Verím, že tieto zákony uvíta pracujúci ľud Československa s radosťou a pochopením. (Potlesk.)

Místopředseda dr Polanský: Dávám slovo poslednímu přihlášenému řečníku, poslanci Martanovičovi.

Posl. Martanovič: Slávne Národné shromaždenie, panie a páni!

Po celú dobu kapitalistického zriadenia boly naše samosprávne obce popoluškou v štáte. O obce a ich obyvateľstvo bolo postarané len do tej miery, aby ostaly čo najchudobnejšie, aby v týchto obciach nachádzali veľkostatkári, továrnici a dedinskí boháči čo najlacnejšie pracovné sily. Veď zásadou kapitalistov bolo vždy to, aby pracujúci ľud bol čo najchudobnejší, aby mali takto poddaných otrokov. A je tomu podnes tak vo všetkých štátoch, do ktorých neprenikla dostatočne myšlienka revolučného proletariátu.

U nás, v ľudovodemokratickom Československu sa však stav v obciach rýchlo mení. A mení sa len preto, že sme mali víťazný február pracujúceho ľudu v minulom roku. Po víťaznom februári dostal pracujúci ľud Ústavu 9. mája, ktorá vytvorila predpoklady krajšieho a radostnejšieho života pre obyvateľstvo, najmä v našich slovenských obciach. Zriadenie krajských národných výborov dovŕšilo novú, ľudovodemokratickú organizáciu verejnej ľudovej správy.

Od víťazného februára nadobudol pracujúci ľud našich miest a dedín nielen odvahy, ale i pracovného elánu vo výstavbe a prestavbe svojho štátu, svojej vlasti. Len teraz poznáva pracujúci ľud našich obcí, že za buržoáznej vlády znamenala takzvaná samospráva obcí výhody len dedinským boháčom. Tým sa dávala všetka možnosť vyhnúť sa značnému daňovému zaťaženiu, zakiaľ dedinská chudoba musela prinášať veľké obete ešte i z tých omrviniek, ktoré mohla posbierať pod panským stolom.

Je veľmi dobre známe, že o obce, hlavne vidiecke obce, sa starala štátna správa len do tej miery, aby sosbierala dane od pracujúceho ľudu, aby často vzala poslednú kravičku od malého alebo stredného roľníka za nezaplatené dane. Preto je zrejmé, že za takých pomerov nebolo možné ani hovoriť o najnutnejších potrebách obcí.

Ústava 9. mája a opatrenia z nej vyplývajúce prinášajú pre našu dedinu radikálnu zmenu tým, že dnes stavia za hospodára obce národný výbor, ktorý nebude musieť prechádzať stálou finančnou krízou, ako tomu bolo po celú dobu trvania kapitalistického zloriadu.

Jednotná organizácia ľudovej správy vytvorila predpoklady pre odstránenie nevýhod v doterajšom nerovnomernom hospodárskom vývoji jednotlivých oblastí, ktorých rovnomerný rozvoj je zaisťovaný naším hospodárskym plánom.

Osnova zákona o finančnom hospodárení národných výborov upravuje hospodárenie tak, že jednotné ľudové správy budú skutočným nositeľom a vykonávateľom štátnej moci v obciach, okresoch a krajoch. Nový finančný zákon o hospodárení národných výborov odstráni ťažké bremeno v oblastiach hospodársky slabších a tak prekážku ich vývoja. Osnova zákona ruší tiež desiatky rôznych predpisov a upravuje hospodárenie národných výborov tak, aby každá, i tá najmenšia obec bola vývoja schopná.

Niet pochybností, že nový zákon o finančnom hospodárení dopomôže nielen k rozvoju obcí, ale tiež k tomu, že národné výbory vyrastú na skutočných, dobrých a obyvateľstvu prospešných hospodárov. Veď budú hospodáriť podľa svojho rozpočtu a budú usilovať o zveľadenie obce, okresu, kraja a štátu.

Niet pochybností, že budú hospodármi takými, ktorí myslia i do budúcnosti, lebo záujem každého národného výboru na úspornom hospodárení je zaistený tým, že osnova zákona priznáva národnému výboru podiel na skutočne docielených úsporách v prospech obce a jej obyvateľstva.

Zárukou správneho hospodárenia je aj to, že osnova zákona upravuje priamu účasť pracujúceho ľudu na rokovaní o rozpočte. A možno s radosťou konštatovať, že dnes má pracujúci ľud veľký záujem na tom, ako hospodári národný výbor, ako si koná svoje povinnosti, ako chráni záujem štátu a obyvateľstva ako celku. A činitelia verejnej ľudovej správy si každým dňom lepšie uvedomujú, že sú služobníkmi širokých vrstiev pracujúceho ľudu, že sú povinní vypočuť hlas ľudu a spoločne s týmto ľudom odstrániť všetko zlo minulých kapitalistických režimov.

A s radosťou možno konštatovať dnes v našich mestách a dedinách, že nielen verejná ľudová správa, ale i pracujúci ľud nemyslia o tom, ako utratiť groš, ale ako za tento groš čo najlepšie zveľadiť svoje prostredie, ako s tým grošom docieliť dvojnásobnú hodnotu. Tomu je najmä preto tak, že pracujúci ľud vie, že on je hospodárom vo svojej vlasti, vo svojej obci, vo svojom štáte. A preto niet pochybností o tom, že pracujúci slovenských miest a dedín s nadšením uvítajú nielen zákon o finančnom hospodárení národných výborov, ale tiež zákon o sústavnej elektrizácii obcí, ako i zákon o územnej a plánovanej výstavbe našich obcí.

Veď už teraz máme mnoho veľmi cenných príkladov z našich obcí o tom, ako treba hospodáriť, ako treba sporiť. Obec dostane do rozpočtu určitý obnos na úpravu ciest alebo ulíc, ale vzápätí vidíme, ako sa činitelia verejnej ľudovej správy radia a spracujúcim obyvateľstvom, ako prekročiť plán vo zveľaďovaní obce bez toho, aby bolo potrebné väčšieho nákladu. A vidíme, ako robotníci a malí i strední roľníci a pracujúca inteligencia zapínajú bezplatne svoje svaly do práce, aby pri výstavbe obce a tým i štátu čo najviac ušetrili, ale súčasne vytvorili čo najväčšiu hodnotu.

Už na našich obciach ľud nehovorí: To je štátne, z toho krv netečie. Už náš ľud vie, že to, čo sa v štáte tvorí, čo sa v obci buduje, je jeho. Ako príklad mohol by som uviesť desiatky obcí len v bratislavskom kraji, kde stoja národné výbory ako dobrí hospodári a kde ich obyvateľstvo vo všetkých podujatiach pri výstavbe podporuje. Postačí však poukázať na jednu obec, kde sa do plánu dostáva stavba strednej školy. Nielen členovia národného výboru, ale všetko obyvateľstvo si uvedomilo, že čo robí štát, je to v prospech obyvateľstva obcí a miest. A tak začalo obyvateľstvo robiť záväzky s tým úmyslom, aby stavba nestála tak mnoho. Tak občania sa zaviazali odpracovať 5.000 pracovných dní, 50 roľníkov sa zaviazalo dať do stavby školy 245 povozných dní, deti a ženy sosbieraly už po obci tri vagóny starého železa. Okrem toho vyrobili už brigádnici 90.000 tehál vo zvláštnych smenách. Remeselníci, ako sú dedinskí stolári, domáci elektrikári, pokrývači, sa zaviazali, že práce prevedú sami, aby náklad bol čo najviac snížený. Takto sa učia naše národné výbory hospodáriť, a kde sa tak učia, majú plnú podporu a spoluprácu všetkého pracujúceho obyvateľstva.

Výstavba obcí na Slovensku je dnes túžbou všetkých pracujúcich, ktorí pochopili, že k vyššej životnej úrovni nepostačuje iba veľká skyva chleba, ale že je potrebné i kľudné a radostné prostredie. A v budovaní príjemného prostredia vykonalo obyvateľstvo našich obcí, počnúc prvou národnou smenou v minulom roku, veľký skok kupredu.

Avšak treba mi zdôrazniť, že v elektrizácii obcí sme dosiaľ len v začiatkoch, lebo treba nám zapojiť ešte na elektrický prúd 1.639 obcí a mnoho našich štátnych veľkostatkov, lebo len tak bude možné s úspechom prevádzať mechanizáciu jednotlivých úsekov nášho hospodárstva a tým súčasne vyrovnávať životnú úroveň jednotlivých krajov.

Ako sa pomstily bývalé kapitalistické režimy vidno i v tom, že s elektrizáciou obcí na Slovensku sa započalo len v roku 1920. Do roku 1938, teda za 18 rokov buržoázneho režimu v prvej Československej republike, bolo na Slovensku zapojených iba 800 obcí na elektrický prúd, ale ročne priemerne iba 44 obcí.

Po oslobodení, avšak hlavne od víťazného februára minulého roku, sa tento stav zmenil, lebo do 1. januára 1949 mali sme na Slovensku už 1.715 obcí zapojených na elektrický prúd. Toto nám ukazuje, že zakiaľ sme mali za buržoázneho režimu zapojovaných ročne priemerne 44 obcí na prúd, za ľudovodemokratického zriadenia bolo ročne priemerne 160 obcí zapojených na elektrický prúd. V tomto roku bude však zapojených 183 obcí na elektrickú sieť a pre rok 1950 je zaplánovaných ďalších 218 obcí pre zapojenie na elektrický prúd.

Práve preto slovenský pracujúci ľud víta s veľkým nadšením všetky zákony, ktoré dávajú podklad k plánovanej výstavbe našich obcí. Toto nadšenie vidíme dnes najmä v tom, že robotníci na svojich pracoviskách nielen splnili úlohy prvého roku budovateľskej päťročnice, ale v mnohých sektoroch ďaleko prevýšili vytýčené úlohy. Toto nadšenie prechádza i na malých a stredných roľníkov, ktorí statočne plnia svoje dodávkové povinnosti. A po boku týchto dvoch najväčších složiek nastupuje so stále väčším elánom i pracujúca inteligencia.

Už je každému statočnému občanovi jasné, že v sporiadanej domácnosti sa krásne žije, že sporiadaná obec poskytuje radostné prostredie pre svoje obyvateľstvo, že v spolupráci s národmi ľudových demokracií, opierajúc sa hlavne o priateľstvo veľkého Sovietskeho sväzu, o priateľstvo vodcu a otca pracujúcich celého sveta, generalissima Jozefa Stalina, budeme naďalej úsilie vo výstavbe našej vlasti zvyšovať tak, aby sme sa prácou prebojovali k blahobytu všetkého ľudu.

Naše národné výbory svojou prácou dokázaly, že sú životaschopné, že budú vedieť hospodáriť tak, ako to predpokladá osnova zákona o hospodárení národných výborov, že v rámci budovateľského päťročného plánu budú mobilizovať všetkých občanov do práce za úspešné plnenie všetkých úloh vo výstavbe vlasti, v budovaní ktorej stojí v čele náš milovaný prezident Kl. Gottwald. Jemu dnes vďačí slovenský pracujúci ľud za to, že sa zasadil o spriemyselňovanie Slovenska a výstavbu našich obcí, o všeobecné zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne pracujúceho ľudu. Preto som i presvedčený, že slovenskí poslanci Národného frontu, ktorý je vedený slávnou komunistickou stranou, budú za tieto osnovy radostne a jednotne hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda dr Polanský: Společná rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji k bodu 2 za výbor ústavně-právní, posl. Vošahlíkovi.

Zpravodaj posl. Vošahlík: Vzdávám se slova.

Místopředseda dr Polanský: Dávám slovo k doslovu zpravodaji k bodu 2 za výbor rozpočtový, posl. Juhovi.

Zpravodaj posl. Juha: Vzdávám se slova.

Místopředseda dr Polanský: Dávám slovo k doslovu zpravodaji k bodu 3, posl. Růzhovi.

Zpravodaj posl. Růzha: Vzdávám se slova.

Místopředseda dr Polanský. Dávám slovo k doslovu zpravodaji k bodu 4, posl. Zuzaňákovi.

Zpravodaj posl. Zuzaňák: Vzdávám se slova.

Místopředseda dr Polanský: Dávám slovo k doslovu zpravodaji k bodu 5, posl. Pšeničkovi.

Zpravodajca posl. Pšenička: Vzdávam sa slova.

Místopředseda dr Polanský: Vykonáme nyní oddělené hlasování o společně projednávaných předlohách.

Národní shromáždění je způsobilé se usnášeti.

Budeme hlasovat o druhém bodu pořadu.

Ad 2. Hlasování o osnově zákona o finančním hospodaření národních výborů (tisk 404).

Zpravodajem za výbor ústavně-právní je posl. Vošahlík, za výbor rozpočtový posl. Juha.

Mají páni zpravodajové nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Vošahlík: Nikoliv.

Zpravodaj posl. Juha: Nemám.

Místopředseda dr Polanský: Přistoupíme k hlasování.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovat najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona ve znění zprávy výborové, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. (Potlesk.) Tím Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy výborové.

Tím je vyřízen 2. bod pořadu.

Budeme hlasovat o třetím bodu pořadu.

Ad 3. Hlasování o osnově zákona o vybírání náhradních přirážek k přímým daním na berní rok 1950 (tisk 402).

Zpravodajem je posl. Růzha.

Má pan zpravodaj nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Růzha: Nikoliv.

Místopředseda dr Polanský: Přistoupíme k hlasování.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovat najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona ve znění zprávy výborové, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. Tím Národní shromáždění přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy výborové.

Tím je vyřízen 3. bod pořadu.

Budeme hlasovat o čtvrtém bodu pořadu.

Ad 4. Hlasování o osnově zákona o územním plánování a výstavbě obcí (tisk 405).

Zpravodajem je posl. Zuzaňák.

Má pan zpravodaj nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. Zuzaňák: Nemám.

Místopředseda dr Polanský: Přistoupíme k hlasování.

Poněvadž není pozměňovacích návrhů, dám o celé osnově hlasovat najednou podle zprávy výborové. (Námitky nebyly.)