvodov, aby sme postavili našu výrobu, naše národné hospodárstvo do služieb národa a štátu, aby sme zabezpečili stálu prosperitu našej výroby a tak aby sme zabezpečili stálosť a hodnotu našej meny.

Zlato nie je len požehnaním pre hospodárstvo. My sme videli, že v rokoch 1929 až 1933 boly USA najväčším držiteľom zlata a predsa to boly USA, kde hospodárska kríza vypukla. Otras v tej dobe v USA strhol so sebou všetky kapitalistické štáty sveta, včetne nášho štátu. Jediný Sovietsky sväz ako štát socialistický, štát s plánovaným hospodárstvom, bol tejto katastrofy uchránený. Boli mnohí teoretikovia, ktorí za príčinu uvádzali práve zlatú prekrvenosť USA. Nič nebolo platné v USA, že udržali hodnotu meny, keď milióny robotníkov a sedliakov nemohli predať svoju pracovnú silu alebo svoj výrobok. Uvádzam to preto, aby som poukázal, že mnohokrát ani stála mena nie je zárukou prosperity, ale prosperita je zárukou dobrej meny.

Keď predsa dávame našej korune zlatý podklad, keď hovoríme, že naša koruna rovná sa toľko a toľko miligramom zlata, hovoríme, že v pomere k inej mene je naša koruna v takej a takej hodnote. Teda hovoríme, že naša koruna v pomere k doláru rovná sa dvom americkým centom, čiže dvom stotinám doláru.

Je isté, že nášho robotníka a roľníka ani tak nezaujíma, koľko zlata za našou korunou stojí, ako to, koľko za korunu kúpi. 99 % nášho obyvateľstva nikdy neskúmalo a neskúma, koľko zlata predstavuje peniaz, ktorý on vlastní. Viac ho zaujíma, koľko potravín, textílií, prípadne aké bývanie môže si zaopatriť za obnos, ktorý má vo svojom vlastníctve. A zaujíma ho potom druhá otázka s tým spojená, koľko si za ten peniaz môže zaopatriť potrieb dnes a koľko si ich prípadne bude môcť zaopatriť zajtra. Keď budeme pracovať tak, aby sme nášmu občanovi dali dôveru, že si bude môcť za korunu, ktorú vlastní, zajtra kúpiť viac ako dnes - a to je možné zabezpečiť a zaistiť len vtedy, keď budeme stále našu výrobu stupňovať a zdokonalovať - keď bude stúpať pracovná morálka a zodpovednosť za vykonanú prácu, potom môžeme zaistiť stále väčšiu kúpeschopnosť našej koruny, a to je našou úlohou. Špatná práca, rozoštvávanie, nekľud, šírenie nedôvery, snaha po návrate starého kapitalistického rozvratníctva, čierny obchod, to sú najnebezpečnejšie útoky aj na hodnotu našej meny. Ten, kto šíri poplašné zprávy, je nepriateľom republiky a nepriateľom aj našej meny. A tak je treba s ním aj jednať.

Peniaz a peniaze nikdy neboly samoúčelom, sú len najvhodnejším smenným prostriedkom. Pravdaže vedľa ich výhody, že sú dobrým a ekonomickým prostriedkom, majú svoju nevýhodu, že ich môže byť veľmi ľahko zneužité, pretože ich majiteľovi nerobia žiadne uskladňovacie ťažkosti a nepodliehajú skaze. Naopak ich vlastník môže na ich množstve správnym uložením vždy zarobiť. Preto môžeme dnes povedať, že doteraz ešte peniaze slúžily vedľa svojej smennej činnosti aj činnosti špekulačnej. Aj tu nový ľudovo-demokratický poriadok musí vo svojom snažení ísť cestou, aby peniaz slúžil len svojmu účelu smennému, musí vytvoriť a vylúčiť alebo aspoň znemožniť na najnižšiu mieru úsek špekulačný.

Pravda, v zákone nie je možné dať žiadnu závoru tejto škodlivej stránke zneužívania peňazí. To spočíva v spoločenskom zriadení, aká úloha je peniazu dávaná.

Moderná ceduľová banka socialistického štátu nemôže pasívne reagovať na tendencie peňažného trhu, ale musí ho bezpodmienečne ovládať i čo do množstva vydávaného obeživa. K tomuto účelu uvádza nový zákon vedľa klasických inštrumentov ceduľového bankovníctva nový moderný druh bankových obchodov, tzv. operácie na voľnom trhu. V podstate ide o nákup alebo predaj štátnych, poťažne aj iných cenných papierov, ktorými ceduľová banka pumpuje nové peniaze do obehu alebo ich z obehu odsáva. Už na prvý pohľad javí sa nám rozdiel medzi týmito operáciami a eskontom a lombardom v tom, že pri týchto operáciách vychodí iniciatíva od ceduľovej banky, kým pri eskonte a lombarde čaká vlastne Národná banka na záujemcov o úver. Týmto novým zariadením stáva sa psobnosť Národnej banky oveľa pružnejšia.