Táto socialistická cesta riešenia národnostnej otázky nielen zjednocuje pracujúce masy v jednu socialistickú rodinu, ale umožňuje aj, že zatiaľ čo veľké kapitalistické štáty na západe nevedia ubrániť vlastný svoj priemysel pred dravým americkým imperializmom - u nás, na Slovensku, náš starý zaostalý priemysel sa stráca v búrlivej výstavbe nového, moderného socialistického priemyslu. (Potlesk.) Celé oblasti sa menia zo zaostalých poľnohospodárskych krajov na veľké sídliská priemyselných kombinátov, kde sa budujú už základy moderných a radostných socialistických miest, základy mohutného hmotného a kultúrneho rozvoja slovenského, českého, maďarského a ukrajinského pracujúceho ľudu, spoľahlivej opory aj pre socialistickú výstavbu nášho poľnohospodárstva.

Proti všetkým pokusom našich buržoáznych nacionalistov a kosmopolitotov konzervovať starú tvár Slovenska, Slovensko exkluzívneho folklóru, turistiky a zaostalých dedín, znemožniť socialistickú industrializáciu Slovenska, vydať Slovensko a republiku kapitalistom a západným imperialistom, urobiť nás závislými na západných kapitalistických štátoch - naše Slovensko búrlivo mení svoju tvár.

Vo všeobecnom a rýchlom tempe výstavby socializmu socialistický priemysel na Slovensku sa buduje ešte rýchlejšie ako v českých krajoch.

Za tento rok podľa plánu priemyselná výroba na Slovensku vzrastie o celý objem priemyselnej výroby z roku 1937 na Slovensku a v ťažkom priemysle vzrastie za tento rok o dvojnásobok predvojnovej výroby. Táto priemyselná výroba na Slovensku tento rok dosiahne už takmer 4 a pol násobku predvojnovej priemyselnej výroby a v ťažkom priemysle dosiahneme dokonca 6 a pol násobku. Socialistická industrializácia prevratným spôsobom mení štruktúru priemyslu na Slovensku. Ťažký priemysel v roku 1937 činil 32,5 % z celkového priemyslu na Slovensku. Tento rok ťažký priemysel dosiahne už 46 % celkovej priemyselnej výroby a v r. 1955 má dosiahnuť 55 %. Ako vieme, ťažba hnedého uhlia na Slovensku stúpne budúci rok trojnásobne proti roku 1950. Slovensko samo vyrobí v r. 1955 toľko elektrickej energie, ako vyrobilo celé kapitalistické Československo v r. 1937.

Tento prevratný rozvoj výrobných síl na Slovensku je možný len pri socialistických výrobných formách a pri socialistickej akumulácii, ako to potvrdzuje aj tohoročný štátny rozpočet. To je vysvetlením, že investície na Slovensku rok čo rok sa zvyšujú a v tomto roku stúpli proti roku 1947 takmer 3 a pol násobne, že na Slovensku od roku 1945 do konca roku 1951 bolo daných do prevádzky 68 nových väčších závodov a že tento rok bude otvorených ďalších 39 nových väčších závodov. O veľkých zmenách na Slovensku hovorí aj skutočnosť, že v r. 1934 železničná nákladná doprava činila 13,5 % celoštátnej železničnej dopravy, kdežto tento rok činí už 30 %.

V r. 1947 osobnými autobusmi na Slovensku bolo prepravených 12 mil. osôb, v r. 1951 však 139 mil. osôb a tento rok to bude 180 mil. osôb, teda 15krát viac ako v roku 1947.

Výstavba socializmu dáva úplne novú základňu pre rozvoj našich národov. Mení sa od základov triedna a sociálna štruktúra obyvateľstva. Na Slovensku predovšetkým prudko rastie a v procese socialistickej výstavby triedne sa zoceľuje naša mladá robotnícka trieda. Podiel robotníkov z celkového počtu činných osôb stúpne z 28 % roku 1951 na 37 % v roku 1953. Počet priemyselných robotníkov vzrastie zo 100.000 robotníkov v kapitalistickom Československu na takmer 300.000 robotníkov budúci rok. Len tento rok priemerný počet nových pracovníkov v celom hospodárstve sa zvýši zhruba trojnásobne proti minulému roku. Slovensko sa zmenilo z krajiny so zaostalým poľnohospodárstvom v zem s moderným socialistickým priemyslom. V roku 1921 patrilo 61 % obyvateľstva k poľnohospodárstvu, kdežto v roku 1950 už len 42 %. Dnes podiel priemyselnej výroby na celkovej výrobe činí zhruba 66 % a podiel poľnohospodárskej výroby približne 34 %. O veľkých zmenách na Slovensku hovorí aj stále vzrastajúci počet zamestnaných žien. V roku 1921 na Slovensku z 1.000 žien bolo zamestnaných 186, v roku 1930 bolo zamestnaných 256, a v roku 1950 400 žien.

Pripomeňme si, a vidíme to denne, ako v duchu stalinskej národnostnej politiky socialistická industrializácia a budovanie socialistického poľnohospodárstva umožňuje tvoriť kádre kvalifikovaných robotníkov a odborníkov, rozširuje kádre vlastnej národnej inteligencie, vedeckých pracovníkov, spisovateľov a umelcov. Na Slovensku napríklad v roku 1938 na technických vysokých školách pre priemysel a poľnohospodárstvo sme mali len 68 poslucháčov. Dnes máme na technických vysokých školách 5.000 poslucháčov a v roku 1955 ich bude 16.000. Takýto radostný je aj búrlivý rozvoj ostatného školstva.

Počet žiactva na Slovensku v roku 1951-1952 v porovnaní so školským rokom 1937-1938 sa takto zmenil: v materských školách pred vojnou 11.000, teraz 66.000, v stredných školách pred vojnou 90.000, teraz 200.000, v odborných školách pred vojnou 22.000, teraz 48.000, na vysokých školách pred vojnou 2.800, teraz takmer 10.000.

Také sú v krátkom priereze niektoré dôležité výsledky našej socialistickej cesty riešenia základných problémov Slovenska. Sú to výsledky cieľavedomej politiky našej strany a vlády. Túto politiku takto formuloval s. Gottwald vo vládnom vyhlásení prvej Gottwaldovej vlády 8. júla 1946:

"Položiť základ k industrializácii Slovenska patrí taktiež k dôležitým úlohám dvojročného plánu. Súdržnosť a jednota štátu nevyhnutne vyžadujú, aby sa hospodárska úroveň Slovenska urýchlene približovala k hospodárskej úrovni českých krajín. Znamená to vytvoriť predpoklady, aby surovinové a energetické zdroje, ako aj rezervy pracovných síl mohli byť úplne využité k rozšíreniu starého a k vytvoreniu nového moderného priemyslu na Slovensku."

Úspešné uskutočňovanie tohto plánu socialistickej industrializácie, ako ho formuloval súdruh Gottwald, je rozhodujúcim činiteľom aj pri budovaní socializmu v poľnohospodárstve; umožňuje dnešné veľké investície do nášho poľnohospodárstva, je pevnou základňou pre budúce veľké vodné diela a opatrenia v prírode na pomoc nášmu poľnohospodárstvu.

Dnes, keď náš štátny rozpočet podáva ďalšie doklady o výsledkoch, ďalších úlohách a perspektívach na našej ceste výstavby socializmu, treba si znovu a znovu pripomenúť, že náš pamätný Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska, vyhlásený v roku 1937 súdruhom Širokým, sa stáva skutočnosťou len preto, že historické víťazstvo sovietskej armády umožnilo nášmu pracujúcemu ľudu stať sa hospodárom vo vlastnom domove (Potlesk.) a že pri plnení týchto túžieb nášho ľudu je nám radcom a oporou veľký Sovietsky zväz. Nie je možné slevami vyjadriť, koľko potu, námahy, útrap, dlhých a nákladných pokusov a omylov je zbavený náš pracujúci ľud tým, že Sovietsky zväz nám denne pomáha svojimi bohatými skúsenosťami.

Ako hospodári vo svojom musíme však predovšetkým my sami sústrediť všetko úsilie na to, aby sme zvládli mnohé a vážne naše ťažkosti a nedostatky vo výstavbe Slovenska. Nehospodárili sme dosť dobre, keď napríklad júlové uznesenie vlády o znížení vlastných nákladov sa do závodov takmer ani nedostalo, ačkoľvek príklad a výzva trnavského Kovosmaltu na všetky kovozávody v republike na súťaž o najlepšiu komplexnú úsporu kovov a znižovanie vlastných nákladov len v trnavskom Kovosmalte znamená už doteraz 154 vagónov úspor kovu v hodnote 13 miliónov korún. (Potlesk.) Nehospodárime dosť dobre, keď v Handlovských baniach produktivita práce je taká, že plán ťažby plníme len na 77 %, pričom výrobné prostriedky využívame len na 50 %. Nie sme vždy dosť zodpovednými budovateľmi, keď na veľmi významnej stavbe socializmu, na Trati družby, absencia dosahuje až 30 %. Nehospodárime dobre materiálom, keď kvalita výrobkov v niektorých sklárňach je taká, že zmetky robia až 50 %. Neznižujeme vlastné náklady, keď napríklad na štátnych majetkoch plán výroby neplníme, avšak straty ďaleko prekračujú plán. Nevykonávame dosť zodpovedne v každej obci a v národnom výbore právomoc orgánov vlády pracujúceho ľudu, keď funkcionári národných výborov nezabezpečujú zásobovanie nášho pracujúceho ľudu, lebo plán výkupu ošípaných plníme len na 62 %. Nešetríme surovinami, keď napríklad priamo na píle v Lipt. Hrádku ležalo a kazilo sa od roku 1949 až dodnes 7.000 m³ dreva pre priemysel. Nemôžeme dobre hospodáriť, keď naše úverové orgány nevyužívajú ešte svoju veľkú právomoc pri kontrole hospodárenia našich podnikov.

Všetky tieto nedostatky a ťažkosti však nemôžu nijako zmeniť to, čo je rozhodujúce, nové a nové veľké úspechy v socialistickej výstavbe Slovenska. My vieme, že v boji proti týmto nedostatkom a ťažkostiam rastie a silnie naša robotnícka trieda a upevňuje svoju vedúcu úlohu na čele národa. Vieme, že pri tomto budovaní sa prehlbuje zväzok robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie a že stojí aj pred nami perspektíva vývoja nového socialistického národa podľa vzoru národov Sovietskeho zväzu.

Na tejto našej ceste ešte viac prehĺbime nemilosrdný boj proti jedu buržoázneho nacionalizmu a kozmopolitizmu zradcov a špiónov Clementisa, Husáka, Slánskeho, Šlinga, Švermovej a ich spoločníkov. V duchu socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu ešte viac upevníme bratský zväzok českého a slovenského pracujúceho ľudu (Dlhotrvajúci potlesk.) a ešte viac upevníme jednotu a moc nášho ľudovodemokratického štátu pod vedením nášho prezidenta súdruha Klementa Gottwalda. (Búrlivý potlesk.)

Ešte pevnejšie sa primkneme k národom Sovietskeho zväzu a k najlepšiemu priateľovi našich národov, k veľkému Stalinovi. (Búrlivý potlesk.)

Místopředseda dr. Polanský: Děkuji soudruhu Ďurišovi a všem ostatním diskutérům.

Přerušuji projednávání pořadu schůze a sděluji, že v rozpravě o státním rozpočtu na rok 1952 a o státním závěrečném účtu za rok 1950 budeme pokračovat zítra v úterý 25. března 1952 o 9. hodině.