Pracujúci človek svojou prácou už neživil šľachtu, cirkev a panovníka, ale veľkostatkárov, fabrikantov, akcionárov a finančných špekulantov. Túto lživú slobodu noví proroci starého sveta a zradcovia národného povstania ešte nedávno nazvali "slobodou osobného šťastia". Ako táto sloboda osobného šťastia vyzerá pre milióny pracujúcich, to sme videli v miliónovej armáde nezamestnaných za prvej republiky. A máme i dnes príležitosť vidieť to v ťažkých sociálnych zápasoch, ktoré otriasajú kapitalistickými štátmi.

Sloboda osobného šťastia, zabezpečená meštiackymi zákonmi, znamená zabezpečenie možnosti, aby neobmedzenou podnikateľskou špekuláciou mohol bezohľadný jednotlivec budovať svoj osobný blahobyt na biede druhých. Je to náhľad bezuzdnej a krajnej sebeckosti. Je to náhľad, ktorý uplatňuje zásadu, že šťastie a blahobyt jedného musí spočívať na nešťastí a biede druhého, že smiech jedných musí byť vykúpený slzami druhých. Je to náhľad, ktorý hlása vojnu všetkých proti všetkým, to znamená: človek človeku má byť vlkom a nie priateľom. Každý nech sa stará len o seba, a to na úkor ostatných.

Stelesnením tohto názoru je dnešný život v najvyvinutejších kapitalistických štátoch, v Amerike. Hovorí sa, že sú to krajiny neobmedzených možností. Je pravda, že sú to krajiny gigantických priemyselných podnikov. Krajiny bežiaceho pásu, kde lúdia dva razy tak rýchlo starnú, ako inde. No, sú to súčasne aj krajiny ohromnej masovej nezamestnanosti a gigantických triednych zápasov a konfliktov. Každý má príležitosť dobre zarábať a stať sa Morganom, Rockefellerom, Fordom atď. Ak sa ním predsa nestal, je to jeho vina. Prečo nebol múdrejší a šikovnejší? Prečo sa dal vykorisťovať a zničiť a prečo nevykorisťoval a nezničil on druhých? Za svoju vinu musí pykať každý sám a nikto nemôže nikoho nútiť, aby sa o neho staral. Preto v tejto krajine najviac vyvinutého kapitalizmu neexistuje nijaká spoločenská - t. j. štátom organizovaná - starostlivosť o ľudí, ktorí z akejkoľvek príčiny nie sú schopní práce. Niet tam podpory v nezamestnanosti. Niet tam nijakej formy nemocenského, invalidného, starobného alebo iného poistenia.

Proti kapitalistickému sebeckému náhľadu stojí náš pokrokový socialistický názor. Je to náhľad, ktorý sa opiera o vzájomné dorozumenie a lásku. Tento náhľad vychádza zo skutočnosti, že každý človek svojou prácou slúži spoločnosti. Preto osobný blahobyt jednotlivca má byť výsledkom spoločného úsilia celej spoločnosti, celého kolektívu, celého národa. To značí, že spravodlivý blahobyt jednotlivca môže byť zabezpečený len blahobytom celku. Odsledné uplatnenie tohto náhľadu bojuje pracujúca trieda a jeho praktické uskutočnenie je jednou z hlavných úloh odborového hnutia. Spravodlivá ľudská morálka socializmu nastupuje takto na miesto sebeckej vlčej morálky kapitalizmu. Je to nástup skutočného humanizmu, humanizmu socialistického, ktorý určuje obsah nášho ľudovo demokratického sociálneho zákonodarstva.

Vývin sociálneho zákonodarstva je nerozlučne spojený s vývinom robotníckeho hnutia. Spoločenský charakter kapitalistickej výroby učinil robotníka ako jednotlivca závislým na ostatných. Spoločný osud, určený závislosťou od zamestnávateľa, prebudil u robotníka vedomie potreby spoločnej obrany. Tak sa vytváralo triedne vedomie, triedna spolupatričnosť, vzájomnosť a solidarita. Boly vytvorené prvé robotnícke organizácie, ktoré v začiatkoch maly len podporný charakter. Maly založené rôzne fondy pre podporovanie nezamestnaných, chorých, invalidných atď. Neskôr si spolky začaly vzájomne preberať členov, ktorí zmenili pracovné miesta, a podporovaly aj cestujúcich nezamestnaných.

Spolupráca sa medzi týmito organizáciami vždy viac upevňovala, až nastalo sjednotenie na širšom podklade. Celoštátne organizácie začínajú vytyčovať nielen hospodárske, ale aj sociálne požiadavky. Vedľa požiadaviek, ako je zvýšenie platov a miezd, skrátenie pracovnej doby, zlepšenie pracovných podmienok, sa žiadalo, aby zamestnávateľ prispel k zmierneniu biedy robotníkov, vyradených z výroby. Zamestnávatelia sa bránia a triedny zápas sa priostruje. Boj dostáva revolučný charakter. Robotnícka trieda vystupuje ako organizovaná bojovná spoločenská sila za hospodársky a sociálne spravodlivejší spoločenský poriadok, za socializmus.

Mnohí nafúkaní kapitalistickí mocipáni sa vysmiali týmto spravodlivým robotníckym požiadavkám. Neverili v tzv. strašidlo komunizmu, ktorý už vtedy kráčal Európou. Tým viac sa naľakali, keď ich ako blesk zasiahla parížska komúna. Parížsky pracujúci ľud, hoci len prechodne, uchvátil moc a dokázal, že chce a je schopný riadiť svoj osud sám. Poznanie tohto nebezpečenstva donútilo meštiackych štátnych činiteľov uvažovať o zmiernení triednych rozporov. Považovali za potrebné a múdrejšie ustupovať a niektoré sporné otázky riešiť cestou zákonnou. Tak si vybojovala pracujúca trieda prvé sociálne opatrenia. V štátnej politike vznikla nová oblasť, oblasť sociálnej politiky, a jej výsledok je shrnutý v sociálnom zákonodarstve. Celé dnes existujúce sociálne zákonodarstvo je výsledkom triedneho boja pracujúcich. Preto aj účinnosť, rozsah a platnosť každého sociálneho zákona závisely od sily robotníckeho hnutia. Svedkami takéhoto vývinu sme boli aj v prvej republike. Pamätáme sa ešte na to, ako zákon o osmihodinovej pracovnej dobe, o dovolenke alebo kolektívne smluvy boly zhoršované alebo celkom odsabotované pomerne k tomu, ako bolo robotnícke hnutie trieštené a oslabované. Samotný zákon o sociálnom poistení, odhlasovaný 9. októbra 1924, bol pre poistencov zhoršený predtým, ako vstúpil v platnosť o dva roky neskoršie.

Po takýchto cenných ponaučeniach je len prirodzené, že v národne oslobodzovacom boji pracujúca trieda postupovala opatrnejšie. Jej politické organizácie, česká i slovenská komunistická strana a jednotné odborové hnutie, jasne formulovaly zásady, ktoré v obnovenej ľudovo demokratickej republike majú zaistiť politické, hospodárske a sociálne záujmy pracujúceho ľudu. Okrem iných bola vyslovená aj zásada, aby v obnovenej republike ľudia, ktorí celý život pracovali pre celok, na svoje staré kolená nemuseli žobrať a byť na ťarchu svojim spoluobčanom alebo príbuzným. Pracovali pre národ. Národ ako celok má im zaistiť ako uznanie ich užitočnej a tvorivej práce kľudný a pokojný život aj vtedy, keď už nemôžu pracovať. Košický vládny program o tom hovorí: "Vláda je odhodlaná položiť základy veľkorysej sociálnej politiky a sociálnej starostlivosti o všetky vrstvy pracujúceho ľudu v mestách a na vidieku."

Dôsledné prevedenie Košického vládneho programu bolo hatené protiľudovými silami reakcie. Reakcia použila všetky prostriedky k tomu, aby znemožnila výstavbu nového ľudovo demokratického poriadku. Kŕčovité úsilie rozvratníkov sabotovať konsolidáciu nepoznalo medzí. Hlavnými ich prostriedkami bola demagógia a bezuzdná štvanica proti organizovanej jednote pracujúcich. Najobľúbenejším argumentom nepriateľov ľudu bolo tvrdenie, že robotníci sú bezohľadná, sebecká trieda. Tvrdili, že robotníci sa starajú len o seba, ba čo viac, vraj priamo ohrozujú záujmy ostatných složiek národa. Demagogicky dokazovali, že robotník a roľník, robotník a živnostník, robotník a intelektuál, robotník a obchodník nielen, že nemôžu mať spoločné záujmy, ale že ich záujmy sú priamo protichodné. Opakovali neprestajne, že robotnícka trieda ako trieda nemajetná chce vraj dosiahnuť, aby aj ostatné složky národa boly nemajetnými. Dôvodili, že nové ľudovo demokratické zákony znamenajú vraj zbiedačenie stredných vrstiev, ich sproletarizovanie.

Temer trojročná námaha reakcie postaviť ostatné pracujúce vrstvy proti robotníctvu, zlyhala. Zákerne vyprovokovaná februárová politická kríza bola jednotným a rozhodným vystúpením pracujúcich miest a vidieka úspešne riešená. Reakční rozvratníci boli vyradení z politického denia.

Nositeľom politického života stal sa obrodený Národný front, ktorý sa opiera o jednotu všetkých pracujúcich vrstiev národa. Prekážky boly odstránené a cesta k šťastnejšiemu zajtra škubola uvoľnená. Nastupujeme novú etapu výstavby našej oslobodenej vlasti. Februárové udalosti priniesly nového ducha do činnosti ústavodarného Národného shromaždenia. Každá prerokovaná osnova bola cenným príspevkom pre konsolidáciu pomerov. Každý krok, ktorý sme učinili dopredu, bol dôkazom pravého opaku toho, čo reakcia tvrdila. Od februárovej porážky reakcie odhlasovali sme celý rad dôležitých zákonov. Každý z nich je svedectvom toho, že vláda a parlament má na zreteli len jedno: postupne dvíhať životnú úroveň nielen robotníkov, ale aj ostatných pracujúcich vrstiev národa. Kapitalistickí mocipáni posielali na maloroľníkov exekútorov, zruinovali desiatky tisíce živnostníkov, remeselníkov a maloobchodníkov, prevrátili väčšinu inteligencie v živoriacich duchovných proletárov.

Ľudová demokracia uzákonením hradeckého roľníckeho programu definitívne rieši otázku držby pôdy. Pôda prechádza do vlastníctva tých, ktorí na nej pracujú. Namiesto exekútorov dostali roľníci, živnostníci a remeselníci priaznivú daňovú úľavu. Prerokovaný vládny návrh zákona o národnom poistení je ďalším pádnym dôkazom tejto ľudu prospešnej politiky vlády. Je to dielo historického významu. Jeho skutočný sociálny a hospodársky dosah budeme vedieť správne oceniť, keď už prakticky pocítime jeho blahodarné výsledky. Dnešný deň je pre mňa slávnym dňom. Ako robotník a dlhoročný funkcionár odborového hnutia nemôžem bez pohnutia hovoriť o tomto zákone. Nemôžem nespomínať ťažké boje, ktoré robotnícka trieda podstúpila za svoje spravodlivé požiadavky a práva. Prebojovanie každej požiadavky vyžiadalo si svoje obete. Neboly to obete zbytočné. Aj keď oneskorene, ale ich výsledky a plody sa predsa dostavily. My všetci, ktorým pripadá úloha nový zákon o národnom poistení uviesť do života, aby jeho blahodarné plody uspokojily tých, ktorí na ne už čakajú, môžeme byť spokojní a šťastní.

Ťažko je dnes ešte odhadnúť plný dosah významu národného poistenia pre Slovensko. Hospodárstvo Slovenska je prevažne poľnohospodárske. Podľa štatistiky máme približne 447.600 poľnohospodárskych jednotiek. Ako hlavné povolanie poľnohospodárske práce vykonáva 290.900 poľnohospodárov, ako vedľajšie povolanie 117.000 osôb, z ktorých pravdepodobne väčšina je už poistená. Podľa toho počet poľnohospodárov, na ktorých sa národné poistenie bude vzťahovať, môžeme odhadnúť približne na 330.000 osôb.

Národnému poisteniu budú podliehať aj prevodzovatelia remesiel, obchodu, živností dopravných, hostinských a hotelových, ako aj príslušníci slobodných povolaní. Týchto osôb je na Slovensku podľa približného odhadu 94.000. Počet spolupracujúcich žien a rodinných príslušníkov odhaduje sa na 4.000 osôb. Podľa tohto hrubého odhadu na Slovensku národnému poisteniu bude podliehať ako priami poistenci 1,312.000 osôb. K tomu treba pripočítať ešte manželku a deti do 15 rokov. Smele môžeme odhadnúť, že národným poistením bude na Slovensku poistených na 2,500.000 osôb. To značí, že 2 a pol milióna ľudí nájde hmotnú a tiež morálnu oporu pre prípad, keď ich zárobková schopnosť sa obmedzí alebo utrpia rôzne sociálne škody.

Ako významnú vymoženosť musíme vyzdvihnúť odstránenie dosiaľ platných rozdielov v sociálnom poistení. Odstránením týchto dávkových rozdielov odstránia sa aj doterajšie nezdravé stavovské rozdiele medzi jednotlivými skupinami pracujúcich. Pritom poškodený nebude nikto. Národné poistenie napr. dávky v nemocenskom poistení vyrovná pre všetky kategórie poistencov na úroveň doteraz najlepšieho systému nemocenského poistenia, t. j. na úroveň dávok poistenia súkromných zamestnancov vo vyšších službách. V niektorých dávkach toto ešte aj prekračuje. Taktiež budú rovnaké vecné plnenia pre rodinných príslušníkov ako pre poistencov samých.

Po odhlasovaní zákona budeme postavení pred vážnu a obťažnú úlohu. K praktickému uskutočneniu národného poistenia musíme pristúpiť urýchlene. Nebude ľahkou vecou sjednotiť rozličné a celkom odlišné nároky. Zdolanie tejto úlohy kladie na zamestnancov sociálnych ustanovizní a sociálnej služby vôbec zvýšené požiadavky. Som presvedčený, že každý zamestnanec sociálnej služby si uvedomí, že národné poistenie, do služieb ktorého prechádza, je ťažko vybojovanou vymoženosťou pracujúcich. Uvedomí si, že je to sociálna ustanovizeň, ktorá vyplňuje neobyčajne dôležitú funkciu v živote pracujúceho človeka. Preto verím, že každý zamestnanec pričiní sa podľa svojich schopností o to, aby národné poistenie so svojimi výhodami bolo čo najskôr postavené do služieb pracujúcej verejnosti.

Národné poistenie kladie zvýšené požiadavky aj na zamestnancov zdravotnej služby. Fašistické rasové prenasledovanie, vojnové udalosti, odsun Nemcov a Maďarov citeľne preriedily rady našich lekárov. Úlohy sníženého počtu lekárov boly zvýšené tým, že vojna podlomila všeobecný zdravotný stav obyvateľstva. Bude dosť dlho trvať, kým bude počet zdravotného personálu zvýšený na stav, aký vyžaduje nová, moderná zdravotná služba. Všeobecný nedostatok pracovných sil prekonávame zvýšeným výkonom u jednotlivcov. Veríme, že ani naši Iekári a zdravotní pracovníci neostanú pozadu a učinia všetko, aby im uložené úlohy mohli plniť.

Rokovania a národnom poistení boly sledované verejnosťou so zvýšeným záujmom. Je to dôkazom vysokej politickej vyspelosti našich ľudí. Naše rokovania s pozornosťou sledovala aj cudzina. Činila tak oprávnene. Veď už aj v prvej republike sme stáli medzi ostatnými národmi Európy ako priekopníci za najdokonalejšie sociálne poistenie. Toto prvenstvo sme si nielen udržali, ale urobili sme veľký skok dopredu. Nepreháňam, keď tvrdím, že s našim národným poistením sme sa dostali po Sovietskom sväze na prvé miesto vo svete. Učinili sme tak veľký krok dopredu na ceste k uskutočneniu sociálnej spravodlivosti. Túto skutočnosť náš pracujúci ľud vie správne oceniť. Svoju vďačnosť vláde prejavuje vo zvýšenom pracovnom úsilí. Nadšený nástup za prevedenie dvojročnice do 28. októbra je najdôraznejším svedectvom pevnej a nedeliteľnej jednoty vlády s ľudom. Táto vernosť a oddanosť ľudu svojej vláde, vláde Klementa Gottwalda, je zárukou úspešnej výstavby našej oslobodenej vlasti. Je to záruka šťastnej a radostnej budúcnosti všetkých Čechov a Slovákov v nedeliteľnej ľudovo demokratickej republike.

Podpredseda Komzala: Ďalej sú prihlásení rečníci: Hodinová-Spurná, dr. Němec, Baláž, Vojanec, Valo, Nedoma, dr. Berák, Kapoun, Tymeš, Parez, Ledl, Sajal, Sova, dr. Kácl, Horák, Jungwirthová, Musil, dr. Bláha, Trojanová-Genyková, Kovář, V. David a Cígler.

Udeľujem slovo prvej rečníčke, paní posl. Hodinovej-Spurnej.

Posl. Hodinová-Spurná: Přikročujeme k uskutečnění největšího sociálního díla naší lidově demokratické republiky, k uzákonění národního pojištění. Necelé dva měsíce po únorových událostech, po tomto slavném vítězství našeho lidu nad naší domácí i zahraniční reakcí, stává se národní pojištění skutečností. Je to další důkaz, co všechno a za jak krátkou dobu může vykonat náš lid, jeho vláda a jeho parlament, jsou-li odstraněni ze svých rozhodujících posic ve vládě, parlamentě a ve veřejném životě vůbec, odpůrci lidově demokratického režimu, kteří otravovali naše politické ovzduší a ztěžovali, ba znemožňovali jakoukoliv plodnou budovatelskou práci.

Myšlenka národního pojištění se zrodila v době, kdy ještě trvala válka, když se sešla na osvobozeném území v Košicích první vláda Národní fronty Čechů a Slováků. Byli to právě komunisté, kteří už tehdy prosadili v košickém vládním programu zásadu, že všichni pracující bez rozdílu budou zabezpečeni pro případ nezaměstnanosti, nemoci, úrazu, invalidity nebo stáří. Přitom košický program předpokládal, že lze národní pojištění uskutečnit pouze po etapách, poněvadž v době, kdy ještě trvala válka, nebylo možno předem odhadnout, kdy naše země, těžce poškozená válkou, bude moci obnovit svůj hospodářský a sociální život. A opět komunista ministr dr. Šoltész dal již v roce 1945 vypracovat tak zvanou organisační osnovu, která odstraňuje dosavadní administrativní a organisační roztříštěnost, slučuje všechny dosavadní pojišťovací ústavy v jedinou Ústřední národní pojišťovnu a svěřuje správu pojišťovny přímo pojištěncům. Ačkoliv osnova tohoto organisačního zákona byla schválena vládou 26. dubna 1946 a byla předložena ještě Prozatímnímu národnímu shromáždění, nebyla již tímto sborem projednána, poněvadž jeho funkce skončila se zřetelem na květnové volby v r. 1946. Když se pak na podzim vláda musila znovu zabývat touto osnovou, ukázalo se, že tu vznikly potíže politického rázu. Šlo zejména o otázku voleb do zastupitelských sborů pojištěnců, kde národně socialističtí zástupci požadovali, aby volby nebyly volbami zájmovými, nýbrž volbami politickými na podkladě kandidátních listin jednotlivých politických stran. I při dalším projednávání osnovy zákona o národním pojištění nemocenském, která byla vypracována též v první polovině r. 1946, kladla reakce, která mezitím vnikla do některých politických stran, celou řadu překážek. Proto bylo našimi zástupci prosazeno, aby se věcí zabývala Národní fronta za účasti zástupců ÚRO, a bylo usneseno, že se národní pojištění uskuteční jako společné dílo Národní fronty a že nemá býti předmětem politických licitací. Tehdy přišla komunistická strana též s návrhem, aby národní pojištění bylo uskutečněno najednou a aby zejména urychleně byla vypracována osnova o důchodovém národním pojištění s okamžitou platností i pro osoby samostatně výdělečně činné, to znamená pro rolníky, živnostníky a příslušníky svobodných povolání. Komunistická strana přišla s tímto návrhem proto, poněvadž si byla dobře vědoma, že mají-li tyto vrstvy tvořiti nadále spolu s dělnickou třídou hlavní páteř Národní fronty, je nutno zajistit je pro všechna nepříznivá období života, právě tak jako vrstvy zaměstnanecké. A bylo to volání vesnice, která tak živelně projevila touhu po zajištění zemědělských vrstev pro případ invalidity i stáří. Komunistická strana přišla s tímto požadavkem proto, že dosavadní konsolidace našeho hospodářství a úspěšné plnění dvouletého hospodářského plánu vytvořily reálný podklad pro uskutečnění celého národního pojištěni v nejbližší době.

Byla proto ustavena zvláštní komise odborníků Národní fronty a Revolučního odborového hnutí za předsednictví soudr. dr. Gallase a tato komise během roku 1947 vypracovala celou osnovu zákona o národním pojištění důchodovém, přepracovala osnovu organisační i nemocenskou a vykonala tak veliký kus práce. Koncem roku 1947 se však při jednání této komise projevily nepříznivé vlivy blížící se vládní krize, čímž bylo toto jednání znovu ztíženo. Zpátečnické elementy se snažily všemi prostředky znemožnit konečnou dohodu o všech osnovách a tím i uzákonění národního pojištění ještě před volbami.

Chtěla bych jen krátce nastínit, jakých metod používali odpůrci národního pojištění k uskutečnění svých cílů. V denním tisku některých politických stran byla zahájena soustavná kampaň neseriózními a falešnými články, z nichž měli čtenáři nabýti dojmu, že příští národní pojištění přinese zhoršení proti dosavadnímu stavu. Znamenalo to pouze důsledné provádění bohapusté demagogie a licitace, jak o ní hovořil předseda vlády Klement Gottwald. Mělo totiž býti rozdáváno neomezeně z cizího, aby tak došlo k úpadku našich státních financí a celého hospodářského života a aby pracující vrstvy byly záměrně poštvány proti komunistické straně, která jako zodpovědný hospodář se samozřejmě musela bránit proti těmto licitačním návrhům. Zároveň se postavili někteří zástupci těchto stran v komisi Národní fronty proti uskutečnění důchodového národního pojištění z toho důvodu, že prý finančně není zajištěno a pro naše hospodářství je neúnosné. Čím více se přibližovala otevřená vládní krize, tím více bylo jasné, že zástupci starého řádu chtějí zabránit uskutečnění národního pojištění stůj co stůj.