Z toho je jasné, že do kapitalistického štátneho rozpočtu prispieval podstatnou časťou pracujúci ľud a dostával z neho len mizivú menšinu. Kapitalisti prispievali len nepatrnou čiastkou, ale za to z rozpočtu čerpali nepomerne viacej, ako do neho prispievali. V našom rozpočte rozhodujúcim príjmom je príjem zo znárodnených podnikov, a len malou čiastkou do rozpočtu prispievajú obyvatelia. Naproti tomu nepomerne viacej je zo štátneho rozpočtu čerpané na potreby obyvateľstva, než tam samo prispieva.

Z našej dediny zmizol exekútor. Náš malý a stredný roľník sa zbavil dlhov. Dane a dávky, predpisované dnes zvlášť roľníkom, sú minimálne a neohrozujú existenčné postavenie našich pracujúcich.

Za kapitalistického poriadku bol exekútor stálym hosťom u našich malých a stredných roľníkov a živnostníkov, predala sa posledná kravička alebo strecha nad hlavou roľníkovi, kým kapitalistické banky, továrne a veľkostatky dostávali zo štátneho rozpočtu miliónové subvencie. Pritom kapitalisti neplatili ani tie dane, ktoré im boli predpísané. Veď známe, že každý schopnejší úradník z ministerstva financií bol pretiahnutý do kapitalistického podniku, lebo sa predpokladalo, že pozná všetky chodníčky, ako možno uniknúť daňovým povinnostiam na strane jednej a ako možno zo štátnej pokladnice získať subvencie a podpory, o daňových podvodoch ani nehovoriac.

Slovom: za kapitalistickej republiky bol rozpočet robený z hľadiska potrieb kapitalistickej spoločnosti. Pracujúci ľud platil a páni kapitalisti bohatli. Veď za celú dobu trvania masarykovskej republiky ani jedna banka nebola exekvovaná pre neplatenie daní a vedelo sa, že dane neplatí, ani jeden továrnik nebol exekvovaný a vypredaný tak, ako boli desaťtisíce malých a stredných roľníkov, živnostníkov a obchodníkov. Ale je známe, že fabrikanti a banky dostávali miliónové subvencie. A výsledok takéhoto hospodárenia bol, že štát sa z roka na rok viac zadlžoval, že daňové zaťaženie z roka na rok stúpalo. Niet preto divu, že kapitalisti a ich politickí predstavitelia sú na nás rozhorčení, že štvú zo zahraničia, že ohovárajú naše ľudovodemokratické zriadenie. Veď stratili navždy možnosť bohatnúť z mozoľov nášho ľudu.

Pozrime sa, ako to vyzerá v štátoch, kde vládne kapitalistický spoločenský poriadok. Rozpočet USA od skončenia druhej svetovej vojny je každým rokom pasívny a schodok z roka na rok stúpa. A dnes pred vrátami USA hrozivo stojí hospodárska kríza, finančná situácia i tak bohatého štátu ako sú USA je kritická. Rozpočet na roky 1953 - 1954 predpokladá schodok 2900 mil. dolárov. Pritom je to schodok, ktorý sa len predvída. Ale vždy ešte každý rok bol schodok väčší, ako sa predvídal. A podívajme sa na charakter rozpočtu. Potreby sú stanovené na 65.600 mil. dolárov. Na armádu sa dáva 44.900 mil. dolárov, na kultúrne, sociálne a zdravotnícke účely včítane celého štátneho aparátu sa dáva 6600 mil. dolárov. Naproti tomu od obyvateľstva na dávkach, daniach a poplatkoch sa vyberie 38.500 mil. dolárov. To znamená, že obyvateľstvo prispieva do rozpočtu takmer 60 % štátnych výdavkov, ale z rozpočtu dostáva na spoločenské spotreby len nepatrný diel. Taký je charakter kapitalistického rozpočtu.

A to je rozpočet USA, ktorý sa priživuje na hospodárstve takmer celého kapitalistického sveta. Rozpočet, ktorý žije, aj keď sa to zdá paradoxné, z Marshallovej pomoci a rôznych tých poamerických pomocí. Lebo, ako ďalej ukážem, rôzne tie pomoci nepomáhajú tým, ktorí z nich dostávajú doláre, ale tým, ktorí ich poskytujú. Je to ako v detskej rozprávke "Nesie bitý nebitého". Za prvé: nástrojom Mashallovej pomoci sa darilo USA vyvážať svoju krízu a presunovať ju na tých, ktorým sa pomoc poskytovala. Nezamestnanosť je v Taliansku preto taká veľká, lebo americká pomoc zaplnila taliansky trh takými výrobkami, ktoré ľahko môže vyrobiť taliansky priemysel. Nezamestnanosť v západnom Nemecku - to je americký vývoz. Na tom by iste sedel nadpis "Made in USA".

Pozrite sa, ako vypadá štát, ktorý dostáva túto pomoc. Francúzsky rozpočet, ktorý bol predložený 6. XI. 1953 francúzskemu Národnému zhromaždeniu, predpokladá na rok 1954 schodok 650 miliárd frankov. Minister financií, ktorý predložený rozpočet uvádzal, povedal k nemu toto: "Napriek všetkému úsiliu vlády stúpala od roku 1945 do roku 1952 inflácia. V roku 1953 ju zamedzila recessia, ale tu stála otázka, ako sa vyhnúť inflácii a neupadnúť do recessie. Túto otázku bude ťažko riešiť preto, že nie je možné bojovať proti recessii tým, že budeme zvyšovať mzdy, lebo toto zvýšenie by malo vplyv na ceny. Taktiež nie je možné uvoľňovať nadmerné úvery, to by zase viedlo k hromadeniu výrobkov a k špekuláciám. Taktiež hromadné investície by ohrozili rozpočtovú rovnováhu." Ako je zo slov pána ministra vidieť, nič nie je možné robiť, ani mzdy zvyšovať, bez nebezpečenstva drahoty, ani investovať, ani vyrábať, lebo čokoľvek by sa podniklo, všetko by situáciu len zhoršilo.

Ešte chmúrnejší obraz nám skytá rozpočet Talianska. Rozpočet na rok 1953/54 vykazuje schodok 417,015 miliónov lír. Celkový štátny dlh Talianska je 3,188 miliárd. Len schodok zahraničného obchodu za jeden jediný rok je 580 miliárd lír. To znamená úplné podlomenie hospodárskeho položenia Talianska. Pritom Taliansko má vyše 4 milióny nezamestnaných a čiastočne zamestnaných.

Aj talianske priemyslové kruhy bijú na poplach a otvorene hovoria, že ak Taliansku bude aj naďalej znemožňovaný obchod so Sovietskym sväzom a štátmi ľudovej demokracie, potom talianskemu hospodárstvu hrozí katastrofa.

Takúto cestu nám odporúčali a ešte aj dnes odporúčajú Zenkl, Ripka, Lettrich, Majer a spol. My sme túto cestu odmietli. My sme nastúpili, a to navždy, cestu po boku veľkého Sovietskeho sväzu, cestu budovania socializmu, cestu ťažkú, ale slávnu a úspešnú. A niet sily, ktorá by nás z tejto cesty mohla zviesť. (Potlesk.)

Rozpočet na rok 1954 je prvým rozpočtom po menovej reforme a po zavedení jednotného trhu. Dnes po deviatich mesiacoch existencie jednotného trhu môžeme smelo povedať, že tento sa osvedčil. Dnes naša koruna má len jednu cenu, jednu hodnotu. Viazaný trh bol veľkou brzdou v našej budovateľskej práci a v našom napredovaní. Znemožňoval mnohokrát snaženie o väčší výkon a tým aj o vyšší zárobok. Po zavedení jednotného trhu zhodnotili sme našu korunu. Umožnili sme našim pracujúcim, aby si za primerané ceny kúpili to, čo potrebujú a v takej kvalite, ako im to vyhovuje. Za viazaného trhu to bolo možné len v menšom rozsahu, pretože kvalitnejší tovar bol cenovo príliš vysoký. Dnes snaživí robotníci - pracujúci - dosahujúci vyšších zárobkov, môžu si za zarobené peniaze zadovážiť pre seba a svoju rodinu kvalitné a hodnotné výrobky.

Zvlášť po znížení cien stala sa cena prístupná každému snaživému a poctivo pracujúcemu človekovi. Ako vo vládnom vyhlásení z 15. septembra 1953 bolo zdôraznené, jednou z hlavných úloh je starať sa o človeka. Rozpočet na rok 1954 má takýto charakter. Oproti minulým rozpočtom je čiastka na sociálne, kultúrne a zdravotnícke účely zvýšená. Rozšírená investičná činnosť, stavba bytových jednotiek, ktorá bola začatá už v minulom roku, ako to vyplývalo z usnesenia vlády, je ešte vo zvýšenej miere zvýraznená v rozpočte na tento rok. A výstavbu bytov bude podľa rozpočtu robiť náš znárodnený priemysel, t. j. naše podniky, ľudová správa a aj ústredné úrady.

Rozpočet zaisťuje peňažné prostriedky na tieto účely. Teraz je len na projektantoch, aby urýchlili prípravné práce, a na robotníctve, aby plnilo tieto veľké úlohy - zaistiť našim pracujúcim zdravé a zodpovedajúce bývanie a tým skutočne spokojný a radostný život všetkých, ktorí sa poctivo na našom budovaní zúčastňujú.

Prerokovávanie rozpočtu vo výboroch Národného zhromaždenia bolo posudzované zo všetkých skutočností, tak ako ich vidíme v našom štáte, v našom hospodárstve, a tak, ako sa javia v zrkadle svetového hospodárstva a svetovej politickej situácie. Jednohlasne, i keď bolo vznesené mnoho kritických slov, mnoho pripomienok a námetov, bolo však znova a znova zdôrazňované, že cesta, ktorú sme nastúpili, je cesta najslávnejšia v celej histórii našich národov.

Pri prerokovávaní rozpočtu vo výboroch bolo posudzované zvlášť, ako zodpovedá rozpočet a jeho rozdelenie požiadavkám, ktoré boli postavené vládnym vyhlásením z 15. septembra 1953 predsedom vlády súdr. Viliamom Širokým. Z tohoto zorného uhla bol rozpočet preberaný, kritizovaný, a v tomto smere boli robené k rozpočtu aj pripomienky.

Na tohoročnom rozpočte sa z veľkej čiastky zúčastňoval aj náš ľud, lebo diskusia k zákonom o národných výboroch práve na tieto otázky poukazovala. Diskutéri poukazovali na mnohé miesta, kde sa nehospodárne nakladá s národným majetkom a plytvá pracovnými silami. Diskusia o národných výboroch ovplyvnila rozpravu o štátnom rozpočte a bola veľkým prínosom a pozitívnym pomocníkom, aby sme ešte lepšie a ešte dôslednejšie sa naučili hospodáriť a hospodárne zaobchádzať s národným majetkom, aby sme ešte dôslednejšie hľadali veľké rezervy, ktoré sú ako v surovinách, tak v našom ľude, v jeho pracovnom nadšení a pracovnej ochote.

Bolo vyčítané rezortom, že sa ešte málo opierajú o iniciatívu širokých más, že sa problematika mnohokrát chce riešiť len v úzkom odbornom kruhu, že sa nedostatočne siaha k tomu veľkému zdroju, ktorý je v našom pracujúcom ľude.

Zvláštna pozornosť bola venovaná - tak, ako to z vládneho vyhlásenia vyplýva - nášmu poľnohospodárstvu, jeho veľkým úlohám, urýchlene pozdvihnúť našu poľnohospodársku výrobu, aby prispievala rýchlejšie a účinnejšie k zabezpečeniu zásobovania nášho ľudu a tak bola účinným pomocníkom k zvyšovaniu životnej úrovne všetkých pracujúcich.

Mimoriadna pozornosť bola v diskusiách venovaná aj našim baniam ako uhoľným, tak aj železorudným, a geologickému prieskumu. Bolo zvlášť zdôraznené, že naša krajina má mnoho ešte neprebádaných oblastí, že prieskumom by sme mohli získať a objaviť mnohé suroviny, ktoré teraz dovážame za devízie a mnohokrát, ak ide o dovoz z kapitalistických krajín, ani ich v dostatočnom množstve nemôžeme získať, čo brzdí náš rozvoj a naše budovanie a spomaľuje cestu k stupňovaniu a zlepšovaniu životnej úrovne ľudu.

Je známe, že sme ešte donedávna boli takmer plne odkázaní na dovoz síry, i keď bolo známe, že na našom území táto surovina sa nachádza v dostatočnom množstve. Geologický prieskum nám ukázal, že dnes už nie sme v tejto dôležitej surovine vôbec odkázaní na dovoz, ale že ju môžeme ešte aj vyvážať. Tak isto bolo poukazované na zaostávanie v ťažbe uhlia a vo veľkej miere tento problém a jeho riešenie je v urýchlenom vykonaní geologických prieskumov a v začatí otváracích prác. Naša strojárenská výroba sa musí viacej zamerať na potreby, ktoré sú dnes mimoriadne dôležité, a to na strojové vybavenie našich geologických pracovísk a našich baní. Už doterajšie výrobky, ktoré dodáva naša výroba, sa ukázali o mnoho lepšími ako tie, ktoré sme museli dovážať z kapitalistických štátov. Je len treba, aby sme sa ešte viac opierali o pomoc, ktorá je nám tak štedro a nezištne poskytovaná bratským Sovietskym sväzom, a môžeme plne kryť tie najnutnejšie potreby nášho výskumu a nášho geologického prieskumu.

Poslanci sa v rozpočtovej debate vo výboroch v podstatnej miere zaoberali výrobnými problémami, lebo tam videli kľúč celej problematiky. Je iste dôležité, aby sme šetrili na každom kroku, aby sme zlacňovali náklady na výrobu, aby sme hospodárne narábali so surovinami a so strojmi. Ale predsa je najdôležitejšie, aby sme vyrábali, a to vyrábali kvalitne!

Výborom boli predložené rozpočty rezortov. Rozpočet rezortu sa prerokovával za účasti ministra alebo zodpovedného vedúceho ústredného úradu. Poslanci podrobili kritike a rozboru prácu ministra, žiadali vysvetlenie k jednotlivým úsekom prác. Ministri a vedúci ústredných úradov otázky vysvetlili buď na mieste alebo podajú vysvetlenie písomne. Nezostane ani jedna otázka alebo pripomienka nezodpovedaná.

Národné zhromaždenie ako najvyšší zákonodarný a kontrolný orgán nášho ľudovodemokratického spoločenského zriadenia plne využíva túto svoju právomoc. Náš rozpočet nemá žiadnych pred Národným zhromaždením tajných alebo záhadných položiek, ako sme to videli na rozpočtoch za kapitalistického panstva.

V tom sa ukazuje demokratičnosť nášho spoločenského poriadku. Rozhodovať a vidieť do hospodárenia a mať právo nielen hovoriť, ale aj právo rozhodovať a ovplyvňovať a - keď sa ukáže potreba - aj meniť. Ako sa ukazuje, potreba meniť sa javí v málo prípadoch. Príčina je v tom, že v našom parlamente nie sú zastúpené antagonické smery, ale len jeden jediný smer, jedna trieda, a to trieda pracujúceho ľudu.

Náš rozpočet je zostavovaný z hľadiska potrieb pracujúceho ľudu. Preto je taká jednota v názoroch. Spojuje nás jeden cieľ - budovanie socializmu, vedie nás jedna vôľa - ako najlepšie sľúžiť nášmu ľudu.

V tomto vidíme demokratičnosť nášho spoločenského poriadku a nie v tom, ako ho chápu kapitalisti: formálne hovoriť, ale nemať práva meniť a zmeniť to, čo škodí ľudu a záujmom ľudu.

Diskusia vo výboroch prebiehala v období troch týždňov. Výbory mali 26 schôdzí. Rozpočet prednieslo 43 zpravodajcov, ktorí poslancov zoznamovali s obsahom a podrobnosťami rozpočtu. V diskusiách vystúpili poslanci so 443 diskusnými príspevkami. Ministri, ktorí boli pri prerokovávaní svojich rozpočtových kapitol prítomní, v záveroch odpovedali poslancom na dotazy a podnety.

Možno smelo povedať, že to bol skutočný celok ľudí, ktorí preberajú a prerokovávajú spoločnú vec a všetci majú jediný cieľ: ako najlepšie slúžiť našej vlasti, nášmu ľudu, ako najlepšie splniť úlohy, ktoré sme si v budovaní našej socialistickej spoločnosti určili. Všetkých viedla jedna snaha - snaha, ako najrýchlejšie a najúspešnejšie splniť stanovené úlohy, ako najlepšie prispieť k hlavným naším úlohám, k stálemu zlepšovaniu hmotnej, kultúrnej a sociálnej úrovne pracujúceho ľudu.

Slávna snemovňa, vážené súdružky a súdruhovia!

Dovoľte, aby som v mene rozpočtového výboru a výborov, ktoré prerokovávali jednotlivé rozpočtové kapitoly, odporučil vám ako najvyššiemu orgánu - Národnému zhromaždeniu - rozpočet na schválenie tak, ako vám bol v rozpočtovom zákone predložený. (Hlučný potlesk.)

Předseda (zvoní): Dávám slovo zpravodaji ke státnímu závěrečnému účtu za rok 1952 posl. Janoušovi.

Zpravodaj posl. Janouš: Vážený soudruhu presidente, paní a pánové, soudružky a soudruzi!

Rozpočtový výbor na své schůzi konané dne 19. února 1954 při projednávání státního závěrečného účtu za rok 1952 správně konstatoval, že i závěrku roku 1952 musíme posuzovat pod zorným úhlem událostí roku 1953. Nutnost sjednocení trhu a odstranění lístkového sytému, provedení peněžní reformy na jedné straně a úkoly vyplývající z vládního prohlášení z 15. září 1953 na druhé straně počala vznikat už dříve a příčiny, proč to nebo ono mohlo nebo muselo být provedeno, jsou zčásti obsaženy i v hospodaření roku 1952. Rozbor závěrky nám může napomoci v tom, abychom lépe a rychleji odstraňovali nedostatky a učili se z chyb, abychom je více neopakovali. (Předsednictví převzala místopředsedkyně Hodinová-Spurná.)

Když takto posuzujeme rok 1952, vidíme, že rozvoj našeho národního hospodářství tohoto čtvrtého roku prvé Gottwaldovy pětiletky opět znamenal vzestupnou linii. Celkový objem průmyslové výroby ve srovnání s rokem 1937 dostoupil téměř dvojnásobku. Jen hrubý objem průmyslové výroby v socialistickém sektoru oproti roku 1951 stoupl o plných 18 %. Nové pracovní methody a zlepšovatelské návrhy, práce úderníků a socialistické soutěžení zvýšily produktivitu práce o plných 10 %. Byla i nadále důsledně uplatňována linie přestavby a výstavby našeho průmyslu tak, aby jeho skladba posilovala bezpečnost a nezávislost naší republiky a zaručovala další růst životní úrovně. To dosvědčuje skutečnost, že výroba výrobních prostředků proti roku 1951 stoupla o plných 24 %, to je skoro o ¹/₄, a výroba spotřebních předmětů o 9,8 procent. Počet zaměstnaných osob v národním hospodářství vzrostl proti roku 1951 o 4,2 %.

Také na poli péče o člověka, o jeho kulturní život a ochranu zdraví bylo mnoho uděláno, o čemž svědčí rozvoj našeho školství, divadelnictví, desítky nových kin, kterých bylo proti roku 1937 o 87 % víc - tisícové náklady nových knih atd. Sama suma výdajů 57.712 mil. ve staré měně, vynaložených na kulturní a sociální opatření, ukazuje na velikost toho, co bylo na tomto poli vykonáno. Proto jsme se mohli koncem roku 1952 právem chlubit tím, že počet nemocničních lůžek se zvýšil proti roku 1937 o 66 %.