Niektorí pracujúci právom poukázali na to, že názov referát je po zrušení referentského systému nevhodný a preto bol v predložených návrhoch zákonov názov referát nahradený názvom odbor, ktorý lepšie vystihuje postavenie výkonných orgánov národných výborov.

Vzhľadom na celý rad doporučení bolo do ústavného zákona pojaté ustanovenie o vekovej hranici pre aktívne volebné právo a ustanovenie o sľube členov národných výborov, ktoré bolo prevzaté z ústavy.

V častých pripomienkach sa žiadalo, aby v ústavnom zákone o národných výboroch bol formulovaný pomer národných výborov na Slovensku ku Sboru povereníkov, ako to vyplýva z Ústavy 9. mája. Preto bol do ústavného zákona vložený nový paragraf 8, ktorý stanoví, že na Slovensku vykonáva právomoc vlády voči národným výborom v medziach ustanovení ústavy Sbor povereníkov.

Mnohé pripomienky boli vznesené na vekovú hranicu pasívneho volebného práva. Bolo navrhované ako zníženie tejto vekovej hranice na 18 rokov, tak aj zvýšenie na 24, prípadne 26 rokov. Vláda sa rozhodla ponechať doterajšiu vekovú hranicu 21 rokov, ktorá bola stanovená Ústavou 9. mája.

U niektorých ďalších námetov vláda taktiež nepovažovala za možné vyhovieť im. Išlo hlavne o požiadavku označiť národné výbory ako ľudové rady alebo ako soviety a obdobne označiť radu národného výboru ako výkonný výbor ľudovej rady a člena národného výboru ako poslanca národného výboru. Národné výbory a ich rady zapustili svojou úlohou v revolučných bojoch pracujúceho ľudu proti okupantom i svojou úlohou pri výstavbe socializmu v našom verejnom živote hlboké korene, ich názov sa vžil a niet preto podstatného dôvodu pre zmenu.

Niektorí diskutujúci doporučovali, aby trojročné funkčné obdobie národných výborov sa skrátilo na dva roky. Iní doporučovali, aby bolo predĺžené na 4 až 6 rokov. Tieto námety vláda neprijala, lebo považuje trojročné funkčné obdobie za účelné. Kratšie obdobie viedlo by k príliš častým zmenám v zložení národného výboru, dlhšie obdobie by malo za následok, že mobilizačné účinky predvolebnej kampane, prispievajúcej veľmi podstatne k zlepšeniu práce národných výborov, by sa prejavovali v príliš dlhých časových intervaloch.

Niektoré pripomienky k návrhu zákona o národných výboroch ukázali, že v pôvodnom návrhu sa nepodarilo dosť jasne vyjadriť hlavný princíp spojenia národných výborov so širokými masami pracujúceho ľudu. Ide najmä o počet členov niektorých národných výborov, o úlohy a poslanie stálych komisií národných výborov a o práva a povinnosti členov národných výborov. Po rozbore a uvážení týchto pripomienok ukázalo sa nutným zvýšiť počet členov mestských národných výborov a najmä Ústredného národného výboru hlavného mesta Prahy. Novo bol upravený počet členov pre Ústredný národný výbor mesta Bratislavy. Odstránená bola horná hranica počtu členov krajských národných výborov. Všetkými týmito zmenami má sa dosiahnuť ešte lepšie a užšie spojenie národného výboru s ľudom. Ďalej bol zvýšený počet členov rád národných výborov a namiesto párneho počtu bol stanovený nepárny počet členov.

V novo formulovaných ustanoveniach o stálych komisiách bola zdôraznená hlavná úloha národných výborov zapojovať prostredníctvom týchto komisií do správy štátu najširšie masy občanov a do práce národného výboru každého jeho člena.

V pripomienkach o právach a povinnostiach členov národných výborov bolo najčastejšie vytýkané, že v zákonných ustanoveniach sú zahrnuté len povinnosti a nie aj práva členov národného výboru. Vláda pojala preto do zákona zvláštne ustanovenie, ktoré zahrnuje najvýznamnejšie práva členov národných výborov a to ako voči národnému výboru, tak aj voči rade, odborom a správam národných výborov i voči ostatným orgánom štátnej správy na území národného výboru.

Ustanovenie pôvodného návrhu zákona o zmocnení vlády zriaďovať mestské národné výbory s pôsobnosťou okresných národných výborov dalo podnet k početným pripomienkam i k uplatňovaniu priamych požiadaviek na zriadenie takých mestských národných výborov. Po uvážení rozhodla vláda, aby mestské národné výbory s právomocou okresných národných výborov boli zatiaľ zriaďované len v krajských mestách. Vláda nepovažuje za správne, aby z doterajších okresov boli vylučované ešte ďalšie mestá, lebo nutne by došlo k zoslabeniu zväzku robotníkov a roľníkov.

Vzhľadom na zvláštne postavenie územia Vysokých Tatier ako kúpeľného strediska celoštátneho významu rozhodla sa vláda zriadiť na území Vysokých Tatier mestský národný výbor, podriadený priamo Sboru povoreníkov. Úprava pôsobnosti a organizácia tohto mestského národného výboru a vymedzenie územia Vysokých Tatier sa ponecháva zákonu Slovenskej národnej rady.

Vláda uvažovala tiež o možnosti obdobnej osobitnej úpravy pre kúpeľne mesto Karlovy Vary. Mesto Karlovy Vary je však sídlom krajského národného výboru a nebolo by vhodné podriadiť mestský národný výbor v Karlových Varoch priamo vláde.

Veľmi často sa žiadalo, aby pri zriaďovaní spoločných miestnych národných výborov pre niekoľko obcí a pri územných zmenách obcí a mestských obvodov bol vyžiadaný súhlas alebo aspoň stanovisko zúčastnených obcí alebo mestských obvodov. I keď táto zásada je celkom samozrejmá, bola vzhľadom na časté pripomienky pojatá do zákona. Tým sa zabezpečí, že táto zásada bude v praxi uplatňovaná.

Z četných pripomienok k ustanoveniam o úlohách a činnosti národných výborov uznala vláda za nutné doplniť výpočet úloh národných výborov o starostlivosť o zdravie pracujúcich a o rozvoj telesnej výchovy a športu, ako aj o úlohy pri upevňovaní obranyschopnosti republiky. Do úloh, vyhradených výlučne zasadnutiu národného výboru, bola pojatá ďalšia významná úloha schvaľovať plán hospodárskeho rozvoja územia, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť príslušného národného výboru.

Niektorým pripomienkam a námetom k zákonu o národných výboroch vláda nemohla vyhovieť. Išlo napríklad o pripomienky, v ktorých sa žiadalo, aby oprávnenie vyšších mocenských i výkonných orgánov rušiť alebo meniť rozhodnutie nižších orgánov bolo viazané na presne stanovené podmienky a lehoty. Boli vyslovované obavy, že by ináč toto oprávnenie mohlo viesť v niektorých prípadoch k ohrozeniu stability práce národných výborov a k otraseniu ľudovodemokratickej právnej istoty. Tieto pripomienky nerešpektujú dostatočne zásady demokratického centralizmu. V praxi pôjde predovšetkým o odstraňovanie nezákonných opatrení. Vláda nepovažovala za možné viazať oprávnenie vyšších orgánov na zrušenie takýchto opatrení na lehotu alebo iné podmienky a napokon vyplýva už zo zákona povinnosť a zodpovednosť vyšších orgánov nepripustiť prieťahy alebo neistotu, ak sa má rozhodnutie nižšieho orgánu zrušiť.

Niektoré ďalšie pripomienky a námety k zákonom o národných výboroch dotýkajú sa podrobností, ktoré nemôžu byť účelne riešené priamo zákonom. Použije sa ich pri príprave vykonávacích predpisov k týmto zákonom.

Všenárodná diskusia splnila svoj účel. Pomohla cennými námetmi prepracovať, zlepšiť a doplniť návrhy oboch zákonov. Prispela a prispeje k zlepšeniu práce národných výborov. Jej dobré výsledky sú sľubným nástupom do predvolebnej kampane.

Voľby do národných výborov navrhuje vláda uskutočniť podľa predloženej osnovy volebného zákona. Návrh volebného zákona sa vyznačuje dôsledným demokratizmom. Týka sa to predovšetkým volebného práva. Volebný poriadok vychádza zo zásady všeobecného, rovného a priameho volebného práva na základe tajného hlasovania. Volebné právo nie je obmedzené žiadnymi podmienkami a voliť má právo každý občan, ktorý dosiahol 18 rokov svojho veku, s výnimkou osôb, ktoré boli zbavené súdnym rozsudkom čestných práv občianskych alebo ktoré boli súdnym rozsudkom zbavené svojprávnosti pre duševnú poruchu.

Kandidáti budú navrhovaní Národným frontom, na základe návrhov prerokovaných na schôdzach v závodoch, úradoch a na dedinách. Veľký význam treba prikladať výberu kandidátov, aby do národných výborov sa dostali najlepší pracovníci zo závodov, z jednotných roľníckych družstiev, najlepší predstavitelia pracujúcich roľníkov a inteligencie. Voliči musia mať možnosť zoznámiť sa s kandidátmi už v predvolebnej kampani, vyjadriť sa ku kandidatúre a prerokovať s kandidátmi všetky otázky budúcej činnosti národného výboru. Tak bude zabezpečené, aby bol vybraný skutočne najlepší kandidát. Tento demokratický postup pri výbere kandidátov umožní voličom, aby si mohli slobodne vybrať kandidáta a aby mohli na základe svojho presvedčenia prejaviť pri tajnom hlasovaní dôveru vybranému kandidátovi. Svedomite uskutočnený výber kandidátov povedie k tomu, že navrhnutí kandidáti získajú pri voľbách väčšinu hlasov a stanú sa skutočnými zástupcami všetkých občanov svojho obvodu.

Veľký význam pre úzke spojenie s voličmi má ustanovenie, že voľby sa konajú podľa malých volebných obvodov a že sa v každom volebnom obvode volí jeden kandidát. Dôsledný demokratizmus volebnej sústavy prejavuje sa i v práve voličov odvolať kedykoľvek člena národného výboru, ktorý sklamal ich dôveru.

Nový volebný poriadok, ktorý predkladá vláda Národnému zhromaždeniu, svedčí o sile a pevnosti nášho ľudovodemokratického štátu. Vláda nepovažuje za potrebné stanoviť akékoľvek obmedzenia aktívneho či pasívneho volebného práva a je presvedčená, že voľby ešte väčšmi upevnia jednotu pracujúcich, že ich ešte užšie zomknú v Národnom fronte a že pracujúci nepripustia, aby do národných výborov sa votreli nepriatelia ľudovodemokratického zriadenia, ktorí by mohli rušiť budovateľskú činnosť národného výboru. (Potlesk.)

Žiadame uskutočniť dôsledný demokratický volebný poriadok v čase, keď v kapitalistických štátoch sa volebné právo ešte viacej okliesňuje a pracujúcim sa znemožňuje zvoliť kandidátov, ku ktorým majú dôveru. Pravda, buržoázii nestačia ani obmedzenia volebného práva a stupňovaným terorom a nátlakom sa usilujú zabrániť tomu, aby vo voľbách sa vyjadrila skutočná vôľa ľudu. O tom sme sa v poslednom čase presvedčili v niektorých kapitalistických štátoch, kde priebeh volieb bol priamym výsmechom elementárnych zásad demokracie. Preto znie veľmi podivne, keď sa rozliční predstavitelia buržoáznej reakcie v zahraničí domáhajú pre Československo slobodných volieb. Títo páni môžu byť bez obáv, v Československu budú tak slobodné voľby, aké nikdy za buržoázneho režimu neboli. (Hlučný potlesk.) Na rozdiel od kapitalistických krajín, kde voľby dirigovali agenti amerických monopolistov, nehrozí nám žiadne vmešovanie sa do priebehu volieb. Priali by sme si, aby tí, ktorí sa tak dojemne starajú o slobodné voľby u nás, zabezpečili pre občanov svojej vlasti tak slobodné voľby, také volebné právo a tak demokratický postup pri výbere kandidátov, ako budú mať naši občania. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Dnes, keď na pôde Národného zhromaždenia rokujeme o ďalšom prehlbovaní a rozvíjaní demokracie v našej vlasti, je správne si pripomenúť, ako to vyzeralo s demokraciou a demokratickými právami ľudu za predmníchovskej buržoáznej republiky, za éry takzvanej Masarykovej demokracie. Je známe, že predstavitelia buržoázneho Československa na čele s Masarykom a Benešom si veľmi zakladali na svojej povesti "demokratov" a vskutku pri každej príležitosti ubezpečovali i náš ľud i svetovú verejnosť o svojej neochvejnej vernosti demokratickým ideálom. No úplne ináč sa mali veci pokiaľ išlo o uplatňovanie demokratických ideálov v praxi, lebo v skutočnosti boli demokratické práva pracujúcich veľmi obmedzené. Už volebné právo bolo tak pristrihnuté, že značná časť proletárskych voličov nemala možnosť voliť. Povestná agrárna strana ako vedúca strana finančného kapitálu a podľa jej príkladu všetky ostatné buržoázne strany, včítane sociálnodemokratickej, vypracovali celý systém rafinovaných podvodov a machinácií, aby zabezpečili úspech volieb pre seba a znemožnili veľkej časti voličov vyjadriť svoju skutočnú vôľu. Netrvalo dlho a mladá Československá republika dohnala čo do korumpovanosti a prehnilosti politických strán a ich predstaviteľov vo vláde, v parlamente a v orgánoch samosprávy a čo do zbahnenia politického života klasické krajiny buržoázneho parlamentarizmu. Pokrytecké frázy o demokracii a humanite nemohli zakrývať skutočnosť, že politický život v buržoáznom Československu sa stal arénou špinavých podvodov a korupčných afér smečky politikárov, vedúcich medzi sebou zúrivý konkurenčný boj o zisky, nadzisky a sinekúry, čo im však nebránilo spojiť sa kedykoľvek pre spoločný hon na komunistov, ktorí jediní vychovávali pracujúce masy k politickej uvedomelosti. Všetko úsilie buržoáznodemokratického režimu bolo zamerané na to, udržať masy v pasivite, odvrátiť ich pozornosť od základných otázok politického a štátneho života, aby predstavitelia tohto režimu mohli za bohatú odmenu nerušene presadzovať a uskutočňovať potreby a záujmy rozličných kapitalistických skupín na účet ľudu a jeho životných záujmov. A keď prostriedky ohlupovania a podvody zlyhali, boli na tlmenie politickej aktivity más pripravené žandárske karabíny a bodáky. Štátny a mocenský aparát, ktorý si vládnúca buržoázia pod falošnou pozlátkou masarykovskej demokracie vybudovala, bol dokonale zbyrokratizovaný a odcudzený ľudu. V skutočnosti bol buržoáznodemokratický režim v Československu preniknutý protidemokratickým duchom, bol demokraciou pre bohatých, pre politických kšeftárov a špekulantov.

Keď sa v období svetovej hospodárskej krízy dvíhala revolučná vlna a masy robotníkov a roľníkov sa dožadovali chleba a práce, buržoázni politikovia povesili na klinec i posledné zvyšky svojich buržoáznodemokratických ideálov a pokúšali sa metódami fašistického útlaku udržať svoje otrasené panstvo.

Komunistickej strane Československa, jedinej zástankyni pracujúceho ľudu, prichodilo viesť urputné boje za ústavne zaručené demokratické práva a slobody občanov a odrážať zákerné útoky proti ich základným občianskym právam. Pracujúci márne hľadali u úradov honosne vychvaľovanej masarykovskej demokracie ochranu proti svojvôli a surovým vykorisťovateľským metódam domácich a cudzích kapitalistov. Dostalo sa im iba výsmechu, boli vyhadzovaní z práce, vysťahovávaní z bytov a zbavovaní majetku a ako žobráci sa museli uchádzať o biedne almužny. Zenklove žobračenky pre pražských proletárov a salvy žandárov do nezamestnaných stali sa symbolom pokryteckej lži demokracie, ktorá v skutočnosti dusila každú iniciatívu pracujúcich a vydala ich napospas koristníckym záujmom finančnej oligarchie.

Príznačný bol postoj československej buržoázie v takzvanej obecnej samospráve. Demokrati masarykovského a benešovského razenia neverili zástupcom ľudu, verili len svojim byrokratom, okresným náčelníkom a notárom a prakticky im podriadili činnosť samosprávnych orgánov. Okresní náčelníci a notári dbali o to, aby činnosť obecných zastupiteľstiev nevybočovala z rámca ich okliesnenej kompetencie, t. j. aby nemohli vyvíjať nijakú iniciatívnu činnosť v záujme pracujúcich. Poslušnosť okresných a zemských zastupiteľstiev si zabezpečovala buržoázia okrem toho tým, že tretina členov pozostávala z takzvaných odborníkov, t. j. spoľahlivých zástancov kapitalistických poriadkov. Obce, ktoré neboli povoľné a najmä obce, kde komunisti získali väčšinu alebo väčší počet mandátov, boli všemožne šikanované.

Vo všetkých smeroch horšie boli pomery na Slovensku, kde demokratické práva a slobody pracujúcich boli ešte cynickejšie a bezohľadnejšie deptané a zaznávané, kde štátny aparát bol nástrojom národnostného útlaku a kde československá buržoázia nijako sa neostýchala ponechať v platnosti mnohé protiľudové zákony a nariadenia polofeudálneho uhorského režimu.

Taká bola skutočná tvár demokracie a samosprávy buržoáznej Československej republiky. A v posledných rokoch pred vojnou buržoázni politikovia sa otvorene usilovali o nastolenie fašistickej diktatúry a toto ich úsilie sa dovŕšilo podlou mníchovskou zradou, keď obchádzaním parlamentu, porušujúc základné ustanovenia ústavy, podpísali kapituláciu a súhlasili s rozkúskovaním Československa.

Buržoáznym politikárom sa nepodarilo široké masy pracujúcich ani lžidemokratickými frázami oklamať, ani odvrátiť od boja za nastolenie ozajstných demokratických poriadkov. Demokratizmus ako princíp štátneho zriadenia je hlboko zakorenený vo vedomí našich národov. História Čechov a Slovákov sa vyznačuje dlhými, stáročnými bojmi o víťazstvo demokratických zásad spoločenského života. V zemi husitov, Jána Amosa Komenského, Karla Havlíčka Borovského, Ľudovíta Štúra, je myšlienka demokratizmu živá a ľud si dobre uvedomuje jeho životný význam pre svoju slobodu, pre hospodársky a kultúrny rozkvet svojej vlasti. (Potlesk.) Buržoázia nemohla nerátať s demokratickou ideológiou nášho ľudu a preto vystupovala pod demokratickými heslami. No, oháňajúc sa demokratickými heslami, uskutočňovala protidemokratickú a protiľudovú politiku, aby napokon hanebne pošliapala zástavu demokratických práv a slobôd. I príklad Československa ukázal, že v podmienkach kapitalistického vykorisťovania nemožno uskutočniť veľké demokratické zásady, za ktoré v našej vlasti bojovala celá plejáda revolučných demokratov. Zákonitou dedičkou slávnych demokratických tradícií našich národov je naša robotnícka trieda, ktorá na čele s komunistickou stranou vysoko vyzdvihla zástavu demokracie a v pevnom zväzku s pracujúcim ľudom povedie ju ku konečnému víťazstvu. (Búrlivý potlesk.)