Nikdy necítili s pracujúcim ľudom, nevideli jeho starosti a biedu, hoci mali plné ústa vlastenectva a lásky k národu. Dnes za hranicami a niektorí doma za podlý judášsky groš zapredávajú sa úhlavným nepriateľom národa. Tí za hranicami sami sa vylúčili z pomedzi slušných ľudí. Pýtame sa, čo čakajú nepriatelia, ktorí doma rozvracajú? Čo im pomáha americký imperializmus a kozmopolitizmus a s ním spriahnutá pofebruárová emigrácia? Kým poctiví vlastenci spoločnou prácou v Národnom fronte sa staráme o hospodársky, kultúrny, sociálny vzrast našej vlasti, do života uvádzame príkaz kresťanskej lásky, ľudovodemokratičnosť, snažíme sa o mierovú spoluprácu medzi národmi a vedieme statočný zápas o blahobyt a šťastie ľudu, zatiaľ naši politickí emigranti a ich domáci pomáhači zľahčujú pravdu, hovoria o útisku, násilí a zotročení a oslavujú útočnú vojnu a záškodnícke akcie proti bezpečnosti sveta, chvália meštiacku požívačnosť sveta a povyšujú zradu na hrdinstvo.

Na spoločnom zasadnutí Ústredného akčného výboru Národného frontu Čechov a Slovákov a Československého výboru obrancov mieru v Bratislave dňa 23. mája 1951 prehlásil predseda vlády Zápotocký toto:

"Ukázalo sa, že náš Národný front a jeho složky stoja na stráži. Vedia zbadať a zmariť zločinné úklady zahraničnej reakcie a vedia v zárodku odhaľovať a neúprosne trestať i zradnú, podvratnú a vojnovú činnosť jej najatých pomocníkov, ktorí by sa pokúšali rozvrátiť našu mierumilovnú prácu a výstavbu socializmu."

Áno, náš obrodený Národný front, všetky jeho složky a tak teda aj Strana slovenskej obrody stoja na stráži. Chceme spolu s ostatnými složkami Národného frontu čo najúčinnejšie pomáhať vláde pri uskutočňovaní jej programu a pri plnení gottwaldovskej päťročnice. Chceme pomáhať pri ešte väčšom zintenzívnení pracovného úsilia tak v továrňach ako i na poliach.

Chceme pomáhať pri odstraňovaní prekážok technického, vecného i osobného rázu. Budeme pomáhať odhaľovať zradcov a škodcov, poslaných nám našou zradnou emigráciou a ich imperialistickými ochrancami, aj tých, ktorých by sme zistili v našich radoch.

Už na základe nášho kresťanského programu chceme v prvom rade pracovať za mier, ale nielen za mier medzi národmi, lež za dôsledné uskutočnenie mierových zásad aj doma, v štáte, na pracovisku, v rodine i u seba samých.

Takto vytvoríme nového človeka, založeného mravne, človeka pokrokového, politicky vyspelého, ktorý bude vedieť pre zachovanie mieru nielen pracovať a bojovať, ale mier v prvom rade aj okolo seba uskutočňovať.

Toľkoto vo všeobecnosti na prejav pána predsedu vlády Zápotockého. Dovoľte mi, aby som sa aspoň stručne dotkol aj jednotlivých častí jeho prejavu.

Na ceste budovania socializmu sa od víťazného februára 1948 vykonalo iste mnoho, ale tempo, ktoré na tejto ceste diktuje sám pracujúci ľud, vyžaduje, aby sa robilo i ďalej vytrvale a húževnate.

Reorganizáciou nášho národného hospodárstva a zmenou celého systému vedenia hospodárskeho života sa budú môcť lepšie zvládnuť veľké budovateľské úlohy v priemysle i v poľnohospodárstve.

Uskutočnenie tejto reorganizácie bude znamenať väčšiu operatívnosť pri vedení výroby a odstránenie ťažkopádneho spôsobu, ktorý sme zdedili po kapitalistoch. Naše ministerstvá maly často len administratívny a legislatívny ráz, lebo výrobu vtedy viedli veľkokapitalisti a štátny aparát sa mal starať len o to, aby boly zákonodarstvo a administratíva vedené v duchu a podľa záujmu vládnucej buržoásnej triedy.

Čím ďalej, tým väčšmi sa ukazovala potreba zmeniť spôsob práce, najmä hospodárskych orgánov, a priblížiť ich k závodom. Zriadenie nových špeciálnych ministerstiev v obore priemyslu umožnilo zrušiť všetky generálne a oblastné riaditeľstvá - zatiaľ okrem sektoru dopravy a pôšt - a jednotlivé ministerstvá vedú výrobu pomocou hlavných správ, ktoré však netvoria samostatné administratívne jednotky, ale sú súčasťou príslušného ministerstva.

Rozšírila sa tým podstatne právomoc jednotlivých závodov, takže sa môže plne uplatniť iniciatíva zdola a zvýši sa osobná zodpovednosť každého vedúceho. Odbúraly sa zbytočné medzičlánky vo vedení výroby a umožňuje sa tým živší styk vedúcich orgánov so závodmi, operatívnejšie vedenie výroby.

Zriadenie nových špecializovaných ministerstiev síce zvýšilo počet centrálnych úradov, ale súčasne snížilo počet zamestnancov, pracujúcich na úsekoch týchto ministerstiev a bývalých generálnych riaditeľstiev. Kvalitnejšia práca pri vedení výroby nepožaduje väčší počet pracovných síl, pretože zvýšená pracovná zodpovednosť a väčšia právomoc umožní plne rozvinúť tvorivú iniciatívu zdola a vyriešiť pružne a rýchle všetky problémy výroby, ktoré sa doteraz len pomaly riešily.

Bude iste treba dbať o to, aby sa do týchto nových výrobných ministerstiev nezavliekla zasa tá stará papierová byrokracia, ktorá by nutne ťahala za sebou znova aj zvýšený počet pracovných síl.

S touto hospodárskou reorganizáciou úzko súvisí aj zriadenie ministerstva štátnej kontroly. U nás už na základe našej Ústavy sa riadi celá hospodárska činnosť jednotným hospodárskym plánom, ktorý zaisťuje účelnú mieru národnej spotreby, podľa nej sa stará o množstvo, akosť a plynulosť výroby a tak aj o postupný, plánovitý vzrast životnej úrovne obyvateľstva. To však predpokladá prísnu hospodárnosť na všetkých úsekoch štátnej správy a hospodárstva a prísne plnenie zákonov a nariadení, ktorými sa vykonáva plánovitá socialistická výstavba nášho hospodárstva.

Táto výstavba vyžaduje v prvom rade značné vecné a finančné prostriedky, ktoré môžeme získať len z poctivej práce našich pracujúcich, a preto celé hospodárenie je vlastne hospodárením s pracovnými výsledkami našich pracujúcich.

Toto si musia uvedomiť ešte mnohí naši hospodári a vedúci pracovníci. Tu bude ešte treba mnoho cieľavedomej výchovnej práce, a to najmä vo všetkých složkách NF, aby všetci naši pracujúci pochopili, že náš spoločenský poriadok sa opiera a čím ďalej tým viac sa bude opierať o spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, a to buď o štátne vlastníctvo, alebo o vlastníctvo družstevné. Je preto potrebné, aby sa všetky naše výrobné prostriedky, vecné i finančné, staly predmetom starostlivosti a ochrany samých pracujúcich, aby sa používaly úsporne a hospodárne na socialistickú výstavbu a aby sa hľadelo na tieto prostriedky ako na nedotknuteľné.

Novozriadené ministerstvo štátnej kontroly má zaistiť práve všetky tieto predpoklady správneho hospodárenia a myslím, že iniciatíva pracujúcich, o ktorú sa toto ministerstvo bude opierať pri odhaľovaní a odstraňovaní všetkých závad a neprístojnosti v hospodárení verejnými prostriedkami, bude môcť vykázať čoskoro blahodarné výsledky.

Schvaľujeme túto reorganizačnú činnosť našej vlády a našej vedúcej složky Národného frontu. Je to smelý a veľký krok na ceste mierovej výstavby socializmu. Lebo čím lepšie bude u nás zaistená plynulosť výroby, tým viac bude náš štát a budú i naše spriatelené štáty sebestačné a neodvislé na štátoch kapitalistických, ktoré i tak so závisťou hľadia na naše hospodárske napredovanie a snažia sa ho na každom kroku podlamovať a poškodzovať.

Áno, kým naša vláda všemožne podporuje a vedie náš pracujúci ľud v oduševnenej budovateľskej práci, aby spolu s ostatnými ľudovodemokratickými krajinami, za vedenia a nezištnej pomoci nášho osloboditeľa Sovietskeho sväzu budovali lepší zajtrajšok pracujúcich, vtedy v tábore imperialistov a kapitalistov ustavične kujú plány, ako narušiť toto pracovné úsilie a mierové snaženie, ako naštvať čo najviac štátov a národov do novej vojny. Únos československých občanov v rýchlikovom vlaku teroristickou bandou, vedenou americkým agentom, znova potvrdil, kde treba hľadať smrteľných nepriateľov nášho ľudu.

Bol by to dlhý soznam, keby sme chceli vypočítať všetky násilenstvá a zločiny, ktoré proti nášmu ľudu a nášmu štátu za niekoľko rokov napáchali dnešní vládcovia kapitalistickej Ameriky. Každý takýto kúsok má však len ten výsledok, že sa náš človek s odporom odvracia od Američanov a nenávidí týchto vojnových štváčov.

Čím viac sa konsolidujú pomery v tábore mieru, čím viac mohutnie ich mierová socialistická výstavba, tým viac rastie v tábore vojny nervozita. Kým v tábore mieru pracujú na mohutných stavbách socializmu, zatiaľ v tábore vojny sa pracuje horúčkovite na nových vojnových plánoch a ich nervozita sa často mení až v panický strach.

Nedávno schválili vo Washingtone t. zv. Plevenov plán a Schumanov plán a dohodli sa o náhrade terajšieho okupačného štatútu v Západnom Nemecku novými vzťahmi, ktoré budú tvoriť podklad pre separátnu smluvu s Nemeckom. Podľa Plevenovho plánu majú byť ozbrojené sily Západného Nemecka včlenené do Atlantickej armády ako samostatné jednotky na čele s hitlerovskými generálmi a budú vyzbrojené americkými zbraňami.

Ľudia, ktorí už pred 30 rokmi pripravovali intervenciu proti Sovietskemu sväzu, ktorí postavili na nohy porúrskych barónov a ktorí sa spriahli s Hitlerom a Mussolinim, aby pripravili Mníchov a útok proti Sovietskemu sväzu, pokračujú ďalej vo svojich zhubných plánoch. Majú pripravených nacistických generálov, majú kúpených bonnských služobníkov, majú celú sbierku smlúv, paktov a plánov, ale chýba im to hlavné - a to je nemecký ľud, ktorého skutočných predstaviteľov sme práve mali príležitosť uvítať medzi nami s pocitmi a vzťahmi skutočne priateľskými.

Nemeckí pracujúci dobre vedia, čo je to vojna. Preto sa 99 % obyvateľstva v NDR zúčastnilo ľudového hlasovania o remilitarizácii a 96 % všetkých hlasov sa postavilo proti znovuvyzbrojeniu Nemecka a za uzavretie skutočnej mierovej smluvy. Západonemecké obyvateľstvo nenávidí amerických okupantov a je mu po krky Adenauerov hladový režim, ktorý ho núti platiť miliardy okupačných a vojenských výdavkov.

Preto víta prevolanie Ľudovej snemovne Nemeckej demokratickej republiky k západonemeckému parlamentu, v ktorom zástupcovia ľudu Východného Nemecka vyzývajú bonnských poslancov, aby sa zišli a prerokovali otázku vykonania celonemeckých slobodných volieb za vytvorenie jednotného, demokratického a mierumilovného Nemecka a tak urýchlili uzavretie skutočnej mierovej smluvy so sjednoteným Nemeckom.

Toto rozhodné stanovisko nemeckého ľudu jasne dokazuje, že už nepíšeme rok 1933, ale rok 1951. To nie je doba iba horúčkovitých vojnových príprav na Západe, ale to je doba gigantických stavieb komunizmu v Sovietskom sväze a obrovských stavieb socializmu v krajinách ľudovej demokracie. Sovietsky sväz za päť rokov ďaleko prekonal následky vojny, zmohutnel, zosilnel hospodársky i politicky. Už nie je obklopený kordónom štátov strednej a východnej Europy, lebo v týchto štátoch dnes už vládne ľud a staly sa z nich mocné piliere mierového a protiimperialistického hnutia.

V tábore mieru stojí dnes aj takmer 500miliónová Čína, nevyčerpateľná zásobárňa surovín a bojového nadšenia. Jej boj proti utlačovateľom dal príklad všetkým ázijským národom, ktoré sa rad-radom zobúdzajú a vystupujú uvedomele a nezadržateľne na vydobytie samostatnosti.

Neopísateľné starosti vyvolal v kruhoch Západu prípad s iránskou naftou a ani slabošské presunutie tohto prípadu do Bezpečnostnej rady nesplnilo nádeje imperialistov.

Poslednú dobu aj v Egypte vzniklo mocné hnutie proti Angličanom a egyptský ľud oprávnene vypovedal anglo-egyptskú smluvu. Dúfajme, že egyptský ľud svojím rozhodným vystupovaním opanuje situáciu a zaistí si všetky predpoklady pre samostatnosť a slobodu.

Keď toto všetko shrnieme, vidíme jasne, že západní imperialisti síce rozmnožujú počet svojich vojnových úmluv, paktov a plánov, ale postupne strácajú ľud, a to nielen vo svojich kolóniách, ale aj doma. Márne im budú všetky úmluvy a pakty, keď nebudú mať ľud a tým ani spoľahlivé armády. To oni veľmi dobre vedia a to je aj príčinou ich veľkej nervozity a strachu.

Dnes už ľud vo všetkých štátoch, viazaných Atlantickým paktom a Marshallovým plánom jasne vidí, čo im doniesol doteraz ten tak ospevovaný americký zákon o pomoci západoeurópskym krajinám v rámci Marshallovho plánu, schválený americkým kongresom na jar 1948.

Od tej doby uplynuly už 3 roky. Môžu americké vládne kruhy tvrdiť, že naozaj pomohly západoeurópskym krajinám, aby sa spamätaly z následkov vojny, a že ich vyviedly zo stavu biedy a chaosu?

Zmenšila sa snáď za ten čas v západoeurópskych krajinách nezamestnanosť? Nie! Ba práve naopak, vzrástla, a to v Rakúsku o sedemnásobok, v Belgicku o trojnásobok a v Západnom Nemecku o tri a pol násobok. Tak isto je to aj s cenovou hladinou. Vo Francúzsku vzrástly ceny oproti roku 1938 na dvadsaťnásobok, v Taliansku na šesťdesiatnásobok a v Anglii skoro každý mesiac sa zvyšujú ceny u tovarov dennej spotreby.

Na aké ciele sa v skutočnosti spotrebujú peňažné prostriedky americkej pomoci, vidíme jasne z vojenských rozpočtov a z indexu výroby zmarshallizovaných krajín. Cieľ Marshallovho plánu v týchto krajinách bol od začiatku zosíliť vojenský potenciál týchto krajín, z jeho prostriedkov sa hradia vojenské výdavky týchto krajín a budujú vojensko-strategické objekty.

Administrátor Marshallovho plánu Foster nedávno vyhlásil, že prostriedky v rámci tohto plánu sa budú od terajška vydávať len na strategické ciele a len tým krajinám, ktoré budú urýchľovať vojenskú výrobu. Toto vyhlásenie sa zračí hneď už aj z vojenských rozpočtov členov Atlantického paktu, ktoré sa enormne zvýšily.

Tak vojenský rozpočet západoeurópskych členov Atlantického paktu na rok 1951 činí 8 miliárd dolárov oproti 5 miliardám za r. 1950 a 4¹/₂ miliardy dolárov za r. 1949. V Anglii dosiahli vojnové výdavky 1¹/₂ miliardy libier, čo je viac ako dvojnásobok výdavkov za rok 1948. Vo Francii dosiahly vojenské výdavky výšky až 740 miliárd frankov a v Taliansku až 850 miliárd lír.

Ako a na čí účet sa zvýšily vojenské výdavky v týchto štátoch? Na účet občianstva a na účet výroby spotrebných tovarov. Vo všetkých týchto štátoch obmedzujú výrobu vo všetkých odvetviach mierového hospodárstva, zvyšujú výrobu vojenskú, na ktorú dozerajú a vykonávajú akúsi tútorskú moc americké monopoly a trusty. Takto chcú vyžmýkať zo zmarshallizovaných krajín čo najviac prostriedkov na potreby svojich vojnových cieľov.

Militarizácia západoeurópskych krajín má zhubný vplyv na položenie pracujúcej triedy. Neustále rastú dane, mzdy klesajú, ceny sa zvyšujú, čo má za následok pokles už aj tak nízkej životnej úrovne pracujúceho ľudu.

Stále ostrejšie dolieha vykorisťovanie a zbiedačovanie na anglických, belgických, holandských a západonemeckých robotníkov, ako aj na pracujúcu triedu ostatných zmarshallizovaných krajín.

Americký správca Marshallovho plánu Foster nedávno vyhlásil, že "krajiny, ktoré sú členmi Marshallovského plánu, budú mať najprv kanóny a potom až chlieb a maslo".

Toto je skutočný obraz americkej pomoci Západnej Europe. Niet divu, že pracujúci západoeurópskych krajín majú už po krk amerického dobrodenia a stavajú sa čo raz rozhodnejšie proti svojim utlačovateľom.

Sme preto všetci vďační nášmu prezidentovi Klementovi Gottwaldovi za jeho múdry štátnický čin, keď ráznym odmietnutím Marshallovho plánu nás zachránil pred hospodárskym a politickým poddanstvom americkým milionárom.

Americkí imperialisti sú si veľmi dobre vedomí svojich ťažkostí a preto s veľkou závisťou hľadia na konsolidáciu pomerov v štátoch mierového bloku. So závisťou si musia uvedomiť ohromné budovateľské výsledky v Sovietskom sväze a so strachom sledujú, ako tento tábor mieru mohutnie a rastie.

Preto sa západní imperialisti všemožne snažia tento vzrastajúci vývoj zastaviť a mierový hospodársky vývoj našich krajín čo najviac poškodiť. Neštítia sa pritom použiť služby vyslaných agentov, špiónov a teroristov, alebo domácich zradcov a škodcov.

Najnovšie však siahla americká vláda aj k diskriminačným opatreniam hospodárskej povahy voči krajinám ľudovej demokracie a žiada, aby takéto opatrenia urobily aj vlády ostatných vazalských štátov. Táto politika americkej vlády narazí u niektorých západoeurópskych štátov na odpor, lebo ich hospodárstvo silne zoslabené a narušené politikou šialeného zbrojenia by nesnieslo ďalšie otrasy, vyplývajúce z prerušenia obchodných stykov s východom.