Zriadenie nových špecializovaných ministerstiev síce zvýšilo počet centrálnych úradov, ale súčasne snížilo počet zamestnancov, pracujúcich na úsekoch týchto ministerstiev a bývalých generálnych riaditeľstiev. Kvalitnejšia práca pri vedení výroby nepožaduje väčší počet pracovných síl, pretože zvýšená pracovná zodpovednosť a väčšia právomoc umožní plne rozvinúť tvorivú iniciatívu zdola a vyriešiť pružne a rýchle všetky problémy výroby, ktoré sa doteraz len pomaly riešily.

Bude iste treba dbať o to, aby sa do týchto nových výrobných ministerstiev nezavliekla zasa tá stará papierová byrokracia, ktorá by nutne ťahala za sebou znova aj zvýšený počet pracovných síl.

S touto hospodárskou reorganizáciou úzko súvisí aj zriadenie ministerstva štátnej kontroly. U nás už na základe našej Ústavy sa riadi celá hospodárska činnosť, jednotným hospodárskym plánom, ktorý zaisťuje účelnú mieru národnej spotreby, podľa nej sa stará o množstvo, jakosť a plynulosť výroby a tak aj o postupný, plánovitý vzrast životnej úrovne obyvateľstva. To však predpokladá prísnu hospodárnosť na všetkých úsekoch štátnej správy a hospodárstva a prísne plnenie zákonov a nariadení, ktorými sa vykonáva plánovitá socialistická výstavba nášho hospodárstva.

Táto výstavba vyžaduje v prvom rade značné vecné a finančné prostriedky, ktoré môžeme získať len z poctivej práce našich pracujúcich, a preto celé hospodárenie je vlastne hospodárením s pracovnými výsledkami našich pracujúcich.

Toto si musia uvedomiť ešte mnohí naši hospodári a vedúci pracovníci. Tu bude ešte treba mnoho cieľavedomej výchovnej práce, a to najmä vo všetkých složkách NF, aby všetci naši pracujúci pochopili, že náš spoločenský poriadok sa opiera a čim ďalej tým viac sa bude opierať o spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, a to buď o štátne vlastníctvo, alebo o vlastníctvo družstevné. Je preto potrebné, aby sa všetky naše výrobné prostriedky, vecné i finančné, staly predmetom starostlivosti a ochrany samých pracujúcich, aby sa používaly úsporne a hospodárne na socialistickú výstavbu a aby sa hľadelo na tieto prostriedky ako na nedotknuteľné.

Novozriadené ministerstvo štátnej kontroly má zaistiť práve všetky tieto predpoklady správneho hospodárenia a myslím, že iniciatíva pracujúcich, o ktorú sa toto ministerstvo bude opierať pri odhaľovaní a odstraňovaní všetkých závad a neprístojností v hospodárení verejnými prostriedkami, bude môcť vykázať čoskoro blahodarné výsledky.

Schvaľujeme túto reorganizačnú činnosť našej vlády a našej vedúcej složky Národného frontu. Je to smelý a veľký krok na ceste mierovej výstavby socializmu. Lebo čím lepšie bude u nás zaistená plynulosť výroby, tým viac bude náš štát a budú i naše spriatelené štáty sebestačné a neodvislé na štátoch kapitalistických, ktoré i tak so závisťou hľadia na naše hospodárske napredovanie a snažia sa ho na každom kroku podlamovať a poškodzovať.

Áno, kým naša vláda všemožne podporuje a vedie náš pracujúci ľud v oduševnenej budovateľskej práci, aby spolu s ostatnými ľudovodemokratickými krajinami, za vedenia a nezištnej pomoci nášho osloboditeľa Sovietskeho sväzu budovali lepší zajtrajšok pracujúcich, vtedy v tábore imperialistov a kapitalistov ustavične kujú plány, ako narušiť toto pracovné úsilie a mierové snaženie, ako naštvať čo najviac štátov a národov do novej vojny. Únos československých občanov v rýchlikovom vlaku teroristickou bandou, vedenou americkým agentom, znova potvrdil, kde treba hľadať smrteľných nepriateľov nášho ľudu.

Bol by to dlhý soznam, keby sme chceli vypočítať všetky násilenstvá a zločiny, ktoré proti nášmu ľudu a nášmu štátu za niekoľko rokov napáchali dnešní vládcovia kapitalistickej Ameriky. Každý takýto kúsok má však len ten výsledok, že sa nás človek s odporom odvracia od Američanov a nenávidí týchto vojnových štváčov.

Čím viac sa konsolidujú pomery v tábore mieru, čím viac mohutnie ich mierová socialistická výstavba, tým viac rastie v tábore vojny nervozita. Kým v tábore mieru pracujú na mohutných stavbách socializmu, zatiaľ v tábore vojny sa pracuje horúčkovite na nových vojnových plánoch a ich nervozita sa často mení až v panický strach.

Nedávno schválili vo Washingtone t. zv. Plevenov plán a Schumanov plán a dohodli sa o náhrade terajšieho okupačného štatútu v Západnom Nemecku novými vzťahmi, ktoré budú tvoriť podklad pre separátnu smluvu s Nemeckom. Podľa Plevenovho plánu majú byť ozbrojené sily Západného Nemecka včlenené do Atlantickej armády ako samostatné jednotky na čele s hitlerovskými generálmi a budú vyzbrojené americkými zbraňami.

Ľudia, ktorí už pred 30 rokmi pripravovali intervenciu proti Sovietskemu sväzu, ktorí postavili na nohy porúrskych barónov a ktorí sa spriahli s Hitlerom a Mussolinim, aby pripravili Mníchov a útok proti Sovietskemu sväzu, pokračujú ďalej vo svojich zhubných plánoch. Majú pripravených nacistických generálov, majú kúpených bonnských služobníkov, majú celú sbierku smlúv, paktov a plánov, ale chýba im to hlavné - a to je nemecký ľud, ktorého skutočných predstaviteľov sme práve mali príležitosť uvítať medzí nami s pocitmi a vzťahmi skutočne priateľskými.

Nemeckí pracujúci dobre vedia, čo je to vojna. Preto sa 99 % obyvateľstva v NDR zúčastnilo ľudového hlasovania o remilitarizácii a 96 % všetkých hlasov sa postavilo proti znovuvyzbrojeniu Nemecka a za uzavretie skutočnej mierovej smluvy. Západonemecké obyvateľstvo nenávidí amerických okupantov a je mu po krky Adenauerov hladový režim, ktorý ho núti platiť miliardy okupačných a vojenských výdavkov.

Preto víta prevolanie Ľudovej snemovne Nemeckej demokratickej republiky k západonemeckému parlamentu, v ktorom zástupcovia ľudu Východného Nemecka vyzývajú bonnských poslancov, aby sa sišli a prerokovali otázku vykonania celonemeckých slobodných volieb za vytvorenie jednotného, demokratického a mierumilovného Nemecka a tak urýchlili uzavretie skutočnej mierovej smluvy so sjednoteným Nemeckom.

Toto rozhodné stanovisko nemeckého ľudu jasne dokazuje, že už nepíšeme rok 1933, ale rok 1951. To nie je doba iba horúčkovitých vojnových príprav na Západe, ale to je doba gigantických stavieb komunizmu v Sovietskom sväze a obrovských stavieb socializmu v krajinách ľudovej demokracie. Sovietsky sväz za päť rokov ďaleko prekonal následky vojny, zmohutnel, zosilnel hospodársky i politicky. Už nie je obklopený kordónom štátov strednej a východnej Európy, lebo v týchto štátoch dnes už vládne ľud a stály sa z nich mocné piliere mierového a protiimperialistického hnutia.

V tábore mieru stojí dnes aj takmer 500 miliónová Čína, nevyčerpateľná zásobárňa surovín a bojového nadšenia. Jej boj proti utlačovateľom dal príklad všetkým ázijským národom, ktoré sa rad-radom zobúdzajú a vystupujú uvedomele a nezadržateľne na vydobytie samostatnosti.

Neopísateľné starosti vyvolal v kruhoch Západu prípad s iránskou naftou a ani slabošské presunutie tohto prípadu do Bezpečnostnej rady nesplnilo nádeje imperialistov.

Poslednú dobu aj v Egypte vzniklo mocné hnutie proti Angličanom a egyptský ľud oprávnene vypovedal anglo-egyptskú smluvu. Dúfajme, že egyptský ľud svojím rozhodným vystupovaním opanuje situáciu a zaistí si všetky predpoklady pre samostatnosť a slobodu.

Keď toto všetko shrnieme, vidíme jasne, že západní imperialisti síce rozmnožujú počet svojich vojnových úmluv, paktov a plánov, ale postupne strácajú ľud, a to nielen vo svojich kolóniách, ale aj doma. Márne im budú všetky úmluvy a pakty, keď nebudú mať ľud a tým ani spoľahlivé armády. To oni veľmi dobre vedia a to je aj príčinou ich veľkej nervozity a strachu.

Dnes už ľud vo všetkých štátoch, viazaných Atlantickým paktom a Marshallovým plánom jasne vidí, čo im doniesol doteraz ten tak ospevovaný americký zákon o pomoci západoeurópskym kraj mám v rámci Marshallovho plánu, schválený americkým kongresom na jar 1948.

Od tej doby uplynuly už 3 roky. Môžu americké vládne kruhy tvrdiť, že naozaj pomohly západoeurópskym krajinám, aby sa spamätaly z následkov vojny, a že ich vyviedly zo stavu biedy a chaosu?

Zmenšila sa snáď za ten čas v západoeurópskych krajinách nezamestnanosť? Nie! Ba práve naopak, vzrástla, a to v Rakúsku o sedemnásobok, v Belgicku o trojnásobok a v Západnom Nemecku o tri a pol násobok. Tak isto je to aj s cenovou hladinou. Vo Francúzsku vzrastly ceny oproti roku 1938 na dvadsaťnásobok, v Taliansku na šesť, desiaťnásobok a v Anglii skoro každý mesiac sa zvyšujú ceny u tovarov dennej spotreby.

Na aké ciele sa v skutočnosti spotrebujú peňažné prostriedky americkej pomoci, vidíme jasne z vojenských rozpočtov a z indexu výroby zmarshallizovaných krajín. Cieľ Marshallovho plánu v týchto krajinách bol od začiatku zosiliť vojenský potenciál týchto krajín, z jeho prostriedkov sa hradia vojenské výdavky týchto krajín a budujú vojensko-strategické objekty.

Administrátor Marshallovho plánu Foster nedávno vyhlásil, že prostriedky v rámci tohto plánu sa budú od terajška vydávať len na strategické ciele a len tým krajinám, ktoré budú urýchľovať vojenskú výrobu. Toto vyhlásenie sa zračí hneď už aj z vojenských rozpočtov členov Atlantického paktu, ktoré sa enormne zvýšily.

Tak vojenský rozpočet západoeurópskych členov Atlantického paktu na rok 1951 činí 8 miliárd dolárov oproti 5 miliardám za r. 1950 a ⁴¹/₂ miliardy dolárov za r. 1949. V Anglii dosiahli vojnové výdavky ¹¹/₂ miliardy libier, čo je viac ako dvojnásobok výdavkov za rok 1948. Vo Francii dosiahly vojenské výdavky výšky až 740 miliárd frankov a v Taliansku až 850 miliárd lír.

Ako a na čí účet sa zvýšily vojenské výdavky v týchto štátoch? Na účet občianstva a na účet výroby spotrebných tovarov. Vo všetkých týchto štátoch obmedzujú výrobu vo všetkých odvetviach mierového hospodárstva, zvyšujú výrobu vojenskú, na ktorú dozerajú a vykonávajú akúsi tútorskú moc americké monopoly a trusty. Takto chcú vyžmýkať zo zmarshallizovaných krajín čo najviac prostriedkov na potreby svojich vojnových cieľov.

Militarizácia západoeuropských krajín má zhubný vplyv na položenie pracujúcej triedy. Neustále rastú dane, mzdy klesajú, ceny sa zvyšujú, čo má za následok pokles už aj tak nízkej životnej úrovne pracujúceho ľudu.

Stále ostrejšie dolieha vykorisťovanie a zbiedačovanie na anglických, belgických, holandských a západonemeckých robotníkov, ako aj na pracujúcu triedu ostatných zmarshallizovaných krajín.

Americký správca Marshallovho plánu Foster nedávno vyhlásil, že "krajiny, ktoré sú členmi Marshallovského plánu, budú mať najprv kanóny a potom až chlieb a maslo".

Toto je skutočný obraz americkej pomoci Západnej Europe. Niet divu, že pracujúci západoeuropských krajín majú už po krk amerického dobrodenia a stavajú sa čo raz rozhodnejšie proti svojim utlačovateľom.

Sme preto všetci vďační nášmu prezidentovi Klementovi Gottwaldovi za jeho múdry štátnický čin, keď ráznym odmietnutím Marshallovho plánu nás zachránil pred hospodárskym a politickým poddanstvom americkým milionárom.

Americkí imperialisti sú si veľmi dobre vedomí svojich ťažkostí a preto s veľkou závisťou hľadia na konsolidáciu pomerov v štátoch mierového bloku. So závisťou si musia uvedomiť ohromné budovateľské výsledky v Sovietskom sväze a so strachom sledujú, ako tento tábor mieru mohutnie a rastie.

Preto sa západní imperialisti všemožne snažia tento vzrastajúci vyvoj zastaviť a mierový hospodársky vývoj našich krajín čo najviac poškodiť. Neštítia sa pritom použiť služby vyslaných agentov, špiónov a teroristov, alebo domácich zradcov a škodcov.

Najnovšie však siahla americká vláda aj k diskriminačným opatreniam hospodárskej povahy voči krajinám ľudovej demokracie a žiada, aby takéto opatrenia urobily aj vlády ostatných vazalských štátov. Táto politika americkej vlády narazí u niektorých západoeurópskych štátov na odpor, lebo ich hospodárstvo silne soslabené a narušené politikou šialeného zbrojenia by nesneslo ďalšie otrasy, vyplyvajúce z prerušenia obchodných stykov s východom.

Preto Anglia uzavrela 13. septembra t. r. obchodnú dohodu so Sovietskym sväzom, a urobila tak aj Francia, ktorá začiatkom septembra t. r. tiež uzavrela obchodnú dohodu so Sovietskym sväzom na 5 rokov. Podobná tendencia je aj v Belgii a Holandsku. Belgický časopis "Le Drapeau Rouge" napísal nedávno, že "Belgia je zemou, pre ktorú obchod s Východom je životnou podmienkou".

Z toho je jasné, že diskriminačná politika Spojených štátov poškodzuje v prvom rade štáty Západnej Európy. Nikdy nemôže poškodiť táto diskriminačná politika Sovietsky sväz, ktorého plánované hospodárstvo a plánovaná výroba rastie takým tempom, akého nikdy nemôže dosiahnuť hospodárstvo kapitalistických štátov.

Diskriminačná politika Spojených štátov nemôže nás nijak zadržať v našej výstavbe. Rozvíjajúca se výmena tovaru medzi nami a Sovietskym sväzom a ostatnými štátmi tábora mieru, ku ktorým patrí teraz už aj ľudová Čína, je zárukou, že všetky potreby nášho hospodárstva budú napriek diskriminačnej politike Západu plne uspokojené. Najlepším dôkazom toho je, že plníme plán Gottwaldovej päťročnice, investujeme a budujeme nikdy nevídané stavby socializmu.

Naše nezdolateľné budovateľské úsilie a porovnanie našich hospodárskych pomerov a životnej úrovne našich pracujúcich s hospodárskymi pomermi a s biedou pracujúcich v západných štátoch - to je najlepšia odpoveď všetkým rozvratníkom, ako aj všetkým tým, ktorí ešte stále volajú po starých časoch.

Správna je naša cesta, ktorú sme nastúpili po víťazných dňoch februárových, a správna je politika našej vlády. Nedáme sa pomýliť na tejto ceste a v tejto politike žiadnymi prázdnymi rečami ani zahraničných, ani domácich ohováračov.

Najlepšou zbraňou proti týmto ohováračom sú faktá.

Najviac somrania sa, hádam, vyskytuje v otázke bytovej. Nezabúdajme však na to, že najhlavnejším dôvodom bytovej núdze vedľa vojnových škôd je tá skutočnosť, že ľudia si dnes viac zarobia a chcú aj lepšie bývať a že veľké množstvo bytov v minulosti obývaných dnes prehlasujeme za neobývateľné.

Kapitalistická vláda sa nestarala o bytové pomery pracujúcich, ľudovodemokratická vláda však stavia svojim pracujúcim nové moderné byty. Pred vojnou pripadalo na 10 bytov 36 osôb, po vojne už len 28 osôb. Toto číslo sa stále snižuje. Toho roku bude odovzdané do užívania 37.000 nových bytov, na budúci rok 44.000 a v roku 1953 celkom 52.000 nových bytových jednotiek. Pritom najväčší dôraz kladie naša vláda na ubytovanie robotníctva.

Dôkazom zvyšovania životnej úrovne u nás je aj stály vzrast spotreby potravín a iných statkov dennej potreby, ako to presvedčite dokázal predseda vlády vo svojom včerajšom výklade.

Porovnajme si len, ako žil nás robotník v dobe kapitalistickej a ako žije dnes. Nesmieme pritom zabúdať, že sociálne prídavky, ako prídavky na deti, platená dovolená, sociálne poistenie, činia u nás dnes asi 33 % mzdy oproti 11 % za vlády kapitalistickej. Keď toto všetko vezmeme do úvahy, tak zisťujeme, že hmotná úroveň nášho robotníctva podstatne vzrástla oproti roku 1937.

Ak niekto bude u nás ešte šomrať o biede, tak mu predložíme takéto faktá, ktoré sú najpresvedčivejším dôkazom správnosti politiky našej vlády a nášho obrodeného Národného frontu. A čím intenzívnejšie sa budeme venovať výstavbe nášho priemyslu a nášho poľnohospodárstva, tým viac vzrastie ešte životná úroveň našich pracujúcich.

My na Slovensku prežívame túto socialistickú výstavbu intenzívnejšie ako v českých krajinách, lebo u nás na Slovensku je táto výstavba pevne spojená s nesmiernou industrializáciou našej krajiny.

Čo znamená pre Slovensko industrializácia, to môže posúdiť len ten, kto aspoň trochu pozná históriu Slovenska a jeho predvojnovú kultúrnu úroveň. Znamená to postupné odstránenie chalúp s ich nerozlučnou biedou a zvýšenie životného štandardu obyvateľov a tak vyrovnanie životnej úrovne všetkých občanov nášho štátu.

Pri tomto konštatovaní musíme aj z tohto miesta vysloviť vďaku a uznanie našim českým bratom, ktorí nám tak nezištne pomáhajú uskutočniť túto veľkolepú socialistickú výstavbu na Slovensku. (Potlesk.) Oravská priehrada, priehrada mládeže, Závod J. V. Stalina, Závod mieru, niekoľko hydrocentrál, Trať družby a desiatky ďalších mohutných stavieb sa staly alebo v dohľadnej dobe sa stanú hrdými pamätníkmi tvorivej sily Slovákov s bratskou pomocou Čechov. Priniesly a prinášajú nový radostný život a menia tvárnosť krajov, kde - ako na Orave, Kysuciach - predtým vládla bieda.