Vari najprenikavejšie sa to odráža v rozvoji ľudovej umeleckej tvorivosti. Ľudová umelecká tvorivost nie je priamo vyvolávaná potrebami výstavby socializmu; ona popri tvorivej budovateľskej práci, oslobodenej od zotročujúcich pút kapitalistického vykorisťovania, vytryskuje tu už ako produkt rodiaceho sa socializmu, ktorý má vzápätí veľký osviežujúci zpätný vplyv na intenzitu budovateľského úsilia. Ukazovateľom tvorivých umeleckých síl nášho ľudu je nevídaný spontánny rozvoj krúžkov ľudovej umeleckej tvorivosti, ako o tom svedčí tohoročná celoslovenská prehliadka ľudovej umeleckej tvorivosti, ktorá sa pred pár dňami skončila v Prešove a Košiciach. Dnes je na Slovensku dovedna 4.862 rozličných súborov a krúžkov ľudovej umeleckej tvorivosti, z toho 2.131 divadelných, 453 tanečných, 250 bábkarských, 784 speváckych, 373 recitačných, 775 hudobných a 51 výtvarných, v ktorých účinkuje dovedna vyše 108.000 členov z radov našej mládeže i stáreže z najrozličnejších pracovísk. Činnosť týchto krúžkov, ktoré sú organizované pri závodných, školských i dedinských skupinách ČSM, pri skupinách ROH alebo v JRD, je výrazom toho, ako sa život nášho ľudu stáva so dňa na deň radostnejším, ako sa stáva plnším a bohatším.

A organisovať a riadiť tento mohutný proces, prebiehajúci v našom živote, dávať mu smer a upravovať ho i pomáhať mu v ďalšom rozvoji, aby tu vyrastal nový socialistický človek, tvoriaci kultúru národnú formou a socialistickú obsahom - to je úlohou našej osvety.

Mnohotvárna a prebohatá kulturne osvetová činnosť, ktorú vykonávajú masové organizácie nášho ľudu, svedčí o tom, ako je náš ľud nielen spotrebiteľom kultúrnych statkov, ale ako i sám masove tieto kultúrne hodnoty tvorí.

Pri plnení základnej smernice kultúrne osvetovej činnosti, danej štátnej osvetovej starostlivosti podpredsedom vlády s. Václavom Kopeckým ešte ako ministrom informácií a osvety v tzv. soběslavskom pláne, dosiahly sa značné úspechy najmä v organizačnej výstavbe osvetových zariadení národných výborov - osvetových besied a okresných domov osvety. Na Slovensku sa roku 1952 zriadilo 1446 osvetových besied alebo izieb a 16 domov osvety, ktorých počet sa ďalej zväčšuje, takže dnes tieto osvetové zariadenia sú už vo viac ako 70 % všetkých obcí na Slovensku. Podstatný krok dopredu sa v tomto smere vykonal v dôsledku usnesenia Sboru povereníkov zo ziačatku septembra lanského roku, ktoré usnesenie stretlo sa s pozoruhodnou iniciatívou ľudu na dedinách. Na mnohých miestach boly vlani z miestnych zdrojov a prostriedkov a vlastnými silami z bývalých krčiem adaptáciou vybudované slušné kultúrne osvetové strediská, osvetové besedy alebo aspoň ich zárodky. Na druhej strane treba však odsúdiť počínanie niektorých funkcionárov národných výborov, ktorí sa stavajú proti požiadavkám zrušiť prebytočné krčmy v obci a vybudovať z nich osvetovú besedu, lebo vraj komunálny podnik by potom nemohol splniť predpísanú akumuláciu. V Lučenci zas sa rada okresného národného výboru darmo ešte v jeseni lanského roku usniesla zriadiť okresný osvetový dom, lebo miestnosti v strede mesta, ktoré svojím rozhodnutím pridelila osvetovému domu, používa obchodný národný podnik Vesna za sklady tovaru a nechce ich preniesť do inej budovy, ktorú mu na to rada ONV určila.

Otázka priestorov pre kultúrne osvetovú činnosť býva každoročne priamo pálčivá v niektorých okresoch - poväčšine na východnom Slovensku, ale aj inde - najmä koncom leta, keď kultúrne domy, kiná i školské telocvične bývajú premieňané na sklady obilia. Niet sporu o tom, že keby to bolo nevyhnutne treba, premeníme na sklady hoci všetky kultúrne miestnosti. Háčik je však v tom, že príslušní pracovníci, ktorí sú zodpovední za prípravu skladov, nevyhľadávajú iné možnosti na uskladnenie obilia dosť zavčasu, ale pri výkupe obilia pritisnú správcov kultúrnych domov, kín alebo škôl. Títo potom ťahajú za kratší koniec a najčastejšie bez ohľadu na to, či oni súhlasia alebo nie, od augusta do januára až februára alebo i dlhšie desiatky kín a iných kultúrnych priestorov slúžia za sklady.

Takéto podceňovanie alebo nedoceňovanie významu osvetovej práce prejavuje sa aj v iných smeroch. Máme ešte mnoho riaditeľov závodov a fabrík, ktorí sa nestarajú o pracujúceho človeka ako o človeka, ale vidia v ňom len pracovnú silu. Starostlivosť o kultúrny oddych človeka, o jeho ušľachtilú zábavu po práci, to je jedna z hlavných úloh našej osvety. S nepochopením úloh osvetovej práce a úloh osvetových pracovníkov sa stretáme aj na našich národných výboroch. Osvetoví pracovníci sú zaneprazdňovaní nejrozličnejšími úlohami, ktoré s ich prácou priamo nemajú nič spoločného. Mohol by som uvádzať prípady, kde okresný osvetový inšpektor bol prinútený robiť zapisovateľa pri odvodoch, ako iní museli robiť súpis hydiny atď. a bohvie čo všetko ešte, len na ich vlastnú prácu organizovania a riadenia osvetovej služby, širokej výchovnej a vzdelávacej činnosti im neostával čas.

No i pri týchto nedostatkoch, ktoré sa len pomaly, ale predsa len iste postupne odstraňujú, dosiahlo sa lanského roku aj značné zlepšenie v osvetovej práci. V smysle usnesenia sekretariátu ÚV KSS zintenzivnila sa najmä prednášková činnosť, ktorá bola zanedbávaná. Bolo prednesených lanského roku výše 70.000 samostatných prednášok i prednášok na t. zv. večeroch otázok a odpovedí. S veľkým porozumením sa stretol cyklus prednášok v Mesiaci československo-sovietskeho priateľstva. Rovnako na mnohých miestach těšily sa záujmu prednášky, usporiadané odbočkou Československo-sovietskeho inštitútu alebo Spoločnosťou pre šírenie politických a vedeckých poznatkov.

Rozvinula sa masová práca s knihou ako nová, u nás predtým neznáma forma osvetovej práce. Na viacerých dedinách starostlivo pripravené čítanie a beseda o Hečkovej "Drevenej dedine" alebo o "Žatve" Galiny Nikolajevovej maly vzápätí založenie JRD alebo jeho prechod na vyšší typ. Veľkú úlohu konajú ľudové knižnice, ktoré koncom roku 1952 po vyradení závodnej a brakovej literatúry majú vyše pol druha milióna sväzkov. 330.000 stálych čitateľov týchto knižníc ukazuje, aké sú možnosti ďalšieho sprístupnenia najlepších diel československej a sovietskej literatúry najširším masám našich pracujúcich.

Veľké sú úlohy 5. roku Gottwaldovej päťročnice, ako ich vyjadruje náš štátny rozpočet. Veľké a krásne.

A veľké a krásne sú v nich aj úlohy našej osvety: pomáhať nášmu ľudu v plnení úloh na výstavbe socializmu, pomáhať nášmu človeku zbavovať sa starých návykov z dôb kapitalizmu, pomáhať mu upevňovať a rozvíjať v sebe novú morálku, kvalitatívne nesmierne vyššiu než všetky morálky dosiaľ - socialistickú morálku. Uplatňovaním princípov diktatúry proletariátu na kultúrnom úseku dôsledne bojovať proti ideologiám nepriateľským výstavbe socializmu a pracujúcemu človeku, bojovať proti predsudkom v myslení človeka, proti temnote a poverám, a to bojovať šírením vedeckej pravdy, jej sprístupňovaním najširším masám v mestách i na dedinách, vychovávať nášho človeka, budovateľa socializmu, na sebavedomého, hrdého a pevného občana-vlastenca, bezvýhradne milujúceho svoj ľud, svoj národ, svoju československú vlasť, Sovietsky sväz a jeho ľud. Vychovať socialistického vlastenca, horúco milujúceho mier a plamenne nenávidiaceho podpaľačov vojny.

Náš rozpočet zabezpečuje našej osvete na túto veľkú a krásnu prácu dostatok prostriedkov. Pôjde o to, využiť tieto prostriedky tak, aby znamenaly čo naj väčší prínos pre rozvoj nášho života, aby naša vlasť, vedená Komunistickou stranou Československa a prezidentom republiky súdruhom Antonínom Zápotockým, došla pod zástavou Lenina a Stalina cestou, ukázanou nám súdruhom Gottwaldom, čo najskôr k cieľu, keď sa od šumavských lesov až k tatranským bralám na plno rozvinie bohatý, krásny, radostný, šťastný socialistický život českého a slovenského človeka. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Ke slovu se přihlásil předseda rozpočtového výboru a zpravodaj ke státnímu rozpočtu na rok 1953, posl. Valo.

Zpravodajca posl. Valo: Súdruhovia a súdružky, milí priatelia!

Rozprava o štátnom rozpočte na rok 1953 a štátnom záverečnom účte za rok 1951 sa končí. Rozprava ukázala úplnú jednotu nás všetkých. V čom je podstata tejto jednoty? My, poslanci, ako verní služobníci nášho ľudu sme povinní tlmočiť vôľu ľudu a jeho želanie. A čo žiada náš ľud?

Náš ľud žiada, aby naša republika bola šťastným domovom, kvetúcou záhradou, opravdovou vlasťou našich národov.

Náš štátny rozpočet zaisťuj e všetky prostriedky, ktorých je treba, aby sme to, čo si ľud praje, mohli uskutočňovať.

Náš ľud žiada, aby sme ďalej pokračovali vo výstavbe nášho priemyslu a predovšetkým venovali všetku starostlivosť a úsilie základným odvetviam priemyslu, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozvoj nášho národného hospodárstva, tak, aby sme zaistili všetky potrebné statky v tej hojnosti, ako ich treba. (Predsedníctva sa ujal predseda dr John.)

Náš štátny rozpočet zaisťuje všetky potrebné finančné prostriedky, aby sme túto úlohu mohli so zdarom splniť.

Náš ľud žiada, aby sme venovali všetku starostlivosť socialistickej výstavbe našej dediny, ďalšiemu upevňovaniu a rozširovaniu našich jednotných roľníckych družstiev a ich vybaveniu všetkými potrebnými mechanizačnými a inými prostriedkami tak, aby bol zaistený trvalý vzostup našej rastlinnej a živočíšnej výroby, zabezpečujúci v stále stúpajúcej miere výživu našich národov.

Náš štátny rozpočet zaisťuje všetky nutné prostriedky, ktorých treba na splnenie tejto úlohy.

Náš ľud žiada ďalší vzostup nášho školstva, ďalší rozvoj našej kultúry, ďalší rast našej zdravotníckej starostlivosti i starostlivosti o matky a deti, starostlivosti o pracujúcich a ďalšie zaistenie našich občanov v starobe a invalidite.

Náš štátny rozpočet zaisťuje všetko, čo treba, aby tieto úlohy, ktoré si dávame, boly splnené. Štátny rozpočet je tak dôkazom, že na konci všetkého nášho snaženia je človek a starostlivosť o jeho dobro.

Náš ľud miluje mier a chce žiť a spolupracovať so všetkými štátmi a národmi dobrej vôle, ale žiada, aby jeho republika bola nezávislá, aby jeho sloboda bola chránená tak, aby všetok ľud v pokoji a mieri mohol žiť a pracovať a zaistiť tak i budúcim generáciam šťastný, slobodný a radostný život, aby jeho krajina bola pevnou baštou svetového mieru.

Náš štátny rozpočet zaisťuje všetky prostriedky, aby toto želanie nášho ľudu sa stalo skutkom. Preto budujeme našu ľudovú armádu, záštitu nezávislosti, slobody a mieru našej vlasti, preto posilňujeme náš Sbor národnej bezpečnosti, bdelého strážcu všetkého bohatstva, ktoré náš ľud svojou obetavou prácou vytvára.

Sme si vedomí toho - a rozprava o rozpočte to tiež ukázala - že pri plnení úloh, vyplývajúcich z plánu a rozpočtu, treba prekonávať prekážky, ktoré sa nám stavajú do cesty, a odstrániť nedostatky, ktorých na všetkých úsekoch nášho budovania je ešte mnoho.

Preto na prvom mieste treba upevňovať našu štátnu a pracovnú disciplínu v takú disciplínu, ktorá vyplýva z politickej uvedomelosti, z odhodlania plniť všetky veľké úkoly našej socialistickej výstavby.

Preto treba dodržať zákony a dôsledne plniť všetky usnesenia strany a vlády a byť nesmieriteľnými voči tým, ktorí ich porušujú. Preto treba dôsledne chrániť socialistické vlastníctvo, vlastníctvo všetkého ľudu, základ všetkého nášho bohatstva.

Ďalej treba zlepšiť organizáciu našej práce a povýšiť organizačnú prácu na úroveň práce politickej tak, aby úlohy, pred ktorými stojíme, mohly byť splnené tak, ako si to vyžaduje ich závažnosť a veľkosť.

Ďalej treba bdieť a stále kontrolovať, ako úlohy, ktoré si sami dávame, plníme. Zistené nedostatky treba dôsledne odstraňovať, odpovednosť za splnenie úloh treba zvýšit shora až dolu.

Treba, aby sme dôsledne plnili smernice vládneho programu vlády Viliama Širokého tak, ako sme ich pred niekoľko dňami so súhlasom všetkého nášho ľudu schválili.

Rozprava znovu ukázala jednotu všetkého nášho pracujúceho ľudu, jednotu robotníkov, roľníkov, pracujúcej inteligencie, ich pevné odhodlanie dôsledne plniť odkaz súdruha Klementa Gottwalda a vybudovať socializmus v našej vlasti, šťastnom to domove všetkého nášho ľudu.

Sme odhodlaní v pevnom sväzku Národného frontu Čechov a Slovákov, somknutí okolo strany a vlády, pod vedením prezidenta republiky Antonína Zápotockého plniť čestnú úlohu údernej brigády demokracie, pokroku a mieru. (Potlesk.) V bratskom sväzku so Sovietskym sväzom, opierajúc sa o jeho nezištnú pomoc, v priateľskej družbe so všetkými krajinami tábora mieru, so všetkými mierumilovnými ľudmi na celom svete vytrváme v našom boji za mier, v našom boji za ľudské šťastie.

Pod zástavou Lenina a Stalina, verní odkazu súdruha Gottwalda, dopredu za socializmus! (Potlesk.)

Předseda: (zvoní): Ke slovu už není nikdo přihlášen, společná rozprava je skončena.

Budeme hlasovat, a to v tomto pořadí:

Nejprve o druhém bodu pořadu, to je o vládním návrhu usnesení, jímž Národní shromáždění uděluje souhlas podle §§ 11 a 12 rozpočtového zákona č. 29/1951 Sb. a schvaluje podle § 62 ústavy státní závěrečný účet za rok 1951,

a potom o prvém bodu pořadu, to je o vládním návrhu rozpočtového zákona na rok 1953 a o návrhu státního rozpočtu na rok 1953, který je přílohou tohoto zákona.

Dávám nyní slovo k doslovu zpravodaji ke státnímu závěrečnému účtu za rok 1951 posl. Janoušovi.

Zpravodaj posl. Janouš: Vzdávám se slova.

Předseda: Děkuji. - Přistoupíme tedy k hlasování.

Zjišťuji, že sněmovna je způsobilá se usnášet. Kdo tedy souhlasí podle předložené výborové zprávy s vládním návrhem usnesení, aby Národní shromáždění udělilo souhlas podle §§ 11 a 12 rozpočtového zákona na rok 1951 č. 29/1951 Sb., aby schválilo podle § 62 ústavy státní závěrečný účet za rok 1951 a aby schválilo vykázaný přebytek hospodaření za rok 1951 v částce 14.265,796.062,85 Kčs, kterého bude použito takto:

1. k úhradě převisů investic národního podnikání z roku 1951 částky 8.888,414.096,40 Kčs,

2. k úhradě neplánovaných ztrát komunálních podniků v roce 1951 částky 190,100.000 Kčs,

3. k splacení vnitřního státního dluhu zbytek přebytku v částce 5.187,281.966,45 Kčs, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Děkuji Vám. - To je jednomyslné schválení.

Dávám ještě slovo k doslovu předsedovi rozpočtového výboru poslanci Valo, zpravodaji o vládním návrhu rozpočtového zákona na rok 1953 a o státním rozpočtu na rok 1953.

Zpravodajca posl. Valo: Vzdávám sa slova.