Preto Anglia uzavrela 13. septembra t. r. obchodnú dohodu so Sovietskym sväzom, a urobila tak aj Francia, ktorá začiatkom septembra t. r. tiež uzavrela obchodnú dohodu so Sovietskym sväzom na 5 rokov. Podobná tendencia je aj v Belgii a Holandsku. Belgický časopis "Le Drapeau Rouge" napísal nedávno, že "Belgia je zemou, pre ktorú obchod s Východom je životnou podmienkou".

Z toho je jasné, že diskriminačná politika Spojených štátov poškodzuje v prvom rade štáty Západnej Europy. Nikdy nemôže poškodiť táto diskriminačná politika Sovietsky sväz, ktorého plánované hospodárstvo a plánovaná výroba rastie takým tempom, akého nikdy nemôže dosiahnuť hospodárstvo kapitalistických štátov.

Diskriminačná politika Spojených štátov nemôže nás nijak zadržať v našej výstavbe. Rozvíjajúca sa výmena tovaru medzi nami a Sovietskym sväzom a ostatnými štátmi tábora mieru, ku ktorým patrí teraz už aj ľudová Čína, je zárukou, že všetky potreby nášho hospodárstva budú napriek diskriminačnej politike Západu plne uspokojené. Najlepším dôkazom toho je, že plníme plán Gottwaldovej päťročnice, investujeme a budujeme nikdy nevídané stavby socializmu.

Naše nezdolateľné budovateľské úsilie a porovnanie našich hospodárskych pomerov a životnej úrovne našich pracujúcich s hospodárskymi pomermi a s biedou pracujúcich v západných štátoch - to je najlepšia odpoveď všetkým rozvratníkom, ako aj všetkým tým, ktorí ešte stále volajú po starých časoch.

Správna je naša cesta, ktorú sme nastúpili po víťazných dňoch februárových, a správna je politika našej vlády. Nedáme sa pomýliť na tejto ceste a v tejto politike žiadnymi prázdnymi rečami ani zahraničných, ani domácich ohováračov.

Najlepšou zbraňou proti týmto ohováračom sú faktá.

Najviac šomrania sa, hádam, vyskytuje v otázke bytovej. Nezabúdajme však na to, že najhlavnejším dôvodom bytovej núdze vedľa vojnových škôd je tá skutočnosť, že ľudia si dnes viac zarobia a chcú aj lepšie bývať a že veľké množstvo bytov v minulosti obývaných dnes prehlasujeme za neobývateľné.

Kapitalistická vláda sa nestarala o bytové pomery pracujúcich, ľudovodemokratická vláda však stavia svojim pracujúcim nové moderné byty. Pred vojnou pripadalo na 10 bytov 36 osôb, po vojne už len 28 osôb. Toto číslo sa stále snižuje. Toho roku bude odovzdané do užívania 37.000 nových bytov, na budúci rok 44.000 a v roku 1953 celkom 52.000 nových bytových jednotiek. Pritom najväčší dôraz kladie naša vláda na ubytovanie robotníctva.

Dôkazom zvyšovania životnej úrovne u nás je aj stály vzrast spotreby potravín a iných statkov dennej potreby, ako to presvedčive dokázal predseda vlády vo svojom včerajšom výklade.

Porovnajme si len, ako žil náš robotník v dobe kapitalistickej a ako žije dnes. Nesmieme pritom zabúdať, že sociálne prídavky, ako prídavky na deti, platená dovolená, sociálne poistenie, činia u nás dnes asi 3 % mzdy oproti 11 % za vlády kapitalistickej. Keď toto všetko vezmeme do úvahy, tak zisťujeme, že hmotná úroveň nášho robotníctva podstatne vzrástla oproti roku 1937.

Ak niekto bude u nás ešte šomrať o biede, tak mu predložíme takéto faktá, ktoré sú najpresvedčivejším dôkazom správnosti politiky našej vlády a nášho obrodeného Národného frontu. A čím intenzívnejšie sa budeme venovať výstavbe nášho priemyslu a nášho poľnohospodárstva, tým viac vzrastie ešte životná úroveň našich pracujúcich.

My na Slovensku prežívame túto socialistickú výstavbu intenzívnejšie ako v českých krajinách, lebo u nás na Slovensku je táto výstavba pevne spojená s nesmiernou industrializáciou našej krajiny.

Čo znamená pre Slovensko industrializácia, to môže posúdiť len ten, kto aspoň trochu pozná históriu Slovenska a jeho predvojnovú kultúrnu úroveň. Znamená to postupné odstránenie chalúp s ich nerozlučnou biedou a zvýšenie životného štandardu obyvateľov a tak vyrovnanie životnej úrovne všetkých občanov nášho štátu.

Pri tomto konštatovaní musíme aj z tohto miesta vysloviť vďaku a uznanie našim českým bratom, ktorí nám tak nezištne pomáhajú uskutočniť túto veľkolepú socialistickú výstavbu na Slovensku. (Potlesk.) Oravská priehrada, priehrada mládeže, Závod J. V. Stalina, Závod mieru, niekoľko hydrocentrál, Trať družby a desiatky ďalších mohutných stavieb sa staly alebo v dohľadnej dobe sa stanú hrdými pamätníkmi tvorivej sily Slovákov s bratskou pomocou Čechov. Priniesly a prinášajú nový radostný život a menia tvárnosť krajov, kde - ako na Orave, Kysuciach - predtým vládla bieda.

Najnovším takýmto socialistickým dielom bude výstavba mohutného hutného kombinátu na východnom Slovensku, ktorá sa stane medzníkom v priemyselnej výrobe.

Čoskoro vyrastú nové gigantické stavby socializmu na tokoch našich slovenských riek, aby sa už v roku 1955 na Slovensku vyrobilo toľko elektrickej energie, ako pred vojnou v celom Československu. (Potlesk.) Vláda sa okrem toho veľmi účinne stará o odkrytie ďalšieho prírodného bohatstva na Slovensku, čo bude znamenať ešte ďalšie rozvinutie priemyslu u nás.

Táto socialistická výstavba u nás so svojimi novými pracovnými metódami, socialistickým súťažením a stálymi novými a novými zlepšovacími metódami tvorí u nás súčasne nového človeka, ktorý vie slobodne tvoriť a chce tvoriť stále nové a nové diela, lebo si uvedomuje, že len takouto cieľavedomou prácou si buduje krajší a lepší život.

Ale nielen v priemysle sa zvyšujú naše úlohy. Nové rozsiahle úlohy čakajú na nás aj v druhom sektore nášho hospodárstva, v poľnohospodárstve. Na našich roliach, kde sa krvopotne dobýval chlieb pre výživu ľudí, dnes modernými poľnohospodárskymi strojmi, produktmi to našich robotníkov, sa od základu mení spôsob práce. Pán predseda vlády správne spomenul, že naše poľnohospodárstvo mení a zmení svoju tvárnosť nielen čo do techniky a mechanizácie, ale najmä pokiaľ ide o formu a organizáciu práce. Sme ochotnými spolupracovníkmi pri socializácii dediny, pri socializácii poľnohospodárstva. V plnom dosahu chápeme nutnosť spoločenskej prestavby života v našom poľnohospodárstve, lebo si ju bezpodmienečne žiada nezastaviteľný pokrok. Jasné nám je, že zásady pre socializáciu dediny, ktoré sme prijali v parlamente a vložili do zákonov, treba s presvedčením prenášať do života. Chápeme psychológiu nášho roľníckeho ľudu. V značnej časti myslí starým spôsobom, domnievajúc sa, že len samostatným hospodárením sa vyžíva tvorčí život roľníka. No, pri tomto chápaní myšlienkového stavu ani na okamih neváhame v presvedčení, že opak je pravda. Schopnému človeku - roľníkovi sa v družstevnom hospodárení, v JRD otvára možnosť hospodáriť bez prekážok, dáva sa mu najširšia možnosť ukázať, čo vie. Musí pochopiť, že len tam, kde pôda slúži obžive všetkých ľudí bez zištných a koristníckych úmyslov, tam, kde na pôde človek pracuje bez toho, aby ju ohraničoval a znásilňoval medzami sobeckého vlastníctva, tam ona prináša radostné ovocie práce. Nezastaviteľný pochod socializmu, ktorý je vyšším stupňom ľudského spolunažívania, dáva i pôde, lesu, rybníku, teda celej zemi, pravé a čisté poslanie matky živiteľky. Socializácia poľnohospodárstva dáva človeku, pracujúcemu v poľnohospodárstve, dôstojnosť človeka - robotníka, ktorý spokojne žije svojej práci, žije a neživorí ani nehreší hriechom lakomstva a mamonárstva. Celým svojím politickým pôsobením zdôrazňujeme, že hlavným smyslom veľkých zmien na dedine je zvýšiť dôstojnosť práce i roľníckeho života a vrátiť pôde poslanie, dané jej Stvoriteľom - aby bola živiteľkou všetkých ľudí, aby nebolo hladných.

Socializácia poľnohospodárstva dáva roľníkovi ohromne priaznivé predpoklady práce a života. Mechanizácia poľnohospodárstva, možná len na veľkých lánoch (nivách), je nič iné ako zmiernenie a odstránenie driny, veľkolepé výskumníctvo je nič iné ako podklad väčších výnosov pôdy a živočíšnej práce, väčšia produktivita práce v poľnohospodárstve nie je nič iné ako zvýšenie roľníkovej životnej úrovne.

Ak sa zmeny na našom vidieku kde tu aj bolestne dotýkajú ľudí z dedín, chceme pomáhať odstraňovať konzervatívnosť, nedôveru i neochotu k družstevným začiatkom, často sprevádzaným chybami vyplývajúcimi z neskúsenosti. Hovoríme úplne jasne, že doterajšie usporiadanie poľnohospodárskej otázky so všetkými medzami a roľníckou malovýrobou nebolo a nie je posvätné, ale bolo dôkazom zanikajúceho spoločenského poriadku. Roľnícke pomery sú zrelé na dôkladné socialistické riešenie. Počítame s týmto dôkladným riešením, prikladáme k nemu ruku, neodkloníme sa s tejto cesty. Podľa slávneho sovietskeho vzoru docielime, že naša dedina v blízkom čase bude predstavovať radostný život presvedčených budovateľov socializmu.

Aj keď z uvedeného krátkeho prehľadu jasne vysvitá, že sme od roku 1948 vykonali veľký kus práce, jednako len nie sú dosiahnuté také výsledky, že by sme mohli povedať: dosť. Požiadavky nášho hospodárstva a našich pracujúcich rastú neustále, a to ďaleko rýchlejším tempom, ako naša výroba. Ak ich chceme uspokojovať, musíme ešte rýchlejšie a viac vyrábať. V tom smere máme ešte mnoho nezistených rezerv, ktoré je potrebné odkrývať.

Je to v prvom rade naša socialistická súťaž, údernícke hnutie a zlepšovateľské hnutie, ktoré majú slúžiť zvyšovaniu výroby a produktivity práce. Musíme mať záujem na zvyšovaní výkonu, na urýchlení a zlepšení výroby a na zvyšovaní produktivity práce, lebo na tom závisí sústavné zvyšovanie životnej úrovne nášho ľudu. Na tom závisí, či budeme môcť našim pracujúcim poskytnúť viac spotrebných tovarov, či im budeme môcť postaviť ďalšie školy, nemocnice, divadlá, kiná a múzeá, či budeme môcť zvyšovať počet pracujúcich, ktorým budeme chcieť poskytnúť radostné osvieženie v nových rekreačných strediskách, alebo účelné odborné liečenie v nových kúpeľných sanatóriách.

Na tom záleží, či budeme môcť našim pracujúcim poskytnúť pomocou reorganizovaného cestovného ruchu radostné, poučné a osviežujúce pohodlné cestovanie novými, modernými dopravnými prostriedkami a ubytovanie v nových, moderne a hygienicky vybavených ubytovacích podnikoch.

Na zvyšovaní výkonu, na urýchlení a zlepšení výroby a na zvyšovaní produktivity práce závisí, či budeme mať dostatočné prostriedky na to, aby sme očistenou a ozdravenou telovýchovou a cieľavedomou brannou výchovou zvyšovali brannosť nášho národa. A na toto musíme mať prostriedky, lebo úlohou našej telesnej a brannej výchovy musí byť zvyšovať brannosť nášho ľudu a vychovávať najmä našu mládež na odhodlanosť a statočnosť pri obrane vlasti a jej ľudovodemokratického zriadenia. Myšlienka brannosti musí byť vštepovaná do sŕdc našich občanov, ak má byť jej výslednicou zdatná a bojaschopná armáda a za chrbtom tejto armády sjednotený, uvedomelý, mravne zdatný a bojový národ, ktorý bude vedieť svoju armádu nielen oduševňovať, ale v boji aj všemožne podporovať.

Vojnové prípravy na Západe a americká agresia na Kóreji nám jasne ukazujú, že jedným z ručiteľov udržania mieru je a zostane dokonale vycvičená, moderne vyzbrojená, mravne pevná a politicky uvedomelá armáda. Naša dnešná armáda, ktorá má za príklad vyspelý a hrdinský vzor Červenej armády, je celkom odlišná od tej armády, ktorú sme mali za prvej republiky. Naša armáda podporuje svojou duchovnou vyspelosťou odhodlanie nášho ľudu brániť mier a nedopustiť, aby niekto znova ohrozoval náš pokoj, naše domovy a aby maril naše budovateľské úsilie a snahu o vytvorenie lepšieho človeka a šťastnejšej budúcnosti. V týchto vznešených úlohách musíme našu armádu všetci všemožne podporovať.

No, najväčším a najspoľahlivejším ručiteľom svetového mieru je a zostane Sovietsky sväz so svojou hrdinskou armádou, so svojím pokrokovým sjednoteným ľudom a so svojím geniálnym vodcom generalissimom Stalinom. (Potlesk.) To sa znovu v celej šírke prejavilo v súvislosti v odpovedi generalissima Stalina dopisovateľovi Pravdy o atomovej zbrani, ktorá odpoveď vyvolala na Západe viac nervozity ako samotná skúška s atomovou bombou v Sovietskom sväze.

Americkí imperialisti sabotovali rezolúciu Spojených národov o zákaze atomových zbraní preto, že sami uverili svojej legende o americkom monopole atomovej zbrane. Oni sa nechcú vzdať atomových zbraní aj preto, lebo vidia, ako málo sa môžu spoliehať na ľud svojej vlastnej zeme, a konečne aj preto, že mocné americké monopoly a trusty si sľubujú od atomového zbrojenia a ešte viac z atomovej vojny obrovské zisky, za ktoré sú ochotní obetovať ľubovoľné množstvo ľudských životov.

Sovietsky sväz je podľa vyhlásenia Stalinovho pre zákaz atomových zbraní a pre použitie už vyrobených atomových bômb výlučne na civilné ciele. To znamená, že Sovietsky sväz už našiel spôsob, ako premeniť ničivú atomovú energiu v energiu prospešnú ľudstvu. Je to ďalší dôkaz toho, že sovietski vedci dokonale ovládajú tajomstvo atomovej energie.

A. Topčijev píše v Bolševiku o atomovej energii toto: "Tento nový prameň energie pomôže dosiahnuť až doteraz nevídaného rozvoja techniky. Bude spolupôsobiť na taký všeobecný, technický, kultúrny pokrok našej vlasti, aký svet ešte nepoznal a aký za podmienok kapitalistického systému ani nemôže poznať."

Tak toto je to atomové nebezpečie, ktoré vraj hrozí západu zo Sovietskeho sväzu.

Atomová zbraň v rukách amerických imperialistov znamená hrozbu celému ľudstvu. Atomová zbraň v rukách sovietskych pracujúcich - to je nová nádej, že mier bude zachovaný a upevnený. Atomová zbraň v rukách tých, ktorí si nadovšetko na svete prajú mier, je novou veľkou posilou tým, ktorí za spravodlivý a trvalý mier bojujú.

Do tohto svätého boja o zachovanie svetového mieru hlásime sa aj my všetci, ktorým osud našich národov a nášho štátu leží na srdci. Nedáme sa znechutiť a ani zastrašiť ťažkosťami, s ktorými sa sem-tam stretávame na ceste budovania socializmu, o ktorých pán predseda vlády s tak úprimnou otvorenosťou hovoril. História už nás učí, že človeku a ľudstvu žiadny mravný šľachetný výdobytok nebol daný zdarma, lebo všetko veľké a ušľachtilé rodí sa z usilovnej a obetavej práce.

I náš ľud prešiel svojou tŕnistou cestou, kým si položil základy dnešného nášho socialistického údobia, ktorého dobudovanie vyžaduje už len dobrú vôľu, pokoj a usilovnú prácu. My ako spolutvorcovia tohto nového života nesmieme skladať ruky na odpočinok, ale naopak, musíme usilovne pracovať, tvoriť, budovať, prekážky odstraňovať.

Nezavierajme teda oči nad chybami a ťažkosťami, ktoré život prináša, odstraňujme ich svornou a nerušenou spoluprácou celého obrodeného NF a pevne somknutí okolo nášho prezidenta Klementa Gottwalda nezabúdajme nikdy na náš veľký cieľ, ktorým je mier a socializmus. (Potlesk.)

V mene SSO a všetkých jej prívržencov prehlasujem, že plne súhlasíme s prejavom predsedu vlády, a ako v minulosti, tak i teraz budeme obetavo spolupracovať na uskutočňovaní nášho spoločného cieľa - výstavby socializmu v našej vlasti. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Ďalším prihláseným rečníkom je súdr. dr. Hájek. Prosím, aby sa ujal slova.

Posl. dr. Hájek: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi, paní a pánové!

Máme-li plně posoudit a ocenit bohatou práci vlády Antonína Zápotockého, vlády obrozené NF, je třeba zabývat se ne v poslední řadě její zahraniční politikou. Tato stránka vládní činnosti, tak významná právě v životě našich národů, je naším lidem sledována s velkou pozorností. Náš lid udělal již hojné a trpké zkušenosti se zahraniční politikou české a slovenské buržoasie. Tato třída byla národu cizí, nezpůsobilá a neochotná řešit jeho základní životní problém, svým třídním sobectvím brzdila jeho vývoj a rozmach tvůrčích sil, ba dokonce jej zrazovala. A jaká byla zahraniční politika buržoasie? Z černožluté orientace rakouské, které se vedoucí čeští buržoazní politikové drželi až do r. 1918, obrátila se k vítěznému imperialismu západních mocností, imperialismu anglo-francouzským, aby v něm hledala ochranu před revolučním rozmachem vlastního pracujícího lidu, vedeného zářivou hvězdou Velké říjnové socialistické revoluce. Tomuto ochránci svých vykořisťovatelských zájmů zaprodala svou zemi a svůj lid. Bezvýhradně sloužila v protisovětských lupičských plánech - od intervence v Rusku, pro niž propůjčila legie, přes v t. zv. sanitním kordonu až do mnichovské kapitulace. Tato politika cynicky přehlížela, cynicky šlapala a zrazovala vlastní zájmy národa. Její strašlivý konec předpověděl již v r. 1931 Klement Gottwald, když na půdě předmnichovského parlamentu prohlásil, že tato politika vede k nové Bílé hoře. A také vedla. V otrockém poddanství západním imperialistům, do něhož ji zavedl Masaryk a Beneš, přijala a splnila příkaz zaplatit národní samostatnosti účet mnichovského imperialistického protisovětského spiknutí. A reakční rakušák Hácha a fašista Chvalkovský, kteří ostatně v zahraničních věcech přijímali rady dr. Beneše z Londýna, dovršili tuto zradu hanebným a potupným aktem 14. března 1939, jímž položili hlavu národa na špalek katu Hitlerovi - aktem zrady, která nemá obdoby v dějinách. A ke stejným, ba ještě strašnějším koncům se snažila zavléci náš národ poválečná předúnorová politika naši buržoasie, jejíž představitelé končí dnes v objetí esesáckých vrahů, v otrockých službách amerických nástupců Hitlera, kteří jako na výsměch, jako výraz cynického vtipu, jim určili za středisko jejich prolhané, nenávistné, protinárodní a zločinné propagandy právě Mnichov.