Rýchle tempo rozvoja nášho hospodárstva a rozmery našej výstavby kladú pred nás s osobitnou ostrosťou úlohu zlepšiť naše hmotné zásobovanie. Mnoho sa narieka na nedostatok surovín u nás a my zatiaľ vidíme, že v skladoch v našich podnikoch sú nadmerne vysoké zásoby. Stačí povedať, že len v hutníckych výrobkoch sú v podnikoch zásoby na 100 - 120 dní. Skúsenosti Sovietskeho sväzu a iných krajín ľudovej demokracie ukazujú, že pri správnej evidencii a pri zachovaní toho, aby naša hutná výroba dodávala správne sortimenty a keby sme zaviedli správny systém rozdeľovania - čo všetko u nás ešte krivká - stačia úplne zásoby na 40 až 45 dní, ba ešte nižšie, lebo vieme, že v Sovietskom sväze sú normy zásob okolo 30 dní. Plán na rok 1952 počíta s mobilizáciou týchto nadbytočných zásob. Zmobilizovať tieto zásoby nie je ľahké. Je k tomu treba vynaložiť veľkú organizačnú prácu a veľké úsilie; ale že ich zmobilizovať ide, toho príklad podali súdruhovia v hlavnej správe VI. ministerstva ťažkého strojárenstva, ktorí v poslednej dobe zmobilizovali na 7.000 ton valcovaného materiálu a vedeli ho v krátkej dobe niekoľkých týždňov presunúť do podnikov, v ktorých sa ho nedostávalo.

Splnenie zvýšených úloh plánu vyžaduje spevnenie noriem, a to sníženie noriem spotreby materiálu a surovín a zvýšenie noriem výkonových. My zatiaľ máme normy celkom neuspokojivé. Neuspokojujú ani svojou pevnosťou ani rozšírením. Po väčšine sú tieto normy stanovené iba empiricky a nie na základe vedeckého skúmania a na základe výsledkov práce najlepších pracovníkov. V rôznych závodoch sú u tej istej výroby rozdielne normy; dokonca normy spotreby materiálu u tých istých výrobkov na rôznych závodoch kolísajú až o 50 %. Pritom tieto normy bývajú stanovené často len ako približná smernica a nie ako záväzné normy za každých okolností.

Pokiaľ ich máme, sú normy poväčšine len na úrovni závodov, prípadne podnikov. Málokde sú stanovené normy pre celú hlavnú správu, a vôbec niet najmä spotrebných noriem surovín, materiálu s platnosťou pre celé ministerstvo. A my vieme, že normy sú základom, na ktorom stojí plán, že bez noriem to nie je plán. Preto v tomto roku budeme musieť sústrediť našu pozornosť ďaleko viacej ako v rokoch minulých na vytvorenie pevných spoločných noriem pre základné naše výrobky v surovinách a polotovaroch.

V boji za úspešné plnenie plánu musíme zvýšiť úsilie na snižovanie vlastných nákladov, aby sme vyrábali viac, lepšie a lacnejšie, aby sme vytvorili prostriedky pre našu veľkú socialistickú výstavbu. Súdruh Gottwald povedal: Mohli by sme ísť na našej ceste k socializmu ďaleko rýchlejšie vopred, keby sme našu výrobu patrične zhospodárnili."

Najdôležitejším prostriedkom boja za zhospodárnenie výroby je plnenie plánu sníženia vlastných nákladov. Je treba si uvedomiť, že v tom, aké sú vlastné náklady podniku, sa odzrkadľuje jakosť celej práce podniku, produktivita práce, organizácia práce, materiálová ekonómia, uvedomenie pracovníkov, absencia a fluktuácia a kultúra práce. Snižovanie vlastných nákladov ukazuje, ako ďaleko sme pokročili na ceste k socializmu nielen vo vytváraní materiálne technickej základne socializmu, ale ako ďaleko sme pokročili i vo vedomí ľudí.

Zvlášť pozorne a dôsledne bude treba uskutočňovať usnesenia strany a vlády o opatreniach k zabezpečeniu splnenia plánu rastlinnej i živočíšnej výroby i o opatreniach na zlepšenie práce stroje-traktorových staníc. Súdruh Novotný poukázal, že rozvoj poľnohospodárstva je vždy trochu oneskorený za rozvojom priemyslu. To je tým pochopiteľnejšie v našich podmienkach, kde celý priemysel je v rukách socialistického štátu, je spoločenským socialistickým vlastníctvom, a kde len čiastka - síce stále rastúca čiastka - poľnohospodárstva je privedená na úroveň socialistických foriem.

Problém u nás je však v tom, ako bolo zdôraznené, že naše poľnohospodárstvo sa príliš oneskoruje vo svojom rozvoji za rozvojom priemyslu. Úkolom tu je odstrániť toto prílišné oneskorovanie.

Z usnesení strany a vlády o poľnohospodárskej výrobe vyplýva, že kľúčom k docieleniu nutného vzrastu rastlinnej i živočíšnej výroby, k vzrastu hektárových výnosov i celkového objemu úrody, k vzostupu stavu i úžitkovosti zvierat a potom k splneniu plánu výkupu je zaktivizovanie všetkých pracovníkov jednotných roľníckych družstiev, štátnych statkov a stroje traktorových staníc k boju za plán, k organizačnému zabezpečeniu usnesení, k neustálemu sledovaniu, kontrole a hodnoteniu plnenia usnesení. Treba tiež zaktivizovať všetkých pracovníkov v poľnohospodárstve k boju proti osobnej nedbalosti a nezodpovednosti aj k boju proti priamej škodcovskej činnosti triedneho nepriateľa. Pritom všetkom pripadá zvlášť veľká úloha funkcionárom a ostatným pracovníkom národných výborov, menovite pokiaľ ide o evidenciu a kontrolu stavu hospodárskych zvierat.

Usnesenia strany a vlády musia byť v každom kraji, v každom okrese i na každej dedine rozpracované a na ich základe musí byť vypracovaný presný plán, vychádzajúci zo skutočnej situácie a sledujúci smysel týchto usnesení, ktorým je využiť všetkých možností k zvýšeniu a skvalitneniu poľnohospodárskej výroby; má mobilizovať tak státisícové masy malých a stredných roľníkov, ich žien, mládeže a ostatných pracovníkov na každej dedine v našej vlasti k boju za splnenie plánu poľnohospodárskej výroby i výkupu poľnohospodárskych výrobkov.

K zabezpečeniu úspešného plnenia plánu treba lepšie ako doteraz zamerať a lepšie ako doteraz využiť socialistické súťaženie. My sa často spokojujeme vzrastajúcim počtom súťažiacich a ideme na množstvo, a na mnohých miestach zabúdame, že počet súťažiacich nie je jediným ukazovateľom úspechu tejto komunistickej metódy budovania socializmu.

Zabúda sa často na to, čo je hlavné v socialistickom súťažení; zabúda sa na to, že socialistické súťaženie musí viesť k masovému osvojeniu si skúsenosti úderníkov a novátorov, že musí viesť k dvíhaniu zaostávajúcich pracovníkov na úroveň najvyspelejších pracovníkov. Na celom rade závodov a stavieb má súťaženie formálny charakter, záväzky pracujúcich sa neprejednávajú na poradách a schôdzach. Hodnotenie sa prevádza bez účasti más, oneskorene, zle sa využívajú skúsenosti novátorov. Treba odstrániť tieto nedostatky a sústavne vytvárať podmienky pre socialistické súťaženie a priviesť ich do súladu s novými úlohami, aby uvoľnili ďalší rozvoj tvorivej iniciatívy pracujúcich. Tu majú zvlášť veľké úlohy vedúci podnikov, závodov, dielní, inžinieri a majstri, ktorí sú povolaní k tomu, aby správne hodnotili každý prejav iniciatívy pracujúcich, aby podporovali všetko nové, pokrokové a v plnej miere využívali rezervy, odhalené správne zameraným socialistickým súťažením pre vzrast našej socialistickej výroby a urýchlenie našej socialistickej výstavby.

K tomu, aby bol plán splnený, treba vykonávať sústavnú kontrolu a previerku plánu. Naša vláda zaoberá sa plnením plánu, kontroluje každý mesiac plnenie plánu a robí konkrétne opatrenia pre odstránenie príčin neplnenia plánu. Je zapotreby, aby bola prevádzaná systematická a operatívna kontrola denne, týždenne a mesačne v dielňach, na závodoch, v podnikoch, hlavných správach a ministerstvách. Len dôsledná kontrola, ktorá ide na koreň veci a ktorá je spojená s konkrétnymi návrhmi opatrení, ako pomôcť pri plnení plánu a zabezpečovať jeho záväznosť, je tou pravou kontrolou. Často nadávame na plánovaciu disciplínu, ale zabúdame, že len dôslednou kontrolou, kontrolou dennou a týždennou, je možné utužiť plánovaciu disciplínu.

O úspechoch každej práce rozhodujú ľudia - kádre. My sme doteraz otázke kádrov nevenovali dostatočnú pozornosť. Málo sme sa starali o výchovu a zdvihnutie úrovne vedúcich výrobno-technických kádrov, a to tak starých, ako aj nových. Technicko-inžinierske kádre sme u nás dosť nedoceňovali a málo sme im pomáhali. Málo sme tiež pomáhali mladým špecialistom, ktorí vstupovali do nášho hospodárstva; neviedli sme ich dostatočne v politickom i odbornom vzťahu, nestarali sme sa dosť o doplňovanie ich teoretických znalostí skúsenosťami más, neviedli sme ich, aby si osvojili a rozšírili pokrokové skúsenosti novátorov. Tiež medzi našimi robotníkmi a technikmi sa ešte nevytvoril správny vzťah spolupracovníkov a spolubojovníkov za jednu a tú istú vec, za výstavbu socializmu v našej vlasti. Aby sme úlohy päťročnice splnili, musíme ďaleko viacej a ďaleko intenzívnejšie ako doteraz zapojiť našich inžinierov a technikov do boja za plán.

V celej práci pri príprave a výchove hospodárskych a inžiniersko-technických kádrov treba sa riadiť slovami s. Stalina, že nám nie sú treba akékoľvek vedúce a inžiniersko-technické sily; nám sú treba také vedúce inžiniersko-technické sily, ktoré sú schopné pochopiť politiku robotníckej triedy nášho štátu, schopné osvojiť ti túto politiku a ochotné uskutočňovať ju.

Osvojiť si a uskutočniť túto politiku znamená nestáť stranou od kolektíva, nebyť uzavretý vo svojej kancelárii, ale byť druhom robotníkov, priateľom a pomocníkom novátorov, učiť a učiť sa od nich, rozvíjať a kultivovať smysel pre nové, byť skutočné socialistickým vedúcim, ovládať umenie rozhodovať o veci, a to v opore o masy, predovšetkým o avantgardu robotníckej triedy na závodoch, o závodnú stranícku organizáciu.

Vážnou otázkou kádrovej práce je rozpor medzi vzrastajúcou potrebou technicko-inžinierskych kádrov a možnosťou uspokojiť túto potrebu. Máme málo technikov a inžinierov a ešte menej ich máme tam, kde je ich skutočné miesto, t. j. vo výrobe. Stačí povedať, že v celom rade dôležitých závodov stačia inžinieri obsadiť sotva prvú smenu, a pre ďalšie smeny ich niet. Ba máme celý rad závodov a stavenísk, kde inžinierov vôbec niet. Riešenie problému nedostatku technických a inžinierskych kádrov je u nás tak vážne, že ho nemôžeme odkladať ani o deň. Ide tu predovšetkým o výchovu technikov a inžinierov z robotníckej triedy, predných úderníkov a novátorov, ktorí už dnes svojím postojom k práci a novými pracovnými metódami ukazujú, že ich miesto je vo vedení dielní, prevádzok i celých závodov a podnikov.

Veľmi vážna je i otázka všestranného zvyšovania kvalifikácie celej základnej masy robotníckej triedy a jej privedenia na úroveň najpokrovejšej techniky. Tu má hlavný význam široké rozvíjanie závodných kurzov, škôl a pod. To je dôležité tiež preto, lebo v posledných rokoch prešli do priemyslu desaťtisíce nových pracovníkov, ktorí prv v priemysle nepracovali a ktorí neprešli učňovskými ani základnými odbornými školami.

Pri tomto všestrannom zvyšovaní kvalifikácie našich robotníkov, majstrov a inžinierov musíme sa ďaleko viac ako doteraz opierať o sovietske skúsenosti, študovať sovietsku techniku a technológiu, ktorá je najpokročilejšia na svete. Zvlášť naši technici a inžinieri si musia uvedomiť, že dostať sa na svetovú úroveň techniky, technológie a organizácie práce - to znamená dostať sa na úroveň, dosiahnutú v Sovietskom sväze.

Neoddeliteľnou súčiastkou starostlivosti o kádre je zvyšovanie úsilia o dôsledné a správne uskutočňovanie socialistickej zásady odmeny podľa práce. Robotníkov, technikov i hospodárskych vedúcich treba materiálne viac zainteresovať na plnení plánu a najmä na dosiahnutí zlepšenia úspor, na zlepšení a skrátení údržby, na predlžovaní životnosti strojov atd. Pri mzdách platoch, odmenách atď. neslobodno prekračovať mzdové fondy, lebo toto prekračovanie je porušením plánu a podlamovaním jednej zo základných zásad socializmu.

Starostlivosť o pracujúceho človeka sa musí všestranne prejavovať i v starostlivosti o zlepšenie jeho životných podmienok, o kultúru a o všestranné privádzanie jeho postavenia na vyššiu úroveň. Musíme byť pamätliví toho, že my nebudujeme iba materiálne-technickú základňu socializmu, ale súčasne s touto základňou a na tejto základní tvoríme i nového socialistického človeka.

K splneniu týchto hlavných úloh, nevyhnutných k splneniu plánu, je treba zamerať, ako už tu bolo zdôraznené, celú masovo-politickú prácu. K ich riešeniu treba zamerať prácu odborárskych, mládežníckych a iných masových organizácií pracujúcich, prácu vedúcich i radových pracovníkov na našich závodoch a podnikoch, na hlavných správach i ministerstvách, pričom komunistická strana má v tejto práci vedúcu úlohu.

Súdružky a súdruhovia, máme všetky možnosti splniť vysoké úlohy 4. roku Gottwaldovej päťročnice. pretože plán už ovláda masy pracujúcich, lebo je ich rovným cieľom a vyjadruje ich záujmy.

Máme všetky možnosti splniť vysoké úlohy 4. roku päťročnice, lebo poznáme a odhaľujeme svoje chyby a nedostatky a napravujeme ich, lebo využívame predností socialistického systému hospodárstva pred systémom kapitalistickým, lebo v našej práci využívame a ešte intenzívnejšie budeme využívať sovietske skúsenosti, lebo sa opierame o spoluprácu veľkého tábora krajín socializmu.

Máme všetky možnosti splniť vysoké úlohy štátneho národohospodárskeho plánu na rok 1952, lebo nás vedie Komunistická strana Československa na čele so s. Gottwaldom, lebo s nami je Sovietsky sväz a s. Stalin. (Potlesk.)

Místopředseda Fiala: Dávám slovo posl. Štětkovi.

Posl. Štětka: Soudruzi poslanci!

Nepřátelé našeho pracujícího lidu, zrádci našich národů, Zenklové, Lettrichové a jejich společníci, ovšem dnes pucflekové a služebníci ve službách anglo-amerických imperialistů, za jidášský groš pomocí zahraničního rozhlasu roztrubují do světa, že náš lidově demokratický režim prý žije z podstaty a z toho, co prý zdědil po kapitalistech. Dovolte, abych odhalil a na padrť rozbil tuto nehoráznou lež, a proto dám předně odpověď na otázku: S čím začal hospodařit kapitalistický režim v předmnichovské republice v roce 1918?

Předně: podle pokladního účtu za rok 1918 zůstala na našem území pokladní hotovost v částce 203 miliony Kčs, vedle cenných papírů v částce 22 milionů Kčs, dále značné množství zlata, stříbra, které z opatrnosti pro budoucí podvody nebyly v pokladním účty uvedeny.

Za druhé: je všeobecně známo, že okolkováním rakouských bankovek získala státní pokladna značné prostředky finanční; zvláště na to ovšem doplatili drobní střádalové, kteří přišli o všechny úspory. Pravda je také to, že na okolkování vydělali bankovní piráti, a naše starší generace dobře pamatuje na aféru s dovozem několika vagónů rakouských bankovek do Československa k okolkování.

Konečně je také známo, že na výzvu vlády složili do státní pokladny naši občané velké množství zlata i stříbra v ceně několika miliard, na čemž se podílely nejvíce venkovské ženy a pracující lid zvláště. Byly to dělnické a rolnické mámy, které dávaly své zlaté náušnice, snubní prsteny, zlaté křížky, řetízky, medailónky a jiné zlaté a stříbrné předměty, aby tak republiku postavily na bohatý základ.

Je však známo, že v Československé republice zůstalo přes 70 % průmyslu všech druhů po rozpadu Rakousko-Uherska, v tehdejší době a na tehdejší poměry dobře vybaveného. Je pravda, že za celou dobu prvé války na naše území nepadla žádná bomba ani dělová střela, která by byla poškodila jeden dům nebo fabriku.

Ale konečně je také faktem, že neměla československá republika žádné dluhy, které by byla povinna platit. To potvrzuje též ve své knize národohospodářský expert tehdejšího režimu dr Kozák.

To je jen jeden úsek, s kterým začal ten režim hospodařit. A nyní mi dovolte, abych dal odpověď na druhou otázku:

Jak hospodařil kapitalistický vládní režim od roku 1918 do roku 1938?

Páni kapitalisté nejen že rozkradli všechno zlato, které pracující lid dal republice při jejím vzniku do vínku, ale co navíc: zatížili stát stomiliardou státního dluhu a zadlužili tak generace do budoucna. Na každé novorozeně připadlo hned v kolébce 10.000 Kč státního dluhu. Jen na úrocích splácel náš lid stamiliony ročně.