Předseda Fierlinger.

Místopředsedové Hodinová-Spurná, dr Polanský, Fiala, Valo, Štětka, Žiak, Harus.

Členově vlády: předseda vlády Široký, první náměstek předsedy vlády dr Dolanský, první náměstek předsedy vlády ministr gen. arm. dr Čepička, nám. předsedy vlády ministr Kopecký, nám. předsedy vlády ministr Uher; ministři Beran, Barák, dr h. c. Plojhar, dr inž. Šlechta, dr Kyselý, inž. Jankovcová, Ďuriš, Krosnář, Dvořák, Nosek, Krajčír, Málek, Maurer, dr Neuman, Jonáš, Poláček, Pospíšil, Reitmajer, inž. Púčik, Šmída, Šimůmek, dr Škoda, Štoll.

257 poslanců podle presenční listiny.

Z Kanceláře NS: gen. tajemník NS Kováčik; jeho náměstek dr Rattinger.

(Za zvuků fanfár z opery Libuše, hraných Pražskými pozounéry, vstupuje president republiky Antonín Zápotocký se svým doprovodem, provázen místopředsedou NS posl. Žiakem, do presidentské lóže. - Shromáždění povstává a za bouřlivého potlesku provolává: Ať žije soudruh Zápotocký!)

Předseda (zvoní): Zahajuji 78. schůzi Národního shromáždění.

Jménem Národního shromáždění republiky Československé vítám mezi námi co nejsrdečněji presidenta republiky Československé soudruha Antonína Zápotockého. (Dlouhotrvající hlučný potlesk a volání: Ať žije soudruh Zápotocký! - Poslanci usedají.)

Podle schváleného denního pořadu je na pořadu dnešní schůze

Přistoupíme k projednávání pořadu schůze.

Prosím soudruha předsedů vlády Viliama Širokého, aby se ujal slova.

Predseda vlády V. Široký (uvítaný povstaním a hlučným potleskom): Vážené Národné shromaždenie, súdružky a súdruhovia, bratia a sestry! (Poslanci usedajú.)

V socialistickej výstavbe našej republiky stoja pred nami dôležité a neodkladné úlohy. Dovoľte mi, aby som v mene a z poverenia vlády podal vám zprávu o týchto úlohách a súčasne predložil vám rad opatrení, na ktorých sa vláda republiky usniesla.

Chcel by som predovšetkým stručne shrnúť doterajšie výsledky socialistickej výstavby a prestavby v našej republike a to tým viac, lebo o niekoľko mesiacov dovŕšime náš prvý päťročný plán.

Keď pracujúci ľud Československa po oslobodení našej republiky Sovietskou armádou začal klásť základy socializmu, stál pred úlohou zabezpečiť rozvoj výrobných síl pri súčasnej dôkladnej prestavbe československého priemyslu. Československo, ako je známe, patrilo k priemyslove vyspelým krajinám sveta.

Štruktúra československého priemyslu a jeho nerovnomerné regionálne rozloženie, ktoré sme zdedili po kapitalistoch, nedávaly ani predpoklady, ani možnosť jeho ďalšieho úspešného rozvoja. Bolo preto treba pristúpiť k rozsiahlej prestavbe nášho priemyslu, aby se stal spoľahlivou základnou rozvoja socialistického národného hospodárstva, neustáleho rastu životnej a kultúrnej úrovne robotníckej triedy a všetkého pracujúceho ľudu, a tak zabezpečiť plnenie základného cieľa socialistickej výstavby maximálneho uspokojenia neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb spoločnosti. Kapitalistická štruktúra československého priemyslu sa vyznačovala krajne úzkou a stále sa zužujúcou surovinovou základňou, veľkou váhou priemyselných odvetví (textilný, sklársky a obuvnícky priemysel), ktoré vyrábaly spotrebný tovar pre zahraničný trh. Kapitalisti totiž investovali predovšetkým do ľahkého priemyslu, pretože tieto investície im prinášaly rýchle veľké zisky. Závody, ktoré kapitalisti postavili, boly celkom nedostatočne vybavené so stránky hygienických i bezpečnostných zariadení. Ďalej sa štruktúra československého priemyslu vyznačovala nesprávnou skladbou strojárenstva, ktoré ani pri svojej vysokej úrovní a veľkom rozsahu nevedelo vybaviť československé národné hospodárstvo dôležitými strojmi, prístrojmi a zariadeniami. Strojárenská výroba bola u značnej časti výrobkov odkázaná na dovoz podstatných súčiastok zo zahraničia. Ťažba železnej rudy, rúd farebných kovov. a iných surovín nezadržiteľne klesala. Preto sa s roka na rok zvyšovala závislosť Československa na zahraničných kapitalistických trhoch a československý priemysel sa dostával čoraz viac do područia zahraničných monopolistov. Hlboká kríza československého hospodárstva a masová nezamestnanosť priemyselného robotníctva staly sa trvalým, chronickým zjavom. Československý priemysel so svojou vysokou technickou úrovňou, so svojimi skvelými robotníckymi a technickými kádrami sa nevyvíjal, ale stagnoval a upadal. Tento stav československého priemyslu prejavoval sa ešte zhubnejšie na Slovensku, kde došlo k hromadnému odbúravaniu i tak malého počtu priemyselných podnikov a Slovensko sa priamo konzervovalo na úrovni zaostalej agrárnej krajiny. Československá buržoázia nebola schopná čokoľvek na tomto stave zmeniť a podniknúť akékoľvek účinné opatrenia na odstránenie hlbokej štrukturálnej krízy priemyslu a celého národného hospodárstva. Naopak, vo svojom koristníckom záujme podriadila československý priemysel - v rozpore s národnými a štátnymi záujmami československého ľudu - záujmom a potrebám imperialistických zahraničných monopolov a takto mal náš priemysel v kapitalistických podmienkach pred sebou iba perspektívu trvalej krízy a úpadku.

Bola preto úloha socialistickej výstavby a prestavby nášho hospodárstva v prvej päťročnici úlohou veľkého, historického dosahu. Výsledky socialistickej výstavby a prestavby v priebehu prvého päťročného plánu dokazujú, že táto úloha sa plní úspešne. Vo vývine československého hospodárstva nastalo nové obdobie. Kapitalistické obdobie úpadku a masovej nezamestnanosti bolo vystriedané obdobím mohutného rozmachu národného hospodárstva, nepretržitého rozvoja výrobných síl a vzrastu životnej úrovne. Objem priemyselnej výroby vzrastá s roka na rok a dosiahol v tomto roku dvojnásobok výroby v porovnaní s rokom 1948. Súčasne prekračuje dvojnásobok najvyššej úrovne, ktorú mal československý priemysel za kapitalistického Československa. Náš priemysel teda v tomto roku, pokiaľ ide o objem plánovanej výroby, splní úlohu, vytýčenú zvýšeným päťročným plánom. Úspešne plníme základnú smernicu socialistickej industrializácie: rozvoj výroby výrobných prostriedkov. Výroba výrobných prostriedkov rastie rýchlejšie a jej podiel na celkovej priemyselnej výrobe sa zvýšil z 56% v roku 1948 na 62% v roku 1953. Takéto tempo rozvoja výroby dejiny československého priemyslu nepoznaly a poznať ani nemohly. Keďže tieto výsledky boly dosiahnuté pri značne zmenšenom počte obyvateľov na území republiky, je vzrast priemyselnej výroby na hlavu obyvateľa ešte rýchlejší. Osobitne výrazný je v rámci celkového rozvoja nášho národného hospodárstva rozvoj strojárenstva. Jeho objem sa zvýšil za 5 rokov na viac než 3 a pol násobok pri podstatnej zmene jeho štruktúry. V rastúcom rozsahu vyrábame ťažké a špeciálne obrábacie stroje, rozličné stroje a zariadenia pre hutný, energetický a chemický priemysel, složité meracie a kontrolné prístroje. Vo väčšine prípadov všetky súčiastky vyrábame v našich závodoch. Zaznamenávame počiatok cieľavedomého rozvíjania ťažby železnej rudy a rozvíjania surovinovej základne ľahkého a potravinárskeho priemyslu. Textilný, drevársky a obuvnícky priemysel sa orientujú prevažne na uspokojenie domácich potrieb. Ak po oslobodení Československa Sovietskou armádou československé hospodárstvo bolo takmer úplne závislé od kapitalistických štátov, je dnes, na konci prvej päťročnice, situácia celkom iná. Vďaka tomu, že dôsledne, s veľkorysou bratskou pomocou Sovietskeho sväzu, uskutočňujeme prestavbu priemyslu a meníme jeho štruktúru a že rozvíjame čoraz intenzívnejšie hospodársku spoluprácu s krajinami demokratického tábora, československé hospodárstvo se zbavilo závislosti od kapitalistických štátov, zabezpečilo si odbyt svojich výrobkov, ako aj dovoz tých surovín a potravín, ktoré nemá v dostatočnom množstve k dispozícii. Hlavným výsledkom socialistickej výstavby a prestavby v prvej päťročnici teda je, že československé národné hospodárstvo, najmä však priemyselná výroba, tvorí dnes bezpečnú a neotrasiteľnú základňu samostatnosti a nezávislostí Československej republiky, hospodárskej moci a obranyschopnosti nášho štátu. (Potlesk.)

V priebehu plnenia úloh prvej päťročnice sa naplno rozvinula industrializácia Slovenska, kde došlo k zvlášť prudkému tempu priemyselného rozvoja. Objem priemyselnej výroby stúpne na Slovensku v tomto roku o 4 a pol násobok predvojnovej úrovne z roku 1937. Za pomoci vyspelej českej robotníckej triedy a vyspelého českého priemyslu bola za niekoľko rokov odstránená hospodárska zaostalosť Slovenska a na tomto podklade sa upevnila bratská družba národov našej republiky a tým pevnosť a jednota nášho ľudovodemokratického štátu. Ukázalo sa, že naša ľudovodemokratická republika plne zabezpečuje ekonomický a kultúrny rozvoj všetkých národov Československa.

Vďaka rýchlemu a nepretržitému rozvoju výrobných síl bola u nás nezamestnanosť a polozamestnanosť úplne zlikvidovaná a počet zamestnancov v priemysle sa za päťročnice zvýšil asi o tretinu. Pozoruhodný je dosiahnutý vzrast produktivity práce, ktorá sa za prvé 4 roky päťročnice zvýšila asi o polovicu.

Dnes máme mohutný socialistický priemysel, ktorý slúži len a len záujmom československého pracujúceho ľudu a tvorí pevný a zdravý základ ďalšieho rozvoja národného hospodárstva. Nadmieru pozitívnym výsledkom doterajšieho budovateľského úsilia robotníckej triedy a pracujúceho ľudu je, že sme utvorili materiálnu základňu a predpoklady pre ďalší neprestajný rast blahobytu a kultúry pracujúceho ľudu.

Dosiahnuté výsledky v socialistickej výstavbe predstavujú veľkú úspech československej robotníckej triedy, vedúcej sily Národného frontu Čechov a Slovákov. Tento úspech dosiahla preto, lebo pod vedením Komunistickej strany Československa postupovala v pevnom sväzku s pracujúcimi roľníkmi a riadila sa nesmrteľným učením Marxa, Engelsa, Lenina a Stalina. Pri plnení historických úloh prvej našej Gottwaldovej päťročnice opierali sme sa o veľké skúsenosti a nezištnú pomoc Sovietskeho sväzu, ktorý nám dodáva potrebné suroviny a znamenité ťažké stroje, pomáha nám osvojiť si výrobu nových strojov a zariadení a významne prispieva k zvyšovaniu technickej úrovne celého nášho hospodárstva. Výsledky socialistickej výstavby a prestavby upevnily bratské sväzky spojenectva a priateľstva národov našej republiky s veľkým Sovietskym sväzom, (Potlesk.) upevnily naše sväzky s veľkou Čínskou ľudovou republikou (Potlesk.) a so všetkými krajinami tábora mieru, demokracie a socializmu. (Potlesk.)

Za uplynulé roky päťročnice bol kapitalistický sektor, ktorý v roku 1948 mal ešte značnú váhu, úplne vytlačený zo všetkých odvetví národného hospodárstva s výnimkou poľnohospodárstva. Aj v poľnohospodárstve urobili sme významný krok vpred v kladení základov socialistickej prestavby dediny. Dnes je značná časť ornej pôdy obrábaná v socialistickom sektore štátnymi majetkami a jednotnými roľníckymi družstvami. V súvise s prechodom značnej časti malých a stredných roľníkov na družstevnú veľkovýrobu a v súvise s postupujúcou mechanizáciou zvýšila sa produktivita práce v poľnohospodárstve.

Podstatne sa zvýšila spoločenská spotreba pracujúcich. Je to zákonitý zjav rozvoja socialistickej výroby. Na rozdiel od kapitalistického systému, ktorého nemeniteľným zákonom je vzrastajúce zbedačovanie širokých más, cieľom socialistickej sústavy je zabezpečenie maximálneho uspokojovania neustále rastúcich hmotných a kultúrnych potrieb celej spoločnosti. Neustále stúpajúci národný dôchodok, ktorý už neslúži na obohacovanie parazitných tried, ale rozdeľuje sa celý podľa potrieb pracujúcich, umožňuje vláde venovať obrovské prostriedky na uspokojovanie rýchle rastúcich potrieb spoločnosti.

Dovoľte mi, aby som uviedol niektoré najdôležitejšie údaje, ktoré charakterizujú vývoj spoločenskej spotreby v období prvého päťročného plánu, lebo sú výstižným svedectvom prevahy ľudovodemokratického zriadenia nad kapitalistickým systémom a súčasne dôkazom starostlivosti vlády nášho ľudovodemokratického štátu o blaho človeka.

V roku 1953 bude vynaložené na národné poistenie a ostatné sociálne a kultúrne opatrenia 22 miliárd 300 milión Kčs, t. j. 25,3% všetkých štátnych výdavkov, čo je o 81% viac, než bolo určené na tieto účely v roku 1949.

Vzhľadom na podstatné zvýšenie rodinných prídavkov na deti po peňažnej reforme vyplatí štát v roku 1953 na rodinné prídavky 2 miliardy 460 milión Kčs, čo predstavuje dvojnásobok čiastky, vyplatenej na rodinné prídavky v roku 1950, a 1,7 násobok čiastky, vyplatenej v roku 1952.

Veľká pozornosť sa venuje zdravotníctvu, kde výdavky vzrástly z 1 miliardy 100 miliónov v roku 1950 na 4 miliardy 20 miliónov v roku 1953, t. j. 3,7krát.

Výsledkom tejto starostlivosti štátu je, že počet postelí v nemocniciach a porodniciach, ktorý činil v roku 1937 pri väčšom počte obyvateľov 50.868, vzrástol v roku 1949 na 74.352 a vzrastie v roku 1953 na 86.874. To znamená, že v roku 1953 pripadne na 1.000 obyvateľov 6,78 postelí proti 6,05 v roku 1949 a proti 3,74 v roku 1937.

Dôsledný, rok od roka pokračujúci pokles detskej úmrtnosti je názorným dôkazom veľkej starostlivosti, ktorej sa teší človek od samého detstva v spoločnosti, budujúcej socializmus. Z 1000 živo narodených detí zomrelo do 1 roku v roku 1937 117,4, v roku 1948 83,6 a v roku 1952 55,1.

Štát nezabúda ani na starostlivosť o starých a práce neschopných. Počet dôchodcov vzrástol k 1. januáru 1953 o 48% proti stavu k 1. januáru 1949.

Veľký pokrok sa dosiahol na úseku školskom, na poli výchovy človeka na všestranne vzdelaného člena socialistickej spoločnosti. Ďalší významný krok vpred prinesie školská reforma, uskutočnená tohto roku. Školská reforma znamená základnú prestavbu celého nášho školského systému podľa potrieb socialistickej spoločnosti a je konkrétnym výrazom nášho úsilia dať všetkej mládeži úplné stredoškolské vzdelanie.

Rýchly je rozvoj škôl odborných, hlavne priemyslových. V roku 1949 sme mali týchto škôl 112, v roku 1953 už 203. Počet žiakov sa zvýšil v roku 1953 v porovnaní s rokom 1948 u pedagogických škôl o 358%, u priemyselných škôl o 99%, u pôdohospodárskych a lesníckych o 40%. Vo výberových večerných školách študovalo v roku 1951 len 2428 žiakov, v roku 1953 už 17.500.

Podstatne sa zlepšila starostlivosť o výchovu pracujúceho dorastu. V učilištiach štátnych pracovných záloh učí sa v tomto roku už 76.480 žiakov. Zatiaľ čo za kapitalizmu spočívala celá ťarcha nákladov na výchovu pracujúceho dorastu na rodičoch, poskytne štát len na výchovu a zaopatrenie žiakov v učilištiach štátnych pracovných záloh v tomto roku 992 milión 756 tisíc Kčs.

Počet vysokých škôl, ktorých sme mali v roku 1936/37 9, vzrástol v roku 1949 na 22 a v roku 1953 na 32. Počet fakúlt na vysokých školách vzrástol z 33 v roku 1936/37 na 57 v rok 1949 a 104 v roku 1953. V roku 1953 študuje na vysokých školách 47.600 študentov, čo je 2 a pol násobok počtu vysokoškolských študentov v roku 1936/37. Okrem toho študuje na vysokých školách v tomto roku 18.900 poslucháčov na diaľku.

Ani tento vysoký počet študentov nestačí však uspokojiť potrebu našej socialistickej výstavby, ktorá kladie stále väčšie a väčšie požiadavky na vysokoškolsky vzdelanú inteligenciu všetkých odborov. Náš ľudovodemokratický štát vynakladá čoraz väčšie sumy na ubytovanie a stravovanie študentov. V tomto roku sa zvýši počet žiakov a študentov vysokých a odborných škôl, poberajúcich štipendium, na takmer 80.000. Celá suma, ktorá bude v tomto roku vyplatená pre všetkých študentov, bude činiť asi 190 milión Kčs, z toho vysokoškolské štipendiá presahujú 100 milión Kčs. Pre porovnanie stačí uviesť, že v roku 1937 bolo zo štátnych prostriedkov na vysokoškolské štipendiá vyplatené iba 9,200.000 Kčs.

Vzrast životnej úrovne pracujúcich za uplynulé roky päťročnice prejavuje sa veľmi výrazne v obrovskom rozvoji spoločenskej spotreby na spomenutých a mnohých ďalších úsekoch.

V júni tohto roku bola uskutočnená peňažná reforma a bol zrušený lístkový systém. Tieto opatrenia boly umožnené významnými úspechmi socialistickej výstavby. Peňažná reforma odstránila nadbytočné obeživo, tezaurované u zvyškov buržoáznych elementov a špekulantov a tak vytvorila predpoklady pro úspešný rozvoj národného hospodárstva, zlepšenie v zásobovaní pracujúcich a tým i pre zvýšenie ich životnej úrovne. Zrušení lístkového systému sme odstránili z nášho života činiteľa, ktorý bol cudzí zásadám socialistického plánovania a socialistickej zásade odmeňovania podľa kvality a kvantity vykonanej práce, odstránili sme faktickú dvojakú hodnotu našej koruny. Peňažnou reformou sa upevnila československá koruna a zvýšila jej kúpna sila.

Všetky uvedené skutočnosti hovoria jasnou rečou o tom, akou významnou mierou stúpla za ľudovodemokratického štátu životná úroveň oproti obdobiu kapitalizmu. K tomu treba vziať do úvahy, že za predmníchovskej republiky bolo v časoch vojny vyše 900 tisíc nezamestnaných, stotisíce polozamestnaných. nebo len sezónne zamestnaných, že detské prídavky a zvýšené dôchody práce neschopným, bezplatná školská výchova, zdravotná starostlivosť na účet štátu, dovolenky a rekreácia umožňujú dnes každému pracujúcemu venovať nepomerne väčšiu čiastku svojej mzdy na uspokojenie osobných, materiálnych kultúrnych potrieb, ako tomu bolo za kapitalizmu.