Francie nesmí při nákupu zboží mimo území USA poškozovat zájmy Spojených států a musí přitom dodávat veškeré druhy strategických surovin Spojeným státům, pokud je potřebují. lnformace o hospodářském životě ukládá také smlouva, která byla uzavřena mezi USA a švédskou vládou.

Vládě Spojených států bylo v této smlouvě dáno, aby rozhodla, jak a kde bude použito pověstných dolarových půjček. Současně s tímto útokem na suverenitu státu ve zmarshallisovaných zemích působí tlak na omezení nebo likvidaci celých průmyslových odvětví, která by mohla konkurovat americkým monopolům, pokud ovšem nebyla již ochromena a zničena "normální" americkou konkurencí. Faktem je, že výsledky Marshallova plánu se v jednotlivých zemích promítly takto: v Rakousku musela být uzavřena továrna na umělá hnojiva, protože umělá hnojiva jsou Rakousku dodávána v rámci americké pomoci Spojenými státy. Automobilka Steyer se stala výrobnou italských vozů Fiat, společnost však přešla do vlastnictví amerického kartelu. Rakousko v rámci této pomoci muselo přijmout zvýšené dodávky sušeného mléka, přesto, že samo má prvotřídní výrobu tohoto produktu a dokonce jej dříve vyváželo.

Obdobně je tomu tak v Holandsku, které musí nyní dovážet v rámci pomoci z USA máslo, ačkoliv vždycky dříve bylo Holandsko jedním z velkých světových vývozců. Další katastrofou pro holandské hospodářství je to, že na základě Marshallova plánu bylo mu vnuceno, že 50% amerického zboží musí dopravovat americkými loděmi. Tím je omezována nejen holandská lodní doprava, ale byl ochromen celý loďařský průmysl a to nejen Holandska, ale i Velké Britannie, Norska a Švédska. V holandských loděnicích zůstaly nedostavěny desítky lodí proto, že byl zastaven příděl oceli pro Holandsko, takže nyní musí kupovat na základě Marshallova plánu staré vyřazené lodě z americké pomoci.

V Belgii pak došlo k omezení řady průmyslových odvětví, mezí jiným byl téměř zlikvidován obuvnický průmysl. Belgické punčochářství je úplně rozvrácené, protože to, co představuje americkou pomoc Belgii v punčochách, je daleko větší množství než Belgie je s to spotřebovat, takže jsou propouštěny tisíce dělníků a roste tím nezaměstnanost. Belgie se těší docela zvláštní pozornosti amerických monopolistů, pokud se týče vývozu. Celá těžba uranové rudy totiž z belgického Konga se vyváží do Spojených států. Italie byla postižena americkou pomocí tak, že byl ochromen její celý strojírenský průmysl, stovky závodů byly zavřeny a tato pomoc nese hrozivé důsledky pro celé italské hospodářství.

V Turecku, které mělo dříve jako jedno z nejzákladnějších průmyslových odvětví průmysl tabákový, bylo toto odvětví na základě t. zv. americké pomoci úplně zničeno.

T. zv. americká pomoc nese důsledky v tom, že rychle roste nezaměstnanost v celých řadách odvětví ve zmarshallisovaných zemích. Přitom ani tato pomoc nebyla s to, aby oddálila a zachránila blížící se katastrofu a krisi ve Spojených státech. Marshallův plán nesplnil to, co se od něho očekávalo. Počet nezaměstnaných závratně stoupá a není proto naděje, že by pomocí Marshallova plánu bylo lze zabrániti hospodářské krisi ve světě kapitalismu.

Jejich poslední nadějí je válečná konjunktura, která pro obchodníky se smrtí je výnosným obchodem. Proto od Marshallova plánu šel jenom logický krok přes severoatlantický pakt až k válečné agresi v Koreji.

Ale právě tímto zoufalým počínáním si američtí monopolisté kopou svůj vlastní hrob, neboť rozvoj mírového hnutí v kapitalistických zemích je důkazem toho, že lid béře věc zachování míru do svých rukou, jak to vyjádřil soudr. Stalin.

Zatím co v Sovětském svazu a zemích lidové demokracie nastala doba bouřlivého hospodářského rozmachu v podobě velkých staveb komunismu, kapitalistické hospodářství krok za krokem spěje k rozvratu a k záhubě.

Sovětský svaz poskytuje zemím lidové demokracie nejen přímou politickou a hospodářskou podporu, ale jest jim učitelem a rádcem v rozvíjení a uplatnění Leninova a Stalinova učení o budovaní socialismu.

Učíme se přitom všestranně od sovětského lidu. Sovětský svaz je nám a pracujícím lidem celého světa příkladem, jak bojovat, vítězit a budovat. Proto podle slov presidenta soudruha Gottwalda budeme jako oko v hlavě chrániti spojenectví a přátelství s velkým Sovětským svazem a zůstaneme až do konce věrni velkému Stalinovi! (Potlesk.)

Místopředseda dr. Procházka: Dále má slovo pan posl. Daubner.

Posl. Daubner: Vážení poslanci a poslankyne, súdružky a súdruhovia!

Náš rozpočet vychádza z potrieb budovania socializmu v našej vlasti, a jednou z podstatných úloh budovania socializmu je industrializácia Slovenska, ktorá vychádza zo samého plánovaného hospodárstva.

Slovensko bolo typickou obeťou nerovnomerného vývoja kapitalizmu, ono patrilo medzi najzaostalejšie zeme: primitívne hospodárstvo, slabý priemysel a tiež národnostný útlak boly príčinou príslovečnej biedy slovenského ľudu a nezamestnanosť stálym hosťom na Slovensku. Táto choroba kapitalizmu nepostihovala ľud len v rokoch hospodárskej krízy, ale v dôsledku celej chybnej hospodárskej štruktúry bola chronickým zjavom. Populačné prebytky sa doma nemohly umiestniť a preto ľud si riešil svoju existenciu známym vysťahovalectvom a bol nútený opustiť svoju domovinu a hrdlačiť v cudzine na kapitalistov. Od začiatku tohto storočia sa vysťahovalo zo Slovenska ročne 20.000 ľudí. Ani rok 1918 nevyriešil tento problém, i keď sa vznikom ČSR Slováci dožili národnej slobody. V prvej republike vládnuca buržoázia nechcela vyriešiť zaostalosť Slovenska a preto spomínaný zjav zostal ďalej. Dôkazom toho je, že za obdobie trvania buržoáznej republiky sa zo Slovenska vysťahovalo 180.000 ľudí. Pre záujem väčších ziskov sústreďovala buržoázia priemysel pri väčších a modernejších závodoch v českých zemiach. Ba išla tak ďaleko, že i ten malý počet fabrík, ktorý bol na Slovensku, bol odbúraný. Vyhasnuté komíny v Krompachoch, vo Zvoleni, v Čadci a iných miestach boly obžalobou vtedajšieho režimu. Záujem mocipánov bol urobiť zo Slovenska agrárny prívesok, kolóniu českých kapitalistov. A to bola voda na mlyn hlinkovských rozbíjačov.

Toto všetko robila panská trieda nielen z hospodárskych, ale aj z politických príčin. Vedela, že kde nie je moderný priemysel, je chudoba a zaostalosť ľudu, ktorý sa takto stáva hračkou vykorisťovanou veľkostatkármi, dedinskými boháčmi a cirkevnou hierarchiou. Tvrdý život mal pracujúci ľud Slovenska za predmníchovskej republiky, tvrdý bol aj jeho boj. V tomto boji proti biede, vykorisťovaniu a nezamestnanosti viedla ho po správnej ceste jediná, v revolučných bojoch zocelená KSČ. (Potlesk.) Ona jediná sa poctive bila za práva pracujúcich Slovenska a ukazovala cestu na odstránenie bolestí nášho ľudu. Iniciátor industrializácie Slovenska súdr. Široký už na celoslovenskej krajinskej konferencii KSČ, ktorá bola 16. a 17. mája 1937 v Banskej Bystrici, poukázal, že len spriemyselnenie Slovenska môže navždy odstrániť biedu slovenského ľudu.

Tento program, rozvinutý s. Širokým, nebol vtedy prijatý buržoáznou vládou na škodu Slovenska a celej republiky, lebo bieda a zaostalosť boly nástrojom domácich a zahraničných fašistov pri rozbíjaní republiky. Zradná buržoázia vtedy mala možnosť zahatiť tento program, lebo KSČ nebola vládnucou, ale kruto prenasledovanou stranou. Ale naša rodná strana neochabla v boji. Za ťažkých podmienok okupácie viedla náš ľud proti zradcom národa, ktorí otvorili brány nemeckému kapitálu na drancovanie Slovenska. Ako cynicky si počínali títo vyvrheľovia, toho dôkazom je úvod k výročnej zpráve Ústredného sdruženia slovenského priemyslu za rok 1939, ktorý doslova znie: "Tvorba nových pracovných príležitostí je v terajších pomeroch ťažká. Vzhľadom na priaznivý vývin hospodárskej spolupráce medzi našou republikou a Nemeckou ríšou možno odôvodnene počítať s novými impulzami so strany nemeckého podnikateľského kapitálu práve na tomto poli. Predpoklady úspešného vývinu týchto vecí sú dané v našich prirodných bohatstvách a v populačnej schopnosti nášho obyvateľstva." - Takto priamo volali nemeckých drancovateľov. Náš ľud videl a cítil toto drancovanie. Dôkazom toho je anekdota, ktorá sa zrodila v samom ľude a charakterizuje celú situáciu: Jedna nemecká drevárska firma kupovala drevo z našich lesov. Nemci si vyjednali, že najprv musia do Nemecka doviezť ukážkový strom; zo stromu urobili papier, z papiera marky a za tieto marky kúpili celý les. - Také bolo "prosperovanie" hospodárstva za t. zv. Slovenského štátu. Slovenský ľud, vedený KSS, svojím povstaním r. 1944 dokázal, že vo svojej drvivej väčšine nikdy sa nestotožňoval so záujmami ľudáckych fašistov. Vďaka víťaznému sovietskemu ľudu a jeho hrdinskej armáde, vďaka boju robotníckej triedy a jej predvoja, Komunistickej strany, bolo zúčtované s okupantami a domácimi zradcami. Porážkou nemeckého a domáceho fašizmu sa v podstate skončila éra kapitalizma na Slovensku.

V roku 1945 po ťažkom boji sa zrodila ČSR s ľudovodemokratickým zriadením. Tým, že robotnícka trieda si vybojovala hegemóniu v tomto štáte, boly dané predpoklady k realizovaniu spriemyselnenia Slovenska. Košický vládny program, ktorého tvorcom bol osvedčený priateľ slovenského ľudu, s. Gottwald, mal ako jeden z hlavných bodov zrovnoprávnenie Čechov a Slovákov podľa stalinskej národnostnej politiky tiež v tomto smysle, že silnejší má pomáhať slabšiemu. Pracujúci ľud českých zemí, vedomý si toho, že plánovaná socialistická industrializácia s hľadiska vedeckého socializmu je nevyhnutným predpokladom spoločného rozvoja celej republiky, účinne pomáha preklenúť neblahé dedičstvo nerovnomerného vývoja priemyslu v kapitalizme. Bratská pomoc českej robotníckej triedy, českého pracujúceho ľudu rozkopáva umele navršenú hrádzu medzi našimi národmi. Pozdvihnutie Slovenska na úroveň českých zemí je tou pravou zárukou večného bratstva Čechov a Slovákov a je zárukou silnej jednotnej Československej republiky. (Potlesk.) Ešte i po oslobodení zbytky buržoázie neželaly tomuto krásnemu predsavzatiu československého pracujúceho ľudu. Kde len mohly, robily prekážky a v nemalej miere im v tom pomáhali ľudia zaťažení buržoáznym nacionalizmom. Jedni i druhí sa nakoniec zvrhli na hnusnú zradu vlastného národa. Víťaziaci ľud, ktorý zdravil vo februárovom víťazstve tých, ktorý chceli nás zvrátiť od cesty k socializmu, bude drviť každého, ktorý by chcel hamovať hrdinské úsilie vybudovať šťastný domov Čechov a Slovákov.

V zpriemyselnení Slovenska pracujúci ľud svojou usilovnosťou už založil pevné základy. Doterajšie výsledky tomu nasvedčujú. Keď porovnáme priemyselnú výrobu s r. 1937, javí sa nám takto: Roku 1937 dáme základ 100%; v r. 1946 sa zvýšila priemyselná výroba o 121%, v r. 1947 o 168%, v r. 1948 o 196%, v r. 1949 o 225%, v r. 1950 o 273% a tohto roku sa zvýši priemyselná výroba o ďalších 327%. Vzrast pracovných síl v priemysle je taký, že za jeden rok sa rozmnožil počet pracovných síl tak, ako za celé roky od 1900 do 1938. A od roku 1937 sa tento počet zvýšil na dvaapolnásobok.

Takto na Slovensku rastie nová robotnícka trieda, ktorá sa stáva s ostatným pracujúcim ľudom hrdinskou budovateľkou socializmu a neohrozenou bojovníčkou za svetový mier. Z vandrujúceho drotára, želiara sa stáva uvedomelý priemyselný robotník. Naša mládež z Oravy, Kysúc už nemusí robiť paholkov dedinským boháčom a slúžky vyfinteným paničkám. Naša mlaď sa stavia dnes ku strojom, k rysovacím stolom, aby uskutočnila smelé plány industrializácie Slovenska. Dnes už nemá pravdu slovenský básnik, že "naša rodná dedina nedáva chleba deťom".

Voľakedy pánski turisti obdivovali krásy Slovenska, ale nechceli vidieť uprostred tejto krásy biedu slovenského ľudu. Dnes môže každý vidieť Slovensko okrášlené o novú krásu, krásu tvorivých rúk a umu nášho ľudu. Môže vidieť krásu rastúcich nových fabrík a v nich to, čo robí človeka človekom - radostnú prácu pre seba a svoje pokolenie.

Že tempo rastu sa stále stupňuje, je dôkazom to, že v roku 1949 bolo do prevádzky dané 14 nových závodov, v roku 1950 26 závodov a tohto roku bude dané do prevádzky 30 nových závodov. Vďaka pomoci Sovietskeho sväzu a českej robotníckej triedy, vďaka usilovnosti slovenského pracujúceho ľudu i pri značných investíciách, ktoré si vyžaduje industrializácia, životná úroveň neklesá, ba práve naopak, rozvíja sa v nebývalej miere. Najlepším dôkazom zvýšenia životnej úrovne nášho ľudu je zvýšená spotreba článkov dennej potreby; tak napr. v spotrebe textilu došlo v roku 1949 ku zvýšeniu o 29% oproti roku 1948 a v roku 1950 sa proti roku 1949 na viazanom trhu zvýšila spotreba o 9%, na voľnom trhu o 64%, a konfekcia na viazanom trhu o 36% a na voľnom trhu o 64%. Roku 1949 sa predalo koženej a gumovej obuvi o 11,5% viac ako v roku 1948. Motocyklov sa predalo v roku 1949 25.000, bicyklov 65.000, rádioaparátov a nábytku sa predalo v roku 1950 oproti roku 1949 o 175% viac.

Význačný dôkaz o stúpaní životnej úrovne dávajú čísla o spotrebe potravín. Priemerná spotreba mäsa na jedného obyvateľa v roku 1949 je o 24,4% väčšia, ako bola pred vojnou. Spotreba živočíšnych tukov sa zvýšila oproti roku 1949 o 93%, spotreba cukru o 62%.

A radostné je prirovnanie roku 1950 s rokom 1949. Mäsa na viazanom trhu sa predalo o 62% viac a na voľnom trhu 19razy viac, masti o 75%, mlieka viazaného o 23%, masla voľného na voľnom trhu 12razy viac, vajíčok o 88%. Pritom je treba konštatovať, že je stály presun smerom k výdatnejším potravinám. Mnohí ľudia z Oravy už len spomínajú na ťažko stráviteľný osúch alebo kabáč, ako to tam menovali. Horehrončania iste už len svojim deťom spomínajú na ovsenný chlieb, z ktorého trčala slama. Len človek zaryte zaujatý by nechcel vidieť, že na Slovensku sa žije ako nikdy predtým. Životná úroveň sa prejavuje aj vo veľkom kultúrnom rozmachu. Desiatky nových škôl, divadiel, rekreačných stredísk sú neodškriepiteľným dôkazom.

Je isté, že v tomto napredovaní máme aj ťažkosti, prekážky a nedostatky. Jedným z takých nedostatkov bolo to, že do roku 1949 sme sa dostatočne neorientovali na ťažký priemysel a na domáce surovinové zdroje, na plné využitie prírodného bohatstva. Až na múdru výzvu prezidenta s. Gottwalda na vlaňajšom februárovom zasadnutí ÚV KSČ sme sa dali na túto cestu. Industrializácia Slovenska prispeje podstatne pri prestavbe a výstavbe československého ťažkého priemyslu, ktorý je kľúčom hospodárskej sily celej republiky a zárukou trvalého zvyšovania životnej úrovne československého ľudu.

Jeden z hlavných úkolov je, aby sme sa pri ďalšom spriemyselnení obrátili s tvárou k východnému Slovensku, ktorému sme nevenovali patričnú pozornosť. Keď napneme všetky sily, dohoníme, čo sme zameškali; o tom nás presvedčujú výsledky na strednom a severnom Slovensku. Tieto oblasti sú už úmerne dotované a ľud z Oravy, Turca a Kysúc už cíti blahodárny účinok industrializácie.

Okrem pozornosti veľkým priemyselným stavbám, plánovaným na východnom Slovensku, musíme sa venovať výstavbe našej dopravy, bez ktorej industrializácia by nemohla úspešne napredovať. Zvláštnu pozornosť si vyžaduje urýchlená výstavba Trate družby, ktorá nás spája s bratským Sovietskym sväzom. Jeden z hlavných problémov je zaistenie technických a stredne kvalifikovaných kádrov pre naše nové závody. Musíme sa každodenne starať o ich výchovu, a to tak v závodoch na Slovensku, ako aj v českých zemiach. Je dejinnou zodpovednosťou organizácie ROH, mládeže, žien, všetkých složiek Národného frontu ako aj Národného shromaždenia, aby tejto otázke venovali čo najväčšiu pozornosť. Ušľachtilé poslanie majú najmä technici z českých zemí, i keď by sa museli na čas zrieknuť určitého pohodlia, ale v záujme výstavby vlasti, zachovania mieru a utuženia bratstva našich národov mali by vo väčšej miere prísť na Slovensko o pomáhať riešiť tento problém, neľakať sa ťažkostí a prekážok. Nový socialistický vlastenec je ten, ktorý sa vie oprostiť od buržoázneho hľadiska vyhľadávať čím ľahšiu prácu, ale s elánom vrhnúť sa na ten najťažší úsek pri budovaní socializmu. To je dnešné nové pravé vlastenectvo. Učme sa tomuto od sovietskych ľudí. Nech našim technikom slúži za vzor inžinier Batmanov a jeho druhovia z knihy od Ažajeva: Ďaleko od Moskvy.

Referáty pri národných výboroch a naše národné podniky v českých zemiach musia tiež takto vec chápať a nerobiť prekážky tým, ktorí chcú obetavo plniť úkol zaistenia kádrov pre závody na Slovensku. Slovenskí pracujúci zase musia obetavo pomáhať budovať nové Ostravsko, toto oceľové srdce našej republiky.

Zvýšené úkoly 5RP, ako nám ich naznačil s. Gottwald a s. Dolanský na tohoročnom historickom zasadnutí ÚV KSČ, ešte urýchlia tempo industrializácie Slovenska. S toho hľadiska pred nami stoja veľké, ťažké, ale za to tým radostnejšie úkoly.

Výstavbu gigantického hutného kombinátu na východnom Slovensku musíme považovať za celoštátnu a celonárodnú stavbu. Tento moderný kombinát bude jadrom ďalšieho rozvoja našej výroby. Budeme mať podstatný podiel na tom, že Slovensko pomerne v krátkej dobe bude vyrábať viac ocele na obyvateľa než Anglia. Pri výstavbe tohto gigantu iste bude mať levský podiel naša nová nadšená gottwaldovská mládež. Aby Slovensko sa dostalo vpred, v najbližších rokoch sa otvoria nové banské uholné revíry. Otvoria sa a rozšíria bane na rudy farebných kovov, aby mohol byť zásobený gigantický hutný kombinát, náš Magnitogorsk.

Úlohy výstavby energetiky sú veľké. V minulosti páni uhlobaróni z konkurenčných dôvodov neželali vývoju, využitiu veľkých vodných zdrojov pre výrobu elektrickej energie. My naopak, držiac sa téze veľkého Lenina, že Soviety plus elektrifikácia znamená komunizmus, púšťame sa urýchlene do realizácie smelých plánov budovania veľkých, stredných a menších hydrocentrál. Okrem oravskej priehrady, priehrad na Váhu, priehrad na východnom Slovensku, vrcholným dielom bude veľká priehrada na Dunaji, ktorého vody i s ostatnými našimi riekami v budúcnosti vyrobia viac ako desaťnásobok dnešnej výroby elektrického prúdu. Už v r. 1955 bude Slovensko vyrábať viac energie ako celá ČSR za kapitalizmu. Takto bude zabezpečená pohonná energia pre náš nový priemysel, železnice, pôdohospodárstvo a domácnosti. Elektrifikácia nám pomôže vyrovnávať rozdiel medzi dedinou a mestom. Umožní rýchly vzrast životnej úrovne ľudu.