Posl. Pokojný: Slávne Národné shromaždenie!

Od časov februárového víťazstva ľudovej demokracie sme svedkami základných zmien vo všetkých sektoroch nášho života. Vidíme, ako sa mení zo starej spoločenskej štruktúry nová spoločnosť a ako úspešne prechádzame z kapitalistického systému do systému socialistického. Staré hodnoty sa ukázaly labilnými a nevyhnutne musely byť zamenené hodnotami trvalejšími. Víťaziaci duch pokroku a vedeckého socializmu dal sa do budovania celkom nového sveta, ktorý vo svojich vedúcich zásadách nemá nič spoločného so svetom starým, neodvratne odsúdeným k zániku. Vidíme tiež, ako sa na podklade socialistickej zákonitosti mení celá naša hospodárska sústava, aby sa pevne začlenila do nového rámca.

Celý tento veľký prerod, akého dejiny dosiaľ ešte neboly svedkom, má len jediný cieľ, jediné poslanie: skončiť so systémom triedneho vykorisťovania, vytrhnúť ľud z poníženia a spraviť ho pánom svojho osudu, aby sa vyzdvihol z biedy do blahobytu, podmieneného výdobytkami socializmu. Tridsaťročné skúsenosti zo Sovietskeho sväzu ukázaly, že jedine cesta k socializmu môže vyviesť pracujúceho človeka z beznádejnosti kapitalistického systému na výšiny nového, spravodlivého sveta.

My v ČSR, ale zvlášť na Slovensku vidíme, ako sa mení tvárnosť celej krajiny v prospech pracujúceho človeka. Odjakživa gniavený a vykorisťovaný drobný slovenský človek pozoruje, že už mu nehrozí bieda z nezamestnanosti a že nemusí viac za kúskom chleba do cudziny. Rad-radom miznú s odstránením vlády kapitalizmu všetky doterajšie hniezda príslovečnej slovenskej biedy, a tam, kde sa doslovne nebolo čoho uchytiť, rastú dnes mohutné továrenské objekty s nekonečnými možnosťami trvalého zárobku, ba priam blahobytu. Kde sú už časy, keď českí peňažní a priemyselní magnáti z ohľadu na svoje vlastné záujmy pokojne zatvárali celý rad výrobných podnikov na Slovensku! To sa mohlo stať len za kapitalizmu, ktorému bol celkom ľahostajný osud pracujúceho človeka, či už išlo o Slováka, Maďara alebo Nemca. Ako by potom nás ľud nebol nadšený, keď vlastnými očami a na zvrate vlastného osudu vidí, ba priam hmatá ten úžasný rozdiel medzi minulosťou a prítomnosťou! Ako by neblahorečil socializmu, ktorý z ubitého bedára spravil dobre zabezpečeného, sebavedomého pracovníka a z povestne chudobného Slovenska krajinu prosperity a veľkej budúcnosti.

Industrializácia Slovenska sa ukázala najväčším darom pre slovenský pracujúci ľud a zaiste patrí naša najúprimnejšia vďaka všetkým činiteľom, ktorí sa v tejto veci najviac zaslúžili. Popohnali Slovensko nie o roky, ale o celé desaťročia napred a umožnili mu, aby dohnalo všetko, čo dosiaľ ne vlastnou vinou zameškalo. No, ale ako by sa toto mohlo stať, nebyť februárového víťazstva robotníckej triedy pod vedením jej milovaného vodcu, prezidenta republiky Klementa Gottwalda! (Potlesk.)

Rovnako radostný proces sa odohráva od tých veľkých dní aj na našom roľníckom vidieku, na našej dedine. Naša dedina tiež nastúpila na nové cesty a postupne sa odvracia od starého spôsobu pôdohospodárskej výroby. Zakladaním Jednotných roľníckych družstiev zaznamenáva družstevnícke hnutie medzi našimi roľníkmi vždy väčšie a prenikavejšie úspechy. Najmä v zaostalejších krajoch, kde sa o pokročilejšej strojnej technike dosiaľ ani nesnívalo, je až nápadný rozdiel medzi minulosťou a prítomnosťou. Naši roľníci sami poznávajú neporovnateľné výhody družstevného obrábania pôdy, najmä vyššieho typu, proti doterajšiemu spôsobu pôdohospodárskej výroby. Pritom ide o získavanie nových družstevníkov cestou rozumného presvedčovania, ktorá sa aj u nás najlepšie dokázala.

A ako industrializácia Slovenska, tak aj postupná socializácia našej dediny má za následok zmenu v jej tvárnosti, zmenu, ktorá je len v jej prospech. Známy sedliacky konzervatizmus, nedôverčivý voči všetkým novotám, badateľne a dosť rýchlo ustupuje pred pokrokom, ktorý si úspešne razí cestu aj na poli poľnohospodárskej prvovýroby. Z dediny veľkých statkárov, z dediny veľkých majetkových rozdielov a spoločenských priehrad sa nevyhnutne stáva dedina socialistická, i keď sa táto historická zmena nedeje prekotne, ale rozmyslene, vážne, dôsledne. Najvýdatnejším faktorom v šírení družstevníckeho hnutia u nás sú dosiaľ dosiahnuté úspechy už vybudovaných JRD vyšších typov, ktorých počet neustále vzrastá.

Máme všetci radosť z tohoto socializačného vývoja u nás, lebo vidíme, ako je to na úžitok a prospech pracujúcemu drobnému a strednému roľníkovi a tým i na prospech celej pracujúcej spoločnosti. Je to dôležité tým viac, nakoľko Slovensko predstavuje dosiaľ ešte vždy krajinu s prevážnou pôdohospodárskou výrobou.

Tento radostný rozrast národného majetku a táto so dňa na deň vždy viac mohutnejúca výroba už sama sebou vyvoláva v našom človeku túhu po mieri, aby mohol aj užívať ovocie lopotnej, tvrdej práce. No i z vlastnej prirodzenosti a z hlbokého mravného presvedčenia miluje mier a je jeho neochvejným zástancom. Netreba bo zvlášť presvedčovať, veď už i v jeho kresťanskom svetonázore je obsažená nenávisť k násiliu, k vojne! Môže nás mimoriadne uspokojiť, keď konštatujeme, že cely náš národ bez rozdielu vierovyznania jednotne stojí proti vojne a je za vec mieru. Už nielen drobné vlastenecké duchovenstvo ide s ľudom proti rozvracačom mieru a pokoja, ale i vyšší cirkevní predstavitelia idú v radoch bojovníkov za mier. Idú s ľudom, lebo inak nie je ani možné. Je to preto, lebo veriaci sa presvedčili, napriek všetkým ohováračkám zo zahraničia, že pomer medzi štátom a cirkvou sa dobre upravil. Veriaci denne vidia, že ich náboženské presvedčenie opravdu nie je ohrozené. Veriaci ľud už spolu so svojimi duchovnými plne a spontánne sa stavia do tábora obrancov mieru.

Náš človek celou svojou povahou je mierumilovným človekom; no keď treba neváha bojovne postaviť sa proti každému rušiteľovi mieru. Preto mu tak prirástlo k srdcu veľké mierové hnutie, vedené Sovietskym sväzom, a preto si pokladá za česť byť členom stámiliónového mierového tábora. Vec mieru je i jeho vecou, lebo vie, že jedine nerušený mier mu umožňuje radostný postup k všeobecnému blahobytu a že jedine mier mu zaručuje nerušenú budovateľskú prácu, ktorá sa stala jeho životným programom.

Sme plne presvedčení, že stámiliónový tábor mierumilovných ľudí vec mieru aj ubráni, lebo v jeho čele stojí víťaz Veľkej vlasteneckej vojny, generalissimus mieru, Stalin!

Mierumilovná politika našej vlády ako i vlád iných ľudovodemokratických republík nesie už svoje blahodárne ovocie v našom najbližšom okolí. Toho zjavným dokladom je aj oficiálna návšteva prezidenta susednej spriatelenej Nemeckej demokratickej republiky.

Pritom si musíme uvedomiť, že bolo to vôbec po prvý raz, čo hlava nemeckého štátu oficiálne navštívila hlavné mesto Československa, odhliadnuc od Hitlera, ktorý ho síce navštívil, ale ako uchvatiteľ, ako zločinný lupič a vrah. V minulosti nikdy neboly vzťahy medzi dvoma týmito susednými národmi také, aby umožnily vzájomné návštevy hláv oboch štátov, lebo nedovoľovala to politika vládnucej vrstvy, ktorá išla za svojimi zvláštnymi mocenskými cieľmi a pritom nehľadela na to, že prirodzenou túžbou oboch národov je žiť a prospievať v mieri. Preto teraz to úprimné nadchnutie pražského obyvateľstva, keď uvítalo prezidenta susednej ľudovodemokratickej Nemeckej republiky ako zvestovateľa a spoluuskutočnovateľa nových časov, v ktorých už nejestvuje národná zášť, nijaké šovinizmy, ale solidarita pracujúcich ľudí, oslobodených od všetkých neresti buržoázneho nacionalizmu. Za minulosťou bola spravená čiara; je nová prítomnosť dobrej susedskej pohody, dobrého susedského spolunažívania, ba úprimného priateľstva, ako to vyznelo z prejavov oboch prezidentov. To je taký veľký dejinný klad, že si ho musíme dobre uvedomiť, aby sme pochopili jeho mimoriadny význam nielen pre nás, nielen pre našich nemeckých priateľov, ale i pre politický vývoj Európy, ba i celého sveta.

Ukázalo sa pritom nad slnko jasnejšie, že jedine na podklade ľudovej demokracie možno hladko urovnať všetky národné a národnostné rozpory a priviesť ich do súzvuku. To vidíme napokon aj v prípade našich vzťahov k susednému Maďarsku. V minulosti vládnuce triedy sa dobre postaraly o to, aby medzi oboma štátmi vždy vládlo nepokryté nepriateľstvo, z ktorého maly osoh len ony samy, resp. veľké zbrojárske podniky, ovládané medzinárodnými kapitalistami. To bola vždy stará osvedčená politika týchto parazitov ľudskej spoločnosti. No len čo boly odstránené tieto príčiny, ako čarom zmizly aj následky. Niet viac nenávisti a rozporov medzi nami! Takmer odveké nepriateľstvo medzi národom maďarským a slovenským razom prestalo, keď boly odťaté korene buržoázno-nacionalistickému šovinizmu. Ešte pred nedávnom bolo by sa azda zdalo utópiou veriť, že po odvete túžiace rozpálené hlavy našich južných susedov, vedených heslom: "Nem, nem soha!" maly by nám podať priateľsky ruku ku spolupráci. A hľa - padla nenáviť, je koniec šovinistickej revanšistickej politiky! Odstránil ich nový duch, ktorý po víťaznom zdolaní ducha reakcie ujal sa vlády v oboch susedných krajinách; duch ľudovej demokracie, opierajúci sa ozaj o túžby a snahy pracujúceho ľudu. Nikdy by to neboly dokázaly vlády buržoázne - a ony to z pochopiteľných príčin ani nechcely! Musely prísť vlády ľudových demokracií, aby spravily škrt cez minulosť a vybudovaly nové pevné základy medzinárodných vzťahov. Ukázalo sa, že vlastne chceme všetci jedno a to isté, že sme priatelia, že chceme v mieri spolunažívať, tvoriť, budovať, a keď treba, i jeden druhému pomáhať.

Takéto takmer zázračné veci dokázal a neprestajne dokazuje duch socializmu tam, kde sa už ujal vlády. A zasa musíme znovu prejavovať svoju úprimnú, zo srdca prameniacu vďaku veľkému mysliteľovi a štátnikovi Stalinovi, lebo on to bol, ktorý ukázal národnostnej politike celkom novú cestu a sám ju uviedol zdarne do života, keď jedinečným spôsobom uviedol do harmonického súžitia všetky národy obrovitého Sovietskeho sväzu. Bol to praktický príklad dokonalého usporiadania vzťahov medzi národmi a národnosťami, i keby boly medzi nimi akékoľvek rasové alebo vzdelanostné, príp. historické rozdiely. A bola to pod vedením svojho predsedu a prezidenta Klementa Gottwalda Komunistická strana Československa, ktorá sa po predchodiacich nezdaroch bývalých vlád podujala na podklade tejto stalinskej národnostnej politiky vyriešiť tieto ťažké problémy a priviesť ich k plnému zdaru. Len tomu môžeme ďakovať, že dnes máme také srdečné vzťahy k štátom, ktoré sme u nás dosiaľ pokladali tradične za nepriateľské.

A práve v týchto nových, úprimných vzťahoch k našim susedom sa najvýraznejšie prejavuje duch obrodeného československého vlastenectva, ktoré nestavia na šovinizme, na prázdnom fángličkárstve, ale na plodnej spolupráci a vzájomnom porozumení. Takto pojaté a uskutočňované vlastenectvo prináša trvalé hodnoty a je veľkým prínosom k všeobecnému dorozumeniu medzi národmi a k zaisteniu svetového mieru.

Slávne Národné shromaždenie, vo vedomí tohto nového, obrodeného československého vlastenectva, podloženého prácou usilovných rúk a vytríbeného umu pracujúcej triedy za Stranu slobody vítame prejav pána predsedu vlády. Úsilie vlády v ďalšom budovaní republiky na ceste k blahobytu budeme my, poslanci a príslušníci Strany slobody, plne podporovať. (Potlesk.)

Místopředseda David: Přerušuji schůzi na 10 minut.

Podpredseda Žiak: Otváram prerušenú schôdzu. Pokračujeme v rokovaní.

Dávam slovo ďalšej z prihlásených a prosím pi posl. Mouralovou - Úlehlovou, aby sa ujala slova.

Posl. dr Mouralová-Úlehlová: Vážené Národné shromaždenie, pánovia a panie, súdružky a súdruhovia!

Závažná čiastka prejavu predsedu vlády súdr. Zápotockého sa zaoberá otázkami rozvoja nášho hospodárstva. To je samozrejmé v našej krajine, kde vláda skutočne vedie a riadi hospodárstvo, kde - ako hovorí ústava - národné hospodárstvo slúži ľudu a celý hospodársky život sa rozvíja podľa plánu, tak, aby bol zabezpečený plynulý rozvoj výrobných síl, aby vzrastal spoločenský blahobyt a aby bol vybudovaný socializmus v našej krajine.

Z toho, čo uviedol predseda vlády súdr. Zápotocký je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé - a overujeme si to každodennými skúsenosťami že - hospodárime a vyrábame lepšie než kapitalisti a že výsledky toho sa výrazne prejavujú vzostupom životnej úrovne našich pracujúcich. Že sa pritom nevyhnutne musia vyskytnúť i ťažkosti a nedostatky, že nejde všetko ako po masle - najmä keď zvyšujeme výrobu rýchlym tempom za zostrenej medzinárodnej situácie - je každému pochopiteľné a jasné.

V posledných mesiacoch sa projevily určité ťažkosti na citlivých miestach nášho hospodárstva. V plnení plánu začaly zaostávať práve najdôležitejšie odvetvia nášho priemyslu uholné bane, ale tiež hute, ťažké strojárenstvo a energetika. Tieto ťažkosti v plnení plánu musíme za každú cenu prekonať.

Prezident republiky Klement Gottwald včas ukázal, že sme v nových pomeroch našej socialistickej výstavby, že sú pred nami nové úlohy a že tieto nové pomery a nové úlohy nemôžeme zvládnuť starým spôsobom, ale že ich môžeme a musíme zvládnuť novým spôsobom.

Myslím, že naša vláda, a to už za veľmi krátku dobu svojej činnosti po doplnení novými členmi a po organizačných zmenách v ministerstvách nám veľmi názorne a presvedčivé ukázala, v čom spočíva ten nový spôsob, ktorým chceme a môžeme odkryť rezervy nášho hospodárstva a mobilizovať pracovníkov aj hmotné a finančné zdroje našej krajiny na prekonanie ťažkostí. Mám tu na mysli usnesenie strany a vlády o opatreniach v OKD, ktoré - ako sme včera s radosťou počuli - prináša prvé výsledky v stále stúpajúcej ťažbe uhlia.

Historické usnesenie strany a vlády o OKD všetci dobre známe. Bolo uverejnené v tlači a hovorili o ňom jak členovia a predstavitelia vlády, tak aj prední pracovníci ROH a najmä ostravskí úderníci a novátori, baníci, banskí inžinieri a technici.

Treba však vidieť, že usnesenie strany a vlády o zvýšení ťažby a produktivity práce a o ostatných opatreniach v OKD má svoj veľký význam nielen pre Ostravsko. Usnesenie o OKD je veľkým zdrojom poučenia pre všetkých hospodárskych pracovníkov vo všetkých odvetviach a podnikoch. Je vzorom, ako treba pristupovať k riešeniu problémov, ako treba dôkladne rozoberať problémy a vecne a jasne až do podrobností ich riešiť. Nič sa nevyrieši, a k sa "rieši" problém "všeobecne", "povšechne", "celkove". Platia presne známe slová súdr. Stalina, že ku každej otázke treba pristupovať nie "s hľadiska všeobecného tlachánia", ale prísne vecne, že nie je možné uspokojovať sa formálnym vybavovaním alebo všeobecnými frázami a heslami; že je nutno vnikať do podrobnosti diela, do techniky diela, vnikať do maličkosti, lebo z maličkostí dneška vyvstanú veľké veci zajtrajška.

V usnesení strany a vlády o OKD rieši sa na pr. postup mechanizácie a elektrifikácie ostravských baní. Je urýchlená mechanizácia výrobných procesov žiadúca len v OKD? Samozrejme, že nie. Urýchlená mechanizácia je spoločným a veľmi vážnym problémom všetkých prevádzok, kde ľudia doteraz vykonávajú ťažké práce, ktoré na dnešnom stupni technického pokroku môžu vykonávať stroje. Práca strojov nielen odstraňuje ľudskú drinu; práca strojov umožni ušetriť pracovníkov tam, kde ich práca je neekonomická a drahá a kde obvykle je tiež nábor najťažší. Keď nedávno napr. išli naši sovietski priatelia do ČSR, stále očakávali - ako sa vyjadrili - kedy sa na stavbe druhej koľaje Trate družby objaví exkavátor. Miesto stavebných strojov bolo však stále vidieť dievčatá a chlapcov s krompáčmi a táčkami konať zemné práce. Pritom potrebné stroje si vieme vyrobiť a mnoho sme ich už aj vyrobili a mnohé z nich aj používame; vieme však všetci, že dosiaľ tieto stroje nie sú správne využité a že nie sú zasadené na mnohé práve veľmi dôležité úseky fronty našej socialistickej výstavby.

Potreba urýchlenej mechanizácie je všeobecne dobre známa a hovoríme o nej už niekoľko rokov na najrozličnejších prejavoch a konferenciách. Dosiaľ na máloktorom pracovisku bola otázka mechanizácie riešená tak konkrétne ako v usnesení strany a vlády o OKD, kde sa výslovne a menovite určilo, koľko strojov, akého druhu a v akých termínoch bude nasadene na pracovisko, do akého dáta a akým postupom sa vykoná mechanizácia určitých presne označených prac a podobne. Niekto by mohol namietnuť, že urýchlená mechanizácia je hlavne otázkou nových strojov a zariadení. Usnesenie o OKD ukazuje, že tomu tak vždy nie je a že postup mechanizácie závisí z veľmi značnej čiastky na lepšom využití strojov existujúcich. To platí jak o mechanizácii stavebníctva, tak o poľnohospodárstve a lesníctve a tak isto o využití mechanizačných prostriedkov v ostatných odvetviach priemyslovej výroby.

S otázkou mechanizácie úzko súvisí plánovité vykonávame opráv strojov a zariadení. Je doteraz jednou z vážnych príčin zaostávania niektorých odvetví v plnení plánu práve poruchovosť a dlhé trvanie opráv dôležitých strojov. Všetci vieme, že tomu tak je a zvlášť citeľne to pozorujeme napr. i pri našich elektrárňach a v prevádzke.

Hovoríme o tom, že generálne prehliadky a opravy strojov, najmä u nepretržitých prevádzok, treba plánovať? Hovoríme o tom všeobecne veľmi často. Ale na máloktorom pracovisku došlo k tomu, čo strana a vláda uložila v prípade OKD: aby bol stanovený záväzný plán opráv tak, aby sa predišlo predčasnému vyraďovaniu strojov z prevádzky, aby dĺžka pracovnej doby stroja bola presne určená, aby procento strojov v oprave neprekročilo pevne stanovenú hranicu, aby boly skracované doby opráv atď.