Branný a bezpečnostný výbor prejednal vo svojej schôdzi dňa 29. apríla 1948 vládny návrh zákona (tlač 1179) a prijal ho bez zmeny a doporučuje ústavodarnému Národnému shromaždeniu jeho prijatie.

Právny výbor prejednal dňa 29. apríla 1948 na svojej schôdzi vládny návrh zákona (tlač 1179) a prijal ho bez zmeny a doporučuje ústavodarnému Národnému shromaždeniu jeho prijatie.

Ústavodarné Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

(¹) S výhradou ustanovení §§ 2 a 3 sú ničotné rozsudky vojenských súdov tzv. Slovenského štátu, ktorými bol niekto právomocne odsúdený pre niektorý čin trestný podľa

1. II. dielu a §§ 492 až 501 vojenského trestného zákona zo dňa 15. januára 1855, č. 19 r. z.,

2. branného zákona republiky Československej zo dňa 19. marca 1920, č. 193 Sb., v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,

3. branného zákona Slovenskej republiky zo dňa 18. januára 1940, č. 20 Sl. z.,

4. zákona zo dňa 13. mája 1936, č. 131 Sb., o obrane štátu,

5. zákona zo dňa 19. marca 1923, č. 50 Sb., na ochranu republiky, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,

6. zákona zo dňa 26. novembra 1940, č. 320 Sl. z., o trestných činoch proti štátu,

7. zákona zo dňa 22. júla 1941, č. 166 Sl. z., o zvýšenom trestaní podvratnej činnosti za brannej pohotovosti štátu v trestnom súdnictve občianskom a vojenskom,

8. zákona zo dňa 7. októbra 1941, č. 226 Sl. z., o zvýšenom trestaní záškodníckych činov za brannej pohotovosti štátu, alebo

9. zákona zo dňa 28. mája 1942, č. 91 Sl. z., o prísnejšom trestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu.

(²) Ničotnosť vysloví krajský (vrchný) vojenský súd, v obvode ktorého mal sídlo vojenský (poľný) súd tzv. Slovenského štátu, a keď išlo o poľný súd, ktorého sídlo bolo mimo územia hranice tzv. Slovenského štátu, krajský (vrchný) vojenský súd v Bratislave na žiadosť odsúdeného alebo niektorej z osôb uvedených v § 389, ods. 1 vojenského trestného poriadku.

(³) O žiadosti rozhodne po prevedení potrebného šetrenia usnesením u krajského vojenského súdu jeho prezident, u vrchného vojenského súdu senát, složený z troch vojenských sudcov, z ktorých hodnosťou najvyšší (služobne najstarší) predsedá v neverejnom zasadnutí, po vypočutí verejného žalobcu.

(⁴) Proti usneseniu súdu, vydanému podľa predchádzajúceho odseku, možno podať sťažnosť do 8 dní odo dňa jeho doručenia k nadriadenému vojenskému súdu, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou; sťažnosť má odkladný účinok.

Ak sa sbieha s niektorým z činov uvedených v § 1, ods. 1 iný trestný čin, pre ktorý bol žalovaný týmže rozsudkom odsúdený, určí súd, vyslovujúc ničotnosť pôvodného rozsudku podľa ustanovení § 1, ods. 2 až 4, za tento iný čin rozsudkom nový trest, opierajúc sa o výrok o vine už učinený.

Ustanovenia §§ 1 a 2 sa nevzťahujú na trestné činy, spáchané v prospech štátov, ktoré boly vo vojnovom stave s Československou republikou alebo jej spojencami.

Pokiaľ tento zákon nestanoví inak, platia pre príslušnosť a konanie vo veciach ním upravených ustanovenia vojenského trestného poriadku.

Právomocné rozsudky vojenských súdov tzv. Slovenského štátu, ktorých ničotnosť nebude vyslovená podľa § 1, zostávajú v platnosti a hľadí sa na ne ako na rozsudky československých vojenských súdov.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister národnej obrany.