Předseda Fierlinger.

Místopředsedové Hodinová-Spurná, dr Polanský, Fiala, Valo, Štětka, Žiak, Harus.

Členové vlády: předseda vlády Široký, první náměstek předsedy vlády dr Dolanský, první náměstek předsedy vlády gen. arm. dr Čepička; ministři inž. Púčik, dr h. c. Plojhar, inž. dr Šlechta, dr Kyselý, Ďuriš, David, Nosek, Barák, Beran, Jonáš, Krajčír, Málek, Maurer, dr Neuman, Poláček, Pospíšil, Reitmajer, dr Škoda, Štoll.

247 poslanců podle presenční listiny.

Z kanceláře NS: gen. tajemník NS Kováčik; jeho náměstek dr Rattinger.

(Za zvuků slavnostních fanfár z opery Libuše vstupuje president republiky Antonín Zápotocký se svým doprovodem, provázen místopředsedou NS dr Polanským, do presidentské lóže. - Shromáždění povstává a obráceno k presidentské lóži za bouřlivého potlesku provolává: Ať žije soudruh Zápotocký! - Shromáždění usedá.)

Předseda (zvoní): Zahajuji 83. schůzi Národního shromáždění.

Jménem Národního shromáždění republiky Československé vítám mezi námi co nejsrdečněji presidenta republiky Československé soudruha Antonína Zápotockého. (Poslanci povstávají. - Dlouhotrvající bouřlivý potlesk. - Poslanci usedají.)

Podle denního pořadu schváleného užším předsednictvem Národního shromáždění dne 17. února 1954, který byl již členům Národního shromáždění rozdán, je na pořadu schůze

1. Zpráva výboru rozpočtového, pro hospodářské plánování a jeho kontrolu, zemědělského, sociálně-politického a zdravotnického, kulturního, ústavně-právního, branného a bezpečnostního a výboru zahraničního (tisk 753) o vládním návrhu rozpočtového zákona na rok 1954 (tisk 746);

2. Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu usnesení (tisk 749), jímž Národní shromáždění uděluje dodatečně souhlas podle § 3 rozpočtového zákona na rok 1952 č. 3/1952 Sb., schvaluje podle § 62 ústavy státní závěrečný účet za rok 1952 a schvaluje změnu použití nespotřebovaného přebytku z rozpočtového hospodaření za rok 1951 (tisk 752);

3. Zpráva výboru kulturního o vládním nařízení ze dne 27. listopadu 1953 č. 97 Sb., o vysoké stranické škole při Ústředním výboru Komunistické strany Československa, vydaném podle § 42 odst. 1 zákona č. 241/1948 Sb. (tisk 747);

4. Zpráva výboru zemědělského o vládním nařízení ze dne 27. listopadu 1953 čís. 94 Sb., o nové organisaci a financování strojních a traktorových stanic, vydaném podle § 42 odst. 1 zákona č. 241/1948 Sb. (tisk 750);

5. Zpráva výboru pro hospodářské plánování a jeho kontrolu o vládních nařízeních vydaných podle § 42 odst. 1 zákona č. 241/1948 Sb., a to:

ze dne 7. prosince 1953 č. 108 Sb., o fondech dlouhodobého úvěru pro výrobní a spotřební družstva,

ze dne 18. prosince 1953 č. 110 Sb., o správě národního majetku rozpočtovými organisacemi,

ze dne 22. prosince 1953 č. 113 Sb., o ředitelských fondech v hospodářských organisacích dopravních (tisk 751).

Jsou nějaké námitky proti tomuto pořadu? (Nebyly.)

Námitek není.

Podle jednacího řádu rozhodne Národní shromáždění o pořadu prostým hlasováním bez rozpravy.

Kdo souhlasí s navrženým pořadem schůze, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

To je většina. - Navržený pořad je tedy schválen.

Navrhuji, aby rozprava k prvním dvěma bodům pořadu byla sloučena.

Jsou nějaké námitky proti návrhu na sloučení rozpravy? (Nebyly.)

Námitek není. - Projednávání bude tedy podle návrhu sloučeno.

Zpravodajem ke státnímu rozpočtu na rok 1954 je předseda rozpočtového výboru posl. Valo. Dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. Valo: Súdruh prezident, slávne Národné zhromaždenie!

Pred dvoma mesiacmi schvaľovalo Národné zhromaždenie plán národohodárskeho rozvoja na rok 1954. Dnes je Národnému zhromaždeniu predložený štátny rozpočet na rok 1954, t. j. finančný preliminár na uskutočnenie toho, čo stanovil národohospodársky plán a potreby nášho štátneho zriadenia.

Rozpočet na rok 1954 stanoví tieto príjmy a výdavky:

príjmy 87.803,121.000 Kčs, výdavky 87.572,954.000 Kčs, takže sa predvída prebytok 230,167.000 Kčs.

Príjmy sú rozvrhnuté takto:

Príjmy zo socialistického sektora výroby 65.293,425.000 Kčs, dane, dávky a poplatky 10.165,265.000 Kčs, ostatné príjmy 12.344,431.000 Kčs.

Výdavky sa stanovia takto:

Hospodárstvo 48.518,559.000 Kčs, sociálna, kultúrna a zdravotnícka služba 27.381,424.000 Kčs, obrana a bezpečnosť 7.787,109.000 Kčs, štátna správa 3.737,392.000 Kčs a štátny dlh 148,470.000 Kčs.

Štátny rozpočet zabezpečuje potrebné finančné prostriedky pre splnenie národohospodárskeho plánu a pre náš ďalší kultúrny, sociálny a zdravotný rozvoj, prostriedky pre obranu štátu a pre výdavky štátnej správy. Naše rozpočty sú nielen rozpočty vyrovnané, ale z roka na rok stúpa rozpočtový prebytok. Keď aj vieme, že veľká čiastka rozpočtových prebytkov sa objavuje mnohokrát preto, že nebol v rôznych úsekoch splnený plán a preto neboli vyčerpané rozpočtové prostriedky, čo obyčajne nebýva zdravý zjav, predsa však možno smelo povedať, že naše rozpočty sú reálne a zodpovedajú plne potrebám štátneho rozvoja.

Nastúpili sme hneď po našom oslobodení cestu veľkého budovania a rozširovania našej výroby. Po oslobodení museli sme začínať pri úplnom vyrabovaní našej krajiny hitlerovskými okupantmi. Naše najdôležitejšie továrne boli rozbombardované a bez surovín. Takmer polovina železničných tratí bola zničená, mosty a tunely povyhadzované do vzduchu. Boli u nás proroci, ktorí prorokovali, že bez zahraničnej pôžičky nebudeme môcť dať našu dopravu a našu výrobu do poriadku, a preto nám odporúčali orientovať sa na západ, lebo len odtiaľ vraj môžeme dostať potrebné prostriedky na rekonštrukciu nášho hospodárstva. Odmietli sme túto cestu. Verní svojmu osloboditeľovi, veriac v jeho pomoc, a to pomoc nezištnú, pomoc, ktorá nebude zotročovať náš pracujúci ľud, veriac v silu a tvorivú schopnosť našich národov, vedení v bojoch vyskúšanou a slávnou Komunistickou stranou Československa, nastúpili sme cestu rekonštrukcie nášho hospodárstva bez zahraničných zotročujúcich pôžičiek.

Nebola to cesta ľahká, zvlášť nie preto, že reakcia sa snažila na každom kroku sabotovať. Chcela dokázať, že naše nové, ľudovodemokratické zriadenie nie je schopné postaviť naše hospodárstvo na nohy.

Vzdor všetkým sabotážam dvojročnica, ktorá mala za úlohu zrekonštruovať naše hospodárstvo a dopravu, túto úlohu splnila. A nielenže sme naše hospodárstvo v dvojročnici zrekonštruovali, ale v tomto čase sme postavili celý rad dôležitých tovarní. Opravili a rozšírili sme našu dopravu a vystavali sme nové spoje tak železničné, ako aj cestné. Opierali sme sa v tejto gigantickej práci o svojho osloboditeľa - Sovietsky sväz, a o pracovnú obetavosť a nadšenie nášho pracujúceho ľudu.

Výsledkom - vzdor všetkej domácej a zahraničnej reakcii - bolo, že dvojročnica bola s úspechom splnená.

Veľké úlohy, ktoré sme si postavili v prvej Gottwaldovej päťročnici, boli grandiózne. A dnes znova môžeme povedať, že sme tieto úlohy so cťou splnili. Za krátkych päť rokov od základu sa zmenila naša výroba. Náš štát sa zaradil medzi najvyspelejšie priemyslové krajiny na svete. Dnes môžeme povedať, že niet takmer stroja, ktorý by naše továrne, naši robotníci a naši technici nedokázali vyrobiť.

Za obdobie päťročnice sme postavili desiatky veľkých tovarní, zaistili sme prácu pre každého človeka v našej vlasti. Navždy sme odstránili a vytreli z nášho slovníka slovo "nezamestnanosť"! Odstránili sme biedu a žobrotu! Zabezpečili sme každého človeka, zaistili sme každému existenciu a keď zo zdravotných alebo vekových príčin nemôže pracovať, zaistili sme mu dôchodok, ktorý môže kryť jeho potreby. Postarali sme sa o rodiny s početnými deťmi a tak sme pre našu mládež zaistili opravdivý a radostný život. Dnes je naša vlasť skutočným príkladom krajiny kypiacej a radostnej práce!

Nepopierame, že máme ešte veľké nedostatky, že sme ešte nemohli všetko zlo, ktoré bolo starým spoločenským poriadkom napáchané, odstrániť. Nemohli sme ešte každému nášmu pracujúcemu človekovi poskytnúť zdravý a moderným požiadavkám zodpovedajúci byt. Nemohli sme ešte odstrániť všetky ťažké ručné a telesné práce a nahradiť ich strojmi. Nevedeli sme doteraz pozdvihnúť našu poľnohospodársku výrobu na úroveň výroby priemyslovej. A nevedeli sme ešte našu výrobu tak zorganizovať, aby išla plynulo a bez výkyvov. Nevedeli sme to dosiahnuť aj preto, že sme ešte nevedeli presvedčiť všetok náš ľud, že pracuje pre seba, že sa má chovať k práci a k spoločnému majetku ako k svojmu, že poškodzuje sám seba, ak plytvá materiálom, ak nevyužíva pracovný čas, že poškodzuje spoločnosť, ktorej je aj on členom!

A konečne: nedostatočne sme sa učili od veľkého Sovietskeho sväzu. Nedostatočne sme preberali tie veľké skúsenosti, ktoré sovietsky ľud behom svojich slávnych päťročníc nazbieral. Kebysme na tomto poli boli bývali dôslednejší, naše úspechy by boli ešte väčšie a životná úroveň nášho ľudu by bola nepomerne rýchlejšie stúpala. Keď chceme, aby sme rýchlejšie išli po ceste nášho budovania, aby sme lepšie mohli zaistiť potreby nášho ľudu, treba, aby sme sa usilovnejšie učili od budovateľov komunizmu v SSSR. Aby sme rýchlejšie kráčali cestou dosiahnutia radostnejšieho a spokojnejšieho života, je treba nášmu ľudu ukazovať krásne perspektívy a cestu, ako ich dosiahnuť.

Keď zvážime naše úspechy a naše nedostatky, vidíme, že jedným z úspechov je to, že sme všetko to, čo sme urobili, dosiahli vlastnými silami a nezištnou pomocou SSSR. Na veľké práce nevyzdvihli sme ani jednej koruny pôžičky, ani domácej ani zahraničnej. Len si spomeňme, ako to bolo za kapitalistickej Československej republiky. Veď nebolo ani jedinej väčšej továrne v republike, kde by nebol býval zúčastnený zahraničný kapitál. A rozpočty predmníchovskej republiky boli schodkové a pritom sa takmer každý rok vyzdvihla buď pôžička vnútorná alebo zahraničná. A ešte aj dnes úrokovanie a umorovanie starých dlhov z minulej kapitalistickej republiky zaťažuje náš rozpočet ročne čiastkou 148,470.000 Kčs. A predsa je známe, že v prvej republike sme továrne odmontovávali a zatvárali. Veď sám bývalý prezident Masaryk hovoril, že naším nešťastím je, že máme priemysel, zodpovedajúci pre 500 miliónov obyvateľov, a že republika má len 15 miliónov obyvateľov. A preto sa továrne odmontovávali a desiatky tisíce robotníkov bolo zbavované práce a vystavované hladu a biede.

Pozrime sa konkrétne na číslice a porovnajme rozpočet z prvej Československej republiky, a to hoci aj obdobie konjunktúry - rok 1936. Rozpočet mal príjmy 8.033,531.000 Kč, výdavky 8.032,195.900 Kč. Prebytok vykazoval 1,335.100 Kč. Ale už v samom rozpočtovom zákone sa zmocňoval minister financií, aby zaopatril na krytie rozpočtu úverovými operáciami stámiliónové čiastky. Vo skutočnosti štátne hospodárenie miesto prebytku skončilo schodkom viacej ako 2,3 miliardy Kč.

Na krytie potrieb štátneho rozpočtu prispievalo sa takto: na daniach a poplatkoch bolo od obyvateľstva vybrané 6.307,889.600 Kč. Z podnikov a štátnych monopolov - tabak, lieh, soľ - a iných štátnych podnikov bolo vybrané 1.123,124.200 Kč. Podniky a monopoly do štátneho rozpočtu prispievali niečo vyše pätinu a štyri pätiny boli vybrané na daniach, dávkach a poplatkoch obyvateľstva.

A rozdelenie rozpočtu vyzeralo takto: na kultúrne, zdravotnícke a sociálne účely bolo preliminované 2.784,043.500 Kč. To znamená, že do štátneho rozpočtu prispievali obyvatelia prostredníctvom daní, dávok a poplatkov asi 77 % a pre účely spoločenskej potreby sa dávala ani nie polovina toho, čo sa od obyvateľstva vybralo. Z týchto čísel je vidieť, ako protiľudový charakter mal rozpočet predmníchovskej kapitalistickej republiky.