Podpísaní navrhujeme: Ústavodarné Národné shromaždenie, ráč sa usniesť:

Ústavodarné Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto ústavnom zákone:

1. Pre kontrolu štátneho a verejného hospodárenia zriaďuje sa Najvyšší kontrolný úrad so sídlom v Prahe.

2. Na území Slovenska vykonáva pôsobnosť podľa tohto zákona osobitná složka Najvyššieho kontrolného úradu so sídlom v Bratislave.

3. Podrobnosti upraví zákon.

Najvyšší kontrolný úrad je na vláde a jej členoch nezávislý. Svoju pôsobnosť vykonáva samostatne a nakoľko tento zákon neurčuje inak, je ministerstvám na roveň postaveným ústredným úradom.

(1) Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je predseda; jeho stálym zástupcom je podpredseda. Z týchto funkcionárov vždy jeden je Čech a jeden Slovák.

(2) Pre funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu (ods. 1.) platia ustanovenia § 2 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. Činovný a iný prídavok prislúcha im vo výške, určenej pre členov vlády.

(3) Funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu (ods. 1) menuje prezident republiky na návrh Predsedníctva Národného shromaždenia, podaný po dohode s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady. Oba funkcionári musia mať vysokoškolské vzdelanie a aspoň jeden z nich musí mať vzdelanie právnické.

(4) Funkcionárov dáva do trvalej alebo dočasnej výslužby prezident republiky na návrh Predsedníctva Národného shromaždenia, podaný po dohode s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a to len, keď sú neschopní vykonávať svoju funkciu, ak o to žiadajú, alebo keď dosiahli 60. rok.

(1) Funkcionári sú za činnosť Najvyššieho kontrolného úradu zodpovední priamo Národnému shromaždeniu, a Slovenskej národnej rade vo veciach spadajúcich do jej právomoci.

(2) Zákon o zodpovednosti členov vlády a súdnom pokračovaní proti nim platí obdobne i na funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu.

(3) Funkcionári sú povinní veci, týkajúce sa pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu, i vlastné predlohy zastávať v Národnom shromaždení, alebo v Slovenskej národnej rade, vo všetkých ich komisiách a výboroch a dať potrebné vysvetlenia osobne alebo svojimi zástupcami. Pri rokovaní sú oprávnení hlásiť sa o slovo, ktoré sa im nesmie odoprieť.

(4) Funkcionári zúčastňujú sa s poradným hlasom zasadnutí vlády ako i Sboru povereníkov.

(5) Právomoc vlády, Sboru povereníkov alebo iných ústredných úradov vo veciach zamestnaneckých a platových vykonávajú pre Najvyšší kontrolný úrad podľa platných predpisov jeho funkcionári. Rozhodnutia prezidenta republiky, ktoré sa týkajú menovania a dania funkcionárov do výslužby, ustanovenia a povýšenia zamestnancov, nevyžadujú spolupodpis podľa § 68 Ústavnej listiny.

Najvyššiemu kontrolnému úradu sa pridelí potrebný počet odborných a pomocných síl. Systemizáciu služobných miest, v rámci ktorej treba zamestnancom - Slovákom vyhradiť jednu tretinu vo všetkých služobných triedách a platových stupniciach, schvaľuje Predsedníctvo Národného shromaždenia po dohode s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady.

Funkcionári a zamestnanci Najvyššieho kontrolného úradu nesmú zastávať iný štátny alebo súkromný úrad, ďalej zamestnanie alebo funkciu so zúčtovacou alebo majetkovou zodpovednosťou okrem poručníctva; nesmú mať účasť ani priamo ani prostredníctvom iných osôb na správe a vedení podnikov, spoločností, spolkov, ústavov a zariadení, ktoré sú povinné predkladať štátu vyúčtovanie, ktoré dostávajú štátnu podporu, štátne objednávky, alebo ktoré sú štátu viazané smluvou.

(1) Najvyšší kontrolný úrad dozerá na hospodárenie štátu, jeho a ním spravovaných fondov, nadácií, ústavov, podnikov, sdružení a iných zariadení. Jeho dozoru podlieha tiež hospodárenie ceduľového ústavu, územnej a záujmovej samosprávy, ich a nimi spravovaných fondov, nadácií, ústavov, podnikov, sdružení a iných zariadení, ako aj hospodárenie nositeľov sociálneho poistenia a poštátnených (znárodnených) podnikov.

(2) Najvyšší kontrolný úrad je oprávnený kontrolovať tiež hospodárenie fondov, nadácií, ústavov, podnikov, sdružení a iných zariadení, ktoré prijímajú v akejkoľvek forme podpory od štátu alebo sväzkov územnej samosprávy, alebo sú z ich prostriedkov dotované alebo na ich účet prevádzané, ďalej kde je záujem štátu alebo sväzkov územnej samosprávy z dôvodov ich finančnej účasti, účasti na správe, záruky alebo podielu na zisku, alebo ktoré sú v národnej správe alebo v správe iného verejného orgánu, ďalej hospodárenie verejnoprávnych ustanovizní a zariadení, ktoré sú zriadené vo verejnom záujme, alebo ktoré sú podrobené jeho kontrole osobitnými predpismi a vôbec kde o to požiada Predsedníctvo Národného shromaždenia alebo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

(1) Najvyšší kontrolný úrad je povinný predovšetkým skúmať, či príjmy a výdavky spočívajú na zákonných ustanoveniach alebo smluvách, či sú v ich medziach riadne poukázané a zúčtované. Je tiež povinny všímať si toho, či poukazy a účty sa shodujú s platným rozpočtom a s predpismi o ňom a k nemu vydanými.

(2) Najvyšší kontrolný úrad dozerá, či sú verejné dane a dávky riadne ukladané a vymáhané. Sleduje úspornosť vo všetkých odvetviach štátnej správy a dozerá, či sa v štátnom hospodárstve a v správe ostatných majetkov podrobených jeho kontrole postupuje hospodárne. V tejto pôsobnosti môže kedykoľvek podať pripomienky alebo námety a žiadať nápravu (§ 9 ods. 1).

(3) Úrady, fondy, nadácie, ústavy, podniky, sdruženia, zariadenia a ustanovizne podliehajúce dozoru Najvyššieho kontrolného úradu, (§ 7) sú povinné predložiť mu a jeho orgánom na požadanie všetky spisy, účty, doklady, účtovné záznamy a iné pomôcky pre kontrolu a dozor a podať potrebné vysvetlenia.

(4) Najvyšší kontrolný úrad je oprávnený kedykoľvek kontrolovať svojimi orgánmi na mieste samom a podľa potreby zariadiť za dozoru svojich orgánov i skontro pokladníc, preskúmať likvidáciu a inventarizáciu zásob. Jeho orgánom musí sa umožniť prístup do všetkých budov, miestností, zariadení a na pozemky kontrolovaných ustanovizní (§ 7).

(5) Vedúci úradníci účtovnej služby štátnych poukazovacích úradov, ústavov, podnikov a iných zariadení sú povinní oznamovať bezprostredne Najvyššiemu kontrolnému úradu všetky prípady poukazov nimi pozastavených a vykonaných len na príkaz. Za splnenie tejto povinnosti sú disciplinárne zodpovední, nesmie im však z toho vzniknúť újma.

(1) Pri výkone kontroly zistené závady ako i svoje pripomienky a námety oznámi Najvyšší kontrolný úrad príslušnému ústrednému úradu. Ústredný úrad povinný je odstrániť vytýkané závady a prerokovať pripomienky a námety a oznámiť Najvyššiemu kontrolnému úradu čo zariadil. Ak sa tak nestane najneskôršie do 3 mesiacov, prejedná Najvyšší kontrolný úrad s príslušným ústredným úradom príčiny omeškania. Ak sa nedocieli dohoda, predloží sa vec vláde (Sboru povereníkov); funkcionári Najvyššieho kontrolného úradu sú povinní zúčastniť sa zasadnutí vlády (Sboru povereníkov), na ktorom sa vec prerokuje. Ak sa nedocieli dohoda, predloží sa vec na rozhodnutie Predsedníctvu Národného shromaždenia (Predsedníctvu Slovenskej národnej rady).

(2) Úradníci, ktorí zavinili zistené závady, alebo ktorí zavinili, že zistené a oznámené závady neboly včas odstránené, sú disciplinárne zodpovední. Príslušné úrady sú povinné na návrh predsedu Najvyššieho kontrolného úradu zaviesť disciplinárne pokračovanie.

(1) Ak v správnom roku vznikne neodkladná potreba poukázať výdavok v štátnom rozpočte nepredvídaný alebo výdavok, ktorým sa prekročí povolený úver, ak nastane potreba hradiť výdavok z iného ako rozpočtom určeného úveru alebo na iné ako rozpočtom určené obdobie, je príslušný ústredný úrad povinný zaslať spis po dohode s Ministerstvom financií (Povereníctvom financií) Najvyššiemu kontrolnému úradu, ktorý je oprávnený do 8 dní urobiť svoje námietky. Ak sa námietky dohodou neodstránia, rozhodne o nich vláda (Sbor povereníkov); tejto porady sú funkcionári Najvyššieho kontrolného úradu povinní sa zúčastniť.

(2) Najvyšší kontrolný úrad je povinný tieto výdavky zaznamenávať a vykazovať v štátnom záverečnom účte.

(1) Pri dozore na štátny dlh je Najvyšší kontrolný úrad povinný skúmať, či sa emisia dlhopisov alebo pokladničných poukázok deje presne podľa zákona, či sú štátne záväzky riadne knihované, či vláda presne plní povinnosti štátu pri dlhoch a záväzkoch, za ktoré štát ručí a či je v poriadku úrokovanie, umorovanie a zaistenie dané veriteľom.

(2) Podmienkou platnosti štátnych dlhopisov je kontrasignácia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Najvyšší kontrolný úrad má s Ministerstvom financií spoluzáver nad pripravenými štátnymi dlhopismi a vydáva ich podľa príslušného splnomocňovacieho zákona ministrovi financií. Prebiera štátne dlhopisy určené na amortizáciu a ničí ich.

(3) Najvyšší kontrolný úrad dozerá na obeh drobných peňazí a podľa výkazov Ministerstva financií kontroluje, či sa obeh a razenie mincí pohybuje v medziach zákona.

(4) O stave štátneho dlhu a obehu drobných peňazí vydáva Najvyšší kontrolný úrad štvrťročné zprávy.

(1) Najvyšší kontrolný úrad zúčastní sa na sostavovaní a prejednávaní štátneho rozpočtu. Ústredné úrady sú povinné zasielať Najvyššiemu kontrolnému úradu návrhy svojich podrobných rozpočtov a príloh v lehote určenej pre ich predkladanie Ministerstvu financií (Povereníctvu financií). Najvyšší kontrolný úrad prejedná svoje pripomienky s príslušným ústredným úradom a s Ministerstvom financií (Povereníctvom financií).

(2) Najvyšší kontrolný úrad je oprávnený zúčastniť sa tiež na príprave, sostavovaní a schvaľovaní rozpočtov v obore verejného hospodárenia podliehajúceho jeho kontrole podľa § 7 tohto zákona.

(1) Najvyšší kontrolný úrad sostavuje ročne záverečný účet všetkých štátnych príjmov a výdavkov. Štátne úrady, ktoré poukazujú platy, sú povinné predkladať Najvyššiemu kontrolnému úradu mesačné výkazy príjmov a výdavkov a po uplynutí správneho obdobia ročné účty, v ktorých treba vykázať úhrnný výsledok peňažného hospodárenia, tento výsledok porovnať so štátnym rozpočtom a odchýlky náležite odôvodniť.

(2) Štátne podniky, ktoré boly vyhlásené za podniky spravované podľa zásad obchodného hospodárenia, sú povinné predkladať Najvyššiemu kontrolnému úradu mesačné výkazy o výsledkoch hospodárenia, porovnať ich s rozpočtom, a po skončení správneho roku predložiť záverečné účty, ich výsledky porovnať so štátnym rozpočtom a odchýlky náležite odôvodniť.

(3) Úradníci, ktorí zavinili, že mesačné výkazy a ročné účty podľa ods. 1 a 2 neboly Najvyššiemu kontrolnému úradu v lehote nim určenej predložené, sú disciplinárne zodpovední. Príslušné úrady sú povinné na návrh predsedu Najvyššieho kontrolného úradu podať disciplinárne oznámenie.

(4) Najvyšší kontrolný úrad predloží Národnému shromaždeniu záverečný účet najneskoršie do 18 mesiacov po uplynutí príslušného správneho roku na preskúmanie a schválenie.

(5) Záverečné účty hospodárenia ostatných verejných a iných podnikov, ústavov a zariadení, podliehajúcich kontrole Najvyššieho kontrolného úradu podľa § 7 tohto zákona, treba predložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu zároveň s ich predložením dozornému úradu. Dozorný úrad je povinný prejednať pripomienky Najvyššieho kontrolného úradu podľa § 9 tohto zákona.

(1) Najvyšší kontrolný úrad je povinný starať sa, aby štátne účtovníctvo bolo čo najjednoduchšie a najúčelnejšie a zariadené tak, aby umožnilo ľahkú a úplnú kontrolu. Tým cieľom spolupôsobí pri vydávaní nových nariadení týkajúcich sa účtovníctva a kontroly a pri všetkých zmenách týchto nariadení. Nariadenia vydané bez jeho súhlasu sú neplatné. Ak uzná sám potrebu nových alebo zmenu platných predpisov, dohodne sa o tom s príslušným ústredným úradom.

(2) Najvyšší kontrolný úrad má právo hocikedy preskúmať organizáciu štátnej účtovnej a kontrolnej služby a zistené závady a nedostatky pozastaviť. Jeho dozoru podlieha i činnosť revíznych ustanovizní, vykonávaná na podklade zákonných predpisov alebo na príkaz štátnych alebo verejných orgánov. Ustanovenia § 9 platia obdobne.

Kontrola poukazovacieho práva v oblasti pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu patrí Predsedníctvu Národného shromaždenia. Najvyšší kontrolný úrad predloží do 6 mesiacov účty o svojom celoročnom hospodárení Predsedníctvu Národného shromaždenia.

(1) Zákon č. 175/1919 Sb. z. a n. a zákon č. 110/1942 Sl. z. sa zrušujú.

(2) Zamestnanci Najvyššieho účtovného kontrolného úradu v Prahe a zamestnanci Najvyššieho kontrolného dvora v Bratislave stávajú sa zamestnancami Najvyššieho kontrolného úradu podľa tohto zákona a to v doterajšej ich služobnej hodnosti a platovom zaradení, pričom im patria služobné požitky podľa dosiaľ pre nich platných predpisov.

(3) Úkony zrušeného Najvyššieho účtovného kontrolného úradu v Prahe a Najvyššieho kontrolného dvora v Bratislave pokladajú sa za úkony Najvyššieho kontrolného úradu podľa tohto zákona. Tam, kde sa v platných právnych predpisoch hovorí o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade v Prahe alebo Najvyššom kontrolnom dvore v Bratislave, treba rozumieť Najvyšší kontrolný úrad podľa tohto zákona.

Tento zákon nadobúda účinnosti dnom vyhlásenia a vykonajú ho všetci členovia vlády a funkcionári Najvyššieho kontrolného úradu.

Rozpočtový výbor Dočasného Národného shromaždenia pri prejednávaní štátneho rozpočtu na rok 1946 usniesol sa 22. marca 1946 na tejto rezolúcii:

"Mimoriadne úlohy povojnovej rekonštrukcie viedly k tomu, aby rozsah štátneho rozpočtu bol veľmi značne rozšírený, pri čom predpoklady, ktoré slúžily za podklad pre sostavenie rozpočtu, neboly tak dostatočne vyhranené, aby bolo možné primeranosť položiek náležite preskúmať a preskúšať. Tieto okolnosti vyžadujú, aby v záujme riadneho hospodárenia bola venovaná zvýšená starostlivosť organizácii kontrolnej služby štátneho hospodárenia.

V dôsledku toho sa vláda vyzýva, aby po dohode s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady pripravila návrh normy ústavnej povahy o najvyššej kontrole štátneho a verejného hospodárenia v ČSR, v ktorej budú uplatnené tieto zásady:

1. má byť odpovedná Národnému shromaždeniu;

2. má sa vztahovať na všetky úseky, kde to vyžaduje verejný záujem;

3. musia byť dané predpoklady, aby výsledky skúmania kontrolnej služby mohly byť včas a účinne uplatnené;

4. má sa vysloviť neslučitel,nosť funkcie a zamestnania kontrolného orgánu s členstvom v zákonodarnom sbore a s iným zamestnaním alebo funkciou so zúčtovacou alebo majetkovou zodpovednosťou.

Až do normatívnej úpravy má sa v záujme jednotných kontrolných metód výkon kontrolnej činnosti usmerňovať v rámci koordinačnej komisie, pozostávajúcej z vedúcich funkcionárov a úradníkov oboch doterajších najvyšších kontrolných inštitúcií v ČSR."

Vláda dosiaľ nepredložila parlamentu návrh ústavnej normy v smysle tejto rezolúcie, takže pri prejednávaní štátneho rozpočtu na rok 1947 máme tú istú situáciu ako pred rokom, t. j., že pre kontrolu štátneho (i verejného) hospodárstva existujú (právne i fakticky) dva úrady: Najvyšší účtovný kontrolný úrad, opierajúci sa o zákon č. 175/1919 Sb. z. a n. a Najvyšší kontrolný dvor, zriadený zákonom č. 110/1942 Sl. z.

Kontrola štátneho a vôbec verejného hospodárstva však vyžaduje, aby bola urýchlene postavená na jasné právne základy, lebo v článku III. politickej dohody z 27. júna 1946 zvolený spôsob jednotnej kontroly naráža na ťažkosti.

V osnove sa prizerá k doterajšej právnej matérii o kontrole štátneho a verejného hospodárstva, kompilácia ktorej s modernými štátno-politickými zásadami, formulovanými priebehom času tiež predstaviteľmi Najvyššieho účtovného kontrolného úradu i Najvyššieho kontrolného dvora, dáva dostatočný prostriedok k vytvoreniu pevnej a nezávislej spoločnej kontrolnej inštitúcie v obnovenej republike.

Matéria rozdelená je v podstate na tri časti: §§ 1 - 6, v ktorých riešené sú organizačné a personálne otázky úradu, §§ 7 - 14, upravujúce rozsah i spôsob jeho činnosti (pôsobnosť), §§ 15 - 17 so záverečnými ustanoveniami. V prvej častiprizerá osnova k zásade, vyslovenej v čl. II (bod 7) pražskej dohody z 2. júna 1945 o spoločnej kontrole hospodárenia štátu v duchu košického vládneho programu, zabezpečujúceho slovenským politickým fóram primeraný vliv na celkovú správu štátnych vecí Druhá časť poskytuje orgánom kontroly všetky, so zodpovednosťou úradu srovnateľné možnosti včasného a účinného zasahovania do všetkých odvetví štátneho i verejného hospodárenia so súčasným vyslovením povinnosti sostavovať štátne účtovné závierky a práva mať spoluúčasť pri sostavovaní a prejednávaní štátneho rozpočtu. Tretia časť obsahuje predpisy, týkajúce sa interných otázok úradu, najmä zaistenia právnej i personálnej kontinuity.

Ohľadom na podrobnosť jednotlivých ustanovení osnovy netreba ich bližšie vysvetľovať. Forma ústavného zákona navrhuje sa preto, lebo ide o riešenie otázky s ústavou bezprostredne súvisiacej a vzhľadom na navrhnutú zmenu § 68 Ústavnej listiny. Vydaním tohto zákona nevzniknú štátu nové rozpočtom nezabezpečené výdavky. Po stránke formálnej navrhujeme, aby osnova prikázaná bola výboru ústavnému a právnemu ústavodarného Národného shromaždenia.