V duchu týchto zásad navrhované zákony stanovia, že národné výbory sú miestnymi orgánmi štátnej moci pracujúceho ľudu Československa. Vo svojich obvodoch riadia hospodársku a kultúrnu výstavbu socializmu podľa smerníc vlády a podľa zákonov republiky. Starajú sa o to, aby boli stále lepšie a plnšie uspokojované rastúce hmotné a kultúrne potreby pracujúcich. Všetkou svou činnosťou starajú sa o človeka a jeho blaho.

Základnou úlohou národných výborov - ako miestnych orgánov štátnej moci - v riadení hospodárskej a kultúrnej výstavby má teda byť úzke a stále spojenie s najširšími vrstvami pracujúcich. Čím väčšia bude účasť ľudu na práci národných výborov, tým lepšia bude ich práca. To je cesta, ako môžu národné výbory zdesatoronásobiť silu nášho štátneho aparátu. Účasť pracujúcich na správe štátu bude organizovaná, mimo veľkého počtu členov národných výborov, v najrôznejších formách, ako sú stále komisie, aktívy okolo stálych komisií, sbory dôverníkov, porady, hovory a schôdze.

Spojenie s ľudom sa musí prejavovať v každodennej práci národných výborov. Ak národné výbory budú pozorne a pohotove reagovať na potreby pracujúcich, ak im budú náležite vysvetľovať dôležité rozhodnutia strany a vlády, ak sa s nimi budú radiť pred každým svojím dôležitým rozhodnutím, pravidelne im podávať zprávu o svojej činnosti a skladať z nej účty, potom môžu očakávať, že nájdu najväčšiu podporu pracujúceho ľudu.

Máme nemálo národných výborov, ktoré nadobudli bohaté skúsenosti pri organizovaní hospodárskej a kultúrnej výstavby, osvojili si správne metódy organizátorskej a riadiacej činnosti v úzkom spojení s pracujúcimi. Máme veľa príkladov vzornej starostlivosti o potreby pracujúcich. V národných výboroch vyrástli nám už mnohí funkcionári, dôstojní predstavitelia ľudovodemokratického režimu. Osvedčili sa ako funkcionári čestní a bezvýhradne oddaní veci socializmu, ako ľudia predchnutí úsilím venovať všetky svoje schopnosti a pracovnú energiu službe ľudu, ako ľudia, ktorí vykonávanie svojej funkcie chápu ako nanajvýš čestnú a zodpovednú úlohu a ktorým sú cudzie rodinkárstvo a protekcionárstvo, karierizmus, využitie funkcie pre osobné záujmy a iné nešvary, zdedené od buržoáznej spoločnosti. No nemožno nevidieť, že máme aj takých funkcionárov národných výborov, ktorí namiesto presvedčovania diktujú, každodennú masovú organizačnú prácu nahradzujú úradovaním a dekretovaním a takto prepadajú byrokratizmu. Takéto metódy pochopiteľne odpútavajú masy od národných výborov. V takýchto národných výboroch pracujúci nevidia a nemôžu vidieť svoj mocenský orgán. Naopak, takéto národné výbory zastierajú pred pracujúcimi rozdiel oproti niekdajšiemu byrokratickému aparátu buržoáznej republiky a vyvolávajú nedôveru v naše ľudovodemokratické orgány.

Svoju základnú úlohu môžu národné výbory plniť vtedy dobre, ak budú neustále dbať na zásadu vyslovenú v zákonoch, že sa vo svojej činnosti v krajoch, okresoch a obciach opierajú o zväzok robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie, že sú i orgánom i strážcom tohto zväzku a že nesú plnú zodpovednosť za to, aby ani v miestnom meradle nikto nemohol tento zväzok - politický základ nášho ľudovodemokratického zriadenia - narušiť. Nové zákony dávajú všetky predpoklady pre rozšírenie a prehĺbenie demokracie na dedine, pre lepšie zapojenie roľníckych más do verejného života a upevnenie zväzku robotníkov s malými a strednými roľníkmi.

V národných výboroch nachádza svoj praktický výraz politika Národného frontu, zväzku robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie, bloku komunistov s bezpartajnými a s príslušníkmi iných politických strán, združených v Národnom fronte, Národné výbory sa budú starať, aby prostredníctvom stálych komisií a iných orgánov pritiahli k družnej spolupráci čo najviac občanov a vychovávali z nich aktívnych, iniciatívnych budovateľov socializmu.

K utuženiu a prehĺbeniu spojenia národných výborov s ľudom smeruje aj ustanovenie o zvýšení počtu členov národných výborov. Ide o významné opatrenie politického dosahu, ktorého základným zmyslom je, aby zvolený člen národného výboru mohol byť v častom a úzkom styku so všetkými svojimi voličmi, aby ich mohol o činnosti národných výborov informovať a tlmočiť národným výborom priania a potreby voličov. I ustanovenie o stálych komisiách, ktorých členmi budú desaťtisíce členov národných výborov, sleduje cieľ, pritiahnuť k aktívnej spolupráci so stálymi komisiami čo najväčší počet občanov a vytvoriť veľké aktívy spolupracovníkov.

Predložené návrhy zákonov zdôrazňujú postavenie národných výborov ako mocenských orgánov a rozlišujú preto dôsledne národné výbory ako orgány štátnej moci od ich orgánov výkonných. Národný výbor ako orgán štátnej moci je zastupiteľským sborom, ktorý je nositeľom všetkých úloh výstavby socializmu a je zodpovedný za ich plnenie. Jeho funkcia spočíva v tom, že zabezpečuje plnenie týchto úloh, mobilizuje na ich plnenie pracujúcich a vytvára sebe podriadené zložky, ktoré riadi a usmerňuje.

Návrhy zákonov dôsledne uplatňujú zásady demokratického centralizmu. Národné výbory sú riadené vyššími orgánmi, to je národnými výbormi vyššieho stupňa a vládou a sú im tiež zodpovedné. Uznesenia vyšších orgánov sú pre nižšie orgány bezpodmienečne záväzné, pričom sa však ponecháva nižším orgánom čo najširšia iniciatíva. To znamená, že centrálne riadenie a riešenie hlavných otázok sa spojuje s čo najširšou decentralizáciou výkonu štátnej moci. Je to zásada, ktorá umožňuje uskutočnenie jednotnej línie výstavby socializmu a zároveň berie dostatočný zreteľ na miestne potreby a zvláštnosti. Národné výbory takto harmonicky spájajú celoštátne záujmy so záujmami miestnymi. Jednak plnia celoštátne úlohy, dôsledne bránia a presadzujú celoštátne záujmy. Súčasne tlmočia potreby pracujúcich na svojom území, povzbudzujú ich tvorivú iniciatívu a aktivitu a zabezpečujú hospodársky a kultúrny rozvoj svojho obvodu.

V systéme výkonných orgánov národných výborov je demokratický centralizmus vyjadrený zásadou dvojitej podriadenosti, podľa ktorej je každý výkonný orgán riadený po dvoch líniách. Je riadený zhora nadol, čo zabezpečuje jednotnú činnosť rovnorodých výkonných orgánov, podriadenie tejto činnosti jednotnému plánu a smerniciam ústredia. Je tiež riadený svojím národným výborom, čo umožňuje prispôsobenie miestnym zvláštnostiam.

Zo zásady demokratického centralizmu vyplýva i požiadavka socialistickej zákonnosti a uvedomelej štátnej disciplíny. Socialistická zákonnosť vyžaduje bezpodmienečné dodržiavanie a plnenie zákonov. Kto vedome či nevedome porušuje zákony, koná proti záujmu pracujúcich, proti záujmom výstavby socializmu. Preto majú národné výbory nielen vychovávať občanov v duchu úcty k zákonnému poriadku, ale majú samy dodržiavať zákony a nepripustiť, aby socialistická zákonnosť bola ktorýmkoľvek orgánom národného výboru alebo členom národného výboru porušená.

Predloženými osnovami zákonov vytvárajú sa dobré predpoklady pre pozdvihnutie organizačnej práce na úroveň politických a hospodárskych úloh, ktoré sú národným výborom ukladané. Pravda, ani najlepší zákon nepomôže, ak nebude dôsledne uvádzaný do života. Treba rozhodne skoncovať so skostnatelými byrokratickými metódami a zaviesť živé, operatívne a konkrétne vedenie. Ukazuje sa, že nestačilo likvidovať buržoázny byrokratický aparát, lebo byrokratické metódy sa preniesli do nových orgánov a spôsobujú nám nemálo škôd. V boji proti byrokratizmu je rozhodujúce, či orgán národného výboru rieši otázky na základe dôkladnej znalosti stavu veci, či pracuje operatívne a nepreťahuje dôležité rozhodnutia, či pozorne načúva hlasu pracujúcich. Na byrokratické metódy práce poukazovalo nemálo kritických pripomienok účastníkov diskusie. Treba skoncovať aj s veľkým počtom zbytočných porád a nekonečných schôdzí, s planým deklamovaním, ktoré vedie k nezodpovednosti, a treba naopak posilniť osobnú zodpovednosť a sústavnú kontrolu pri plnení všetkých úloh. Národné výbory, ak budú chcieť pracovať v duchu nových zákonov, povedú nesmieriteľný boj proti nedbalému zaobchádzaniu s národným majetkom, proti povrchnému a formálnemu plneniu úloh.

Všetky opatrenia strany a vlády smerujú k uspokojovaniu potrieb širokých más pracujúcich a uskutočňujú sa v ich záujme. Preto veľká väčšina obyvateľstva plní uložené úkoly dobrovoľne a uvedomele, z vnútorného presvedčenia. K tomu prispievajú aj národné výbory intenzívnou výchovou pracujúcich k uvedomelej štátnej a pracovnej disciplíne. Národné výbory presvedčujú pracujúcich o správnosti svojich uznesení a opierajú sa pritom o podporu más, lebo rozvoj socialistickej spoločnosti predpokladá, že všetci jej členovia plnia svoje povinnosti. Nesprávne postupujú národné výbory, ktoré si spojenie s masami vykladajú tak, že si treba osvojiť zaostalé názory niektorých jednotlivcov alebo skupín a že treba robiť ústupky zaostalým náladám. Výstavba socializmu nie je možná bez prevýchovy más v obrovskom meradle, bez sústavného boja proti prežitkom kapitalistickej ideológie v hlavách ľudí. V tomto zmysle majú národné výbory veľké poslanie viesť masy, byť s nimi v úzkom styku a na podklade vlastných skúseností presvedčovať ich o správnosti našej cesty a o potrebe svedomite a čestne plniť svoje povinností k spoločnosti, vychovávať občanov v duchu socialistickej a vlasteneckej uvedomelosti.

Dôležitou zbraňou v dennom boji proti chybám a nedostatkom v práci národných výborov a prostriedkom na zlepšenie ich práce sa musí stať sebakritika a menovite kritika zdola. Kritika zdola je prejavom tvorivej iniciatívy pracujúcich. Ukázal to výstižne aj priebeh všenárodnej diskusie. Je potrebné dosiahnuť to, aby pracovníci národných výborov mali úprimný pomer ku kritike, aby sa starali o čo najrýchlejšie odstránenie kritizovaných nedostatkov. Je ďalej potrebné, aby boli sebakritickí, aby sa nikdy nespokojili s tým, čo dosiahli včera, a vždy hľadali cestu, ako dnes pracovať lepšie a zajtra ešte lepšie. Úprimný vzťah ku kritike a sebakritike je do veľkej miery ukazovateľom uvedomelosti každého pracovníka. Zasadnutia národných výborov majú byť tribúnou, kde sa bude rozvíjať kritika a sebakritika, kde sa budú otvorene a čestne odhaľovať nedostatky a chyby v práci a kde sa príjmu aj opatrenia na odstránenie nedostatkov.

S otázkou kritiky súvisí i spôsob vybavovania sťažností pracujúcich. Aj na tomto úseku sa musí práca podstatne zlepšiť. Nejde len o to, aby národné výbory vybavovali všetky sťažnosti čo najrýchlejšie, ale aby sa zapodievali všetkými námetmi občanov a nenechali žiaden podnet bez podpovede. Aj neoprávneným sťažnostiam treba venovať pozornosť a sťažovateľom trpezlivo vysvetľovať, v čom sa mýlia, a poradiť im v ťažkostiach.

Návrhy zákonov kladú veľký dôraz na zásadu kolektívneho vedenia. Všetci členovia národného výboru a jeho rady sa majú činne zúčastňovať pri spoločnom riešení otázok a majú svojimi skúsenosťami a vedomosťami prispievať k správnemu rozhodnutiu. Dôsledné zavedenie zásady kolektívnosti znamená tiež vyčistenie pozostatkov buržoázneho parlamentarizmu, dôsledne skoncovanie so sbormi, ktoré iba diskutujú, a nahradenie ich orgánmi, ktoré vecne a prakticky pracujú. Preto novými zákonmi zruší sa doterajšia referentská sústava, za ktorej sa referent cítil byť iba predstaviteľom svojho referátu a necítil zodpovednosť za prácu rady. Referentský systém, ktorý v čase svojho zavedenia mal svoje oprávnenie, stal sa aj prekážkou rastu a zlepšovania zamestnaneckého aparátu národného výboru.

Princíp kolektívneho vedenia sa spojuje s osobnou zodpovednosťou. Za uskutočnenie uznesení národných výborov a ich rád budú osobne zodpovední jednotliví členovia rady a prednostovia odborov a správ. Porušoval by preto zásadu kolektívneho vedenia každý, kto by v ňom videl vítanú príležitosť, ako sa zbaviť zodpovednosti za zverenú úlohu, ako sa kryť za kolektívny orgán a ako sa vyhnúť nutnosti zodpovedne rozhodovať.

Náš ľudovodemokratický poriadok je režimom úcty k človeku. Širokou účasťou más pri riadení štátu stanú sa národné výbory ešte mocnejšou pákou strany a vlády v jej úsilí o maximálne uspokojenie stále rastúcich hmotných a kultúrnych potrieb pracujúcich. Stanú sa strážcami práv a slobôd ľudu a dosiahnu ešte väčšie budovateľské úspechy, ešte lepšie splnia všetky úlohy, uložené im vládnym vyhlásením z 15. septembra minulého roku zákonom o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva na rok 1954 a ďalšími zákonmi a uzneseniami vlády.

Z týchto stručne načrtnutých zásad predložených osnov a ďalších ich ustanovení je zrejmé, že návrhy zákonov predstavujú veľký krok vpred v rozvíjaní a prehlbovaní ľudovej demokracie, v ďalšej demokratizácii nášho verejného života, v povzbudzovaní politickej aktivity najširších más pracujúceho ľudu. Novými zákonmi chceme zabezpečiť, aby náš ľud mal v národných výboroch nielen najdemokratickejšie zastupiteľské orgány, aké sme kedy u nás mali, ale aj orgány, ktoré svojou vysokou politickou a odbornou úrovňou budú výstižným dôkazom toho, že náš ľud, robotníci, roľníci a príslušníci pracujúcej inteligencie úspešne si osvojujú umenie vládnuť a že dokážu riešiť i najzložitejšie otázky, ktoré pred nás výstavba socializmu nastoľuje.

Vzhľadom na veľký význam zákonov o národných výboroch z hľadiska výstavby ľudovodemokratického štátu rozhodla sa vláda predložiť ich pred prejednaním v Národnom zhromaždení k verejnej diskusii a takto zabezpečiť uvedomelú účasť pracujúceho ľudu na riešení základných otázok nášho štátneho zriadenia. Všenárodná diskusia k zákonom o národných výboroch stretla sa vo všetkých krajoch republiky s veľkým ohlasom. Ukázala, že široké masy pracujúcich veľmi dobre chápu, aký veľký význam majú pre nich národné výbory, že od ich dobrej práce závisí rozvoj poľnohospodárskej výroby, zásobovania, miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva, bytovej výstavby, zdravotníctva, kultúry a tým aj ďalšie zvýšenie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich.

Verejná diskusia sa stala naozaj celonárodnou diskusiou a veľkou školou pracujúcich. Všenárodná diskusia podstatne upevnila spojenie národných výborov s ľudom. Pracujúci so súhlasom prijali návrhy vlády a vrele uvítali spôsob prerokovávania zákonov. Svojimi početnými hodnotnými podnetmi a pripomienkami k zákonom a k činnosti národných výborov prejavili zároveň dôveru Komunistickej strane Československa a vláde Národného frontu. Súčasne vyjadrili svoju pevnú vôľu zúčastniť sa ešte intenzívnejšie na správe štátu, ešte aktívnejšie budovať socializmus a bojovať za svetový mier. Všenárodná diskusia bola veľkou školou i pre funkcionárov a pracovníkov národných výborov.

Celkove sa zúčastnilo všenárodnej diskusie na schôdzach venovaných výlučne tejto diskusii 2,300.544 občanov a v diskusii vystúpilo 451.000 občanov. Okrem toho boli zákony o národných výboroch prerokované na četných ďalších aktívoch, schôdzach a zhromaždeniach. (Predsedníctva sa ujal predseda Fierlinger.)

Bolo podané 60.220 pripomienok k návrhom zákonov, 132.263 podnetov na zlepšenie práce národných výborov a 110.157 ostatných pripomienok a návrhov, týkajúcich sa hlavne zlepšenia práce štátnej správy. Celkove teda došlo vládnej komisii, ustanovenej pre riadenie, sledovanie a spracovanie výsledkov diskusie, 302.640 pripomienok.

Všenárodná diskusia, napriek niektorým nedostatkom v organizácii, bola veľmi úspešná. Ukázala, že pracujúci si uvedomujú ďalekosiahly význam nových zákonov vo vývine našej ľudovej demokracie, že im záleží na dobrej práci národných výborov a ich kritika doterajšej činnosti národných výborov bola otvorená a kladná. Ukázala tiež, že široké masy pracujúcich napriek veľkým nedostatkom práce štátneho aparátu a národných výborov vysoko oceňujú prednosti ľudovodemokratického zriadenia pred buržoáznymi poriadkami predmníchovskej republiky. Diskusia vzbudila nebývalý záujem širokej verejnosti o mnohé otázky národných výborov, o práva a povinnosti členov národných výborov, o ich metódy práce, vyvolala značnú aktivitu našich občanov, zvýšila ich náročnosť na prácu národných výborov a prispela značne k aktivizovaniu národných výborov, k účinnejšiemu boju proti nedostatkom v ich práci, k značnému oživeniu ich hospodársko-organizátorskej a kultúrno-výchovnej činnosti.

Pracujúci v diskuzii kritizovali byrokratické metódy práce a liknavosť vo vybavovaní sťažností a žiadostí občanov, nevšímavosť k potrebám pracujúcich, neporiadky v bytovom hospodárení. Kritizovali nízku politickú a odbornú úroveň mnohých národných výborov a zvlášť ostrej a spravodlivej kritike podrobili prácu poľnohospodárskych referátov. Vážne nedostatky sa odhalili v práci národných výborov na úseku miestneho hospodárstva, štátneho a družstevného obchodu. Mnohé kritické pripomienky boli adresované aj ústredným úradom, najmä Ministerstvu výkupu, Ministerstvu poľnohospodárstva, Ministerstvu vnútorného obchodu a iným.

Je potrebné, aby sa teraz národné výbory všetkých stupňov a ústredné úrady zapodievali kritickými pripomienkami a námetmi na zlepšenie práce, aby ich v najkratšom čase prerokovali a vyvodili z nich patričné závery.

Pripomienky k zákonom o národných výboroch potvrdzujú, že návrhy zákonov správne vyjadrujú potreby a záujmy ľudu a že ľud s nimi vyslovuje súhlas. Súčasne dali vládnej komisii a vláde bohatý materiál na opätovné preskúmanie zákonov. Pripomienky ukázali, že niektoré otázky, najmä o počte členov niektorých národných výborov, o vyjasnení práv členov národných výborov, o poslaní stálych komisií, a niektoré ďalšie problémy, neboli dôsledne vyriešené a že ich treba preto upraviť.

Vládne návrhy zákonov boli Národnému zhromaždeniu predložené po prevedených zmenách, opravách a doplnkoch, vyšlých z všenárodnej diskusie. Dovoľte mi, aby som upozornil na hlavné pripomienky, ktoré vláda prijala, a na niektoré pripomienky, ktoré vláda nepovažovala za možné prijať.

Vláda prijala početné pripomienky občanov, aby bol ponechaný doterajší názov Ústredný národný výbor hlavného mesta Prahy. Tým sa zdôrazňuje nielen osobitný význam hlavného mesta Prahy, ale súčasne i zvláštne postavenie jeho národného výboru, ktorý vykonáva pôsobnosť krajského národného výboru a je priamo riadený vládou. Upravilo sa i postavenie mesta Bratislavy, sídla slovenských národných orgánov, ktorého Ústredný národný výbor bude riadený Sborom povereníkov.