Naša ústava, tak ako ústavy všetkých
demokratických štátov chráni listové
tajomstvo ako jednu zo základných občianskych
slobôd. Otvárať listové zásielky
a zisťovať ich obsah možno len v prípadoch
a spôsobom zákonnými predpismi presne určenými.
Skončením brannej pohotovostí štátu
dňom 31. decembra 1945 prestala doba mimoriadnych opatrení
a z hľadiska ochrany listového tajomstva vrátili
sme sa do normálneho právneho stavu, v ktorom listy
otvoriť možno len na príkaz súdu, alebo
v prípade, devizovým zákonom (92/1946 Sb.),
poťažne poštovým zákonom (222/46
Sb.) uvedených. V praxi pôjde ale prevážne
len o prípady devizovým zákonom predvídané,
lebo príkazy súdu sú sporadické a
podľa poštového zákona možno otvoriť
poštovú zásielku len keď je dôvodné
podozrenie, že list obsahuje veci, ktorých doprava
je zákonom zakázaná, alebo keď by takéto
veci, v poštovej zásielke mohly ohroziť ľudské
zdravie, alebo ľudskú bezpečnosť.
Pri otváraní listov z dôvodu devizovej kontroly
treba rozlišovať medzi poštovými zásielkami
došlými z cudziny a odchádzajúcimi do
cudziny tak ako to ustanovuje vyhláška ministra financií
93/46 poťažne 97/46 a príslušné opatrenia
Národnej banky Československej. Z tohoto vychádzajú
ustanovenia ministra pošt č. 209 a 210 z 1946 uverejnené
v časti 25 "Věstníku ministerstva pošt".
Podľa týchto ustanovení pri vývoze platidiel
poštou pripúšťa sa presvietenie a otvorenie
listu za účasti orgánov finančnej
správy, kým pri poštovej zásielke došlej
z cudziny na tuzemského adresáta môže
byť takáto zásielka otvorená len v prítomnosti
príjemcu a keď tento dal pošte osvedčenie
podpísané na zvláštnom k tomuto účelu
určenom tlačive (č. 221). Ale i v tomto prípade
ustanovenie ministerstva pošt uvádza výslovne
"cenné psaní" na rozdiel od obyčajného
listu. Pre vykonávanie devizovej kontroly určené
sú poštové úrady a medzi nimi poštový
úrad Praha VII.
Napriek týmto celkom jasným ustanoveniam otvárané
sú listové zásielky dochádzajúce
z cudziny a je zisťovaný ich obsah nie len z hľadiska
zachovávania predpisov devizového zákona,
ale i z príčin zákonom nedovolených,
a pri tom sa nielen nešetria vyššie uvedené
zákonné predpisy, listové zásielky
takto otvorené nie sú označované predpísaným
spôsobom a že boly otvorené devizovou kontrolou,
ale tieto predpisy sa i sústavne porušujú.
Podpísaným sú konkrétne známe
takéto prípady, a tu uvádzajú, že
predseda Slovenskej Národnej rady Dr. Jozef Lettrich vo
februári a marci 1947 opätovne dostal listy zo Spojených
štátov severoamerických, ktoré došly
poštovému úradu Bratislava 1, poťažne
Bratislava 2 z poštového úradu Praha VII.,
so stopami lepidla a boly teda na tomto poštovom úrade
otvorené. Tieto listy sú podpísaní
ochotní dať k dispozícii.
Po horeuvedenom podpísaní pýtajú sa
pánov ministrov pôšt, financií a vnútra:
1. či sú im tieto okolnosti známe,
2. či je pán minister pôšt ochotný
dať vyšetriť za akých okolností došlo
v uvedených prípadoch k otvoreniu listov, kto dal
k tomu príkazy, kto uvedené listy otvoril a či
je ochotný výsledky tohoto vyšetrovania oznámiť,
3. či je pán minister financií ochotný
dať príkaz svojim orgánom vykonávajúcim
devizovú kontrolu na príslušných poštových
úradoch, aby presne zachovávali predpisy devizového
zákona a ďalších opatrení tento
zákon vykonávajúcich,
4. či je pán minister vnútra ochotný
odvolať orgány ministerstva vnútra, ktoré
pri cenzurovaní listov doteraz spolupôsobia,
5. či sú páni ministri pôšt, financií
a vnútra ochotní dať príkaz k zavedeniu
trestného prípadne disciplinárneho pokračovania
proti osobám, ktoré v prípade otvorenia listových
zásielok Dr. Jozefovi Lettrichovi porušily zákonné,
poťažne služobné predpisy,
6 aké opatrenia hodlajú dotazovaní páni
ministri urobiť, aby listové tajomstvo nebolo porušované,
a aby právny poriadok bol i v tomto smere úskostlive
zachovávaný.