Už prípravy k podpisu t. zv. generálnej smluvy vyvolaly medzi ľudom západného Nemecka hnev a rozhorčenie. V Nemecku je mnoho rodín, ktorých otcovia a synovia stratili životy v zbesilom ťažení hitlerovských hôrd proti Sovietskemu sväzu. Mnohí z nich plne chápu, že americkí imperialisti za aktívnej pomoci neonacistických revanšistov pripravujú nemeckému ľudu novú, ešte hroznejšiu národnú katastrofu. Adenauer a jeho americkí protektori boli veľmi dobre vedomí pravého smýšľania nemeckého ľudu a preto urobili rozsiahle policajné opatrenia, aby nedošlo k spontánnym výbuchom hnevu nemeckého ľudu proti potupnej separátnej smluve. Je príznačné, že k samotnému aktu podpisu tohto hanebného dokumentu bolo do mesta Bonnu a jeho okolia sústredené vyše 25.000 po zuby ozbrojených západonemeckých policajtov, ktorí dostali rozkaz všetkými prostriedkami potlačiť demonštrácie obyvateľstva proti Adenauerovej zrade. No, napriek tomu došlo v celom západnom Nemecku k masovým shromaždeniam a demonštráciám. A ďalší vývin masovej vlny protestov proti separátnej smluve, proti Adenauerovej vláde národnej zrady a potupy oprávňuje nás k presvedčeniu, že separátna smluva nie je nejakým úspechom americkej politiky v Nemecku. Naopak, táto smluva mobilizuje samotný nemecký ľud do rozhodného zápasu za plné víťazstvo jeho oprávnených národných túžob, stoj čo stoj sjednotiť Nemecko na demokratickom a mierumilovnom podklade a dosiahnuť podpísanie mierovej smluvy s celonemeckou vládou tak, ako to predvídajú návrhy Sovietskeho sväzu na mierové riešenie nemeckej otázky.

Áno, ešte nikdy nedochádzalo v západnom Nemecku k tak masovým, tak mocným prejavom odporu proti vojnovým smluvám, proti vlastizradnej politike t. zv. Adenauerovej vlády ako teraz. I labouristická Tribune píše 30. mája: "Táto smluva je v Nemecku tak málo vítaná, že i ťTimesŤ musely otvorene priznať, že by sa k jej podpísaniu nenašiel žiadny iný Nemec, než Adenauer". Podobne píše iný americký časopis. Za vyzývavými - fanfárami v Bonne a v Paríži skrýva sa strach, neistota, pochybnosť.

Nemálo práce vynaložila francúzska vláda, aby pripravila francúzsku verejnosť na chystanú zradu a potupu Francúzska. Dlho podnikala najrôznejšie zastieracie manévre na uspávanie a odvracanie verejnej mienky a v predvečer podpisu dohody o t. zv. európskom obrannom spoločenstve vystúpila s požiadavkou americko-britských záruk pre prípad, že by západné Nemecko vystúpilo z t. zv. európskeho obranného spoločenstva. No, formálne vyhlásenie Spojených štátov a Veľkej Británie len ešte väčšmi odhalilo pred francúzskym ľudom, že jeho vláda chystá v skutočnosti sveriť osud jeho vlasti nemeckým nacistickým vrahom. Taktiež v ostatných zúčastnených krajinách díva sa široká verejnosť na separátnu smluvu a vojnový pakt o t. zv. európskom obrannom spoločenstve ako na úklad proti bezpečnosti vlasti. Národy Belgicka a Holandska si uvedomujú, že sa majú znovu stať bezmocnou obeťou cudzích dobyvateľov.

Aj vo Veľkej Británii vzrastá odpor proti bonnským a parížskym dohodám. Anglická vláda predstiera samostatný postoj v týchto otázkach. Nepristúpila na zaradenie britských vojsk do t. zv. európskej armády a urobila iba vyhlásenie o zárukách voči t. zv. európskemu obrannému spoločenstvu na vyváženie nemeckej prevahy a na uspokojenie Francúzska. V skutočnosti nemôže pred anglickou verejnosťou zakryť pravý stav veci, že totiž anglické vládne kruhy proti životným záujmom anglického ľudu podporujú obnovenie nemeckého militarizmu a nacizmu a agresívnu politiku amerického imperializmu.

Nová fáza sprisahania proti mieru, vyznačujúca sa oboma uvedenými hanebnými dokumentmi, silne pripomína mníchovské sprisahanie západných imperialistických mocností, ich paktovanie s Adolfom Hitlerom. Ako teraz, aj vtedy išlo o sprisahanie proti mieru, proti Sovietskemu sväzu a proti bezpečnosti národov. A americkí imperialisti, ktorí vystupujú teraz ako hlavní organizátori agresie a kandidáti na svetovládu, aj vtedy hrali nemalú úlohu, pravda, nie oficiálne; stáli za kulisami a všetkými prostriedkami povzbudzovali nacistickú bandu k ťaženiu proti našej republike a hlavne proti Sovietskemu sväzu. Ako teraz, aj vtedy pod heslom boja proti t. zv. komunistickému nebezpečenstvu sa skrývaly svetovládne plány na zotročenie národov a štátov Európy, na zbavenie ich nezávislosti a samostatnosti, na ich premenu na kolónie a závislé krajiny. Nie je azda na mieste, aby všetci, ktorí cítia zodpovednosť za osud svojich krajín v západnej Európe, zamysleli sa nad tým, kde sa dostaly ich krajiny mníchovským sprisahaním? Nie je azda jasné, že nové sprisahanie je v neposlednom rade namierené proti Francúzsku, proti jeho slobode a nezávislosti, a že už dnes ťažko možno odlíšiť Francúzsko v mnohých smeroch od amerického protektorátu? Americkí činitelia dávajú Francúzsku nehanebne za príklad Texas, ktorý Američania svojho času anektovali, ale ponechali mu vraj i vo sväzku USA t. zv. "miestne slobody" a zvyky, národný folklór.

Francúzska pokroková tlač pripomenula v týchto dňoch francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Schumanovi jeho vlastný výrok, povedaný v r. 1949 pred francúzskym Národným shromaždením: "Žiadam, aby tí, ktorí pomýšľajú na aktívnu vojenskú účasť Nemecka v systéme európskej obrany, uvažovali o dôsledkoch takej politiky. Povedie to k okamžitému medzinárodnému napätiu a k nebezpečenstvu konfliktov, za ktoré Francúzsko nechce na seba prevziať riziko a zodpovednosť." Teraz však Francúzsko toto nebezpečné riziko prevzalo. Protinemecké záruky, ktoré pre oklamanie francúzskeho ľudu dostalo od USA a od Veľkej Británie, majú asi rovnakú cenu ako "záruky", ktorých sa dostalo okliesnenému a zradenému Československu v Mníchove, mimo iného tiež od vtedajšieho Francúzska.

Mníchovské sprisahanie neskončilo sa tak, ako si to jeho osnovatelia predstavovali. Hitlerovské Nemecko bolo porazené a rozdrvené a Sovietsky sväz vyšiel z vojny silnejší, než bol kedykoľvek predtým. A nielen to, pod vedením Sovietskeho sväzu utvoril sa mohutný tábor mieru, demokracie a socializmu, do ktorého pristúpily mnohé krajiny, ktoré svrhly so seba imperialisticko-kapitalistické jarmo a podľa žiarivého vzoru Sovietskeho sväzu nastúpily cestu socialistickej výstavby. Mníchovskí sprisahanci, ktorí chceli dosiahnuť zničenie Sovietskeho sväzu, dosiahli teda pravý opak. Pravda, nesmiernym utrpením a hrôzami zaplatilo ľudstvo za túto ohavnú skúšku, ktorú mu pripravili imperialistickí vojnoví podpaľači. Ako však vidieť, americkí imperialisti a ich anglickí a francúzski prisluhovači nechcú sa poučiť z histórie. Strojcovia nového sprisahania mali by si však uvedomiť nielen koniec mníchovskej dohody s nacistami, ale aj fakt, že dnes už nepíšeme rok 1938, ale rok 1952, a že im už nebude tak ľahké uskutočniť plány, ktoré t. zv. generálnou smluvou a slepením t. zv. európskeho obranného spoločenstva sledujú.

O tom, aká dojemná, "shoda" a "dôvera" panuje priamo medzi samotnými sprisahancami, veľmi výstižne svedčí skutočnosť, že francúzska vláda žiadala t. zv. záruky proti bonnskej vláde. Hlboké rozpory v imperialistickom tábore odrážajú iba rastúci odpor najširších vrstiev obyvateľstva v západoeurópskych krajinách, ktoré nesúhlasia s politikou svojich vlád, podriaďujúcich záujmy vlastného štátu dobrodružným a nebezpečným plánom amerického imperializmu. Dnešným sprisahancom nebude tak ľahko oklamať vlastný ľud, ako sa to podarilo ich predchodcom roku 1938. Pod vplyvom udalostí zaraďujú sa nové a nové štáty do svetového tábora mieru, vedeného Sovietskym sväzom, a so dňa na deň sa rozrastajúce svetové hnutie obráncov mieru dokazuje, že pokojamilovné ľudstvo nedopustí, aby sa zákerné plány imperialistov, spojené s obnovou nemeckej nacistickej wehrmacht, uskutočnily. Rozdiel, a to veľmi podstatný rozdiel oproti obdobe Mníchova je v tom, že dnes je tu sila, ktorá môže veľmi dôrazne pripomenúť nechápavým imperialistom poučky z histórie a ktorá môže zabrániť aj ich úsiliu o rozpútanie novej svetovej vojny.

Československo bolo prvou obeťou mníchovskej zrady. Dnes má náš ľud istotu, že Československo už nikdy obeťou zrady nebude. (Potlesk.) Namiesto Československa, ovládaného zradnou a kapitulantskou buržoáziou, podkopaného henleinovskými nacistami a ľudáckymi separatistami, obkľúčeného neprajnými a nevraživými susedmi, beckovským Poľskom a horthyovským Maďarskom, majú dnes imperialisti čo robiť s pevnou a jednotnou ľudovodemokratickou republikou, ktorá pod mocnou záštitou svojho veľkého spojenca a v družnej spolupráci so svojimi susedmi je pripravená v plnej zbroji hájiť a uhájiť svoju slobodu a nezávislosť, svoju radostnú budovateľskú prácu a svoju šťastnú socialistickú budúcnosť. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Bonnskou a parížskou dohodou, odhalením ich pravého smyslu a obsahu ostro sa vyhranily dve línie v riešení nemeckej otázky. Proti politike amerického imperializmu, smerujúcej k zotročeniu západného Nemecka a jeho využitiu ako nástroja novej svetovej vojny, stojí tu od začiatku dôsledná, kryštálovo jasná politika Sovietskeho sväzu.

Sovietska vláda dôsledne a pevne plnila ustanovenia Postupimskej dohody o demilitarizácii, denacifikácii a demokratizácii Nemecka a urobila vo svojom okupačnom pásme všetky opatrenia, dohodnuté v Postupime. Pôda junkerov, opory prušiackeho militarizmu, bola rozdelená medzi nemecký ľud. Boly utvorené podmienky pre demokratický život a mierovú výstavbu. Táto politika sovietskej okupačnej moci bola korunovaná plným úspechom. Všetci sme svedkami radostného vývinu v Nemeckej demokratickej republike, ako so dňa na deň mohutnejú a upevňujú sa demokratické pokrokové sily v nemeckom národe, vývinu, ktorý má nesmierny historický dosah nielen pre budúcnosť Nemecka, ale aj pre budúcnosť Európy a celého sveta. Nemecký ľud oslavuje sovietsku armádu ako svoju osloboditeľku a v Sovietskom sväze vidí spoľahlivú oporu svojej budúcnosti.

V tomto duchu predložila sovietska vláda návrh na mierovú smluvu s Nemeckom, návrh, ktorý je dôkazom nesmiernej morálnej prevahy sovietskej zahraničnej politiky nad úskočnou diplomaciou západných mocností, diktovanou lúpežnými záujmami kapitalistických monopolov, SSSR navrhuje obnovenie Nemecka ako jednotného, nezávislého, demokratického a pokojamilovného štátu. Navrhuje skončenie vojenskej okupácie a zrušenie cudzích vojenských základní na území Nemecka. Zaisťuje nemeckému ľudu všetky demokratické práva a slobody. Zaisťuje všetkým Nemcom, okrem odsúdených vojnových zločincov, politické práva a možnosť výstavby pokojamilovného, demokratického Nemecka. Vylučuje účasť Nemecka v útočných koalíciách a spolkoch. Územie Nemecka stanoví hranicami podľa usnesení Postupimskej dohody. Neukladá Nemecku nijaké hospodárske ani obchodné obmedzenia a tým mu umožňuje mierový hospodársky rozvoj. Umožňuje zriadenie národnej armády, nutnej pre obranu krajiny. Otvára pokojamilovnému, demokratickému a nezávislému Nemecku dvere do Organizácie spojených národov.

Čo znamenajú tieto návrhy? Znamenajú mier pre Nemecko a pre celú Európu. Znamenajú možnosť obnovenia normálnych mierových hospodárskych i kultúrnych vzťahov medzi Nemeckom a jeho susedmi, ako aj všetkými ostatnými krajinami. Znamenajú možnosť ďalšieho plného rozvoja demokratických, pokojamilovných síl v Nemecku a súčasne odňatie živnej pôdy nacionalistickej, militaristickej, nacistickej a revanšistickej ideológii. Pre susedov Nemecka na východe a na západe znamenajú záruku mieru, bezpečnosti a nezávislosti a pre Československo likvidáciu hlavného nebezpečenstva a zabezpečenie celých jeho západných hraníc.

Sovietska vláda vo svojej tretej nóte zo dňa 24. mája t. r. odhalila zločinný charakter t. zv. generálnej smluvy a vyjadrila v nej jednomyseľný názor krajín tábora mieru, demokracie a socializmu, ale aj veľkej väčšiny obyvateľstva Nemecka, Francúzska a ostatných zúčastnených štátov, ktorých vôľa a mienka boly tak hanebne potlačené. Sovietska vláda vo svojej nóte poukazuje na to, že pakt severoatlantického soskupenia s revanšistickými kruhmi v západnom Nemecku je surovým porušením postupimských dohôd a znamená priame ohrozenie mieru; že obnovená západonemecká armáda na čele s fašisticko-hitlerovskými generálmi môže slúžiť jedine agresívnym cieľom nemeckých revanšistov. Zapojenie nemeckej armády do t. zv. európskeho obranného spoločenstva a tým i do Atlantického paktu len zdôrazňuje agresívny charakter tohto atlantického soskupenia. Sovietska vláda vo svojej poslednej nóte ďalej vyhlásila, že žiadne separátne dohody nemôžu a nebudú ukladať nijaké povinnosti celonemeckej vláde.

Dve línie v nemeckej otázke - a tým v otázke svetového mieru - stoja proti sebe ostro a jasne a umožňujú každému občanovi v každej krajine, nech je akéhokoľvek politického presvedčenia alebo náboženskej príslušnosti, nájsť správnu cestu. Sovietske návrhy znemožňujú imperialistom úspešne uplatniť obvyklé metódy kapitalistickej diplomacie prekrúcania a skrývania ich pravých zámerov. Pokrytecká frazeológia imperialistov o obrane je príliš úbohá, aby celý svet nevidel, že má do činenia s cynickými pripravovateľmi novej svetovej vojny, ktorým žiadny zločin nie je dosť veľký, aby ho nepoužili pre svoje špinavé zámery. Vidiac všeobecný odpor proti politike amerického imperializmu, siahajú jeho spojenci a prisluhovači k metódam fašistického teroru. Znovu sa potvrdzuje správnosť slov, ktoré povedal veľký Stalin na XV. sjazde VKS (b) v decembri roku 1927: "Aby bolo možné viesť vojnu, na to nestačí rast ozbrojených síl, nestačí organizovanie nových koalícií. Na to je nezbytné tiež upevniť tyl v krajinách kapitalistických. Ani jedna kapitalistická krajina nemôže viesť významnejšiu vojnu bez toho, aby neupevnila vopred svoj vlastný tyl, bez toho, aby neskrotila "svojich" robotníkov, bez toho, aby neskrotila "svoje" kolónie. Odtiaľ postupná fašizácia politiky buržoáznych vlád."

Fašizácia v západoeurópskych krajinách prebieha za priameho nátlaku a aktívnej pomoci amerických imperialistov. Za tým účelom poslali do Európy "skúseného" morového generála Ridgwaya aby využili jeho "skúseností" z Ďalekého Východu. Sám Truman vyhlásil, že Ridgway môže byť v západnej Európe veľmi užitočný, lebo má mimoriadne znalosti "súčasných metód" vedenia vojen. Vyslanie Ridgwaya do Európy za vrchného veliteľa severoatlantického paktu len potvrdzuje, že americkí imperialisti považujú mučenie a vraždenie civilného obyvateľstva, používanie jedovatých plynov a bakteriologických zbraní za "súčasné metódy" boja a že chcú tieto svoje metódy použiť aj v Európe.

Francúzski a talianski vlastenci považovali príchod morového generála Ridgwaye, všetkými čestnými ľuďmi opovrhovaného vojnového zločinca, za urážku svojej zeme a svojho národa. Generála Ridgwaya privítala mohutná vlna pobúrenia a nenávisti. Francúzska vládna reakcia na priamy americký nátlak odpovedala zbesilým náporom policajného teroru, aby zúčtovala s demokratickým a mierovým hnutím vo Francúzsku. Stovky francúzskych vlastencov boly bezdôvodne a protiprávne uväznené, medzi nimi aj zástupca generálneho tajomníka Komunistickej strany Francúzska Jacques Duclos a šéfredaktor časopisu l'Humanité André Stil. Policajná akcia pokračuje a denne sú zatýkaní vlasteneckí synovia francúzskeho ľudu, francúzskeho hnutia obrancov mieru. Celý policajný aparát je nasadený, aby odpor pokrokových a demokratických síl proti politike vojny bol zlomený. Francúzska robotnícka trieda odpovedala na policajnú zvoľu mohutnými štrajkami. Spolu s francúzskym ľudom pracujúci celého sveta žiadajú oslobodenie Jacquesa Duclosa a obnovenie demokratických práv a slobôd vo Francúzsku. (Potlesk.)

Predsedníctvo Národného shromaždenia Československej republiky pred niekoľkými dňami v mene všetkého nášho ľudu protestovalo proti nedávnemu uväzneniu poslanca Duclosa a žiadalo jeho prepustenie na slobodu. Náš pracujúci ľud vyjadruje svoju plnú solidaritu so spravodlivým bojom francúzskych pracujúcich. Rozpútanie policajného teroru fašistickými metódami nie je ojedinelým zjavom vo Francúzsku. Buržoázia vo všetkých kapitalistických krajinách pokúša sa stále otvorenejšie zlomiť rastúci odpor pracujúcich proti politike imperialistickej vojny fašistickými metódami. Deje sa tak na priamy zásah amerických imperialistov, ktorí dobre vedia, že milióny a milióny občanov kapitalistických krajín sa stavajú proti ich plánom a nenávidia ich. Pravda, americkí imperialisti sú v hlbokom omyle, keď sa nazdávajú, že svoj tyl upevnia podobnými metódami a že násilím nanútia národom Európy svoju dobrodružnú zločinnú politiku.

Práve posledné udalosti v Nemecku, vtiahnutie západného Nemecka do agresívneho Atlantického paktu, ako aj udalosti v Kórei, vo Francúzsku a v iných krajinách zvyšujú nenávisť a odpor pokojamilovného ľudstva k vojnovým podpaľovačom. Ľudové masy dobre si pamätajú slová geniálneho predbojovníka za svetový mier, súdruha Stalina, že vojna nebude, ak ľud vezme vec zachovania mieru do svojich rúk a ak ju bude hájiť do konca. (Potlesk.)

Pod vplyvom rastúceho odporu ľudových más prehlbujú sa aj rozpory vo vládnucich kruhoch, ktoré nemôžu skrývať svoje obavy a neistotu. Toto ovzdušie dobre vystihla New York Herald Tribune, keď napísala, že zahraničná politika USA, Veľkej Británie a Francúzska stojí tvárou v tvár "skutočne strašlivej kríze". Anglický časopis New Statesman and Nation napísal, že Anglicko znovu kapitulovalo pred Spojenými štátmi americkými. Ani najstarostlivejšia réžia amerických diplomatov, ani metódy jemného alebo hrubého nátlaku a vmešovania sa do vnútorných vecí západoeurópskych štátov nemôžu zakryť skutočnosť, že t. zv. generálna smluva o západnom Nemecku, ako aj vojnový pakt o vtiahnutí západného Nemecka do agresívneho Atlantického bloku boly parafované a majú byť ratifikované proti vôli zdrcujúcej väčšiny obyvateľstva týchto štátov. Je najvyšší čas, aby si všetci občania, a to aj zástupcovia zákonodarných sborov, uvedomili svoju veľkú zodpovednosť pred históriou. Parlament, ktorý by chcel ratifikovať tieto hanebné dokumenty o obnove nemeckého nacizmu, berie na seba veľkú zodpovednosť. Široké masy pokojamilovného ľudstva, sdružené v mohutnom a nepremožiteľnom svetovom hnutí obrancov mieru, sú v každom prípade odhodlané stupňovať svoj boj a zmariť zákerné úmysly, ktoré vojnoví podpaľači spojujú s obnovením nemeckej fašistickej armády a so zotročením západonemeckého ľudu.

Žijeme v susedstve Nemecka. Máme spoločné hranice aj s americkou okupačnou zónou západného Nemecka, odkiaľ sa podnikajú neprestajné provokačné úklady proti našej republike, proti pokojnému budovateľskému úsiliu nášho ľudu. Nacistické beštiality, spáchané za roky nemeckej fašistickej okupácie, sú v dobrej pamäti našich ľudí. Všetci dobre vieme, aké nebezpečenstvo pre nás znamenala v histórii existencia militaristického výbojného Nemecka. A dobre poznáme aj lúpežnícke chúťky západných imperialistov. Preto je pochopiteľné, že náš československý ľud s najväčšou pozornosťou sleduje vývin v západnom Nemecku, že je rozhorčený nad trúfalými pokusmi dať nacistickým vrahom znovu do rúk zbrane. Na zasadnutí ÚV KSČ vo februári roku 1951 prezident republiky Klement Gottwald podrobne sa zapodieval otázkou remilitarizácie západného Nemecka a jasne načrtol líniu československej politiky v tejto otázke. Od toho času došlo k ďalšiemu upevneniu priateľstva a spolupráce našej republiky s Nemeckou demokratickou republikou. Zmohutnely a vzrástly aj pozície demokracie a mieru medzi nemeckým ľudom. Dnes naši občania vidia, že sa môžu plne spoliehať na úprimnú spoluprácu demokratických a pokrokových síl Nemecka, ktoré sú so dňa na deň silnejšie, ktoré dnes stoja na predsunutom úseku svetového frontu boja za mier a ktoré vedú neohrozený masový boj proti potupnej separátnej smluve, proti zákernému sprisahaniu amerických miliardárov s nemeckými nacistami.